Slovenský jazyk je bohatý a rozmanitý, no zároveň skrýva množstvo nástrah a nejasností. Či už ide o správne skloňovanie čísloviek, používanie zámen alebo písanie zložených slov, občas sa každý z nás stretne s jazykovým orieškom. V tomto článku sa pozrieme na rozdiely medzi niektorými číslovkami a na bežné chyby, ktorých sa ľudia pri ich používaní dopúšťajú. V slovenčine popri číslovkách dvaja, dva, dve máme aj číslovky obidvaja, obidva, obidve, ktorými sa vyjadruje nielen počet dva, ale zároveň sa vyčerpáva aj celý počet osôb, vecí alebo javov, ktorý v danej súvislosti prichádza do úvahy. Okrem týchto dlhších tvarov sa používajú aj kratšie tvary obaja, oba, obe. V jazykových príručkách sa uvádza, že ide o významovo a štylisticky rovnocenné spisovné varianty.
Číslovky (lat. numeráliá) vyjadrujú alebo označujú počet osôb, zvierat, vecí, dejov, vlastností, ich opakovanie, poradie, počet druhov, ich číselné delenie. Sú to ohybné a plnovýznamové slovné druhy a majú funkciu vetného člena.
Rozdelenie čísloviek
Číslovky sa delia na:
- Určité: vyjadrujú matematicky presný počet alebo poradie osôb, vecí, dejov (dajú sa zapísať číslicou).
- Neurčité: pomenúvajú počet alebo poradie len približne (nedajú sa zapísať číslicou).
Ďalej ich delíme podľa významu na:
- Základné: koľko? - dva, päť, sto
- Skupinové: koľko? - dvoje, pätoro, viacero
- Radové: koľký /á /é? - prvý, tretí, nultý
- Druhové: koľkoraký? koľkorako? - dvojaký, trojaký; dvojako, trojako
- Násobné: koľkokrát? koľko ráz? koľkonásobný?
Skloňovanie čísloviek
Skloňovanie čísloviek je pomerne komplikované a závisí od typu číslovky.
Číslovky jeden, dva, tri, štyri
Tieto číslovky majú samostatné skloňovanie. Číslovka jeden má tri rody (jeden, jedna, jedno), ale ak sa berie ako číselný pojem má bezrodovú podobu jeden. Tvary čísloviek jedni / jedny sa používajú s pomnožnými podstatnými menami, ako aj s podstatnými menami označujúcimi osoby a veci v pároch, napr. jedny nožnice, jedni manželia. Číslovky dva, tri, štyri majú tiež samostatné skloňovanie.
Tabuľka skloňovania čísloviek dva, tri, štyri:
| Pád | Dva (m. živ. / m. neživ., ž., str.) | Tri (m. živ. / m. neživ., ž., str.) | Štyri (m. živ. / m. neživ., ž., str.) |
|---|---|---|---|
| Nominatív | dvaja / dva, dve | traja / tri | štyria / štyri |
| Genitív | dvoch | troch | štyroch |
| Datív | dvom | trom | štyrom |
| Akuzatív | dvoch (m. živ.) / dva (m. neživ.), dve (ž., str.) | troch (m. živ.) / tri (m. neživ., ž., str.) | štyroch (m. živ.) / štyri (m. neživ., ž., str.) |
Číslovky päť až deväťdesiatdeväť
Tieto číslovky sa skloňujú podľa vzoru päť.
Číslovky sto, tisíc, milión a miliarda
Tieto číslovky majú spoločnú vlastnosť, a to, že v niektorých prípadoch sa správajú ako podstatné mená. Číslovka milión má menší sklon k neohybnosti.
Číslovka obidva / oba
Mužský rod:
- Nominatív: obidvaja, obaja (muži, psi); obidva, oba (stromy, psy)
- Akuzatív: obidvoch, oboch (mužov, psov); obidva, oba (stromy, psy)
- Iné pády: obidvoma / oboma, obidvomi / obomi
Ženský a stredný rod: obidve, obe.
