Slovenská kuchyňa je známa svojou rozmanitosťou a výraznými chuťami. Prebrala vplyvy z rôznych okolitých krajín, ako sú Česko, Poľsko, Maďarsko a Ukrajina, no zároveň si zachovala svoje jedinečné a tradičné prvky. Mnohé z týchto jedál sa tradujú už celé stáročia, od čias prvých obyvateľov našej krajiny. Základom je ľudová kuchyňa, využívajúca suroviny vypestované na domácej pôde. Každý región, dokonca každá dedina, má svoje špecifické zvyky a recepty, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
Starí Slovania, venujúci sa predovšetkým poľnohospodárstvu, významne ovplyvnili stravovanie. Ich kuchyňa bola plná rôznych druhov strukovín a zeleniny, ktoré si dokázali sami dopestovať. Okrem toho poznali aj spôsoby konzervovania potravín, ako údenie, solenie, sušenie a kvasenie.
História a vplyvy slovenskej kuchyne
Slovenská kuchyňa má hlboké korene v slovanskej kultúre. Ako križovatka rôznych kultúr bola ovplyvňovaná z rôznych strán, čo sa odzrkadlilo v jej rozmanitosti. Najbližšie má k maďarskej, českej a rakúskej kuchyni. Na východe krajiny sú badateľné ukrajinské a poľské vplyvy.
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Zloženie stravy a základné suroviny
Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes.
Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Strukoviny, kaše a zemiaky
Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny.
Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.
Zemiaky - prevrat v stravovaní
Keď sa do Európy a na naše územie dostali zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
V porovnaní s inými krajinami, na Slovensku oveľa ľahšie zoženiete špeciality z diviny, čo je dané prírodnými podmienkami lesnatej krajiny a masovým rozšírením poľovníctva, ako záujmovej činnosti obyvateľov. Podľa mňa patrí divina na vrchol, čo sa výberu mäsa týka. Proste ak chcete dobré a výživné jedlo, tak divina nikdy nesklame.
Mäso a ryby
Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu.
Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.
Mliečne výrobky
V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka. Tým najlepším ochucovadlom v prípade bryndze nie je soľ či nejaké korenie, ale zdravá paša plná aromatických byliniek.
Tradičné slovenské jedlá
Bryndzové halušky
Bryndzové halušky sú super. Národné jedlo Slovenska spája zemiakové halušky, ovčiu bryndzu a chrumkavú slaninu. Bryndzové halušky sú super.
Lokše
Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom. Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred. Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše.
Zemiakové placky
Jednou zo dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií. Súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné. Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte.
Štrúdľa
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.
Skalický trdelník
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom.
Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.
Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku.
Slovenská kuchyňa v rebríčku TasteAtlas
Prestížny gastro magazín TasteAtlas zostavil rebríček 42 jedál zo Slovenska, ktoré by mal ochutnať každý milovník dobrého jedla. Portál TasteAtlas je online projekt zameraný na tradičné jedlá, miestne suroviny a autentické recepty z celého sveta. Zaujímavosťou je, že ide o projekt, ktorý vznikol v Chorvátsku a dosiahol celosvetový úspech.
Z tohto zoznamu sme pre vás vybrali 10 najlepšie hodnotených, ktoré reprezentujú podstatu slovenskej kuchyne. Tieto pokrmy spájajú typické ingrediencie, ako sú mäso, zemiaky, syry a chlieb, a sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Niektoré z nich majú regionálne variácie, ale každé jedlo nesie v sebe príbeh poľnohospodárskej tradície a pohostinnosti.
