Úvod do pestovania mrkvy a petržlenu
V pestovaní mrkvy a petržlenu sa skrýva množstvo drobných detailov, ktoré môžu rozhodnúť o úspechu vašej úrody. Odborníka Ing. Václava Prášila z českej šľachtiteľskej spoločnosti Semo sme sa pýtali, ako na úspešné dopestovanie mrkvy a petržlenu. Ako správne vysievať tieto plodiny, na čo si dať pozor pri zbere a aké metódy zabezpečia zdravú a chutnú úrodu?
Rozmanitosť odrôd mrkvy
Mrkva nie je len jedna. Môžeme si vybrať z množstva odrôd, ktoré sa líšia tvarom, farbou a dobou zrenia. Dlhé roky dominovala oranžová mrkva, no dnes sú dostupné aj farebné varianty ako fialová, biela či žltá. Podľa botanikov bola pôvodná mrkva žltá, no táto je často vláknitá a drevnatá.
Typy mrkvy podľa tvaru koreňa
Existuje niekoľko typov mrkvy, ktoré sa líšia tvarom koreňa a použitím:
- Nantes: Známy dlhým a okrúhlym koreňom, vhodný na skladovanie, spracovanie aj čerstvú konzumáciu.
- Pariser: Špeciálny typ s odrodou ‘Pariser Markt’, ktorá má krátky guľovitý koreň.
- Chantenay: S kratším, silnejším koreňom, vhodný na skladovanie, priemyselné spracovanie a výrobu džúsov.
- Kuroda: Japonský typ, napríklad odroda ‘Konráda’, náchylná na chlad, preto si treba dať pozor na dátum výsevu.
- Berlikumer: Medzityp medzi Chantenay a Nantes, s dlhým, ale širším a väčším koreňom, ako napríklad odroda ‘Koloseum’.
Farebné odrody mrkvy
Spôsob pestovania farebných odrôd mrkvy je rovnaký ako pri oranžových odrodách, rozdiel je iba v skladovateľnosti. Šľachtitelia sa pri týchto farebných typoch zameriavajú hlavne na farbu.
Dlhé roky dominovala oranžová mrkva, no dnes si už môžeme vybrať aj z rôznych farebných variantov, ako je fialová, biela či žltá. Podľa botanikov bola pôvodná žltá. Táto mrkva je však veľmi vláknitá a drevnatá, takže by ste si na nej asi veľmi nepochutili. Líšia sa farebné korene mrkvy chuťou alebo spôsobom pestovania? Spôsob pestovania je rovnaký, rozdiel je iba v skladovateľnosti. Pri týchto farebných typoch šľachtiteľ nemá až taký priestor zamerať sa na špecifické vlastnosti. Je rád, že má peknú farbu v danej farbe.
Výber správnej odrody a príprava pôdy
Pri výbere odrody mrkvy je dôležité zvážiť typ pôdy. Dlhé mrkvy, ako väčšina odrôd typu Nantes, budú mať problém v plytkej pôde, kde sa budú ohýbať a deformovať. Sčasti ste mi odpovedal na ďalšiu otázku. Ak máme plytkú kamenistú pôdu, je lepšie sa vyhýbať dlhým koreňom a voliť kratšie odrody.
Príprava pôdy
Pôdu na výsev mrkvy pripravujeme na jar. Z hľadiska vlahových podmienok sa odporúča príprava už na jeseň. Ak nemáme vhodnú pôdu, odporúčame lepšie prekyprenie. Ideálne sú ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté a piesočnatohlinité, ktoré sú dobre prekyprené a majú dostatok slnka. Špeciálne pripraviť pôdu sa asi nedá, ale odporúčam lepšie prekyprenie. Ak máme ťažší typ pôdy, mrkvu si môžeme dopestovať, ale môžeme sa stretnúť v problémami, ako sú rôzne choroby alebo náročnejší zber. Predsa len, keď koreň narastie do hĺbky pôdy, musíme ho z nej potom dostať.