Pravopis základných čísloviek
Písanie základných čísloviek úzko súvisí s ich skloňovaním. Problém nastáva pri vyšších číslovkách a pri vyšších zložených číslovkách.
Zložené číslovky (21… 99)
Spolu: ak sa neskloňujú (napr. dvadsaťjeden žien).
Osobitne: ak sa skloňujú, pričom sa skloňujú desiatky aj jednotky (napr. o šesťdesiatich štyroch deťoch).
Vyššie zložené číslovky
Môžu sa písať dovedna alebo osobitne, pričom sa odporúča používať jeden z uvedených spôsobov konzistentne.
Používanie čísloviek v praxi a časté chyby
Medzi časté chyby patrí nesprávne skloňovanie, najmä pri číslovkách sedem a osem (správne je siedmimi, ôsmimi, nie siedmymi, ôsmymi). Ďalšou častou chybou je tvar nominatívu množného čísla mužského rodu pri číslovkách, ktoré sa správajú ako prídavné mená a skloňujeme ich podľa vzoru pekný (napr. Jedny lyže sa zlomili.).
"Viď" vs. "pozri"
Na internete možno nájsť množstvo článkov, v ktorých sa nesprávne používa slovné spojenie „na pobočke“. Oveľa častejšie sa však stretávame s nesprávnym používaním slov viď a pozri. Najmä na webových stránkach bánk a inštitúcií, ktoré ponúkajú svoje služby zákazníkom. Viete, ktoré slovíčko používame, keď chceme odkázať na stranu alebo kapitolu, či na literatúru, kde sa už o spomínanej veci písalo? Správna odpoveď je pozri: „pozri na strane 30, pozri v Krátkom slovníku slovenského jazyka, pozri obrázok č. 1.“ V tejto súvislosti je použitie slovíčka viď nesprávne, hoci sa toto slovíčko takýmto spôsobom dosť často používa, a to dokonca aj v reklamných a propagačných materiáloch, katalógoch, či na webových stránkach.
"Suma" vs. "čiastka"
Slovo čiastka má v spisovnej slovenčine význam časť z celku (čiastka domu, čiastka roka, zriecť sa svojej čiastky). Nemali by sme ho však používať vo význame isté množstvo peňazí, zvyčajne vyjadrené číselne. V tomto význame používame slovo suma (zaplatiť požadovanú sumu, vyhrať veľkú sumu peňazí, sumu tritisíc eur mu vyplatili v hotovosti).
"Dozadu" vs. "pred"
V rozličných prejavoch veľmi často môžeme počuť alebo čítať vyjadrenia typu stalo sa to niekoľko rokov dozadu, zasadnutie sa konalo päť týždňov dozadu, bol som tam tri dni dozadu. Slovenčina je bohatý jazyk, ktorý však môže pri používaní čísloviek spôsobovať problémy. Pre správne vyjadrenie okolností predchádzania v čase máme predložku pred, preto nemusíme siahať po cudzom spôsobe vyjadrovania tejto okolnosti. Príslovka dozadu má význam na miesto vzadu, nazad, naspäť (prejsť dozadu, nakloniť sa dozadu, obrátiť sa dozadu).
Časté chyby pramenia práve z toho, že si mnohí pletú, ktorá časť násobnej číslovky je samostatná a ktorá sa viaže ešte k samotnej číslovke. Násobná číslovka zložená zo základu „krát“ sa vždy píše spolu. Na rozdiel od toho, „raz“ je samostatné slovo, ktoré stojí izolovane za číslovkou. Možno Vám ako pomôcka bude slúžiť, keď si uvedomíte, že v tomto konkrétnom príklade je možné slovo „jeden“ vynechať a veta sa nestane nezmyselnou, pretože „raz“ nesie svoj význam. Ďalší problém s násobnými číslovkami môže nastať práve so slovom raz, ktoré môže mať aj ďalšie podoby ráz a razy. Už som ti to päťrazy hovoril.