Mango je obľúbené tropické ovocie, ktoré sa používa v sladkých aj slaných jedlách na celom svete. Mango je tropické ovocie, plod mangovníka. Mango je veľmi zdravý plod. Obsahuje dôležité vitamíny a minerálne látky, ktoré posilňujú náš imunitný systém a pôsobia proti poškodeniu buniek. Mango je tropické ovocie, ktoré pochádza z južnej Indie. Je sladké, šťavnaté a má vzrušujúcu lahodnú chuť. Mango je obľúbeným ovocím, ktorému sa tiež hovorí „kráľ exotického ovocia“. Má zelenkastú, žltú až červenú kožovitú šupku.
Mango patrí do rodu Mangifera, ktorý zahŕňa 70 botanických druhov a viac ako 1000 odrôd tohto ovocia. Mango (mangifera indica) patrí do čeľade obličkovcovité, ktoré patria ku krytosemenným rastlinám. Mango patrí do čeľade obličkovcovité, ktoré patria ku krytosemenným rastlinám. Existuje viac ako 1000 rôznych druhov manga. Líšia sa tvarom, veľkosťou a chuťou. Líšia sa farbou, tvarom, chuťou a veľkosťou semien.
Nie je známy jeho presný pôvod, ale predpokladá sa že, mango pochádza z južnej a juhovýchodnej Ázie. Mangovník pochádza z oblasti Himalájí odkiaľ sa postupne rozšíril najprv do Barmy, Malajzie a Číny a postupne jeho sladké plody uchvátili celý svet. Pôvodný domov manga sa nachádza v oblasti Assamu a Mjanmarska (Barmy) alebo Bornea. To znamená, že mango pochádza buď z indického alebo filipínskeho manga. V Indii, Barme, na Srí Lanke, v Pakistane a Bangladéši boli nájdené fosílie staré 25 až 30 miliónov rokov. Toto ovocie malo svoje čestné miesto v dávnych kultúrach. Zmienky o ňom sú už v písomných pamiatkach písaných ovédskym sanskritm. Keby ste niekedy nejakú čítali, hľadajte slovo आम्रम् (āmra). Príbehy, v ktorých sa objavujú veľké mangové háje, poznáme už z čias Budhu.
Dnes sa mango vyskytuje v krajinách, v ktorých vládne tropické podnebie dažďového pralesa. Mango sa pestuje v Brazílii, Ekvádore, Guatemale, na Haiti, v Mexiku, Peru a v tropickej Ázii. Oblasť pestovania manga je obmedzená na tropické podnebie.
Strom manga
Mangovník je mohutný, až 12 metrov vysoký strom z čeľade obličkovcovité, ktorý vo vhodných podmienkach rastie aj sto rokov! Mangovník dosahuje výšku až do 45 metrov a na vrchole má šírku do desať metrov. Je to stálozelený strom. Strom manga rastie pomerne rýchlo a je veľký, dosahuje výšku až tridsať metrov. Mladé listy sú bronzovo-červené, niekedy dokonca až fialové a až postupne sa farbia do zelena. Nové listy sú na začiatku lososovej farby. Neskôr majú tmavozelenú farbu. Veľké listy mangovníka sú kožovité, dlhé 12 - 40 cm a na strome zostávajú rok aj viac. Kvety rastú v strapcoch dlhých až 40 cm. Každý kvet je malý, má biele okvetné lístky a jemnú sladkú vôňu.
Strom začína plodiť zhruba po štyroch rokoch a po desiatich rokoch z neho pestovatelia zoberú aj 200 až 400 plodov. Čím je strom starší, tým viac plodí. Mangu trvá na strome asi 4 mesiace, než je pripravené na zber.
Odrody a vzhľad
Mango je obľúbené tropické ovocie, ktoré sa používa v sladkých aj slaných jedlách na celom svete. Môže byť zelené, žlté, oranžové alebo červené, má žltú alebo oranžovú dužinu a veľkú plochú kôstku vo vnútri. Má zelenkastú, žltú až červenú kožovitú šupku. Vláknitá dužina je žltá a tenká hladká šupka je zelená, často prechádza do fialovej. Mango má pomerne veľkú oválnu kôstku. Prevažne plochá kôstka je spojená s dužinou a pri konzumácii sa musí od nej oddeliť.
