Losos atlantický (Salmo salar) je ikonickou morskou rybou, ktorej chov je rozšírený najmä v Európe, Čile a Tasmánii. Tento druh je zaujímavý nielen z hľadiska komerčného využitia, ale aj z hľadiska jeho zložitého životného cyklu a snáh o udržateľný chov.
Minulosť a súčasnosť populácie lososa atlantického
V minulosti bol losos atlantický hojne rozšírený v severnom Atlantickom oceáne, od severnej až po južnú časť Európy, Kanady a USA. Priemyselná revolúcia, intenzívny rybolov, výstavba vodných elektrární a prekážok na riekach však spôsobili komplikácie v ich rozmnožovaní, zhoršenie kvality vody a úbytok prirodzeného prostredia. V dôsledku toho populácia lososov klesla na približne 10 % pôvodného stavu. V niektorých oblastiach, ako napríklad v riekach Belgicka, Holandska a Nemecka, lososy dokonca úplne vymizli, a prebiehajú snahy o ich návrat.
Na lososa atlantického je vytváraný tlak už od 17. storočia a vrchol jeho komerčného rybolovu bol koncom 19. storočia. V minulosti sa pritom lovili v takom počte, že ich ľudia ani nestíhali konzumovať a používali ich napríklad aj na hnojenie polí. Je to taký fenomén „starej Európy“, ktorá si priviedla na pokraj vyhubenia takmer všetky divoké druhy zvierat. Americký kontinent bol osídlený Európanmi historicky neskôr a má väčšie priestranstvá, čiže sa tam zachovalo aj oveľa viac divokej prírody než v Európe. Je ťažko predstaviteľné, že kedysi sa lososy používali na hnojenie pôdy, keďže momentálne patria medzi medzi obľúbené, no nie najlacnejšie ryby.
Z divých lososov môžeme nájsť v obchodoch už len tie tichomorské. Losos atlantický sa už komerčne nechytá. Cena preto závisí aj od jeho počtov. Úlohu asi zohráva aj fakt, že lososy tichomorské sa lovia, iba keď sa prichádzajú do riek rozmnožiť, čiže okno na ich lov je veľmi krátke.
Životný cyklus lososa atlantického
Je v prírode bežné, že ryby žijú časť svojho života v sladkých riekach a časť v slaných vodách? Práveže je to veľmi neobvyklé. Prispôsobených je na to iba okolo 0,8 % rýb. V každom prípade ide o veľmi zložitý životný cyklus, pretože tieto ryby sa musia prispôsobovať zmene obsahu iónov v prostredí. V sladkej vode je ryba voči prostrediu hyperosmotická, čiže si musí udržiavať minerály v tele a vodu sa snaží vypudiť. Preto losos v sladkých vodách nepije.
Losos atlantický patrí do rodu Salmo, kam patrí aj pstruh potočný, ktorý je pôvodným druhom v našich riekach. Lososy tichomorské patria do rodu Oncorhynchus. Hlavným rozdielom medzi týmito dvoma rodmi je, že tichomorské lososy po vytretí hynú, zatiaľ čo lososy atlantické sa dokážu vrátiť do mora.
Rozmnožovanie je pre lososy životunebezpečný proces. Snažia sa dostať do tej istej rieky, kde sa narodili, prekonávajú protiprúdy a riečne prekážky. Samcom sa vytvárajú sekundárne reprodukčné zmeny kostry, aby boli pre samice atraktívnejšie.
Udržateľný chov lososa a jeho výzvy
Akvakultúra sa momentálne snaží obmedziť rybacie mäso v potrave chovaných lososov. Výskumy ukazujú, že chovné lososy majú omega-3 mastných kyselín síce menej než divoké, ale zároveň sú stále nutrične nasýtenejšie než iné druhy mäsa.
V Nórsku sa väčšinou tieto farmy nachádzajú vo fjordoch, v ktorých je mix sladkej a slanej vody a ktoré sú väčšinou veľmi hlboké. Chovné lososy žijú v obrovských klietkach, respektíve sieťach, pričom v jednej ich môže byť aj 200-tisíc. Je tam však povolená maximálna hustota rýb 25 kg/m3, čiže celkovo tvoria ryby okolo 2,5 % objemu siete a zvyšok je voda.
Na farmy sa už neberú žiadne divoké lososy z prírody, ale všetky pochádzajú z liahní. Sú teda na chov už vyšľachtené a majú uzatvorený životný cyklus. Losos je pre mňa takým „maskotom“ prerodu divej ryby na chovanú. Losos atlantický je morskou rybou, ktorá je chovaná v najväčších množstvách a je určite ikonickou chovnou rybou v Európe. Okrem toho je jeho chov populárny napríklad v Čile či austrálskej Tasmánii. Ale v oveľa vyšších počtoch sa vo svete chovajú kapry typu amur. Na týchto kaproch vlastne v Číne akvakultúra pred tisíckami rokov vznikla.
