Oceány pokrývajú viac ako 70 % povrchu našej planéty a ukrývajú v sebe nespočetné množstvo života, od mikroskopických organizmov až po obrovské morské cicavce. Medzi najfascinujúcejšie obyvateľov patria ryby, ktoré sa prispôsobili najrôznejším prostrediam, od plytkých koralových útesov až po temné hlbokomorské priekopy. Niektoré z nich sú známe svojou krásou, iné zvláštnym vzhľadom či správaním, a ďalšie svojou dôležitosťou pre ekosystém alebo dokonca pre ľudskú výživu.
Krajinu tvoria severný a južný ostrov, ktoré obmýva južný Pacifik. Oceán obýva mnoho druhov rýb, z ktorých sú pre muškárov najzaujímavejšie kahawai a kingfish. Uloviť je možné aj chňapaly, menšie druhy kranasov, mečúňa, dokonca aj žraloka mako.
Kahawai a Kingfish: Skvosty Nového Zélandu
Arripis trutta, známa ako kahawai na Novom Zélande a ako austrálsky losos v Austrálii, je juhopacifická morská ryba a jeden zo štyroch existujúcich druhov v rámci rodu Arripis, pôvodom s chladnejších vôd okolo juhovýchodného austrálskeho pobrežia a pobrežia Nového Zélandu. Táto ryba sa pohybuje v húfoch, ktoré môžu tvoriť stovky až tisíce kusov. Medzi najčastejšiu potravu patrí poter a drobný krill. Nepohrdne však prakticky ničím. Dorastá do veľkosti viac než 80 centimetrov a hmotnosti cez 9 kg. Bežne sa lovia ryby veľké 30 - 50 centimetrov. Môžeme ich nájsť prakticky kdekoľvek, avšak najľahšie je zamerať sa na ústie riek, kam vyrážajú za potravou.
Kranas americký (Yellowtail Kingfish, Seriola lalandi) je ostnoplutvá ryba patriaca do čeľade kranasovitých a rodu kranas. Obýva subtropické vody Indo‑Pacifiku, Tichého oceánu aj Atlantiku. Dorastá do veľkosti až 1,7 m a hmotnosti viac ako 50 kilogramov. Je to veľký predátor, ktorý však nepohrdne ani krillom alebo malými bahennými krabmi. Najzaujímavejšia je ich symbióza s rajami. Ryby kingfish často sprevádzajú veľké čierne raje oválneho tvaru a priživujú sa na potrave, ktorá uniká spod tela rají, keď víria dno. Vďaka veľkosti a farbe rají sa ľahko hľadajú - sú viditeľné na veľkú diaľku. Treba podotknúť, že v mori je ešte jeden druh raje, ktorý má farbu do hneda a špicaté konce „krídiel“. Tento druh kingfish nesprevádza. V plytčinách je možné kingy loviť od septembra do mája.
Vybavenie pre lov kahawai a kingfish
Na kahawai stačia prúty v kategórii AFTMA 5 - 7. V poslednom čase je stále populárnejšie používať ultraľahké vybavenie až do AFTMA 0. Šnúra plávajúca, pomerne jemný nadväzec a menšie mušky. Úplná morská klasika „Clouser minnow“ v bielo/chartreuse farbe je skvelý univerzálny vzor. Môžeme použiť aj napodobeniny rybičiek alebo hladinové popy. Kahawai si však trúfne aj na oveľa väčšie nástrahy.
Kingfish už je iná liga. Za univerzálny by som označil prút AFTMA 9, umožňujúci hádzanie veľkých a objemných mušiek, ktorý má dostatok sily na zdolávanie veľkých rýb. Je možné zjemniť o niekoľko stupňov dole alebo naopak zosilniť až na AFTMA 12 pre lov na otvorenom mori. Všetko záleží na veľkosti lovených rýb a skúsenostiach rybárov. Plávajúca šnúra je úplný základ. Ja osobne radšej používam šnúry intermediálne alebo plávajúce s potápavým koncom. Pre lov na otvorenom mori sa hodí aj rýchlo potápavá šnúra. Dôležitý je navijak so silnou a hlavne plynulou brzdou, osadený aspoň 200 metrami podkladovej šnúry. V mojich začiatkoch ma ryba, ktorú som nakoniec ani nevidel, behom minúty pripravila o všetkých 100 metrov, ktoré som nedopatrením mal na navijaku a potom som ju odtrhol. Nadväzec by mal mať pevnosť 20 - 40 lb. Mušky napodobňujúce rybičky, kraby, prípadne popy na pevných morských háčikoch veľkosti 1 - 4/0.