Najlepšie hodnotené jedlá zo slovenskej kuchyne podľa TasteAtlas (2024)
| Poradie | Jedlo | Popis |
|---|---|---|
| 1 | Oštiepok | Ručne vyrábaný syr z nepasterizovaného ovčieho mlieka z horských oblastí Slovenska. |
| 2 | Zemiakové placky (Harule) | Chrumkavé placky zo strúhaných zemiakov, vajec, múky a korenín patria medzi obľúbené tradičné jedlá. |
| 3 | Bryndzové halušky | Národné jedlo Slovenska spája zemiakové halušky, ovčiu bryndzu a chrumkavú slaninu. |
| 4 | Lokše | Zemiakovú medailu si zaslúžili tenké zemiakové placky, ktoré tradične pripravujeme počas Vianoc a v minulosti počas pôstu. |
| 5 | Šišky | Tradičné šišky z kysnutého cesta sa vyprážajú do zlatista. Za prvý európsky typ šišky je považovaný krapfen, ktorý inšpiroval vznik podobných dezertov v mnohých krajinách. |
| 6 | Guláš | Hustý mäsový guláš s bohatou chuťou papriky patrí k obľúbeným jedlám v celej strednej Európe. |
| 7 | Halušky | Tieto jemné zemiakové halušky sú základom mnohých slovenských jedál. |
| 8 | Kapustnica | Až na ôsmom mieste sa umiestnila jediná polievka na zozname - a samozrejme je kapustová. Polievka z kyslej kapusty, údeného mäsa, klobásy a húb. |
| 9 | Parené buchty | Mäkké buchty z kysnutého cesta plnené slivkovým lekvárom sa podávajú poliate rozpusteným maslom a posypané makom alebo cukrom. |
| 10 | Slovenská parenica | Tak ako syr top 10-ku otvára, tak ju aj zatvára. Slovenská parenica je tradičný mäkký parený syr, ktorý sa vyrába z nepasterizovaného ovčieho mlieka, najčastejšie z plemien ako valaška, cigaja, východofrízska a vylepšená valaška. |
Regionálne rozdiely a špeciality
Kuchyňa východného Slovenska sa líši v závislosti od regiónu. Napríklad, na Zemplíne sa do kapustnice pridáva kyslá smotana a podáva sa s bielym koláčom. V okolí Bardejova sa podáva chlieb s medom a cesnakom. Na Spiši sa tradične jedáva chlieb so soľou.
Východné Slovensko, región bohatý na kultúru a históriu, sa pýši aj rozmanitou a chutnou kuchyňou. Tradičné jedlá tohto regiónu odrážajú vplyvy okolitých krajín, ako aj miestne suroviny a zvyklosti. Mnohé z týchto jedál sa pripravujú najmä počas sviatkov, ako sú Vianoce a Veľká noc, a sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva východného Slovenska.
Vianočné špeciality
Vianoce sú obdobím, kedy sa na východnom Slovensku pripravujú špeciálne jedlá, ktoré symbolizujú hojnosť a prosperitu. Medzi najznámejšie patria:
- Kapustnica - Tradičná polievka, ktorá sa varí na Štedrý deň, Silvestra a Troch kráľov.
- Bobáľky - Známé aj ako pupáky alebo opekance, sú ďalším tradičným vianočným jedlom, ktoré sa pripravuje z kysnutého cesta a podáva sa s makom, medom a mliekom.
- Oblátky s medom a cesnakom - Tradičný začiatok štedrovečernej večere.
Okrem vyššie uvedených jedál sa na Vianoce pripravujú aj rôzne druhy koláčov, ako sú medovníky, linecké pečivo, rascové tyčinky, škvarkovníky a bábovka.
Veľkonočné špeciality
Veľká noc je...
Požehnanie Veľkonočných vajíčok a pokrmov
Dolnozemská kuchyňa:
Slováci osídľovali Dolnú zem už na konci 17. a začiatkom 18. storočia. V prvom rade prišli na nezúrodnené pustatiny, nemali dom, nemali kuchyňu a nemali pec - ich začiatky boli veľmi ťažké. Museli zúrodniť pôdu, museli zasiať, a čakať kým dozreje úroda. Skromné živobytie si mohli spočiatku doplňovať rybolovom resp. lovom sŕn, jeleňov, diviakov, zajacov, bobrov, vodného vtáctva.
