Pestovanie a využitie ľadového šalátu

Ľadový šalát (Lactuca sativa var. capitata nidus tenerimma), známy aj ako iceberg lettuce, je jednou z najobľúbenejších a najbežnejších odrôd šalátu na svete. Vyznačuje sa krehkou, osviežujúcou textúrou a širokým využitím v kuchyni. Jeho chladivá a chrumkavá štruktúra ho robí ideálnym pre rôzne šaláty, sendviče a iné pokrmy. Okrem svojej chuti je ľadový šalát aj ľahko pestovateľný, čo ho robí skvelou voľbou pre záhradkárov všetkých úrovní. V obchodoch ho síce kúpite po celý rok, ale nie je nad to vypestovať si vlastnú chutnú hlávku na svojom záhone či v truhliciach.

Pestovanie šalátu nie je extra náročné na podmienky pestovania. Úplne mu postačuje to čo klasickému šalátu. Neprekáža mu ak je nedostatok svetla či naopak prebytok, je totiž neutrálny voči dĺžke dňa. Znamená to teda toľko, že počas dlhých dní nevybieha do kvetu. Vzhľadom na túto skutočnosť je vhodný na pestovanie v lete. Samozrejme sú aj faktory, ktoré naň nepôsobia pozitívne. A síce, neznáša pôdy premokrené a studené, ani teploty klesajúce pod -1°C.

Výber osiva a predpestovanie

Osivo vyberajte podľa toho, či chcete pestovať šalát v parenisku, skleníku, vo voľnej pôde i podľa využitia v kuchyni. V prípade šalátov sa odporúča sadiť postupne v menšom množstve. Aby ste si zabezpečili nepretržitú úrodu, ale aby ste ju stíhali konzumovať, je najlepšie šalát vysievať pravidelne v malých dávkach. Sémená hlávkového šalátu vysejeme do misky alebo truhlice plytko. V prvých dňoch povrch substrátu niekoľkokrát denne dôkladne rosíme rozprašovačom na kvety. Vzídené sadeničky v štádiu tvorby prvých lístkov rastlinky prepikírujte do sadbovačov alebo do truhlíc do sponu 4 x 4 cm a zalievajte podľa potreby. Pre predpestovanie priesad vysievame semená plytko do truhlíkov a v štádiu tvorby pravých listov rastlinky pikýrujeme do sponu 4 x 4 cm. Teploty cez deň udržujeme v rozpätí 16 - 20°C, v noci 4 - 6°C.

Od marca až do augusta môžete do voľnej pôdy alebo do zakoreňovačov vysievať semená šalátu ľadového, ktorému vyhovuje teplé leto. Na podmienky prostredia nie je náročný, ale neznáša premokrenie. Kým sa vytvoria pevné hlávky s ľadovo lesklými listami, uplynie viac času ako pri bežnejšie pestovanom hlávkovom šaláte. Pestovať sa ho zaručene vyplatí. Priamy výsev do pôdy môžete vykonávať od marca do augusta. Treba počítať s tým, že čas na jeho dopestovanie je dlhší o 14 dní oproti hlávkovému šalátu. Istejšie sú predpestované priesady, ktoré by sa mali do voľnej pôdy dostať približne v polovici apríla.

Výsadba šalátu na záhon

Ak vysievate semená priamo na záhon do riadkov, ponechajte medzi nimi a rastlinami tieto rozostupy: 20 cm pri malých šalátoch, ako je „Little Gem”, 30 cm pri tzv. maslových a ľadových typoch a 40 cm pri kučeravých šalátoch. Pri výsadbe na konečné stanovisko je zásadou nesadiť koreňový bal hlboko, dôležité je hlavne sadenice i s balom opatrne vybrať zo sadbovača, ktorý pre ľahšiu manipuláciu môžete nastrihnúť. Priesady sú vhodné na výsadbu, keď majú 4 až 5 pravých listov. Spon je závislý na odrode. Svetlozelené odrody môžete umiestniť do užšieho sponu 0,3 x 0,3 m a tmavšie do 0,4 x 0,3 až 0,4 m. V prípade, že ihneď po výsadbe použijete netkanú textíliu a necháte ju na poraste približne jeden mesiac, urýchlite si zber hlávok. Navyše znížite riziko výskytu hniloby a dosiahnete vyššiu hmotnosť hlávok. Vysadzujeme pri 4 - 6 pravých listoch plytko na záhon tak, aby sme nezahrnuli srdiečko rastliny.

