Mučenky (rod Passiflora) sú u nás známe najmä ako exotické popínavé rastliny, ktoré je v chladných mesiacoch potrebné umiestniť do temperovaných priestorov. Tento rod vyniká mimoriadne chutnými plodmi. V zimnom období sa v obchodoch bežne predávajú marakuje (Passiflora edulis) či granadily (P. ligularis). Menej známe však je, že niektoré druhy mučeniek sú prekvapivo odolné voči mrazu a aj vďaka prebiehajúcim klimatickým zmenám ich možno úspešne pestovať celoročne vo vonkajších podmienkach, a to aj v juhozápadnej časti Slovenska. Aj tieto druhy prinášajú jedlé, aromatické a chuťovo zaujímavé plody.
Mrazuvzdorné druhy mučeniek pre pestovanie na Slovensku
Mučenka belasá (Passiflora caerulea) je bezkonkurenčne najrozšírenejším druhom mučenky v miernom pásme strednej Európy. Na juhu západného Slovenska ju možno pestovať celoročne v pôde. Na úspešné opelenie vyžaduje prítomnosť dvoch geneticky odlišných jedincov. V takom prípade vytvára plody so semenami a následne aj mladé spontánne semenáče. Vyžaduje slnečné až polotienisté stanovište, priepustnú a humóznu pôdu a oporu - ideálne pri pergole alebo plote. V miernych zimách je vždyzelená. Znáša krátkodobé mrazy až približne do -15 °C. Pri silnejších mrazoch môže nadzemná časť omrznúť, rastlina však spoľahlivo zmladzuje z koreňov. Kvitne od konca jari až do prvých mrazov. Plody sú jedlé, oranžové, s jemne aromatickou chuťou. Hoci chuťovo nie sú také výrazné ako u tropických druhov, po dozretí sú plne konzumovateľné a vhodné najmä na ďalšie spracovanie.
Mučenka tucumánska (Passiflora tucumanensis) patrí medzi najzaujímavejšie mrazuvzdorné druhy mučeniek s jedlými plodmi. V našich podmienkach ide o poloodolnú trvácu bylinu, ktorá prospieva najmä v chladnejšom a vlhkom počasí a horšie znáša sucho a extrémne horúčavy nad 35 °C. V letnom období je preto vhodné zabezpečiť jej mierne zatienenie počas najteplejšej časti dňa. Rastlina zostáva zelená približne do -5 °C, pri silnejších mrazoch nadzemná časť odumiera, avšak na jar spoľahlivo regeneruje z koreňov. Kvety sú menšie, mierne previsnuté a v teplejších dňoch otvorené len približne dve hodiny ráno. Na jeseň, počas chladnejších dní, zostávajú otvorené v priebehu dňa aj dlhšie, niekedy aj celý deň. Mimoriadne zaujímavé je, že takmer každý kvet vytvára plod. Plody sú veľké približne ako pingpongová loptička, no chuťovo patria medzi najlepšie zo všetkých mrazuvzdorných mučeniek - sú intenzívne aromatické, sladkokyslé a veľmi príjemné na priamy konzum.
Mučenka bledokarmínová (Passiflora incarnata) je nielen ovocná, ale aj liečivá rastlina. Je plne mrazuvzdorná, približne do -10 °C, pričom nadzemná časť každú zimu odumiera a rastlina na jar znovu vyrastá z podzemných orgánov (rhizóm). Vhodná je najmä na slnečné stanovištia a väčšie plochy, kde má dostatok priestoru na rast. Kvitnutie je bohaté a výrazne dekoratívne. Plody sú jedlé, žltozelené, s jemnou aromatickou chuťou. Konzumujú sa čerstvé alebo spracované. Listy sa tradične zalievajú horúcou vodou a používajú sa na prípravu čaju; využitie majú aj stonky a kvety. Rastlina má priaznivý účinok na nervový systém - pôsobí upokojujúco pri psychickej záťaži a pomáha pri poruchách spánku.