Po príchode Slovákov na Dolnú zem, ich hlavným zamestnaním bolo dlho pastierstvo. Pásli (rožný dobytok) kravy, jalovice, teľce, voly, aj kone, ovce - ovčiarstvo bolo veľmi rozvinuté, neskôr chov oviec upadal. V prvých osadnícky zmluvách mali obyvatelia zakotvené aj dôležité právo na postavenie suchého mlyna. Slováci osídľujúci Dolnú zem si prinášali do nového domova samozrejme aj svoje kulinárne zvyky - teda tradičnú slovenskú kuchyňu 17. - 18. storočia.
V rodisku našich predkov bol v 17. a 18. storočí bežný spôsob varenia na otvorených ohniskách v hlinených nádobách, ktoré sa pristavili k ohňu alebo boli položené na kovových trojnožkách, alebo v kovových kotloch zavesených nad ohniskom. Na otvorených ohniskách sa aj pieklo na železných roštoch a na rozpálených panviciach alebo platniach na nožičkách sa piekli placky. Napríklad v Honte otvorené ohniská boli nahrádzané murovanými sporákmi s pecami, až na prelome 19. a 20. storočia.
V čase príchodu našich predkov na Dolnú zem v ich pôvodných domovoch poznali pečenie placiek (ako najstaršej formy chleba) a to tak, že múka sa posolila a zmiešala s vodou, rukou sa cesto vyformovalo do okrúhleho , ploského tvaru a dalo sa nasucho upiecť na rozžeravené uhlíky (zabalené v liste) alebo v popole ohniska, neskôr v peci i na platni. Pri nedostatku múky sa do cesta pridávali iné suroviny, kapusta, repa, až neskôr aj zemiaky.
Zdrojom stravovania predkov dolnozemských Slovákov v ich pôvodných domovoch na Slovensku v 17. a 18. storočí boli aj divo rastúci cesnak, šťaveľ, žerucha, čakanka. Celá táto škála potravín, bola aj súčasťou stravy dolnozemských Slovákov, to znamená, že si Slováci osídľujúci Dolnú zem priniesli svoje tradície a zvyky aj v stravovaní a v príprave stravy, a tieto tradície počas 200 rokov neopustili.
Na začiatku osídľovania Dolnej zeme v ich kuchyni nebol porcelán, smaltované hrnce, strieborné príbory a ani zložite varené a bohaté jedlá. Od polovice 18. storočia sa začali objavovať nové druhy zeleniny, ako sú paradajky a paprika. Strava bola jednoduchá, základom boli obilninové polievky, kaše a cestoviny, strukovinové a mliečne jedlá, a chlieb kysnutý ak mali podmienky pre jeho výrobu alebo presní chlieb.
V rodných územiach Slovenska sa piekol chlieb hlavne ražný, alebo z miešanej múky raž, jačmeň, ovos a veľmi málo pšenica. Na Dolnej zemi bola pôda, kde sa dosahovali veľké výnosy úrody pšenice, a vďaka pšenici vznikol charakteristický symbol dolnozemskej kuchyne - biely chlieb, pečený z pšeničnej bielej múky. Už na začiatku 19. storočia bol na Dolnej zemi pre kuchyňu charakteristický kysnutý biely chlieb, vysoký, vypuklý a okrúhly s peknou chrumkavou hnedou kôrkou. Chlieb sa jedol ku všetkému, k mäsu, údeninám, slanine, polievke, prívarkom, aj k zelenine a ovociu a piekol sa ešte aj v 20. storočí doma, v domácej peci.
V dňoch pečenia chleba zo zvyškov cesta piekli tiež „lepníky“ (podplamenníky) - placky z chlebového kysnutého cesta, plnené smotanou alebo, plnené kapustou (nazývané aj kapustníky) alebo lekvárom. Opekance - piekli sa tiež z chlebového cesta, pripravili sa do zásoby.