Rovnako ako iných druhov ovocia je aj mangovníkov nespočet. Odrôd botanici napočítali a vyšľachtili už stovky, niektoré zdroje uvádzajú aj tisíc rôznych variánt! Isté ale je, že komerčne sa pestujú len desiatky z nich. Líšia sa farbou, veľkosťou plodov, tvarom, trvanlivosťou, ale aj arómou a sladkosťou. Z obchodov väčšinou poznáme mango ako veľké žltozelené plody, ktoré sa sem tam sfarbia do oranžova. Vedeli ste ale, že mangá môžu mať aj inej farby? Existujú aj odrody, ktoré plodia čisto žlté, fialové, hnedé alebo dokonca červené mangá. Stretnúť môžete čisto žlté, oranžovo-červené, zelené alebo aj fialové plody. Na Floride sa pestujú odrody, ktorým sa hovorí „ice cream“ (zmrzlina), svetlo červené „ruby mango“, alebo „sunset“ (západ slnka).
Svetová produkcia a export
Svetová produkcia manga neustále rastie. Dôvodom je nepochybne rastúca popularita tohto tropického ovocia medzi spotrebiteľmi. Mango je jedným z najvýznamnejších druhov tropického ovocia. Jeho produkcia celosvetovo každým rokom výrazne rastie - za posledných 10 rokov to bolo cca o 60 %. V roku 2019 sa na svete vypestovalo 55,8 milióna ton tohto exotického ovocia. Polovičný podiel na tom mala India, ale tá zásobuje predovšetkým vlastný trh. Miestne obyvateľstvo si mango obľúbilo ako základnú zložku svojho jedálnička, a preto sa veľká časť indického manga spotrebuje na domácom trhu. Najväčším svetovým exportérom je Thajsko, ktoré síce z celosvetovej produkcie zaberá necelé 3 %, ale spolu s Mexikom má 20 % podiel na svetovom exporte.
Spracovanie a konzumácia
Mango sa pred použitím zvyčajne olúpe a odkrojí od kôstky. Ovocie sa pred použitím zvyčajne olúpe a odkrojí od kôstky. Mango chutí najlepšie samostatne, alebo sa môže spracovať vo forme ovocného šalátu a ovocných smoothies, zmrzliny a šťavy. Svoje uplatnenie nájde aj v odvážnych pokrmoch výraznej chuti. Kvôli konzumácii je potrebné mango najprv ošúpať, potom sa môže odrezať dužina od kôstky. Z manga môžete uvariť marmeládu alebo z jeho dužiny vyrobiť zmrzlinu. Najznámejším využitím je však mangové čatní.
Mango sa môže konzumovať surové, nezrelé alebo zrelé, alebo sa môže variť a pridávať do dezertov, karí alebo chutney. Mango sa používa v širokej škále jedál vrátane sladkých a slaných, surových a varených. Zrelé plody sa môžu použiť aj na prípravu slaných omáčok, chutney alebo sa pridávajú do karí. V Ázii sa využívajú aj zelené mangá na rôzne kulinárske účely. Nezrelé mango sa dokonca suší a melie na prášok zvaný amchoor. Ten sa potom spoločne s kurkumou pridáva ako korenie do omáčok alebo polievok, chutí sviežo citrusovo a dodáva jedlu kyselkavé tóny. Do mangového čatní z čerstvého zrelého manga sa pridáva obvykle zázvor, hrozienka, korenie a štipka chilli. V indickej kuchyni sa dáva k pečenému alebo grilovanému mäsu a na čerstvom mangu si dokonca pochutnáte aj v niektorých druhoch v sushi!