Starostlivosť počas pestovania

V priebehu pestovania šalát nikdy nenecháme zarásť burinou, vždy je dobré jemne ho okopať, ale vskutku jemne - nadrobiť trocha hliny v jeho okolí. Šalát nie je potrebné vôbec hnojiť. Kým sa vytvoria pevné hlávky s ľadovo lesklými listami, uplynie viac času ako pri bežnejšie pestovanom hlávkovom šaláte. Nezabúdajte na pravidelné okopávanie a zavlažovanie. Zavlažujeme pravidelne menšími dávkami vody.

Mnohí pestovatelia sa stretávajú s problémami s veľkosťou hlavičiek či ich vzhľadom. Nedostatok živín v pôde sa odzrkadľuje aj na chuti. Pridajte do pôdy veľa organických látok, aby ste si zachovali vlhkosť a dávajte rastlinám pravidelné dávky hnojiva s obsahom dusíka (ale neprehnojujte!). Dlhodobé horúce počasie spôsobuje zmeny chute šalátových listov. Existujúce listy zhorknú a nie sú také svieže. Zabránime tomu tým, že budeme šalát udržiavať dobre zavlažovaný.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Chorobami šalát zväčša netrpí. Väčšina odrôd, ktoré pestujeme, je voči hubám úplne rezistentná. Šaláty by mohli napádať i virózy, ale to sa dokáže teraz eliminovať už u osiva. Najväčšími škodcami sú drôtovce a slimáky. Najlepšou obranou proti slimákom je nízka zálievka a ručný zber. I iných škodcov ako sú krtkovia, krtonôžky alebo myši sa odporúča skôr plašiť mechanicky než chemicky. Množstvo šalátov citlivo reaguje na zbytky herbicídov v pôde, pri kontaminácii herbicídmi šaláty vôbec nerastú.

Bakteriálna hniloba šalátu

Prejavuje sa černejúcimi ohraničenými škvrnami, najmä na najstarších listoch, ktoré ležia na zemi. Je problémom daždivého leta alebo premokrenia pôdy. Ochorenie preniká aj do pôdy a rýchlo sa šíri, a tak treba pozberať zdravé rastliny a choré odstrániť.

Nedostatok vápnika

Nedostatok vápnika je príčinou okrajovej nekrózy listov. Postupne hnednú a odumierajú. Pomôže vápnik v dostupnej forme.

Plesne

Pleseň sivá a pleseň šalátová najčastejšie napádajú hlávkový šalát. Napadnuté časti žltnú a pokrývajú sa plesňou. Chorobu podporuje vlhkosť, huba prežíva v pôde. Všetky napadnuté rastliny treba včas odstrániť.

Slimáky

Zo škodcov hlávkový šalát obľubuje niekoľko druhov slimákov (Deroceras sp., Arion sp., Milax sp., Limax sp.). Poškodenie si všimnete hneď - kvôli výhryzu na listoch.

Drôtovce

Čoraz častejšie sa v našich záhradách objavujú nepríjemné drôtovce. Chutia im zemiaky, ale aj šalát. Sú to larvy kováčikov. Živia sa koreňmi rastlín. Vy si len zrazu všimnete, že hlávka šalátu z ničoho-nič zvädla. Keď ju vytiahnete zo zeme, zistíte, že má vyžraté korene. Ekologickí záhradkári drôtovce zberajú ručne.

Druhy šalátov

Viete, že v záhrade možno okrem klasiky - hlávkového šalátu - úspešne dopestovať i ľadový šalát, rímsky šalát, vybielené listy endívie či drobnú rukolu? Rozšírme si repertoár jarnej listovej zeleniny. Kým hlávkový, ľadový a rímsky šalát pripravujeme v kuchyni aj samostatne, endíviu a rukolu pre ich intenzívnejšiu chuť pridávame do jedál v menšom množstve.