Mrkva vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú, dobre spracovanú pôdu. Na plytkej alebo na jeseň nedostatočne prekyprenej pôdy reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi, často rozvetvenými koreňmi. Mrkva obyčajná (Daucus carota) patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny, je teda príbuzná napríklad s petržlenom, ale aj s kôprom či anýzom. Napriek tomu, že je mrkva rastlina dvojročná, pestuje sa najčastejšie ako jednoročná. V prvom roku vyraší vňať a koreň výrazne zdužnatie a zhromažďuje živiny. Mrkva patrí medzi zeleninu bohatú na živiny a vitamíny. Obsahuje najmä beta karotény, vitamín A, vlákninu a antioxidanty.Mrkvu obyčajnú môžeme rozdeliť do dvoch poddruhov. Prvým je mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota), čo je pôvodná nešľachtená forma, ktorá sa vyskytuje divoko v prírode. Druhým poddruhom je potom mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus). Medzi záhradníkmi sa potom odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé. Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia. Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním.
Mrkva neobľubuje kyslé pôdy. Nemusíte sa však ničoho obávať, pretože pH pôdy ľahko upravíte už v jesennom období. Jednoducho pridajte do pôdy vápno. Hnojenie nie je vyslovene nutné. Ak sa už pre hnojivo rozhodnete, pred výsadbou ho zapracujte do pôdy. Pôdu prekyprite a rozdeľte na riadky, vzdialené od seba cca 20 cm. V riadkoch vyhĺbte ryhy, do ktorých umiestnite mrkvové semienka.
Výsev mrkvy
Štandardný výsev mrkvy sa môže vykonávať od marca až do júna. Pri odrodách je dobré vedieť, že existujú veľmi skoré až neskoré odrody, ktoré si záhradkári niekedy pletú. Neskorá odroda znamená, že je potrebné, aby bola dlho na poli, takže je lepšie ju vysievať na jar. Ak chcete mať mrkvu čo najskôr, odporúčam vysiať malú okrúhlu mrkvičku typu Pariser, ktorá je veľmi skorá a chutná. Potom môžete vysiať niečo zo skorších odrôd na priebežný celoročný zber a nakoniec neskoršie odrody typu Chantenay alebo Berlikumer.
Mrkvu i petržlen pestujeme z priameho výsevu, pretože neznášajú presádzanie. Korene rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde. Na jar záhon dôkladne urovnáme a značkovačom naznačíme riadky. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 - 35 cm. Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Keď rastliny dosiahnu výšku okolo 15 cm, jednotíme ich ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Tento krok je pomerne prácny.
Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá.
Pestovanie mrkvy v hrobliach
Dlhodobo sa odporúča záhradkárom vytvoriť väčšie a širšie hrobčeky, aby sa zabránilo rýchlemu vysychaniu pôdy. Takýto spôsob zároveň uľahčuje rast koreňov do pôdy a ich následný zber. Na vrchu hrobčeku by mal byť dvojriadok, prípadne trojriadok koreňovej zeleniny.
Pestovanie mrkvy mimo záhrady
Pri štandardných odrodách by bolo pestovanie v kvetináči problematické, pretože koreň potrebuje dostatok priestoru na rast. Pestovanie mrkvy v skleníku sa príliš neodporúča, maximálne ak máme miesto, ktoré sa dá dočasne prikryť skleneným krytom. Hlavnou výhodou je skorosť.
Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
Starostlivosť o mrkvu počas vegetácie
Zálievka
Zálievka je kľúčová práve pri klíčení. Je potrebné, aby tam vlaha bola po celý čas. Môžeme si pomôcť ešte netkanou textíliou, ktorá zadrží vlhkosť v pôde a ochráni ju pred výrazným slnečným žiarením. Pri pestovaní v hrobliach sa odporúča po 2-3 mesiacoch už nezalievať navrch na hrobček, ale len medzi hrobčekmi, do žľabu.
