V roku 2026 sa na Slovensku opäť uskutoční zmena času na zimný. Hodiny si posunieme o hodinu späť, z 3:00 na 2:00, v nedeľu 25. októbra 2026. Táto každoročná zmena času je súčasťou európskej legislatívy, ku ktorej sa Slovensko ako člen Európskej únie zaviazalo.
Slovenské územie prvýkrát zasiahla zmena času v roku 1916, kedy bolo ešte súčasťou Rakúska-Uhorska. Každoročne však táto zmena funguje od roku 1979. Pôvodne bol letný čas zavedený kvôli úsporám energie, ktoré sú však dnes zanedbateľné. Striedanie letného a zimného času sa napriek nádejam a plánom EÚ nekončí, ručičky manuálnych hodín preto v roku 2026 opäť pretočíme dvakrát - v marci a v októbri.
Zmena na letný čas nás čaká poslednú marcovú nedeľu, teda 29. marca 2026, keď sa čas posunie z 2:00 na 3:00. Stredoeurópsky čas, nazývaný aj zimný, sa vráti v noci na nedeľu 25. októbra, keď si ručičky hodiniek posunieme späť z 3:00 na 2:00.
Vláda SR nariadením z 8. februára 2017 schválila zavedenie letného času na Slovensku na roky 2017-2021. V decembri 2021 vládny kabinet SR schválil zavedenie letného času v rokoch 2022 až 2026 s určením presných dátumov, keď sa bude začínať a končiť.
História a dôvody zavedenia
Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784 v jednom zo svojich zápiskov. Franklin však nechcel zaviesť zmenu času, ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v roku 1916 v niekoľkých európskych krajinách. Boli medzi nimi Švédsko, Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Opatrenie si nezískalo obľubu, po vojne ho zrušili. Aj Spojené kráľovstvo zaviedlo letný čas už v roku 1916.
V Rusku bol letný čas zavedený v roku 1917. Spojené štáty americké zaviedli letný čas spolu s časovými pásmami v roku 1918. Na území Česko-Slovenska fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20. storočia. Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas od roku 1940, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom. V povojnovom Československu bol letný čas zavedený aj od 6. mája do 7. októbra 1946. V tom istom roku 1. decembra zaviedli ako jediný raz v histórii tzv. zimný čas, teda opačný posun než v prípade letného času - hodiny sa posúvali nie dopredu, ale naspäť oproti stredoeurópskemu času. Opatrenie platilo do 23. februára 1947 a neosvedčilo sa.
Ako prvé začalo uplatňovať pravidelný letný čas Taliansko v roku 1966, potom od roku 1971 Grécko, 1974 Španielsko, 1976 Francúzsko. V rokoch 1976 až 1981 sa dohodlo na používaní letného času desať členských štátov vtedajšieho Európskeho spoločenstva (ES), aby si navzájom zosúladili svoje časové pásma. Od roku 1980 už platil harmonizovaný prístup k posunu času v ES. Každoročný letný čas bol zavedený v Československu až v roku 1979. K jeho zavedeniu prispela aj energetická kríza v tomto období.
Cieľom zavedenia letného času bola predovšetkým úspora elektrickej energie, ktorá by bola inak potrebná pre večerné osvetlenie. Dôvodom je, že väčšina ľudí je aktívnejších večer (po západe slnka) ako ráno (pred východom slnka). Prechodom na letný čas sú ľudia nútení začínať svoje pravidelné aktivity o hodinu skôr, a teda aj vstávať skôr, čo je zdrojom šetrenia denného svetla večer a zníženia spotreby elektriny za predpokladu, že pôjdu tiež o hodinu skôr spať.
Letný čas má viaceré klady aj zápory. Najvážnejším argumentom pre jeho zavedenie bolo lepšie využitie slnečného svetla a menšia spotreba energie. Momentálne má však letný čas veľa odporcov, pretože šetrenie energie využívanej na svietenie je už zanedbateľné (oproti spotrebe na iné účely). Prieskumy Pražskej energetiky hovoria, že letný čas ušetrí iba 0,5 % spotreby energie a vedie k zvýšenej spotrebe benzínu.
Výhody a nevýhody
Zmena času má ako príveržencov, tak odporcov. V súčasnej dobe sme sa však zaviazali ako člen Európskej únie dodržiavať zmeny letného a zimného času. Pre zachovanie, či zrušenie letného a zimného času existujú výhody aj nevýhody.