Ľadový šalát

Ľadový šalát je pevnejší ako hlávkový a vydrží dlhšie v chladničke. Pevná, uzatvorená hlava plná prekrývajúcich sa chrumkavých listov je to, čo z ľadového šalátu (Lactuca sativa var. capitata nidus tenerimma) robí obľúbenú šalátovú zeleninu posledných rokov. Pri nízkej teplote tesne nad nulou a vysokej vzdušnej vlhkosti vydrží odrezaná hlávka dva týždne. Od marca si môžeme v parenisku, fóliovníku alebo skleníku predpestovať priesady, ktoré koncom jari vysadíme na stanovište. Možný je aj priamy výsev von na záhon, a keď budú mať mladé rastliny 2 až 4 pravé listy, rozsadíme ich do rozstupov cca 30 × 35 cm. Veľkou prednosťou tohto druhu je jeho schopnosť odolávať vysokým teplotám, ako aj to, že nevybieha do kvetu. Šalát ľadový má málo kalórií, v lete príjemne osvieži. Chrumkavé listy ukryté v rožku milujú aj malé deti. Navyše je bohatý na vitamíny a minerály. Pomenovanie ľadový dostal pre sklovitý povrch listov, ktorý vyzerá akoby bol pokrytý vrstvou ľadu. Iným dôvodom je, že pri jeho preprave sa používa drvený ľad. Existujú tri typy ľadového šalátu. Svetlejší zelený tzv. Lubľanský, typ s červeným nádychom listov Babana a typ s tmavo-zelenými listami, ktorý sa pestuje predovšetkým v USA.

Rímsky šalát

Naopak, svoje miesto si u nás stále hľadá rímsky šalát. Vytiahnuté a zvlnené listy rímskeho šalátu (Lactuca sativa var. longifolia) vyrastajú pomerne vzpriamene v ružici a môžu mať až 40 cm. Stáročia až tisícročia sa pestoval v Egypte a v Stredomorí. Má pevnejšiu štruktúru pletív ako klasický hlávkový šalát. Priesady predpestujeme vo februári až v marci. Od apríla do júla ho vysievame priamo. Vhodné rozstupy sú 30 - 35 × 30 - 35 cm. Pôdu počas pestovania zalievame, vhodnými susedmi sú hrášok alebo reďkovky. Pri odrodách rastúcich otvorenejšie môžeme listy približne týždeň pred zberom zviazať, vnútorné listy tak budú jemnejšie. Vnútorné listy sú výborné na surovú konzumáciu v šalátoch, vonkajšie, ak sú už tvrdšie, môžeme dusiť a pripraviť podobne ako špenátové listy.

Kučeravé šaláty

Kučeravé šaláty (Lactuca sativa var. crispa) netvoria hlávky, ale rovnomernú ružicu výrazne skučeravených listov v tvare akejsi pologule. Pestujeme ich podobne ako hlávkový šalát prevažne na jar. Je dostupný v mnohých farebných odrodách, čo spestrí jedlá v našej kuchyni. Odporúčaný výsledný rozstup pri type lollo je 25 - 30 × 20 - 25 cm. Zberáme ho odrezaním tesne nad pôdou, ideálne skoro ráno. V chladničke vydrží zabalený vo vlhkej handričke približne dva dni.

Baby leaf šalát

Týmto pojmom sa označuje zelenina, ktorá sa zberá veľmi mladá. Použiť na to môžeme prakticky každý šalát, ale najlepšie sú pre svoju krehkosť a chrumkavosť ľadové šaláty. Listy z rastliniek ostriháme nie postupne ale naraz tak, aby srdiečko ostalo nepoškodené. Pod sklom ho môžeme pestovať už od januára, v marci až apríli vysievame priamo. Jesenné výsevy vydržia pod krytom až do októbra, začiatku novembra. Na opakovaný zber vysievame každých 14 dní. Medzi radmi necháme 20 centimetrov, prebierkou rastliny vyjednotíme na 3 až 5 centimetrov.

Odrody šalátov

Pri nákupe semien šalátu si môžete vybrať z veľkého množstva odrôd, chutných aj dekoratívnych - od chrumkavých po šťavnaté, žiarivo zelené až po tmavočervené, strapaté alebo hladké. Jednou z radostí z vlastného pestovania je široká rozmanitosť listov, oveľa väčšia, ako si kedy môžete kúpiť v supermarketoch.

