Komunizmus: Banány, zemiaky a realita socializmu

Nostalgia za obdobím socializmu je často spojená s idealizovaným obrazom lacných potravín a istôt. Avšak realita bola komplexnejšia a mnohé spomienky na "zlaté časy" nezodpovedajú skutočnosti. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že čím sú ľudia starší, tým viac s nostalgiou spomínajú na komunistický režim a jeho centrálne plánovanú ekonomiku. Podľa prieskumu agentúry Focus z roku 2018 až tretina Slovákov myslí, že by sa nám žilo lepšie, ak by komunistický režim pokračoval. Spomedzi mladých do 24 rokov by komunizmus uprednostnilo len sedem percent. V aprílovom prieskume až 42,6 percenta respondentov domnieva, že ľuďom sa lepšie žilo pred rokom 1989, pričom podľa 19,8 percenta výrazne lepšie a podľa 22,8 percenta o niečo lepšie.

Mýtus o lacných a kvalitných potravinách

Jedným z najčastejších mýtov spojených so socializmom je predstava o lacných a kvalitných potravinách. Hoci niektoré základné potraviny boli dotované, ich dostupnosť a kvalita často zaostávali za želaným stavom. Na druhej strane, ceny tovarov dlhodobej spotreby boli v pomere k vtedajším zárobkom mimoriadne vysoké a na ich kúpu bolo potrebné odložiť niekoľko mesačných platov. Navyše, mnohé výrobky sa nedali kúpiť vôbec alebo na ne bolo potrebné čakať mesiace v dlhých radoch.

Podľa prieskumu agentúry Focus z roku 2018 až 71 percent opýtaných verilo, že potraviny v obchodoch boli bezpečnejšie a zdravšie ako dnes. Pravda je však iná. Hnojilo a striekalo sa viac, a to aj látkami, ktoré dnes považujeme za jedy (DDT). Mlieko obsahovalo ťažké kovy, zelenina dusičnany, známy je prípad s vrátením exportu šunky do USA, keďže obsahovala polychlórované bifenyly. Potraviny za komunizmu často obsahovali chemické prísady (éčka), ale nebola povinnosť ich uvádzať na obale. Už pri spracovaní dochádzalo k tomu, že napríklad pokazená zelenina sa spracovala na čalamádu, brigádnici medzi zeleninou rozomleli mŕtvu myš, v mäsokombinátoch sa prvej várke údenín hovorilo myšiaci, lebo obsahovala aj rozomletých hlodavcov, ktorí sa pohybovali vnútri strojov. V dokumente Českej štátnej televízie z roku 1987 s názvom: „Sú naše potraviny závadné?“, sa hovorí o absencii normy na obsah vysoko karcinogénnych PCB v potravinách. Podobne to bolo napr. u benzénu, dusičnanov, dusitanov, kyseliny sírovej, mykotoxínov, ťažkých kovov, NPK a DDT (zakázaný až v roku 1974, v potravinách prítomný dlho potom), keď normy buď neboli, alebo sa nedodržiavali.

„Vo vyšších hladinách sú v potravinách zistené niektoré toxické látky, ktoré dokonca prekračujú prípustný denný príjem stanovený Svetovou zdravotníckou organizáciou“, píše sa v správe ministerstva životného prostredia z marca 1990.

Ponuka v obchodoch bola obmedzená a jedlo bolo v porovnaní s dneškom drahšie. Priemerne zarábajúci zamestnanec či dôchodca s priemernou penziou si v súčasnosti môže dovoliť napríklad dvakrát viac ryže, trikrát viac bravčového mäsa, štyrikrát viac kuraciny či päťkrát viac jedlého oleja než v roku 1989. Kritika nekvality dnešných najlacnejších potravín je smiešna: Za cenu niekdajšej salámy, obsahujúcej menej ako 70 percent mäsa, dnes dostaneme Schwarzwaldskú šunku.

V roku 1989 boli v Československu platy na priemernej úrovni 3 100 korún československých (Kčs), priemerný dôchodok dosiahol 1 300 Kčs. V roku 2001 súčasnosť preferovalo iba 12,8 percenta respondentov, kým život pred rokom 1989 uprednostňovalo až 61,9 percenta respondentov. V roku 2010 boli slovenské priemerné reálne mzdy o 10 percent vyššie ako v roku 1989, prezrádza analýza.

Ceny niektorých základných potravín v roku 1989:

Nedostatok a obmedzený sortiment

Pred rokom 1989 boli obchody často poloprázdne a sortiment bol obmedzený. Tovar, ktorý sa ťažko zháňal, sa dal kúpiť v špecializovaných obchodoch, tzv. tuzexoch, kde sa nakupovalo za špeciálne poukážky, bony. Známa fráza „rad ako na banány“ sa používala v humornom kontexte. Dnes bežný tovar bol kedysi luxus. Južné ovocie ako banány, mandarínky či pomaranče si ľudia dopriali iba výnimočne, väčšinou na Vianoce. Ich chuť bola o to vzácnejšia.

Rady bolo treba vystáť nielen na banány, ale aj na toaletný papier, dámske vložky, kvalitnejšie mäso alebo tenisky či džínsy. Na nové osobné auto napríklad niekoľko rokov.

Životná úroveň a porovnanie s dneškom

Hoci niektoré aspekty života, ako napríklad bývanie a energie, boli za socializmu cenovo dostupnejšie v pomere k príjmom, celková životná úroveň bola nižšia. Socialistická ekonomika zaostávala a rozdiel v životnej úrovni medzi demokratickým Západom a komunistickým Východom sa stále prehlboval.

V roku 2010 boli slovenské priemerné reálne mzdy o 10 percent vyššie ako v roku 1989. Dnes sa na Slovensku zarába v priemere mesačne vyše 1 600 eur v hrubom. Priemerný zárobok v roku 1989 bol 3 100 Kčs, čo je v prepočte na dnešné peniaze približne 4 600 Kčs (cca 150 eur), ale reálna kúpna sila bola vyššia. Napriek tomu si dnes môžeme dovoliť výrazne viac tovarov a služieb.

Napríklad, za desať kíl bravčového mäsa, ktoré si človek v socializme doprial na mesiac, musel zaplatiť až desať percent svojho mesačného príjmu. V súčasnosti si to môžeme dovoliť lacnejšie - vyjde to na štyri až päť percent, mäso je teda dvakrát cenovo dostupnejšie.

Aj keď sa mnohým zdá, že za socializmu sa žilo lepšie, fakty hovoria inak. Po novembri 1989 prišiel tovar, ktorý sme predtým videli len v reklamách, a s ním aj sloboda cestovania. Je dôležité si pripomínať nielen pozitíva, ale aj negatíva minulého režimu, aby sme mohli objektívne hodnotiť súčasnosť.

Vzostup popularity nostalgie za socializmom je komplexný fenomén, ktorý môže súvisieť s rôznymi faktormi, vrátane ekonomickej neistoty, sociálnych zmien a politickej polarizácie. Je však dôležité konfrontovať tieto pocity s historickými faktami a objektívnymi údajmi, aby sme si vytvorili realistický obraz o minulosti aj súčasnosti.

tags: #komunizmus #banany #zemiaky