Slovenská kuchyňa je historicky známa hlavne bravčovým mäsom, jahňacinou, múkou, zemiakmi, kapustou a mliečnymi výrobkami. Jej charakter je ovplyvnený aj susednými kuchyňami, predovšetkým českou, rakúskou a maďarskou. Severoslovenská kuchyňa sa vyvíjala v oblasti s drsnými klimatickými podmienkami, kde intenzívna zima trvá aspoň tri mesiace v roku. To je jeden z dôvodov, prečo v nej prevláda údené mäso, zemiaky, kyslá kapusta, mliečne výrobky, múka a strukoviny.
Z rovnakých dôvodov býva na Slovensku počas jesene zbieraná kapusta, ktorá sa krája, zmiešava s korením a necháva kvasiť. Kyslá kapusta sa tak stáva veľmi cenným zdrojom vitamínu C. Zemiaky zbierané v októbri slúžili ako základná potravina počas zimného obdobia, rovnako ako čerstvé alebo kyslé mlieko. V lesnatých častiach sa konzumuje divina a lesné huby a lesné ovocie. Tradíciu má aj chov včiel a konzumácia včelích produktov.
Na juhu a nížinách je surovinová základňa pestrejšia. Druhy mäsa sú bohatšie o hovädzinu, husacinu, kačacinu a morčacinu. Kapor chovaný v rybníkoch sa preferuje na Vianoce. Kuchynské produkty z múky sú pestré. Domáce cestoviny, čerstvé aj sušené, boli aj sú dôležitým základom domácej kuchyne. Na juhu je bohatá ponuka ovocia a výrobkov z neho: lekvár, džem, sterilizované a sušené ovocie. V súčasnosti je aj pestrá ponuka zeleniny pestovanej na juhu.
Typické slovenské jedlá
Jedným zo slovenských národných jedál sú bryndzové halušky, pri ktorých sa na prípravu používa bryndza, údená slanina, zemiaky a múka. Ďalším typickým jedlom je jahňacina a údenárske výrobky.
Najtradičnejšia polievka na Slovensku je kapustnica. Na kapustovú polievku - kapustnicu sa používa kyslá kapusta, údené mäso, sušené lesné huby, sušené slivky, klobása a trocha múky a kyslej smotany. Medzi ďalšie polievky patrí fazuľová a šošovicová. Ostatné polievky sú typické ako napríklad kuracia alebo hovädzia a gulášová.
Prívarky sú obľúbenou súčasťou slovenskej kuchyne. Dajú sa nazvať zahustenými polievkami. Základom je obyčajne zelenina, hlavne koreňová, varená vo vode a zahustená pridaním múky. Pokiaľ ide o hlavný chod, slovenská kuchyňa je trochu mastnejšia než napríklad talianska alebo španielska. Veľmi často sa používa na prípravu jedál bravčová masť alebo olej.
Jednou zo špecialít, ktorá je typická pre slovenskú kuchyňu, sú halušky. Národným jedlom sú bryndzové halušky, ktoré sa podávajú s bryndzou a kúskami smaženej slaniny. Veľmi chutné a rovnako populárne sú kapustové halušky. Ďalším zástupcom slovenskej kuchyne je guláš, jedlo z cibule, mäsa a ďalších zložiek ako napríklad mleté čierne korenie, mletá paprika, majorán, čerstvá paprika, zemiaky, krupicové halušky, ktoré dodávajú jedlu zvláštnu vôňu.
K mnohým druhom jedál sa podáva knedľa, vyrobená z múky a kvasníc alebo zemiakového cesta. Pre slovenskú kuchyňu sú typické záviny, kysnuté koláče a buchty, zriedkavejšie bábovka. Medzi typické patrí štrúdľa a žemľovka. Okrem bežného konzumu sa múčniky najviac pečú na Vianoce a Veľkú Noc a to aj viac druhov naraz.
Na šaláty sa často používa červená alebo biela kapusta. V zimných mesiacoch bývalo zvykom podávať kyslú kapustu k hlavnému jedlu. V súčasnosti sa konzumuje pestrý výber šalátov európskej kuchyne.
Tradičné suroviny a ich význam
Zemiaky, orechy, mak, kapusta a mnoho iných sú typickými tradičnými slovenskými surovinami plné minerálov, vitamínov a potrebných látok pre ľudský organizmus. Či si dieťa alebo dospelák, každý z nás ich potrebuje.
Medzi tradičné špeciality v slovenskej kuchyni patrí bryndza, oštiepok, parenica, tvaroh a syrové korbáčiky. Medzi typické nápoje patrila žinčica vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa okrem kyslého mlieka podávala k bryndzovým haluškám. Na Slovensku je pivo rozšíreným nápojom. V regiónoch, kde sa pestuje vinič, je pohárik vína obvykle podávaný k jedlu. Tradične bývalo biele víno populárnejšie ako červené alebo ružové (s výnimkou niektorých regiónov) a sladké vína populárnejšie než suché, ale obidve tieto chute sa ako sa zdá menia. Tokajské víno z Tokaja patrí k najlepším slovenským vínam. K značkovým vínam s tradíciou patria červené vína Račianska frankovka a Skalický rubín. Z destilátov je typickou borovička a slivovica. Za posledných štyridsať rokov sa zaviedla výroba brandy z vína v Malokarpatskej oblasti. „Karpatské brandy“ sa destiluje z odrodového vína Veltlínske zelené a neblenduje sa s inými odrodami.