Pšeničná múka bola základom pri pečení špeciálnych ťahaných koláčov - rejtešov, t.j. štrúdlí, ktoré boli plnené na sladko jablkami, višňami, čerešňami, tvarohom, makom, orechmi aj krupicou, alebo plnené na slano kapustou, tvarohom.
Polievky boli základom dennej stravy popri chlebe. Varili sa jednoduché lacné polievky, zahustené, zeleninové, strukovinové, mliečne aj ovocné. Vždy sa jedli s chlebíkom. Receptúry polievok boli pôvodné, ich inovácia súvisela s dostupnosťou produktov v novom prostredí. Príkladom je varenie rosťovky, t.j. polievky z rasce. Pôvodný slovenský recept bol bez mletej papriky, ktorá sa začala používať až v 19. storočí.
Okrem pšenice začali v novom prostredí už v 18. storočí pestovať kukuričnú múku, ktorú dokázali využiť aj pri pečení koláčov-pečiva. Kukuričné pečivo nazývali gerheň (krájané na pagáčiky), máľa, maľ (redšie, vyliate na plechu). Kukuričné pečivo v čase núdze nahrádzalo chlieb!
V 19. storočí sa rozšírilo v Uhorsku a teda aj u dolnozemských Slovákov pestovanie papriky a paradajok. Papriky a paradajky sa stali ďalším identifikačným znakom v kulinárskej kultúre dolnozemských Slovákov. Mimoriadne kvalitná bola sušená mletá sladká a štipľavá červená paprika, ktorá sa drvila v mažiaroch alebo mlela v mlyne. Mletá paprika dodala dolnozemskej kuchyni osobitú chuť.
V kuchyni dolnozemských Slovákov na území Maďarska sa využívali paradajky pri príprave polievok, omáčok, prívarkov, paradajkového pretlaku. V južnejších oblastiach Dolnej zeme bolo využitie zeleniny v stravovaní ovplyvnené balkánskou kuchyňou - v Srbsku aj Chorvátsku sa vyrábal ajvar - zmes paradajok a paprík, varená v kotloch, príloha k mäsu (aj v Chorvátsku). Ďalším charakteristickým symbolom dolnozemskej kuchyne boli jedlá pripravené kombináciou papriky a paradajok - lečo (typické balkánske jedlo sataraš), pripravované s cibuľou, vajíčkami, klobásou, v Bulharsku - má pomenovanie aj tzv. ľutika (lečo, zeleninové jedlo).
Tekvica bola sezónnou zeleninou, a bola veľmi obľúbená. V 19. storočí obohatili stravovanie obyvateľov jedlá zo zemiakov.
Ďalším symbolom dolnozemskej kuchyne je sárma - kapustný list (alebo vínny list) plnený mletým mäsom, v rajčinovej omáčke, s kyslou kapustou, ochutenou smotanou a samozrejme základom je kvalitná mletá červená paprika. Toto jedlo bolo pôvodne pripravované bez mäsa, tak že kapustné listy sa plnili varenými jačmennými krúpami. Do jedla sa nepridávala mletá červená paprika. Sárma sa varila v čase zabíjačiek na celej Dolnej zemi.
S rozšírením chovu ošípaných súvisí ďalší symbol dolnozemskej kuchyne - dolnozemská klobása, dnes je najznámejšie pomenovanie čabianska klobása. Dolnozemská klobása je špecifická svojou chuťou, vôňou, farbou a konzistenciou. Základom je kvalitné bravčové mäso a výdatné množstvo sušenej červenej papriky. Zaúdená kvalitná klobása, vydržala veľmi dlho, bola súčasťou jedálneho lístka celoročne.
Väčšina mäsa sa pri zabíjačke hneď spracovala do klobás, huriek (jaterníc), tlačeniek (matej, brezák), mäso sa nasolilo a tiež zaúdilo, hlavne stehná, rebrá. Slanina sa spracovala údením, časť sa vytopila, pripravili sa oškvarky. V čase zabíjačiek sa varili rôzne zabíjačkové jedlá.