Lovné zážitky na Novom Zélande
Kingfish sa stala jednou z mojich najobľúbenejších morských rýb a prakticky mi zo Zélandu chýba viac ako pstruhy. Ich lovom som strávil desiatky dní a stovky hodín a mal som množstvo zážitkov. Na Nový Zéland som priletel začiatkom roku 2018. Nejaký čas mi zabralo, kým som našiel bývanie a prácu. Nakoniec som sa usadil na severnom ostrove v meste Tauranga, ktoré je priamo na brehu mora. Prístavné mesto je tiež známym loviskom kingfish na plytčinách. Január a február som sa venoval prevažne pstruhom. Koniec marca som pomerne zaneprázdnený prácou a na dlhé výpravy už nebol veľmi čas. Po práci je to tak akurát na hodinku - ísť k moru, ktoré mám takmer cez ulicu a na pláži relaxovať. Pri leňošení mi napadla myšlienka, prečo som sa viac nevenoval chytaniu na mori? Asi únava z práce a daždivé počasie… Pracovné tempo sa už ale upokojilo, a tak som si dal predsavzatie, že sa musím morskému rybolovu venovať, ešte kým bude zima.
Prvý pokus v prístave na hĺbke úplne nevyšiel. Nikdy som tam nebol a neodhadol som hĺbku. S intermediálnou šnúrou som sa nikam nedostal. Získal som aspoň poučenie nabudúce. Posledný deň v mesiaci sa zastavil kamarát Marek z Kanady. Trávil niekoľko týždňov lovom pstruhov na južnom ostrove. Dlho sme sa nevideli, nuž sa na dva dni zdržal a skúšali sme šťastie na mori. Prvý deň na plytčinách nepriniesol ani záber. Druhý bol o niečo lepší. Mára našiel v mori hranu, kde sa dno láme do väčšej hĺbky. Práve na tomto zlome mal niekoľko záberov a zdolal jednu kahawai. Tiež mu jedna veľká ryba nedobrala mušku priamo pod nohami. Ja som len videl čosi loviť v húfe malých rybičiek.
Chytanie s Márou ma dosť namotivovalo, takže som vyrazil znova hneď v prvý aprílový deň. V práci sme skončili krátko po obede a perfektne mi to vyšlo s prílivom. Ešte než začala voda stúpať, už bol som na onej hrane, kde mal kamarát zábery. Keďže ma z minulých dní trochu bolela ruka, začal som chytať na šestkový prút a menšie mušky. Chcel som skúsiť uloviť nejaké kahawai. Pre istotu som mal aj deviatkový prút v batohu, keby som niekde zazrel vytúženú kingfish. Asi hodinu sa nič nedialo. So stúpajúcim prílivom sa však začali objavovať raje a aj som videl niekoľko zalovení do drobných rybiek.
To ma prinútilo vymeniť nástrahu za vernú napodobeninu rybky. Niekoľko nahodení a šnúra sa zastavuje. Pre istotu prisekávam. Odpovedá mi silný ťah a nekompromisná jazda smerom na voľné more. Ja som vari podsekol raju - bleskne mi hlavou. Šnúra už je celá z očiek a začínajú miznúť tiež metre podkladu aj napriek silne utiahnutej brzde. Keď už je vonku polovica podkladovej šnúry, snažím sa tvora na konci zabrzdiť. Márne. Berie si ďalších dvadsať metrov, kým sa konečne zastaví. Preberám iniciatívu a rýchlo sa snažím získať stratené metre späť. To sa mi darí bez väčších protestov aj s niekoľkými metrami šnúry.
Už je jasné, že to nie je raja, ale vytúžená kingfish. Už ju mám kúsok od seba, ale čo teraz? Hrozne rád by som mal fotku. Ibaže som niekoľko sto metrov od brehu. S rybou na prúte teda cúvam na plytčinu a modlím sa, aby mi nespadla. Počas cesty vidím loviť ďalšie dve kingfish. S chvostami nad vodu žerú čosi z dna. Mám šťastie a proti mne brodí muškár. Je to Dick, miestna legenda. Napokon teda chytám rybu za chvost a Dick mi robí niekoľko snímok na pamiatku. Pocity sú neopísateľné. Mám radosť ako malé decko! Chvíľu len stojím vo vode a vstrebávam, čo sa vlastne stalo. Potom mi to nedá a idem ešte chytať.