Regionálne rozdiely v slovenskej kuchyni
Mnohé slovenské regióny si vytvorili svoje vlastné variácie jedál, čo viedlo k širokej škále rôznych receptov. V západných oblastiach Slovenska sú populárne zemiakové pokrmy, ako je zemiakový prívarok alebo halušky s bryndzou, zatiaľ čo východné a stredné Slovensko je známe svojimi strukovinovými polievkami a jedlami, ako sú šošovicová polievka alebo fazuľovka. Na východe Slovenska je niekde tradičná aj mačanka (alebo niekde hubová - kyslá polievka), niekde aj pirohy.
História a zaujímavosti slovenskej kuchyne
Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky.
Medzi mliečnymi výrobkoch špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka.
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice.
Tarhoňa, ktorá sa nelepí / Takto sa vám tarhoňa určite podarí
Recepty na tradičné jedlá
Vianočná šošovicová polievka
Táto verzia zahŕňa údené mäso, ak dodržiavate pôst, môžete ho nahradiť sušenými slivkami alebo hubami.
- 1 balíček šošovica
- 3 ks veľký zemiak
- 4 ks bobkový list
- 4 PL ocot
- olej, soľ, čierne mleté korenie
- 3 PL hladká múka
- trochu mlieka
- údené mäsové kosti
- 1 téglik šľahačková smotana 30%
Večer vopred namočíme šošovicu do vody a dáme do chladničky. Na druhý deň napučanú šošovicu zlejeme, opláchneme, dáme do hrnca a zalejeme vodou. Pridáme bobkový list, soľ, korenie a ocot. Dáme variť a keď zovrie, pridáme údené kosti. Varíme, kým nie je šošovica mäkká. Potom pridáme na drobno nakrájané zemiaky, vyberieme z polievky kosti a varíme ďalej. Urobte si zásmažku z múky a oleja, zrieďte ju pár kvapkami mlieka a vlejte do polievky.
Štedrovečerná fazuľovica s ryžou a zeleninou
Fantastická zimná polievka, ktorú si môžete pripraviť aj mimo vianočných sviatkov.
- 400 g fazule
- 3 litre vody
- 1 cibuľa
- 1 PL hladkej múky
- ½ ČL korenia
- 4 zemiaky
- 50 g ryže
- 1 mrkva
- 40 ml slnečnicového oleja
- soľ podľa chuti
- petržlenová vňať
Fazuľu na noc namočte do studenej vody. Ráno ju opláchnite a varte do mäkka približne 50-60 minút. Očistite a nakrájajte zemiaky, mrkvu a cibuľu. Dobre prepláchnite ryžu. Nechajte zovrieť v hrnci vodu, pridajte fazuľu, zemiaky, ryžu, polovicu mrkvy a cibuľu. Varte 20 minút. Druhú polovicu nakrájanej mrkvy a cibule orestujte na panvici. Pridajte múku a miešajte ešte približne 1 minútu. Vlejte do polievky, dochuťte a ešte krátko povarte.
Neodmysliteľný štedrák
Máte tam však aj tradičný vianočný štedrák? Nerobí sa síce úplne jednoducho, ale výsledok stojí za to.
Na cesto:
- 750 g polohrubá múka
- 400 ml mlieko
- 30 g droždie
- 200 g Hera
- 2 PL kryštálový cukor
- 3 ks žĺtok
- štipka soli
Plnka maková:
- 200 g mletý mak
- 150 ml mlieko
- 100 g práškový cukor
- 10 g maslo
Plnka orechová:
- 220 g mleté orechy
- 150 ml mlieko
- 100 g práškový cukor
- 1 ks vanilínový cukor
- citrónová kôra
Plnka tvarohová:
- 500 g hrudkovitý tvaroh
- 100 g práškový cukor
- 20 g hrozienka
- 2 ks vajce
- 50 g maslo
Plnka lekvárová:
- slivkový lekvár
Do misky vsypte preosiatu múku, do jamky v nej nalejte kvások z vlažného mlieka, cukru a rozdrobených kvasníc. Pridajte žĺtky, soľ, mlieko, roztopené maslo a spracujte cesto. Nechajte ho pol hodinu kysnúť a pripravte si plnky. Maková plnka: Zmiešajte mak, cukor, maslo a prevarené mlieko. Orechová plnka: Zmiešajte orechy s prevareným mliekom, pridajte cukor a citrónovú kôru. Tvarohová plnka: Zmiešajte tvaroh, cukor, roztopené maslo, žĺtka a primiešajte vyšľahané bielka. Cesto rozdeľte na 5 rovnakých častí. Rozvaľkajte ich na hrúbku prsta. Pripravte si stredne veľký vymastený alebo papierom na pečenie vyložený plech. Na plech vrstvite cesto a plnky takto: Naspodok ide 1. cesto, na ktoré rozotriete slivkový lekvár. Naň položíte 2. cesto a rozotrieme orechovú plnku. Potom príde 3. cesto a maková plnka, 4. cesto a tvarohová plnka. Z piateho cesta vytvarujte na vrch mriežku. Odporúčame plnky neprehadzovať, pretože ich poradie má praktický aj vizuálny význam. Pripravený štedrák môžeme ešte ozdobiť hrozienkami a pečieme 50 až 60 minút v rúre vyhriatej na 170 stupňov Celzia.
Slováci sú podobne ako Česi v stravovaní konzervatívni. Najradšej jedia tradičné slovenské jedlá pri posedení doma s rodinou.