Ako správne pripraviť mango
Mango by sa malo pred konzumáciou umyť, osušiť a olúpať. Na odstránenie šupky použite škrabku alebo ostrý nôž. Mango otočte a opakujte odrezávanie častí, kým neodstránite všetky jedlé plody. Keďže dužina sa lepí na chlpatú kôstku, nepodarí sa vám odrezať všetky kúsky ovocia. Prípadne môžete mango nakrájať na kocky. Namiesto toho, aby ste mango najprv ošúpali, nakrájajte ho pozdĺž kôstky, ako je opísané, so šupkou. Dužinu nakrájajte na štvorčeky, nakrájajte ju až po šupku, ale neprerezávajte ju. Otočte mango naruby a kocky ovocia od seba oddeľte.
Šupku z manga nejeme. Plod prekrojíme, kôstku vyberieme a šťavnatú dužinu vydlabeme lyžičkou. Mango však môžeme aj ošúpať a dužinu pokrájať na kúsky.
Ako nakrájať mango na ježka?
Výživové hodnoty a zdravotné účinky
Mango je výborným zdrojom vitamínov A, C, betakaroténu, draslíka a vlákniny. Obsahuje málo tuku a sodíka. Je zdrojom mnohých účinných látok. Vyzdvihnúť musíme predovšetkým vitamíny A, B, C alebo E, betakarotén (provitamín A), vlákninu či niektoré minerály ako napr. draslík, fosfor a vápnik.
Mango je bohaté na vitamín C a betakarotén. Jeden zrelý mangový plod obsahuje polovicu doporučenej dennej dávky vitamínu C a viac ako osemdesiat percent odporúčaného denného príjmu vitamínu A. Významný je aj obsah vitamínu E, antioxidantu, ktorý chráni membrány buniek. Okrem toho mango obsahuje niektoré vitamíny skupiny B, horčík, zinok a mangán. Všetky tieto látky zohrávajú pri procesoch v našom tele dôležitú úlohu. Mimoriadne bohaté je mango na draslík, ktorý pôsobí na vylučovanie vody a tukov. Dužina manga obsahuje niacín (vitamín B3), ktorý podporuje nervy a spánok, a kyselinu pantoténovú (vitamín B5), zlepšujúcu kvalitu kože, vlasov a nechtov.
Mango je bohatým zdrojom antioxidantov, ako je izokvercetín, kvercetín, fisetín a astragalín. Kyselina pantoténová a mangán, ktoré mango obsahuje podporuje tvorbu vlasových pigmentov. Vitamín A pomáha v boji proti lupinám a dodá vašim vlasom lesk. Nie nadarmo býva mango odborníkmi ospevované pre svoje hydratačné účinky.
Mango obsahuje aj vitamín A a folát (vitamín B9), ktorý podporuje zdravie očí a syntézu DNA. Mango tiež poskytuje vlákninu, ktorá môže pomôcť zlepšiť zdravie čriev.
Mango zlepšuje zrakovú schopnosť. Nemôžete zaspať? Mango vám pomôže: trochu mangovej dužiny zmiešajte s banánom a jogurtom. Ak večer zjete trochu tejto zmesi, ľahšie zaspíte. 200 gramov čerstvej dužiny manga stačí na stimuláciu látkovej premeny v celom organizme. Pokiaľ vás trápi zápcha, máte o ďalší dôvod viac, prečo si pochutnať na mangu. Pôsobí preventívne proti infekciám a chorobám z prechladnutia. Mango obsahuje viac ako osemdesiat percent odporúčaného denného príjmu vitamínu A, ktorý je potrebný na údržbu a regeneráciu pleti. Jeho nedostatok sa prejavuje šupinatou a suchou pokožkou. Mango je dobrým afrodiziakom! Ovocie je bohaté na vitamín E, o ktorom sa vie, že podporuje sexuálnu túžbu, podporuje libido a schopnosť dosiahnuť orgazmus.
Sušené mango
Sušené mango je zdravé a skvelé občerstvenie, ak si dávate pozor na veľkosť porcie alebo ho jete s mierou. Sušené mango je dehydrovaná verzia jeho čerstvého náprotivku. Výskum však ukázal, že proces sušenia ovplyvňuje výživovú kvalitu manga, najmä na teplo citlivé živiny, ako je betakarotén - hlavný typ karotenoidov. V porovnaní s čerstvým ovocím sa jeho obsah môže znížiť až o 53 %.