Po viac ako roku som sa presunul na južný ostrov. Začal som práve na mori v jeho vrchnej časti, ktorá je vyhláseným loviskom kingfish. Vďaka tomu som tam stretol mnoho muškárov z celého sveta - Američanov, Austrálčanov, chlapcov zo všetkých škandinávskych krajín a tiež rybárov zo Slovenska. Chytanie bolo vďaka veľkému tlaku náročné a ryby ochytané. Nejaké úspechy sme si ale všetci pripísali. Za 5 dní chytania som mal skóre 6 rýb na prúte a z toho 4 zdolané. Ten najlepší deň sa začal úplne nevinne…
Ráno skúšame hlbšie miesta okolo brehu. Nikde ani šupina. Popoludní parkujeme na klasickom mieste. V polovici cesty k vode mi dochádza, že som v aute nechal foťák aj kameru. Vtipkujem, že dnes vďaka tomu určite nachytám. Prvé dve hodiny sú slabé, nikde ani ryba. So zmenou prílivu sa začínajú objavovať ryby. A je ich veľa! Priamo pred sebou mám kŕdeľ asi desiatich rýb. Hádžem medzi ne a záber prichádza okamžite. Ťah v okamihu povoľuje a ja ťahám prázdny nadväzec. Zle utiahnutý uzol sa rozviazal. Kŕdeľ je stále na dohod a ja roztrasenými rukami nadväzujem rovnaký strímer. Jeden hod a je tam! Nie je z najväčších a o pár minút je na brehu. Mám neskutočnú radosť! Lukáš beží za Švédom Jacobom po foťák. Pár snímok a ryba je voľná.
Plný dojmov brodím späť a vidím ďalší húf. Prvú mušku ignorujú, a tak rýchlo preväzujem. Správna voľba - ďalšia ryba na prúte! Tentoraz už väčšia a zdolávanie zaberie dvojnásobok času. Jacob prechádza práve okolo a robí mi niekoľko skvelých fotiek. Dávam si krátku pauzu. Vpravo odo mňa sa ozýva bojový pokrik a Nemec Klaus zdoláva ďalšiu rybu. Idem mu na pomoc. Krásna kingfish predvádza niekoľko dlhých únikov, ale má to márne. Háčik sedí dobre a po chvíli ju chytám za koreň chvosta. Klaus žiari ako slniečko. Jeho prvá zdolaná kingfish v živote. Vlani tu bol prvýkrát a nemal šťastie a tento rok zatiaľ jednu odtrhol. Gratulujem k úspechu a fotím.
Rozoberáme dnešné chytanie, keď vtom vidíme záblesk ďalšej ryby pár metrov od brehu. Klaus mi naznačuje, že teraz je rad na mne. Rýb je tu viac a na druhý hod mám záber. Tvrdý zásek a ryba upaľuje na voľné more. Navijak jačí a podklad mizne pred očami. Doťahujem brzdu na maximum a asi na sto metroch sa mi darí rybu zastaviť. Prvý výpad býva najdlhší a ďalej to už ide ako po masle. Vymieňame si roly a Klaus podoberá a fotí moju rybu. Moje proroctvo o dobrom dni bez foťáka sa naplnilo a ja stále nemôžem uveriť, že je to pravda.
Na ďalší deň ráno stretávam opäť Švédov. Jacob ide chytať a ja so Simonom sedíme na brehu a rozoberáme všetko možné. Vyruší nás bojový krik sprava. Jacobov prút je ohnutý ako luk. Ryby sú tu! Simon berie prút a ide chytať a ja bežím kolegovi na pomoc. Darí sa a ďalší king je na brehu. Idem si tiež po prút a spoločne chytáme až do obeda. Rýb som videl niekoľko, ale neprehovoril som ich. Až popoludní mám ďalší záber. Ryba je na háčiku pár sekúnd a potom padá. Vietor opäť zosilňuje a s osmičkovým prútom nie je možné hádzať presne. Ryby sú okolo, ale prezentácia je dôležitá. Nabudúce to chce určite silnejšiu výbavu.
Nasledujúci deň je situácia obdobná. Ráno je okolo brehu dosť rýb, ale ignorujú všetko a všetkých. Vyzerá to, že sa veľmi rýchlo učia. Popoludní sa zaťahuje a fúka vietor. V takých podmienkach je to márna snaha, takže balíme.