Zálievka je kľúčová práve pri klíčení, obzvlášť petržlenu, ktorý klíči veľmi dlho. Je potrebné, aby tam vlaha bola po celý čas. Môžeme si pomôcť ešte netkanou textíliou, ktorá zadrží vlhkosť v pôde a ochráni ju pred výrazným slnečným žiarením.
Hnojenie
Všeobecne sa odporúča, aby sa zbytočne neprihnojovalo. Ak máme záhon v dobrom stave, nie je nutné mrkvu nijak zvlášť hnojiť. Mrkvu nedávame na čerstvo vyhnojené pozemky, pretože rastliny majú potom problém napríklad s praskaním koreňov. Tento problém sa môže vyskytnúť aj pri nadmernom hnojení dusíkom. Špeciálne hnojivá určite nie sú potrebné.
Čo by sa však nemalo robiť - mrkvu ani petržlen nedávame na čerstvo vyhnojené pozemky. Rastliny mávajú potom problém napríklad s praskaním koreňov.
Odstraňovanie buriny
Čo sa týka buriny, môžeme použiť herbicídnu ochranu hneď po výseve, kým ešte rastliny nevzídu. Neskôr sa odporúča len klasická okopávka. Burinu odstraňujeme tradičnou okopávkou.
Jednotenie
Ak sme nepoužili výsevné pásiky, čaká nás jednotenie. Rastliny môžeme pretrhávať, keď majú maternicové lístky. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť 2-3 centimetre, podľa toho, v akej fáze chceme robiť zber a akú odrodu sme si zvolili. Ak ide napríklad o odrodu ‘Tena’, čo je typ Chantenay, ktorý vytvára síce krátke, ale široké korene, môžeme medzi rastlinami nechať medzeru 4-5 centimetrov. Naopak, ak zasejeme karotku, typicky odrodu ‘Nantes’ alebo ‘Anina’, ktorá robí pekné dlhé korene, a chceme zbierať priebežne, môžeme nechať porast trochu hustejší.
Zber mrkvy
Pri zbere sa musíme pozrieť na koreň a odhadom posúdiť, či je už zrelý. Mali by sme počkať, kým mrkve krásne dozreje pokožka. Ak je pokožka vyzretá, riziko poškodenia koreňov pri zbere je menšie alebo žiadne. Úrodu treba pozbierať pred prvými mrazmi. Akonáhle niečo zmrzne, nejaké poškodenie nastane. Inak odporúčame zberať čo najneskôr, ako nám počasie dovolí.
Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný).
Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody zberáme prebierkou už od mája do júla. Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú. Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber a korene už nerastú, je vyfarbenie. Pár koreňov jednoducho vyberieme a skontrolujeme. Spodné listy žltnú, listová ružica je rozklesnutá. Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný. Korene môžu od nadbytku vody praskať. Ak z nejakého dôvodu nestihneme korene vybrať, aspoň záhon zakryjeme netkanou textíliou, čečinou a v najbližšom priaznivom čase korene vyberieme. Na zber používame rýľ alebo rýľovacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme. Podryté korene sa uvoľnia a ľahko ich vytiahneme von z pôdy. Ak by sme rýľ nepoužili, len ťahali mrkvu za vňať, vňať by sme síce odtrhli, ale koreň by zostal v pôde. Korene s vňaťou necháme na záhone alebo v debničke v tenkej vrstve mierne zaschnúť, najlepšie niekoľko hodín, aby pôda nalepená na koreňoch sama odpadla. Pôdu z koreňov neotĺkame, nedrhneme kefou ani neumývame vodou, ale opatrne utrieme jemnou handričkou, prípadne použijeme textilné rukavice. Pri čistení korene zároveň vytriedime.