• Hlávkový šalát: Má otvorený tvar a mäkké šťavnaté listy s jemnou chuťou. Pomerne rýchlo dozrieva a znáša aj horšie podmienky pestovania. Jedzte ho čerstvý, pretože sa zle skladuje.
• Rímsky šalát: Má vzpriamenú, podlhovastú hlavu a rôzne veľkosti s chrumkavým stredom.
• Ľadový šalát: Vytvára veľké srdcia zo stočených, chrumkavých listov s jemnou chuťou. Je odolnejší proti pomliaždeniu, predčasnému kvitnutiu a dobre sa skladuje v chladničke.
• Listový šalát a zmes šalátov: Vytvára menej husté ružice listov, ideálne na zber jednotlivých listov a na pestovanie v malých priestoroch a kvetináčoch. Môžu byť vysoko dekoratívne v záhrade aj na tanieri s množstvom farieb, tvarov, textúr a chutí.

Konkrétne odrody ľadového šalátu

• Saladin F1: Veľmi výnimočná odroda vhodná pre záhradkárov. Výhodou tejto odrody je jej rýchly rast a kompaktné hlávky strednej veľkosti. Odroda je vhodná pre letné pestovanie so zberom od júna do októbra. Listy sú veľmi chutné, tmavšie zelenej farby, ktoré držia dlho čerstvé. Odolná je aj proti plesni.
• ‘Larsen’: Poloskorý, celoročný. Je určený na pestovanie vonku a odolný proti plesni šalátovej. Hlávka je stredne veľká až veľká, dobre uzavretá a prekrytá listami.
• ‘Maximo’: Poloneskorý. Má mohutné voľnejšie hlávky, z ktorých sa po rozrezaní ľahko rozoberajú matne zelené listy. Je vysokoodolný proti vybiehaniu do kvetu. Vysieva sa od marca do júna.
• ‘Stamir’: Neskorý, celoročný. Je určený na pestovanie vonku a odolný proti plesni šalátovej. Má pevnú stredne veľkú až veľkú kruhovitú hlávku so strednou hustotou.
• ‘Little Gem’: Mini, celoročný. Je krehký ako ľadový šalát a sladký ako klasický hlávkový. Je vysokoodolný proti chorobám.
• ‘Galander’: Poloskorý. Je určený na poľné pestovanie. Má široko elipsovitú, otvorenú a stredne veľkú až veľkú hlávku. Je odolný proti vybiehaniu do kvetu.
• ‘Gelbus’: Maxi, na jarné a jesenné pestovanie. Veľké, guľovité a dobre uzavreté hlávky sú tvorené jemne bublinatými, krehkými a chutnými listami.
• ‘Rekord’: Stredne skorý až neskorý. Odroda typu ‘Lollo Biondo’ je vhodná na jarnú, letnú a jesennú úrodu. Listy sú svetlozelené, jemne až stredne bublinaté a s výrazne zvlneným okrajom.
• ‘Dubagold’: Poloskorý. Listový šalát odolný proti vybiehaniu do kvetu je vhodný na poľné pestovanie a zberať sa dá na jar, v lete i na jeseň.
• ‘Merlot’: Stredne skorý. Odroda typu Lollo Rosso vhodná na jarné, letné a jesenné zbery má svetločervené, mierne lesklé a bublinaté listy s výrazne zvlneným okrajom.
• ‘Dubáček’: Celoročný. Dá sa pestovať ako trhací, ale aj ako ružica svetlozelených, silne laločnatých listov.
• ‘Verala’: Celoročný. Dá sa zberať postupne odlamovaním intenzívne červených listov z vonkajšej strany alebo ako celé ružice.
• Ledano: Veľmi skorá odroda ľadového šalátu určená pre jarné i jesenné pestovanie. Listy sú krehké a pre ľadový šalát netypicky žltozelené a jemne bublinaté. Šalát vyžaduje dobrú, dostatočne vzdušnú pôdu v II. trati. Je náročný na zásobenie živinami v okamžite prijateľnej forme. Doporučujeme slnečné polohy.

Zber šalátu

Zber šalátu je približne za 3-4 týždne od výsadby, u listových šalátov zberáme listy priebežne za týždeň i za 14 dní. Šalát môžete zbierať od konca jari až do zimy, ak si ho pravidelne vysievate vhodnými sezónnymi odrodami. Šaláty rastú najrýchlejšie v teplom počasí, pričom odrody s voľnými listami sú pripravené na zber už za štyri až šesť týždňov. Šalát zbierajte podľa možnosti ráno, keď sú listy svieže a šťavnaté.

Zberáme ho odrezaním tesne nad pôdou, ideálne skoro ráno. V chladničke vydrží zabalený vo vlhkej handričke približne dva dni. Listy oddeľte, potom ich len dobre umyte v studenej vode a osušte. Použite ich ako základ chrumkavého šalátu alebo ako náplň do sendvičov s vareným mäsom alebo syrom.