Posledný deň na mori je tu a pri vode som od rána. Ryby opäť jazdia okolo brehu. Dnes osobitne veľké. Niekoľko z nich má okolo metra. Jazdia po jednej, maximálne po dvoch a to je skoro nemožné prinútiť ich k záberu. Jediný komu sa to darí, je Klaus. Ryba mu však trhá nadväzec. Je nás tu viac ako desať, ale žiadna ďalšia akcia sa už nekoná. Okolo obeda to všetci balia. Väčšina chlapcov úplne a opúšťajú Zéland. Niekoľkí zostávajú, ale idú na iné miesta. Na popoludňajšie chytanie som tu sám…
Asi hodinu sa flákam po pláži a vyzerám ryby. Je pod mrakom a viditeľnosť žiadna sláva. Zrazu sa objaví asi šesť rýb zľava. Veľmi blízko k pláži. Krížim im cestu svojím strímrom a mám okamžite záber. Ryba nekompromisne ťahá šnúru a podklad z navijaka. Všetko mám natočené na GoPro kamere, a tak môžem povedať, že vzala cez 100 metrov podkladu a boj trval viac ako 15 minút. Po nespočetných výpadoch sa mi ju nakoniec darí zdolať. Je približne rovnako veľká ako moja posledná, ale rozhodne predviedla oveľa väčší boj. Lepšiu rozlúčku s morom som si nemohol priať. Vyčasuje sa, a tak chytám ešte dve hodiny. Rybu už žiadnu nevidím, ale aj tak som maximálne spokojný. Na záver by som rád poďakoval miestnej legende Dickovi Marquandovi. Bol pri mojej prvej kingfish a neskôr sme sa skamarátili a na severnom ostrove chytali spoločne väčšinu času.
Fascinujúci svet hlbokomorských rýb
Príroda na Zemi je rozmanitá, od salamandier, cez korytnačky, až po morské živočíchy. Hĺbkové more je pre človeka stále neprebádaná oblasť, ktorá neprestáva fascinovať svojimi dobre ukrytými pokladmi. Podľa morského biológa Roberta Hofrichtera až deväťdesiatsedem percent hĺbkového mora ešte nikto nikdy nevidel. Náš rebríček vám predstaví niektoré z najkrajších a najzaujímavejších rýb, ktoré obývajú svetové oceány.
Vedci objavili ryby s ultra-čiernym pigmentom, ktoré pohlcujú viac ako 99,5 percent svetla. Táto ryba pohltila až 99,95 percenta všetkého svetla. Experti zistili, že pigmentové bunky sú tvorené husto nahromadenými priestormi známymi ako melanozómy. Pre porovnanie, momentálne je najznámejším ultra-čiernym náterom Vantablack, ten absorbuje 99,65 percent svetla.
Ryba menom krídlovec, po anglicky lionfish (levia ryba) sa v oceánoch a moriach vyskytuje hojne. Až tak hojne, že ju musia systematicky odstraňovať a hovoria mu „potkan oceánov“. Hovorí sa mu tak preto, lebo je schopný množiť sa závratnou rýchlosťou a zožerie prakticky všetko, čo nezožerie jeho. Je to invázny druh ryby. Tento druh ryby pochádza z Indického a Tichého oceánu, ale postupne sa rozšíril aj do Atlantického oceánu a Stredozemného mora. Jedovaté ostne krídlovca mu poskytujú obranu proti predátorom, čo ešte zhoršuje situáciu. Rybu, lepšie povedané jej nepriaznivé dopady, si všimli aj ďalšie celosvetové médiá či tlačové agentúry, ako napríklad francúzska AFP (Agence France-Presse). „Je to krásne, ale musíte to zabiť,“ znie jasný odkaz v tomto článku. Tento druh rýb má navyše schopnosť rýchleho rozmnožovania, pričom samica môže produkovať až 30 000 vajíčok každé štyri dni, čo prispieva k jeho rýchlemu šíreniu. Potkan oceánov sa usadil v Chorvátsku. V posledných rokoch bol krídlovec zaznamenaný aj v chorvátskych vodách pri ostrove Korčula a Vis. Očakáva sa, že kvôli zmenám v teplotách oceánov sa krídlovec bude v Chorvátsku vyskytovať ešte častejšie.
Bizarné tvory z hlbín
Hlbiny morí a oceánov sú rozsiahle a tajomné. O mnohých živočíchoch, ktoré v nich žijú, nemáme príliš veľa informácií. Prežívajú totiž v takých extrémnych hĺbkach, že ich štúdium je mimoriadne náročné. V tomto článku ti predstavíme 10 bizarných rýb, ktoré pútajú pozornosť svojim vzhľadom, ale aj nemalou zlovestnosťou.