Výhody:
- Efektívnejšie využitie denného svetla v rámci dňa, v produktívnom čase je viac svetla.
- Posunutie súmraku na menej exponovaný čas štatisticky znižuje počet automobilových nehôd.
Nevýhody:
- Porušený ľudský biorytmus.
- Problémy s komunikáciou, cestovaním medzi krajinami kde zmenu času neaplikujú.
Ľudia horšie znášajú jarnú zmenu, ktorá uberie biologickým hodinám jednu hodinu. Pre mnohých je to ako jetlag bez cestovania. Rozladí biologické hodiny, spôsobuje únavu a podráždenosť. Mnohí sa sťažujú na to, že nemôžu kvalitne spať. „Štúdie spájajú nedostatok spánku pri prechode na letný čas s dopravnými nehodami, úrazmi na pracovisku a potratmi pri umelom oplodnení. Zvyšuje sa aj riziko srdcového infarktu,“ vysvetlil v rozhovore pre iDnes.cz MUDr. „Večerné jazdy za tmy alebo šera prinášajú zhoršenú viditeľnosť a zvyšujú riziko nehôd. Vodiči, ktorí sa stále držia ‚letného tempa‘, si často neuvedomujú, že zhoršené svetelné podmienky si vyžadujú vysokú pozornosť a prispôsobenie rýchlosti.“
Podľa kardiológov má zmena času vplyv na výskyt srdcových potíží. Infarktov alebo mŕtvic pri zmene času na letný podľa rôznych štúdií pribúda o štyri až 24 percent. Pri prechode späť na zimný naopak lekári pozorujú trend opačný, teda mierne sníženie.
Budúcnosť striedania času
Pôvodne naplánovala Európska únia koniec letného času iba do roku 2011, potom sa však plán zmien predĺžil na ďalších 5 rokov. Dnes však s istotou vieme povedať, že k zrušeniu zmien času nedôjde minimálne do roku 2026, keďže sa jednotlivé štáty EÚ nevedeli zhodnúť na ponechaní buď letného, alebo zimného času.
Európsky parlament schválil návrh na ukončenie striedania pásmového a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021. Za návrh hlasovalo 410 poslancov zo 751-členného europarlamentu, proti bolo 192 poslancov. Po schválení návrhu získal europarlament mandát na rokovania o tejto otázke s Radou EÚ, ktorá môže mať záverečné slovo.
V decembri 2021 vládny kabinet SR schválil zavedenie letného času v rokoch 2022 až 2026 s určením presných dátumov, keď sa bude začínať a končiť. Diskusiu o tejto téme však prerušili krízy ako pandémia ochorenia COVID-19 či vojenský konflikt, ktorý Rusko rozpútalo na Ukrajine. Európa sa tak vráti k letnému času aj v roku 2024, a to konkrétne 31. marca, platiť bude do 27. októbra.
Očakáva sa, že k zrušeniu striedania času môže dôjsť najskôr v roku 2026, ale termín môže byť ešte odložený. Väčšina odborníkov sa prikláňa k tomu, že by sa mal ponechať zimný čas, ktorý je považovaný za šetrnejší a priaznivejší pre zdravie človeka. V spoločnosti však panuje rozdelenie, pretože niektorí ľudia preferujú trvalý letný čas, čo by však v praxi znamenalo zmenu časového pásma.
Stephen Fry o histórii letného času - BBC iWonder
Zatiaľ čo v Európe platí jednotný systém striedania letného a zimného času, v iných častiach sveta sa pravidlá môžu líšiť. Mnohé krajiny mimo Európskej únie majú svoje vlastné spôsoby, ako upravujú čas podľa ročných období a v niektorých sa naopak čas vôbec nemení. Napríklad v Kanade a USA začína letný čas druhú nedeľu v marci a končí prvú nedeľu v novembri, teda o týždeň skôr ako v Európe.
Striedanie času nevyužívajú aj niektoré krajiny v Ázii. Napríklad Čína používa jeden štandardný čas pre celú krajinu, ktorý sa riadi časovým pásmom UTC +8. India tiež používa jeden časový štandard (UTC +5:30) a hoci v minulosti sa v krajine zvažovalo zavedenie striedania času, nakoniec sa od tejto myšlienky upustilo. Japonsko používa štandardný čas UTC +9 a striedanie času sa nikdy neimplementovalo, hoci sa o ňom taktiež uvažovalo.
