Kukurica siata, s latinským botanickým názvom Zea mays, je jednou z najvýznamnejších kultúrnych plodín na svete. Je to jednoročná bylina z čeľade lipnicovitých, ktorá dorastá do výšky 1 až 3 metrov. Jej charakteristické plné steblo je porastené dlhými listami, ktoré vyrastajú v dvoch zvislých radoch.
Pôvodne sa kukurica do Európy dostala po príchode Španielov do Ameriky. Jej domestikácia prebehla na území dnešného Mexika, kde ju domestikovali indiáni. Kukurica je veľmi stará rastlina a spôsob jej domestikácie patrí medzi najväčšie záhady genetiky. Predpokladá sa, že vznikla vývojom a selekciou z teosintu, skupiny amerických tráv z rodu Zea. Na rozdiel od iných kultúrnych plodín neboli objavené žiadne medzistupne medzi divokým predchodcom a domestikovanou kukuricou, čo ešte viac umocňuje jej záhadný pôvod. Kukurica nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci človeka.
Na Slovensko sa kukurica dostala z Maďarska v polovici 18. storočia. V súčasnosti sa u nás pestuje najmä na južných územiach, kde vyhovujúce tepelné podmienky umožňujú jej zrnu dobre dozrieť. Kukurica je teplomilná rastlina, no v chladnejších oblastiach sa pestuje ako výdatná krmovina. V porovnaní s inými obilninami mierneho pásma potrebuje menej vlahy a je možné ju pestovať takmer na všetkých pôdach, ktoré majú správny vodný a vzdušný režim. Preferuje neutrálne až slabokyslé pôdy, ktoré sú dobre zásobené humusom a živinami a zároveň sú aktívne a nezaburinené.
Botanické charakteristiky
Kukurica siata je jednoročná rastlina. Dorastá do výšky 1 až 2,5 metrov, u nás až 3 metre. Má plné steblo, z ktorého striedavo vyrastajú dlhé listy v dvoch zvislých radoch. Skoré odrody majú na hlavnom steble 8 až 12 listov, neskoré odrody ich majú 24 a viac. Kukurica je rastlina jednodomá a jednopohlavná. Samčie kvety sú zoskupené v priamej koncovej metline, zatiaľ čo samičie kvety sa nachádzajú v šúľkoch, ktoré vyrastajú z pazúch listov v strednej časti stebla. Z obalu šúľkov vyčnievajú nitkovité čnelky dlhé až 20 cm. Zrelé šúľky sú dlhé okolo 30 cm a sú pokryté žltkastými až žemľovožltými hranato-guľatými zrňami.
Plodom kukurice je nahá obilka, ktorá sa skladá z klíčka a zvyšku endospermu. Zrno kukurice obsahuje priemerne 60-80% škrobu, 6-22% bielkovín, 1,5-15% tuku, 2-11% celulózy a 1,5-4% popola.
Peľ kukurice sa prenáša najmä vetrom. Peľové zrná sú relatívne ťažké a rýchlo vysychajú, s udávanou životnosťou 10 až 30 minút. Peľ sa rozprašuje približne počas 14 dní. Samčí pohlavný orgán väčšinou dozrieva skôr ako samičí, čo je pôvodný mechanizmus zabezpečujúci cudzoopelivosť. Kukurica sa v prírodných podmienkach rozmnožuje iba semenom. Zhruba 95% semien je oplodnených cudzím opelením a 5% samoopelením. Kukurica počas domestikácie stratila schopnosť uvoľňovať semená z klasu, a preto je úplne závislá na pomoci človeka. Vegetatívne sa nerozmnožuje.
Rozdelenie kukuríc
Podľa tvaru zásobného škrobu v bunkách bielka kukuričných obiliek možno rozoznať 8 skupín kultúrnych kukuríc, ktoré botanici považujú za "plemená" alebo odrody. Medzi najznámejšie patria:
- Ryžové kukurice (končisté): Pôvodný domestikovaný variant s malými zrnami, mäkkým škrobovitým jadrom a tvrdým plášťom, ktorý pri zahrievaní praskne.