- Sliznatá ryba: Bola svojho času prekrstená na „najškaredšie zviera na svete“. Ryba obýva hlboké vody v blízkosti Austrálie a Tasmánie. Telo sliznatej ryby je tvorené rôsolovitou hmotou, ktorá jej umožňuje vznášať sa nad morským dnom.
- Oranda: Patrí k druhu zlatých rybičiek, ktoré sa často chovajú v domácich akváriách. Oranda má svoj pôvod v Číne a má rôzne sfarbenie.
- Dračia ryba: Desivo vyzerajúca Dračia ryba žije v temných hĺbkach morí a oceánov. Hoci sú tieto ryby pomerne malé (15-26 centimetrov), patria k nebezpečným predátorom a dokážu skonzumovať aj extrémne veľké živočíchy.
- Veľkozubec: Je ďalšia mrazivo vyzerajúca ryba. Sú pre ňu charakteristické obrovské ústa a dlhé ostré tesáky. Tie sú také veľké, že sa nezmestia do vnútra úst. Veľkozubce dorastajú do dĺžky asi 30 centimetrov a živia sa najmä malými rybami a kôrovcami.
- Čert americký: Je najznámejší svojím svetielkujúcim výčnelkom na hlave, ktorým láka obete. Obýva totiž tie najväčšie hĺbky oceánov, kam svetlo nepreniká.
- Fangtooth: Žije v extrémnych hĺbkach 5000 metrov. Niektoré mladé ryby sa však nachádzajú aj v blízkosti hladiny. Fangtooth väčšinou dorastá do dĺžky 18 centimetrov. Na jej jedálničku sa nachádzajú iné menšie ryby, napríklad tuniak a marlín.
- Hairy frogfish: Väčšinou obývajú plytkejšie oblasti, prípadne koralové útesy.
- Boxfish: Zaujímavá rybka Boxfish má (ako už názov hovorí) tvar škatuľky. Nájsť ich môžeme napríklad v Indickom či Pacifickom oceáne, prípadne aj v častiach Atlantického oceánu. Ich dĺžka je 45 centimetrov.
- Krídlovec ohnivý: Dorastá do dĺžky asi 35 centimetrov a už na prvý pohľad púta pozornosť svojim vzhľadom. Je to jedovatá ryba (má identické zloženie ako jed kobry) a obýva asi 50 metrové hĺbky.
- Pufferfish: Je prudko jedovatá ryba, ale niektoré jej časti sú vyhlásené delikatesy a konzumujú sa napríklad v Japonsku. Je však veľmi dôležité, aby kuchári narábali len s časťami, ktoré sú konzumovateľné. Aj napriek tomu však ide o jedny z vôbec najjedovatejších stavovcov na svete.
Vedcom sa podarilo juhovýchodne od Japonska zachytiť na videozáznam rybu plávajúcu v rekordnej hĺbke viac než osem kilometrov. Podľa dostupných poznatkov ide o najhlbšie žijúcu rybu vôbec. Najhlbšie žijúcu rybu patriacu do zatiaľ neznámeho druhu morských slimákov z rodu Pseudoliparis sa podarilo nafilmovať v hĺbke 8336 metrov v tichomorskej Boninskej priekope.
Antennarius striatus je druh známy svojím pozoruhodným vzhľadom a jedinečným správaním. Dorastá do dĺžky 15 až 25 centimetrov a jeho telo pokrývajú vlákna podobné vlasom v odtieňoch modrej, žltej, hnedej, zelenej i čiernej. Vďaka nim dokáže splynúť s prostredím, čo z neho robí majstra kamufláže. Ich lovecká stratégia je rovnako fascinujúca ako ich vzhľad. Na hlave totiž majú špeciálne prispôsobenú plutvu (prútik) zakončený návnadou (esca), čo je zhluk jemných vlákien rôznych farieb. Tou napodobňujú vzhľad a pohyb malej koristi, ako sú červy, riasy alebo krevety. Esca je nehybná, ale prútik, na ktorom je pripevnená, sa veľmi jemne pohybuje, takže láka potenciálnu korisť.
