Film Kurz negatívneho myslenia, debutujúceho nórskeho režiséra Barda Breiena, je pozoruhodným spojením škandinávskej psychologickej drámy so sarkastickou čiernou komédiou. Tento počin si vyslúžil Cenu za réžiu na MFF Karlove Vary 2007.
Škandinávske filmy často prekvapujú mrazivým stoicizmom, s ktorým pojednávajú o hlbokých traumách svojich postáv. Nedostatkom pátosu a ľúbivosti sa vyznačuje aj severský humor - je černejší než inde. Napríklad etika asertivity a politickej korektnosti je v komediálnych kusoch z tohto regiónu už dlhšiu dobu neaktuálna. Životné rany, telesné a duševné postihnutia - čiže všetko, čoho zosmiešňovanie je pre zvyšok sveta tabu - sú tu vďačným zdrojom uchechtávania sa.
V takto našliaputej línii, ktorá mimochodom ide celkom dobre na export, pokračuje aj nórsky režisér Bård Breien so svojím debutom Kurz negatívneho myslenia.
O čom je film?
Partia niekoľkých hendikepovaných ľudí pod vedením ráznej psychologičky vyráža za svojim ďalším cieľom: presvedčiť tridsaťpäťročného Geira, ktorý po autonehode skončil na vozíku (naviac ako impotentný), že by sa mal pridať k ich skupine, naučiť sa spoločne s nimi pozitívne myslieť a zachrániť tak svoje rozpadajúce sa manželstvo.
Geirr má tridsaťtri rokov. Pred dvoma rokmi mal autonehodu a od tej doby nemôže chodiť a je impotentný. Jeho žena Ingvild v snahe zachrániť manželstvo pozve na návštevu svojpomocnú skupinu telesne postihnutých, ktorých vedie agilná psychologička Tori. Doposiaľ samodeštruktívny milovník Johnnyho Casha a vojnových filmov sa vzbúri proti nevítanej invázii "pozitívnej" energie a za pomoci miestami až brutálnej úprimnosti sa pokúsi ovládnuť situáciu.
Namiesto toho, aby Geir prijal ich „učenie pozitívneho myslenia“ vzbúri sa tento seba deštruktívny milovník Johnnyho Casha a vojnových filmov proti nevítanej invázii „pozitívnej “ energie a s pomocou miestami až brutálnej úprimnosti, alkoholu a marihuany, ovládne celú situáciu.
V priebehu jednej noci tak prichádza k zúčtovaniu s falošnou úprimnosťou, dusivým súcitom, i zdanlivo osvedčenými metódami liečby duše.
Analýza filmu
Breien konštruuje príbeh, v ktorom sa severská tradícia existenciálnej drámy vlieva do tragikomédie nasýtenej čiernym humorom. Dej sa odohráva počas jedného dňa takmer výlučne v jednom interiéri. Keďže nedochádza k zásahom z vonkajšieho prostredia, protagonisti sú ponechaní na seba a vystavení rôznorodým situáciám a vzájomným stretom, ktoré by pod vedením Toriinej „tyranie úsmevu“ neboli možné. Obnažujú svoju malichernosť, zlomenosť, nahnevanosť, odhodlanie atď. Ich neurózy sú v konečnom dôsledku úplne rovnaké ako neurózy „zdravých“ ľudí.
Postava Geirra je typickou revoltou proti všetkým, ktorí mu chcú pomôcť. Vyjadruje odmietavý postoj, aký zastáva väčšina ľudí odsúdených na pomoc druhých. Odmieta prijať zásady terapeutky Tori, ako odblokovať svoj hnev napríklad prehovorením do textilného vrecúška. Vo filme je vidieť hlavne premenlivosť nálad, ktoré evokujú napätie a gradáciu deja. ,,Nasadené“ ružové okuliare im totiž pomôžu rozprúdiť sa do bujarej, radostnej nálady, ktorá ich zbaví sebaľutujúcich myšlienok. Toto opojenie však netrvá dlho a zrazu ich prepadne nervozita a strach. Ich východiskom sa stáva najnebezpečnejšia hra - ruská ruleta.
Priaznivci vojnovej drámy Lovec jeleňov určite postrehnú zreteľný odkaz. Predbiehal mu však oveľa nenápadnejší, a to v podobe plagátu s Robertom De Nirom na stene v Geirrovej izbe. Odpustí si v tomto prípade povestná ruská ruleta ľudský osud?
Hoci u viacerých z vás môžu tieto osudy vyvolať súcit, satirický podtón sa stal výbornou voľbou, ako vykryštalizovať filmové dielo k vyššiemu hodnoteniu. Skúste sa vžiť do života postihnutých ľudí a myslieť pritom pozitívne. Dokážete to?
Kurz negatívneho myslenia ukazuje, že pokrytecký pozitivizmus dnešného sveta škrípe a nie je odpoveďou na skutočnú stratu istoty a zmyslu. Odmieta obraz hendikepovaného človeka ako (v ideálnom prípade ticho) trpiacej obete. Ukazuje ho ako svojprávnu bytosť s právom na vlastný postoj k životu. Hoci aj v podobe vidličky vyrastajúcej zo stehna.
Základné informácie o filme
- Originálny názov: Kunsten å tenke negativt
- Krajina pôvodu: Nórsko
- Rok: 2006
- Dĺžka: 79 minút
- Réžia: Bard Breien
- Scenár: Bard Breien
- Kamera: Gaute Gunnari
- Hudba: Stein Berge Svendsen
- Piesne: Johnny Cash
| MFF Karlove Vary | Cena za réžiu |
| MFF Karlove Vary | 2. miesto v diváckej ankete |
Film bol preložený aj do podoby divadelného predstavenia. Svetovú premiéru hra mala vo Švandovom divadle.
tags: #kurz #negativneho #myslenia #kari #simonsen