- Tvrdá alebo obyčajná (duro, flint): Podobná pukancovej, ale s väčšou veľkosťou zrna. Pestuje sa najmä v horských podmienkach a oblastiach vyžadujúcich odolnosť k chladu. Dobre znáša zlé skladovacie podmienky.
- Škrobnatá (blando): Kukurica na múku s mäkkým škrobovým jadrom, ktorá sa ľahko melie. Používa sa na prípravu tortíl a podobných pokrmov. Je to najbežnejšia kukurica pre priamu ľudskú spotrebu.
- Konský zub (dentado): Jadro je tvorené mäkším škrobovým endospermom, čiastočne zakrytým tvrdšou šupkou. Pri schnutí sa vytvára charakteristická výduť. Predstavuje približne 73% svetovej produkcie.
- Cukrová (var. saccharata): Endosperm obsahuje málo škrobu, zato hojne dextrínu a proteínu rozpustných vo vode. Tento typ je relatívne mladý, známy od roku 1779, a dlho sa pestoval iba v zelinárskych záhradách.
Kukurica ako modelová rastlina a jej využitie
Kukurica je plodina s fotosyntézou typu C4, čo jej umožňuje veľmi rýchlo rásť a produkovať enormné množstvo biomasy za dostatočného osvetlenia. Udáva sa maximálny výnos až 23 ton z hektára. Vďaka týmto vlastnostiam a svojej genetickej rozmanitosti slúži kukurica ako modelová rastlina v genetike.
V rozvinutých krajinách sa kukurica pestuje prevažne ako krmivo pre dobytok, vo forme zrna alebo siláže, a ako surovina pre spracovateľský priemysel. Jej priama spotreba ako potraviny je síce okrajová, ale význam sladkej kukurice ako zeleniny rastie. V potravinárskom priemysle je kukurica zdrojom oleja, škrobu, glukózy, fruktózového sirupu a bioethanolu. V rozvojových krajinách Latinskej Ameriky a v Afrike je kukurica hlavným zdrojom kalórií pre dedinské obyvateľstvo. V Ázii je jej použitie ako potraviny a krmiva približne vyrovnané. Zo svetovej produkcie kukurice na zrno sa priamo ako potravina spotrebuje približne 21 %.
Moderné zázraky: Ako kukurica poháňa Ameriku (S13, E39) | Celá epizóda | História
Kukurica je surovinou vo vyše 500 druhoch výrobkov, od detskej výživy po priemyselné aplikácie.
Cudzopasníci a legislatíva
Medzi obávaných cudzopasníkov kukurice patrí sneť kukuričná (Ustilago maydis), ktorá znetvoruje klasy a premieňa ich na nahrčovité zdureniny plné čierneho výtrusného prachu, ktorý je toxický.
Pestovanie geneticky upravenej (GM) kukurice vyvoláva mnoho kontroverzií. V súčasnosti je najbežnejšia GM kukurica s vloženým génom z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis (Bt-kukurica), ktorý jej prepožičiava odolnosť proti škodcom. Zástancovia GM kukurice tvrdia, že znižuje potrebu toxických chemikálií na ochranu úrody a môže mať priaznivý vplyv na biodiverzitu. Odporcovia sa obávajú možných alergických reakcií, negatívnych dopadov na necieľové druhy hmyzu a nekontrolovaného kríženia s netransgénnou kukuricou či divokými príbuznými, najmä v Mexiku, kde je potrebné chrániť lokálne odrody.
Na Slovensku je možné oficiálne pestovať geneticky upravenú kukuricu MON 810 od roku 2006.
Obchodovanie s kukuricou na Slovensku sa organizuje na Komoditnej burze Bratislava.