Klaun očkatý (Amphiprion ocellaris) je malá morská rybka žijúca v teplejších vodách Tichého a Indického oceána. Preslávil ho najmä film Hľadá sa Nemo, no aj bez filmovej slávy by si svojím vzhľadom a spôsobom života právom zaslúžil miesto medzi najzaujímavejšími tvormi oceánov. Klaun žije v malých skupinách, kde vládne prísna hierarchia. Najväčšia ryba v skupine je vždy samica, ktorá je dominantná. Po nej nasleduje samec a potom mladšie jedince. V prípade, že samica uhynie, dominantný samec sa dokáže premeniť na samicu a prevziať jej rolu.
Costasiella kuroshimae je fascinujúci druh morského ulitníka, ktorý patrí do skupiny Opistobranchia. Je veľmi malý, dosahuje maximálnu veľkosť len 1-2 centimetre a jeho telo je pokryté jemnou, transparentnou kožou, ktorá má na svojom povrchu množstvo malých výbežkov pripomínajúcich lístky. Tento tvor, ktorého vďaka roztomilej podobe prezývajú aj „Ovečka Shaun“, dokáže chloroplasty prijímať zo svojej potravy (konkrétne zo zelených rias druhu Codium) a uložiť ich vo svojom tele.
Glaukus atlantický (Glaucus atlanticus) je malý tvor, ktorý dorastá do dĺžky len asi 5 centimetrov, no jeho žiarivá modrá farba a zaujímavý tvar ho robia veľmi ľahko rozpoznateľným. Nevyniká však len svojím výzorom, ale aj schopnosťou získavať toxíny zo svojich obetí, ako sú medúzy. Po ich konzumácií si uchováva ich jedovaté bunky, ktoré následne využíva ako svoju vlastnú obrannú zbraň. Ohroziť dokáže dokonca aj človeka. Keď sa dostane kontaktu s pokožkou, môže spôsobiť nielen jej začervenanie a podráždenie, ale dokonca aj nevoľnosť, bolesť a zvracanie. V niektorých prípadoch môže dôjsť k alergickým reakciám alebo miernym popáleninám, ale vážnejšie zdravotné problémy sú zriedkavé.
Neobvyklé morské ryby z čeľade Brachionichthyidae obývajú plytké oblasti pri pobreží Austrálie a Tasmánie s maximálnou hĺbkou 60 metrov. Ryby sa živia planktónom, drobnými kôrovcami a červami, ktoré vyhľadávajú neobvyklým spôsobom - namiesto plávania totiž akoby "kráčali" po dne, čo im uľahčujú prsné a brušné plutvy v tvare končatín.
Monodon monoceros, známy aj ako narval, je morský cicavec, považovaný za jedno z najzaujímavejších a najzáhadnejších zvierat na svete. Narastá do dĺžky asi 4 metre, má hladkú tmavošedú, neskôr bielu kožu, silný pružný chvost a krátke plutvy, ktoré sú prispôsobené na pohyb v studených arktických vodách. V skutočnosti pritom nemá roh, ale dlhý predný zub, ktorý môže u samcov merať až 3 metre. Samice ho majú výrazne kratší, alebo im úplne chýba. Zub má tisíce nervových zakončení, ktoré môžu slúžiť na zistenie rôznych environmentálnych faktorov, ako je teplota vody, slanosť alebo tlak vody.
Krevety obvykle nepatria k najkrajším obyvateľom morí a oceánov a zvyčajne neohúria ani svojou silou. Odontodactylus scyllarus alebo mantis je však výnimkou, potvrdzujúcou pravidlo. Predovšetkým však vyniká veľkými kliešťami, ktoré sú pri útoku schopné generovať obrovskú rýchlosť a silu. Krevety sú schopné udrieť nimi rýchlosťou až 80 km/h (približne 22 m/s) a rozbiť tvrdé škrupiny morských živočíchov, ako sú krabie panciere alebo morské ulity.
Blobfish, sliznatá ryba alebo česky tlustohlavec tasmánsky, sa kedysi dočkal prezývky najškaredšieho tvora na svete. Cieľom každoročnej súťaže, ktorú organizuje Fond ochrancov prírody od hôr po more, je rozšíriť všeobecné povedomie o sladkovodných i morských živočíchoch Nového Zélandu. Táto ružovo sfarbená ryba žije na morskom dne a dorastá do dĺžky asi 30 centimetrov. Hoci je blobfish známy svojím neforemným telom, vo svojom prirodzenom hlbokomorskom prostredí vyzerá ako bežná ryba, pretože vysoký tlak vody drží jej tvar.