Šalát v kuchyni

Šaláty konzumujeme prednostne v čerstvom stave. Listy oddeľte, potom ich len dobre umyte v studenej vode a osušte. Použite ich ako základ chrumkavého šalátu alebo ako náplň do sendvičov s vareným mäsom alebo syrom.

Ľadový šalát, známy aj ako iceberg lettuce, je obľúbený nielen pre svoju chuť, ale aj pre svoje výživové hodnoty. Obsahuje vitamíny A, C a K, ktoré podporujú zdravie pleti, imunitný systém a spevnenie kostí. Je tiež nízkokalorický, čo z neho robí ideálnu potravinu pre diétne režimy. V lete príjemne osvieži. V kombinácii so šalátom a tofu najradšej používam jazmínovú ryžu. Je veľmi rýchlo uvarená, a jej konzistencia po uvarení nie je sypká ani príliš mazľavá. Ak ju však doma nemáte, pokojne siahnite aj po ryži basmati, ryži natural, alebo obyčajnej guľatozrnnej ryži.

Občas však chudnutie aj zdravý životný štýl odložíme na druhý deň, a potom na ďalší, a zas na ďalší, až ten šalát úplne zvädne a po dvoch týždňoch je nepoužiteľný. Aby sa mu neprihodil taký smutný osud ako v spomínanom vtipe, je na mieste poznať aspoň jeden záchranársky šalátový recept, ktorý si s hlavičkou šalátu poradí v priebehu jednej večere. Alebo dobre, maximálne dvoch, ak musíte tú hlávku šalátu zjesť svojpomocne. Mne sa v tomto smere veľmi osvedčila inšpirácia ázijskou kuchyňou, ktorá so šalátom spraví krátky proces - vo woku, za pôsobenia poriadnej dávky tepla a omamných chutí zázvoru, cesnaku, jarnej cibuľky, sójovej omáčky, sezamového oleja a ryžového octa.

Ľadový šalát v stir-fry úprave

Wok je ako stvorený na prípravu zeleniny. Jedna z kuchárskych techník, pre ktoré je wok taký obľúbený po celom svete, je práve “stir-fry”. Doslovný preklad je veľmi výstižný a znamená “miešanie a praženie”. Pokrmy pripravené vo woku sú úžasné svojou jednoduchosťou aj koncepciou, ktorá je založená na čerstvých surovinách, rýchlej príprave a premyslenom dochutení aromatickými koreninami. Tento spôsob tepelnej úpravy pochádza z Číny a technicky spočíva v pražení a súčasne rýchlom miešaní surovín na malom množstve poriadne rozhorúčeného oleja v poriadne rozhorúčenom woku. Z Číny sa táto technika postupne rozšírila do ostatných ázijských krajín, takže wok sa udomácnil napríklad v Japonsku, Indonéziii, Malajzii, Barme, Vietname, Kórei či Thajsku. Príprava jedla technikou “stir-fry” trvá len niekoľko minút, takže suroviny nestratia svoju arómu, farbu ani vitamíny. Napríklad zelenina tak ostane chrumkavá a zachová si svoju chuť. Nuž a…zlatý kliniec nakoniec, na tepelnú úpravu vo woku sa hodia aj šaláty. Tepelne upravený šalát…to akože naozaj? Som ochotná dať svoju kuchársku zásteru do ohňa za to, že tepelne upravený šalát je delikatesa.

Spomedzi šalátov sa v receptoch na čínske jedlá pripravené vo woku dá najčastejšie stretnúť s pak choi - pekingskou, alebo čínskou kapustou. Použiť sa však dá akýkoľvek druh šalátu, pričom skvele chutia najmä tie druhy, ktoré majú pevné listy a zachovajú si počas tepelnej úpravy svoju chrumkavosť. Ľadový šalát, rímsky šalát či jeho mini verzia “little gem” sú spomedzi našej supermarketovej ponuky asi najlepším adeptom na prípravu delikátneho stir-fry.