Problémy a výzvy akvakultúry
- Deformácie kostry lososov
- Znečisťovanie životného prostredia
- Nadmerné používanie fosforu v strave lososov
- Ektoparazity
- Únik lososov z klietok
Venujem sa hlavne deformáciám chrbtovej kostry pri lososoch a tomu, ako im predchádzať. Ale týka sa to aj toho, ako pri chove čo najmenej znečisťovať životné prostredie. Ten sa nachádza v lososovej strave a je dôležitý pre vývoj a mineralizáciu ich kostry. Čo sa stane, keď ho má primálo, som skúmala počas doktorandského štúdia v Belgicku. Zistili sme, že losos a jeho metabolizmus dokáže fungovať normálne, kostra ostala nepoškodená, no nebola mineralizovaná. Jeho kosti boli teda mäkšie. Pri mechanickom strese alebo manipulácii sa teoreticky mohli ľahšie poškodiť. Ak je fosforu priveľa, môže sa usadzovať v kostiach a spôsobiť, že ryba je menej flexibilná. To môže vyústiť do zrastu stavcov alebo iných chrbtových deformít. Nadbytočné minerály z tela vypudzujú obličky, takže tie sú pri vyšších koncentráciách fosforu namáhanejšie.
V tejto oblasti prebieha veľký výskum. Iný typ filety je napríklad populárny v Nórsku a iný v Škótsku. Podľa toho sa volajú samotné rezy, ktoré nájdete v obchodoch. Aj farba filety ovplyvňuje zákazníkov, čiže by nemala byť príliš červená ani príliš bledá. V niektorých prípadoch je toto farbivo dodávané ako súčasť potravy, aby bola fileta ružovejšia. „Zafarbujú sa“ aj filety pstruha dúhového a potočného, ktoré sú tiež dnes už čiastočne chovné. Ak by totiž žili iba v riekach, bolo by ich mäso biele. To nie je pre zákazníka také zaujímavé, ale keď je zafarbené, prichádza efekt, ktorý si zákazníci často spájajú s lososom.
Číslom jeden je niečo ako morský kliešť, ktorý sa na rybu prichytí, a keď je ich príliš veľa, môžu jej spôsobiť vážne problémy napríklad s imunitným systémom. Takže momentálne sú veľmi striktné regulácie na to, koľko takýchto ektoparazitov sa môže na farmách nachádzať. Keď ich je príliš veľa, tak sa musí hustota rýb znížiť alebo sa chov na farme úplne zastaví. Ďalším problémom je aj občasný únik lososov z klietok. Často sa to spája s tým, keď klietky poškodí útok predátorov alebo nejaké poveternostné podmienky a zvieratá uniknú do divokej prírody. No a v neposlednom rade je to znečistenie prostredia, ktorému sa venujem aj ja.
Nutričná hodnota a udržateľnosť chovu
Chovajú sa aj lososy, ktoré majú označenie „organické“. Tie sa snažia priblížiť k tým divokejším a musia spĺňať rozličné regulácie. Akvakultúra sa momentálne snaží obmedziť rybacie mäso v potrave chovaných lososov. Výskumy ukazujú, že chovné lososy majú omega-3 mastných kyselín síce menej než divoké, ale zároveň sú stále nutrične nasýtenejšie než iné druhy mäsa.
Rozhodne áno. Tiež som s tým veľmi nespokojná. Ale výskum sa stále posúva a hľadajú sa alternatívy. Určite nie. Vždy by sme sa mali pozastaviť a popremýšľať nad tým, odkiaľ tie zvieratá pochádzajú a či je to voči životnému prostrediu prijateľné. Ja osobne konzumujem zviera, väčšinou rybu, raz do týždňa. Ak teda chcete nejakého lososa jesť, chovný je ideálnou voľbou. Okrem iného patrí medzi najudržateľnejší typ produkcie živočíšneho mäsa. Je to z dôvodu nízkych nárokov bazálneho metabolizmu, keďže ryby sú studenokrvné, a preto nespotrebujú energiu na zohrievanie tela.
Predpokladom je, že sa bude naďalej zvyšovať počet rýb a aj druhov rýb, ktoré chováme, pretože sa zvyšuje aj počet ľudí na planéte. Verím, že smerujeme k tomu, že čoskoro úplne prestaneme používať divé ryby do krmiva tých chovných a túto zložku nahradíme alternatívnymi ingredienciami.
Napríklad dospelá samica vyprodukuje okolo 7500 ikier, čo tvorí približne 20 % jej celkovej hmotnosti. To je približne, ako keby som ja mala v sebe 10 kilogramov vajíčok. U samcov tvorí okolo 7 - 10 % hmotnosti mlieč. Fascinujúce je aj to, že rast rýb sa nikdy nezastaví, a to sa týka aj ich mozgu, ktorý rastie spolu s telom. Ľudia sa na rozdiel od nich narodia s veľmi veľkou hlavou a ich mozog už má konečnú veľkosť. Dôležité je vedieť aj to, že lososy nielenže cítia bolesť, ale vedia si vytvoriť aj Pavlovov podmienený reflex. Vieme ich napríklad naučiť rozoznávať signál, ktorý naznačuje, kedy ich budeme kŕmiť.
Misia Lososa | Divoká destinácia