Najväčšou žijúci rybou na svete, ak nepočítame chrupavkovité paryby ako sú žraloky či raje, je mesačník svietivý, latinsky mola mola. Tento tvor podivného tvaru má rozpätie plutiev aj vyše štyri metre, dĺžku viac než tri metre a najväčší známy jedinec vážil okolo 2 300 kilogramov. Je to akoby ryba len s hlavou, bez tela i zadnej plutvy, ploská ako placka. Zdržiava sa najmä v miernych a tropických pásmach oceánov, počas leta sa však objavuje napríklad aj v severnom mori. Žije v hlbkach okolo 500 metrov, no rada sa z časun na čas vyhrieva na slnku tesne pod hladinou. Dokonca pri svojej hmotnosti dokáže vyskakovať až tri metre nad hladinu. Živí sa najmä planktónom a príležitostne rybami, nie sú záznami, žeby zaútočila na človeka. V Japonsku či v Kórei predstavuje pochúťku, v EÚ je však jej lov zakázaný.
Ryby a ľudské zdravie
Ryby majú povesť výživnej potraviny, ktorá patrí do zdravého jedálnička. Pravidelná konzumácia rýb sa môže odraziť na lepšej kondícii mozgu či srdca, pričom má mnoho ďalších benefitov. Častejšia konzumácia rýb je spojená s celkovo lepším zdravím a dokonca aj nižšou úmrtnosťou na nádorové alebo srdcové ochorenia.
Ryby sú známe najmä kvôli svojmu vysokému podielu bielkovín a zdravých tukov. Okrem toho by sme si ich mali ceniť aj kvôli množstvu mikroživín, ktoré v sebe skrývajú.
Výhody konzumácie rýb:
- Zdroj bielkovín: Ryby sú skvelým zdrojom plnohodnotných bielkovín. Obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, čiže tie, ktoré si naše telo nedokáže vyrobiť samo a musí ich prijímať v potrave. V priemere obsahujú 20 g bielkovín na 100 g surovej ryby.
- Zdravé tuky: Ryby sú výnimočne bohaté na zdravé tuky v podobe polynenasýtených mastných kyselín (PUFA), ktoré sú preslávené hlavne kvôli svojim pozitívnym účinkom na naše srdce alebo napríklad mozog. U niektorých druhov rýb tvoria PUFA až 30 - 40 % podiel tuku, napríklad u atlantického lososa alebo makrely.
- Omega-3 mastné kyseliny: Ryby, najmä tie morské, si najviac ceníme kvôli ich obsahu omega-3 mastných kyselín, a to konkrétne tých s dlhým reťazcom - kyselina eikosapentaenová (EPA) a kyselina dokosahexaenová (DHA). EPA a DHA nenájdeme vo významnom množstve prakticky nikde inde, iba v rybách.
- Vitamíny: Ryby sú bohaté na vitamíny, ako napríklad vitamín D (dôležitý pre imunitu, kosti a celkové zdravie), vitamín B12 (nachádza sa takmer výlučne v živočíšnych potravinách), vitamín B6 (dôležitý pre funkciu imunity, psychiky aj nervovej sústavy), vitamín B3 (podporuje činnosť nervovej sústavy aj zdravie pokožky) a vitamín A (dôležitý pre zrak aj imunitný systém).
- Minerálne látky: Ryby sú bohaté na minerálne látky, ako napríklad jód (nutný pre normálnu funkciu štítnej žľazy), selén (antioxidant), zinok (potrebný pre syntézu DNA aj zaistenie normálnej plodnosti a reprodukcie), železo (nutné na tvorbu červených krviniek a prenos kyslíka) a vápnik (získame z tých rýb, ktoré jedávame aj s kosťami).
Zdravotné benefity konzumácie rýb:
- Ochrana srdcovo-cievneho systému: Pravidelná konzumácia rýb znižuje riziko úmrtia na srdcové choroby až o 36 %. Zdravé tuky v rybách totiž pomáhajú znižovať zápalové procesy aj napríklad hladinu cholesterolu.
- Antioxidačné účinky: Ryby obsahujú látky, ktoré pomáhajú naše telo chrániť pred oxidačným stresom a voľnými radikálmi. Tento účinok môže byť potom spojený s nižším rizikom vzniku chronických ochorení.
- Ochrana nervového systému: Omega-3 mastná kyselina DHA je nutnou stavebnou časťou membrán nervových buniek (neurónov). Vďaka tomu pomáha chrániť mozog a nervový systém, ale zároveň ju telo nutne potrebuje pre ich vývoj.