Sušené mango sa zvyčajne spracúva vo forme plátkov a môže mať chrumkavú alebo žuvačkovú štruktúru v závislosti od hrúbky plátku. Sušené mango môžete kúpiť sladené alebo nesladené. Všimnite si, že sladená verzia obsahuje viac cukru. Nakoniec nezabudnite na veľkosť porcie, pretože sušené mango je koncentrovaným zdrojom prírodných cukrov.
Dehydratácia je preto spôsob, ako predĺžiť trvanlivosť ovocia a pridať mango do iných potravín. Nechali ho plne dozrieť na slniečku a potom ho rovno v Thajsku usušili, aby ste si mohli vychutnať perfektne sladkú chuť. Bez kompromisov!
Alergie a upozornenia
Alergia na mango je síce veľmi zriedkavá, ale niektorí ľudia môžu byť alergickí na zlúčeninu nazývanú profilín, ktorá môže viesť k alergickým reakciám od miernych až po ťažké. Aj ľudia, ktorí boli v minulosti v kontakte s jedovatým brečtanom alebo jedovatým dubom, môžu mať oneskorenú reakciu na mango kvôli vysokej koncentrácii urušiolu v oboch rastlinách. Okrem toho môžu niektorí jedinci, najmä ľudia trpiaci astmou, reagovať na sušené mango, ak sa doň pridávajú siričitany ako konzervačná látka na zachovanie farby a zabránenie kazeniu.
Pri konzumácii manga si treba dávať pozor na vysoký obsah cukru. Môže prispieť najmä k tvorbe zubného kazu. Preto po jeho konzumácii sa odporúča vypláchnuť si ústa vodou. Viacero našich čitateľov sa pýtalo, či sa po mangu môže piť voda. Odpoveď je NIE! Mango zapité akýmikoľvek tekutinami môže spôsobiť kŕče a nepríjemné bolesti v žalúdku.
Zaujímavosti o mangu
- Mangovník pochádza z oblasti Himalájí.
- Je príbuzný s kešu a pistáciami.
- Zber manga musí prebiehať veľmi opatrne.
- India je najväčším producentom manga na svete.
- Existuje aj fialové mango.
- Najdrahšie mango na svete sa pestuje v Japonsku.
- Mangovníky sú ohrozené rúbaním pralesov.
- Mango je nabité antioxidantmi a vitamínom C.
- Je považované za kultúrny poklad Ázie.
- Skvele sa hodí k pálivým jedlám.
Myiazaki mango, alebo inak Taiyo no Tamago (v preklade „vajcia zo slnka“) je odroda pestovaná v Japonsku. Plody majú žiarivo oranžovú až červenú farbu. Na povrchu má jemné žlté bodky a tieto mangá sú najdrahšou odrodou na trhu. Pri pestovaní sa okolo každého plodu umiestni sieťka. Do nej mango spadne, až keď je plne dozreté. To zaručí nevídanú sladkosť plodu. Pri pestovaní starostlivo strážia, či má k dozrievaniu dostatok slnka. Jedno také mango stojí v prepočte aj cez 80 Eur a väčšinou sa dáva ako darček.
Mangovníky rastú v tropických oblastiach, potrebujú totiž teplo a vysokú vzdušnú vlhkosť. Trebárs takzvané Kalimantan mangá z Barmy - vyzerajú síce trošku nevábne, majú hnedastú až fialovú farbu, vo vnútri sa však skrýva krásne sladká oranžová dužina.
Mango hrá obzvlášť v ázijských kultúrach dôležitú úlohu a mnoho národov si ho takmer privlastňuje. Mangovník v roku 2010 vyhlásila vláda Bangladéša za národným strom. V európskych kultúrach taký význam nemá, mangovník sa totiž do Európy dostal až na prelome 15. a 16. storočia. Mangovník je tiež považovaný za symbol lásky a plodnosti.