Súčasťou mäsovej stravy celoročne bola hydina, sliepky, kačky, husi, morky, prepeličky, ktoré sa vo väčšom množstve chovali na predaj a aj pre vlastné využitie. Špecialitou boli holuby, z nich holúbková polievka (liek pre chorých).
Ryby - konzumácia rýb nebola rozšírená vo všetkých regiónoch Dolnej zeme, kde žili Slováci. I keď v Maďarsku je ryba (haláslé) kulinárnou špecialitou, u dolnozemských Slovákov na území dnešného Maďarska nebola ryba súčasťou ich stravy ani vo sviatočné dni. To neplatí pre všetky oblasti osídlené dolnozemskými Slovákmi. Záležalo na blízkosti vodných tokov a jazier. V takých lokalitách bola ryba tiež postupne súčasťou stravy dolnozemských Slovákov, tak isto aj v oblastiach s vplyvom balkánskej kuchyne, kde bolo rybárstvo veľmi rozšírené, a aj dolnozemskí Slováci sa tu živili rybárstvom.
Popri obilninovej strave takmer každodennou zložkou stravy boli strukoviny - šošovica, hrach, vika, bôb, cícer, neskôr fazuľa a významnou zložkou stravovania boli mliečne výrobky. Mlieko a výrobky z neho boli súčasťou raňajok, obeda aj večere, konzumovalo sa čerstvé, v polievkach, prívarkoch, vyrábalo sa maslo, tvaroh, syr, aj bryndza.
Ovocie sa sušilo na veľkých prútených košoch nazývaných lesky (v Srbsku léske), sušili sa najmä jablká, slivky, hrušky. Sušené ovocie sa nazývalo sušienky, sušky, sušienke, štiepke, štiepky. Z ovocia sa varili kompóty, džemy, lekváre, ale aj polievky. Ovocné polievky: polčová (egrešová), višňová, jablková, hrušková. Ovocie sa jedlo čerstvé - ale k nemu sa prikusoval chlieb.
Aj dolnozemskí Slováci vyrábali alkoholické nápoje zo všetkého, v Maďarsku dorábali víno, ale viac bola v obľube pálenka, v Srbsku - víno a pálenka zo sliviek, čerešní, hrozna a aj cukrovej repy a ciroka. V Srbsku sa vyrábalo: výborné víno, a pálenka jahodara, inak dudara (Báčka).
Dolnozemskí Slováci, ďaleko od domova svojich predkov, v stravovaní zostali verní svojim tradíciám, dolnozemská kuchyňa je vyšperkovaná tradičnými Slovenskými receptami, ale vplyvom lepších životných a pôdno-klimatických podmienok zaradili do stravy nové potravinové suroviny, hlavne nové druhy zeleniny, pšeničné a kukuričné obilniny a vo veľkej miere od 19. storočia mali v stravu obohatenú o mäsité jedlá. Strava dolnozemských Slovákov pôvodne skromná a jednoduchá, vývojom, zlepšovaním životnej úrovne, sa stala pestrá, chutná, osobitne papriková, korenistá, mastnejšia, v mnohých oblastiach hlavne balkánskym vplyvom aj výdatne zeleninová. Kuchyňa dolnozemských Slovákov je si v jednotlivých prostrediach v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku, Bulharsku, veľmi podobná.
Hlavným symbolom dolnozemskej kuchyne od začiatku 19. storočia je domáci kysnutý biely chlieb, tradičné ťahané réteše, už v 18. storočí špeciálne jedlá z kukuričnej múky (dnes už zaniknuté), od druhej polovice 19. storočia špeciality z bravčového mäsa - dolnozemské klobásy, zabíjačkové špeciality, perkelty a paprikáše a aj papriková a paradajková zelenina, všetko ochutené hlavne cesnakom, rascou a novodobou koreninou - mletou červenou paprikou vynikajúcej kvality.