- Spomalenie starnutia: Výskumy naznačujú, že existuje súvislosť medzi množstvom omega-3 MK v krvi a rýchlosťou skracovania telomérov (koncové časti chromozómov, ktoré zabraňujú zničeniu dedičného materiálu).
- Podpora chudnutia: Ryby môžu byť skvelým pomocníkom aj pri chudnutí. Ich veľkou výhodou je totiž schopnosť dobre zasýtiť a aj udržať pocit sýtosti na dlhší čas.
- Zdravé kosti: Ryby nezanedbávajú ani naše kosti, a to najmä vďaka obsahu vitamínu D. Ten totiž podporuje vstrebávanie vápnika.
Odborníci sa zhodujú na tom, že za týždeň by sme si mali dať 1 - 2 porcie rýb, a to ideálne tučné morské ryby.
Riziká konzumácie rýb a znečistenie oceánov
Rybám sa niekto vyhýba kvôli tomu, že obsahujú ťažké kovy a ďalšie škodlivé látky, ktoré sa do nich dostali z okolitého prostredia. Pravdou je, že v rybách ich naozaj môžeme nájsť.
- Ortuť: Je preukázané jej škodlivé pôsobenie na neurologický vývoj detí vo fetálnom období, preto by mali byť tehotné ženy opatrné v tom, aké ryby majú vo svojej strave. Všeobecne platí, že čím je ryba väčšia, staršia a je vyššie v potravinovom reťazci, tým viac ortuti sa v nej môže počas jej života nahromadiť.
- Dioxíny a polychlórované bifenyly (PCBs): Ide o chemikálie, ktoré sa dostávajú do vody napríklad zo spaľovania odpadu alebo priemyselných procesov. Tieto látky s karcinogénnymi účinkami sa hromadia v tuku a tým pádom môžu byť prítomné v tučných rybách.
- Parazity, vírusy alebo baktérie: Sushi či napríklad sashimi, ktorých súčasťou sú surové ryby, môžu obsahovať parazity, vírusy alebo baktérie, ako napríklad salmonelu alebo listériu.
Odporúčania: Tehotné a dojčiace ženy by sa mali vyhýbať rybám, ktoré môžu mať vysoké hladiny ortuti. Deťom do 6 rokov by sa tiež nemali dávať ryby na vrchole potravinového reťazca. Ryby s vysokým obsahom ortuti je vhodné mať na tanieri len občas, ideálne tak dvakrát mesačne. Dbajte o to, aby boli ryby z overených zdrojov.
Predstava, že morské ryby sú jednou z najzdravších častí našej stravy prestáva platiť. V telách takmer troch štvrtín skúmaných rýb, ktoré žijú v hlbinách Atlantiku, našli vedci plastové častice aj chemikálie, ktoré môžu byť zdraviu škodlivé. Vedci skúmali 233 rýb vylovených v severovýchodnom Atlantiku v hĺbke až 600 metrov. Hlavné fakty z ich štúdie, ktorú robili pre vydavateľstvo Frontiers in Marine Science, zverejnila aj ČTK. Ukázalo sa, že mnohé z vylovených rýb prehltli niekoľko drobných častí plastu. Napríklad v žalúdku 4,5 centimetra dlhej rybky vedci objavili 13 kúskov umelej hmoty. Vo vnútornostiach všetkých rýb našli 452 úlomkov plastov, čo je v priemere 1,8 kusa na rybu. Plast prehltlo 73 percent rýb, čo je jeden z najväčších ohlásených výskytov vo svete. Pritom skúmané druhy sú dôležitým zdrojom potravy pre viacero veľkých dravcov, ako delfíny, tulene, tuniaky aj morské vtáky. Práve takto sa plastové častice dostávajú aj do nášho potravinového reťazca. V rybách navyše našli aj chemikálie, ktoré sa na plasty buď nalepili v mori, alebo pochádzajú z ich výroby. Miliardy plastových predmetov sú hrozbou. Vedci preskúmali tiež povrchovú vodu Atlantického oceánu a z testov 2 400 litrov vyplynulo, že na 100 litrov vody pripadá 14 kúskov rôznych plastov. Iná štúdia pred tromi týždňami upozornila na alarmujúce množstvo plastov v Tichom oceáne. Znečistenie oceánov plastmi ohrozuje morský život.
tags: #najzaujimavejsia #ryba #v #oceanoch