Pri technike stir-fry si dávajte pozor na množstvo pripraveného jedla. Najmä tie jedlá, ktorých súčasťou sú šalátové listy, sa nehodia na skladovanie a najlepšie je ich jesť čerstvo pripravené. Šalátové listy totiž skladovaním stratia svoju chrumkavosť a vizuálnu príťažlivosť a po opätovnom ohriatí z nich ostanú nie príliš lákavé handričky zelenohnedej farby. Tofu sa dá nahradiť marinovaným kuracím alebo kačacím mäsom, hovädzinou alebo bravčovinou na ázijský spôsob, môže sa však aj úplne vynechať.

ĽADOVÝ ŠALÁT V STIR-FRY ÚPRAVE - S TOFU A JAZMÍNOVOU RYŽOU

Množstvo: pre 2 osoby

Čas prípravy: 25 - 30 minút

Suroviny…

NA PRÍPRAVU ĽADOVÉHO ŠALÁTU

• 2 PL olivového oleja
• 200 g ľadového šalátu
• 2 - 3 jarné cibuľky, aj s vňaťou
• 3 - 4 strúčiky cesnaku
• 5 g zázvoru, nastrúhaného
• 3 PL sójovej omáčky
• 2 PL sezamového oleja (ak ho nemáte, s prižmúrením oboch očí ho môžete nahradiť olivovým)
• 2 PL ryžového octa
• 1 ČL trstinového cukru

NA PRÍPRAVU TOFU

• 1 balenie lahôdkového tofu
• 1 PL sezamových semienok
• 2 PL sójovej omáčky
• 2 PL sezamového oleja
• 2 PL ryžového octa
• 1 ČL trstinového cukru
• 1 PL kukuričného škrobu
• 2 PL studenej vody

NA PRÍPRAVU RYŽE

• 100 g jazmínovej ryže (neuvarenej)

Postup

1. PRIPRAVTE SI VŠETKY SUROVINY, varenie už ide potom veľmi rýchlo. Ľadový šalát nakrájajte na pásiky široké cca 2 cm a dlhé cca 5 cm. Jarné cibuľky aj s vňaťou nakrájajte na šikmé pásiky široké cca 0,5 cm. Cesnak nasekajte na hrubo a zázvor nastrúhajte na jemnom strúhadle. Ryžu prepláchnite v studenej vode. V hrnci nechajte zovrieť vodu, osoľte ju a ryžu v nej uvarte. Bude to trvať cca 10 - 15 minút; zatiaľ dokončíte tofu a šalát. Uvarenú ryžu zlejte a odložte na teplé miesto, aby nevychladla. Tofu nakrájajte na obdĺžniky hrubé cca 0,5 cm. Do dvoch misiek si zvlášť pripravte marinády na ľadový šalát a tofu zo sójovej omáčky, sezamového oleja, ryžového octa a cukru. Zvlášť vymiešajte kukuričný škrob s vodou, ktorý budete potrebovať na dokončenie tofu.
2. PRIPRAVTE TOFU: Wok (poslúži aj panvica) nechajte rozpáliť a vhoďte doňho sezamové semienka. Ak je dostatočne rozpálený, po vhodení semienok ho odstavte z plameňa - semienka sa na horúcom povrcu veľmi rýchlo opečú. Wokom jemne natriasajte, aby sa opiekli všetky semienka. Potom ich odložte bokom. Do woku alebo panvice uložte na sucho kúsky tofu a nechajte ich opecť z jednej, potom z druhej strany. Tofu opekajte vždy v jednej vrstve a obracajte ho opatrne, aby sa nerozmrvilo. Opečené tofu zalejte marinádou zo sójovej omáčky, sezamového oleja, ryžového octa a cukru. Opatrne miešajte, kým sa približne polovica marinády neodparí. Nakoniec pridajte škrob rozmiešaný s vodou, premiešajte, aby sa všetko tofu obalilo. Škrob omáčku zahustí a povrch tofu spevnie. Do hotového tofu zamiešajte opečený sezam. Tofu udržiavajte v teple.
3. PRIPRAVTE ĽADOVÝ ŠALÁT: Vo woku rozpáľte olivový olej a vhoďte doňho jarnú cibuľku a zázvor. Opekajte približne minútu a potom pridajte cesnak. Opekajte ho niekoľko sekúnd, kým sa nerozvonia. Pridajte ľadový šalát a nechajte ho v panvici zavädnúť. Trocha zmenší objem, jeho zelená farba trocha zintenzívnie, mal by však stále ostať chrumkavý. Zalejte ho pripravenou marinádou, miešajte ešte približne minútu.

tags: #ladovy #salat #vyroba