Cieleným výberom vhodných genotypov je možné dosiahnuť väčšie plody a vyššiu cukornatosť plodov. Medzi popredných šľachtiteľov tohto druhu patrí Raphael Maier. Medzi jeho výbery patria jedince s plodmi, ktoré majú rôznu sladkosť (13, 15 a 18 °Brix) a pri veľkoplodých odrodách aj rôzne veľkosti (40, 60, 80 a 100 g). Medzi jeho ® selekcie patria napríklad 'Snowstar' v rámci série Hardy Cooltropics® passion fruit pre spoločnosť LUBERA. Spolu s varietou 'Eia Popeia' ide v oboch prípadoch o selekcie druhu Passiflora incarnata. Raphael vyvíja aj nové šľachtiteľské línie založené na medzidruhových hybridoch s druhmi Passiflora cincinnata a P. tucumanensis.
Okrem uvedených druhov v našich podmienkach úspešne prežívajú aj ďalšie druhy, napr. Passiflora lutea, P. actinia, P. elegans, P. umbilicata či P. mooreana. Pri týchto druhoch sa ukazuje výrazná genetická variabilita v mrazuvzdornosti - zatiaľ čo niektoré genotypy dokážu prežiť teploty okolo -10 °C, iné jedince v rovnakých podmienkach úplne vymŕzajú. Zároveň platí, že vyššia mrazuvzdornosť v chladnejšom podnebí nemusí byť sprevádzaná pravidelným kvitnutím či tvorbou plodov. Napriek tomu majú tieto druhy značný potenciál ako rodičovské rastliny pri šľachtení nových a odolnejších hybridov.
Pomerne jednoduchá medzidruhová hybridizácia umožňuje pestovanie v exteriéri mnohých krížencov s výrazným dekoratívnym efektom, a to aj v kombinácii s teplomilnejšími druhmi, ako sú Passiflora amethystina či P. cincinnata. Príklady takýchto hybridov zahŕňajú Passiflora 'Fata Nivea', Passiflora 'Fata Confetto', Passiflora 'Betty Myles Young' a Passiflora 'Monika Fischer'.
Využitie plodov mučenky
Plody mučenky sú nielen chutné, ale aj všestranné. Nezrelé zelené plody sa môžu variť, dusiť alebo konzervovať. Dužina plodu je žltá, niekedy s odtieňom oranžovej, konzumuje sa čerstvá alebo sa z nej môže pripraviť džem. Zrelé plody sú vhodné na priamy konzum, ako aj na ďalšie spracovanie.
Mučenky tvoria rozsiahly rod Passiflora s viac ako 500 druhmi pôvodom z tropickej a subtropickej Ameriky. Najznámejšia a najčastejšie pestovaná je mučenka jedlá (Passiflora edulis), ktorá sa pestuje pre lahodné plody aj atraktívny vzhľad. Typickými znakmi sú hlboko laločnaté listy, úponky a výrazné kvety s korunnými nitkami a voňavým stredom. Mučenka potrebuje slnečné a závetrné miesto s čo najvyššou teplotou. Pestuje sa v priestrannej nádobe s hlinitopiesčitou priepustnou pôdou bohatou na živiny. V období rastu vyžaduje pravidelnú zálievku, prihnojovanie každých 10 až 14 dní a dostatok priestoru na rozvinutie výhonov.
Vzhľadom na teplotné nároky sa mučenka v našich podmienkach pestuje ako prenosná rastlina. Od jari do jesene ju možno umiestniť von, na zimu je nutné preniesť ju do svetlého bezmrazového priestoru s teplotou okolo 8 až 12 °C, kde prejde do obdobia pokoja.