Spoločné pestovanie s inými plodinami
Mrkvu sa dá pestovať so spomínanou reďkovkou. Reďkovka však na záhone dlho nevydrží - je tam zo začiatku vegetácie, potom ju pozbierame a zostane nám iba mrkva. Rovnako sa dá na jar vysiať alebo vysadiť aj šalát. A to je v podstate ten istý príbeh. Z hľadiska výsevného postupu odporúčam ďalšiu koreňovú zeleninu, napríklad šalátovú repu, ktorú zbierame v podobnom časovom úseku. Zbytočne si tým nerozčleňujeme pozemok na časti, kde nám na kúsku niečo rastie a niečo nie.
Najčastejšie chyby pri pestovaní mrkvy
Častou chybou sú príliš skoré výsevy, ktoré vedú k vykvitnutiu rastliny namiesto tvorby koreňa. Ďalším problém býva nesprávna zálievka. Záhradkári síce zalievajú každý deň, ale veľmi ľahučko, čím podporia vznik hornej krusty a semienko vlahu nepocíti. Alebo, naopak, zálievku podcenia a napríklad 2-3 dni vynechajú.
Choroby a škodcovia mrkvy
Mrkvu zvyčajne nie je potrebné ošetrovať voči škodcom ani chorobám. Ak sú napadnuté, väčšinou ide o malé zásahy, ktoré nie je potrebné nijak ošetrovať. V prípade, že sa vošky zletia na malú mrkvu, sú schopné porast úplne zdecimovať. Záhradkári sa často stretávajú s dierami v mrkve, ktoré spôsobuje vŕtavka mrkvová. Proti vŕtavke sa dá aplikovať insekticídny postrek, ale je potrebné ho urobiť včas, kým nalietava.
V posledných rokoch sa pri mrkve zo skorých výsevov môžete stretnúť s vŕtavkou mrkvovou (Psila rosae). Počas roka má dve generácie, pričom škodlivejšia je druhá. Larvy sa koncom leta zavŕtavajú do koreňov a vyhlodávajú v nich nepravidelné chodbičky. Takto poškodená mrkva počas skladovania ľahšie podlieha hnilobe. S väčším výskytom škodcu sa môžete stretnúť na ťažkých pôdach alebo v daždivejších rokoch. Keďže v súčasnosti nie sú proti nemu povolené žiadne prípravky, väčším škodám môžete predísť skorším zberom. A pretože dospelé jedince vŕtavky kladú vajíčka najneskôr do polovice mája, sejbou karotky koncom mesiaca sa škodám celkom vyhnete.
Nežiaduce rozkonárenie koreňov mrkvy býva problémom hlavne pri ich pestovaní na ťažkých pôdach. Keď sa meristém koreňovej špičky dostane na nepriepustné podložie alebo do pôdnej vrstvy s nedostatkom kyslíka, poškodí sa, čo vedie k deformácii rastového vrcholu koreňa a k jeho rozkonáreniu.
Na získanie kvalitných koreňov v takýchto pôdnych podmienkach preto sejte do hroblí vo dvojriadkoch. Pripravíte si ich tak, ako keď nakopcujete zemiaky. Mali by byť široké 50 až 60 cm s rovnou hornou časťou. Do takto pripravených hroblí vysejte dvojriadok mrkvy vo vzdialenosti 2,5 až 3 cm.
Skladovanie mrkvy
Koreňovú zeleninu skladujeme v chlade a v tme, ideálne na mieste s primeranou vlhkosťou. Dôležité je, aby tam nebolo príliš vlhko, preto korene majú tendenciu začať pomaly pučať. Niektorí záhradkári skladujú zeleninu priamo v hline, v ktorej rástla, a korene nedočisťujú, ale nechávajú ľahko zabalené v hline, ktorá ich ochráni pred vonkajšími vplyvmi. Iní skladujú koreňovú zeleninu v debničkách alebo nádobách naplnených pieskom. Ak máme iba priestor v byte, kde je štandardná izbová teplota okolo 20 stupňov Celzia, môžeme nechať mrkvu na záhone a zbierať ju priebežne.
Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Odrody mrkvy s krátkym koreňom
Medzi odrody mrkvy s krátkym koreňom patria:
- Parijse Markt 4: Má krátky guľovitý koreň.
- Tena F1: Poloneskorá hybridná odroda mrkvy typu Chantenay s krátkym širokým koreňom.
- ’Rondo‘: Veľmi skorá odroda s guľovitým koreňom a krátkym vegetačným obdobím (70 - 80 dní).
- ’Aron F1‘: Veľmi skorá hybridná odroda s valcovitým koreňom dlhým 10 - 12 cm.
’Rondo‘ je veľmi skorá odroda s guľovitým koreňom a krátkym vegetačným obdobím (70 - 80 dní). Veľmi skorá hybridná odroda ’Aron F1‘ má valcovitý koreň dlhý 10 - 12 cm, široký 4,5 cm. Vegetačné obdobie je 75 - 80 dní, do plnej zrelosti 105 - 110 dní. Pri pestovaní z hustých výsevov je možné zberať tzv. baby mrkvy s dĺžkou 6 - 8 cm a šírkou 2,5 - 3,5 cm. Skorý hybrid ’Marion F1‘ má valcovitý koreň s tupým zakončením, ktorý dosahuje dĺžku 15 - 17 cm. Vegetačné obdobie 90 - 95 dní. ’Berlika F1’: poloskorý hybrid s valcovitým koreňom dlhým 18 - 20 cm je veľmi odolný proti alternáriovej škvrnitosti listov a proti praskaniu. Odroda ’Fest‘ má hladké listy a intenzívnu arómu. Vegetačné obdobie 75 - 85 dní.
Tena F1 je poloneskorá hybridná odroda mrkvy typu Chantenay. Táto mrkva obyčajná sa vyznačuje krátkym širokým koreňom, ktorý je odolný voči praskaniu a vhodný na pestovanie aj v ťažších pôdach. Odroda je odolná k vykvitaniu, s výsevom môžeme začať skoro z jari a pokračovať až do polovice júna. Mrkva obyčajná Tena F1 je určená na priamy konzum, konzerváciu, mrazenie i odšťavovanie.
Mrkva Pariser Markt - pomerne skorá malá okrúhla mrkva špeciálneho typu. Je jemná a chrumkavá, milujú ju aj deti.
Mrkva Chamare - lahodná poloskorá odroda, ktorá sa hodí na jarný aj jesenný zber.
Mrkva Darina - neskorá odroda, ktorá má veľké valcovité korene typu Berlikumer so zaoblenou špičkou.
Mrkva Aneta F1 - stredne skorá mimoriadne produktívna hybridná odroda. Korene typu 'Nantes' dorastajú do dĺžky 18-20 cm.
Mrkva Katrin - najchutnejšia skorá odroda pestovaná už 30 rokov, ktorá je určená na pestovanie v nízkych plastových tuneloch alebo pod aggrotextíliami.
Mrkva Tinga - veľmi úrodná neskorá odroda, ktorej vegetačná doba je približne 157-162 dní.
Mrkva Gniff - pomaly rastúca odroda, určená na uskladnenie. Vyznačuje sa nádhernou fialovou farbou zvonka a žltou alebo bielou zvnútra, ktorá ale počas varenia stráca na intenzite.
Mrkva Küttiger - stará odroda pochádzajúca z Küttigenu, ktorá sa od ostatných druhov odlišuje bielou farbou šupky a dužiny. Má tiež oveľa silnejšiu chuť ako klasická oranžová mrkva.
Mrkva Nantaise - je stredne dlhá, valcovitá skorá odroda s hladkou šupkou a tupými koncami. Má jemnú textúru a farbu.
Mrkva Rainbow F1 - jedinečný hybrid s bielou, žltou, oranžovou a koralovou farbou.
Mrkva Amiva - skorá dozrievajúca špicatá odroda amsterdamského typu.
Mrkva Touchon - francúzska dedičná odroda, ktorá dozrieva skoro.