Opeľovanie zabezpečujú v prirodzenom prostredí včely a ďalší hmyz. V interiéri alebo skleníku môže byť potrebné opeľovať kvety ručne. Najčastejšie pestovaný druh s fialovými alebo žltými plodmi s veľkosťou 4 až 8 cm. Vyznačuje sa rýchlym rastom, dlhou plodnosťou a vysokou cukornatosťou dužiny. Mohutná liana so štvorhrannými stonkami a plodmi dlhými až 20 cm. Vhodná do skleníkov, kde dosahuje značnú výšku. Dekoratívny mrazuvzdornejší druh s modrobielymi kvetmi. Plody sú síce jedlé, ale málo chutné.
Mučenka predstavuje akúsi malú lekáreň proti mnohým i vážnym civilizačným ochoreniam. Šťava mučenky obsahuje okrem vody 2,4 % bielkovín, 2,5 % tuku, 17 % sacharidov, 2,2 % kyselín, 3,7 % vlákniny, 1,2 % popolovín. Je bohatá na vitamín C (30 - 50 mg%). Obsahuje tiež vitamíny B2, B3, B6, B9, vitamín E, ale aj provitamín A - 700 m. j., žltá odroda až 2000 m. j.. Je bohatá aj na horčík, vápnik, draslík, fosfor, meď. Podobne ako celá rastlina, i plody obsahujú účinné látky, ako sú lykopén, passiflorín a ďalšie karotenoidy. Flavonoidy a polyfenoly pomáhajú znižovať krvný tlak, podporujú trávenie a majú mierne preháňavý účinok. Zlepšuje tiež sexuálne funkcie a zvyšuje počet spermií. Prospievajú aj pri neurózach, nepokoji, úzkosti, nespavosti, predmenštruačnom syndróme a pri podráždených deťoch.
Najjednoduchší recept na džem z mučenky, aký kedy urobíte
Mučenka jedlá (Passiflora edulis) je vždyzelená rastlina pochádzajúca z Brazílie, kde dorastá do výšky 8 - 10 m. Priemer jemne voňavých kvetov je asi 8 cm. Pestuje sa v trópoch a subtrópoch pre purpurové plody - vajcovité, takmer guľaté bobule - dlhé cca 5 - 8 cm s hmotnosťou okolo 70 g, ktoré majú liečivé účinky. Dutina plodu obsahuje až 300 čiernych plochých semien obalených žltým šťavnatým mieškom. Aromatická, príjemne kyslastá šťava tvorí z hmotnosti plodu až 40 %. Pri pestovaní v byte ju upravujeme rezom. Kvety umelo opeľujeme, najlepšie napoludnie. Krátkodobo znesie teplotu 1 °C. Žltoplodej variete mučenky jedlej (Passiflora edulis f. flavicarpa Degener) sa hovorí marakuja. Má bujnejší rast a pestrejšie kvety. Aromatické a podstatne šťavnatejšie plody s hmotnosťou až 120 g sa využívajú na výrobu nápojov, džúsov, lekvárov. Pestuje sa podobne ako mučenka jedlá. Vyžaduje teplotu v rozmedzí 24 - 26 °C.
Mučenka sladká (Passiflora ligularis) sa pestuje v Ekvádore a Kolumbii, kde dorastá do 5 m. Plod mučenky jablčnej (Passiflora maliformis) sa podobá jablku. Je takmer guľovitý s priemerom 5 cm a ostávajú na ňom kališné lístky. Zelenobiele voňavé kvety s fialovými škvrnami a s priemerom cca 8 cm sú po obvode skrášlené korunkou bielych bŕv. U nás kvitne v júli až v auguste.
Mučenka obrovská (Passiflora quadrangularis) pochádza z Brazílie. Pestuje sa na tropických plantážach pre plody s dĺžkou až 30 cm a hmotnosťou 2 kg, ktoré majú v porovnaní s inými mučenkami vyšší obsah vitamínu C. Používa sa na výrobu štiav a jej nezrelé plody sa upravujú ako zelenina. Kvety sú na dlhých stopkách atraktívne vyfarbené vo všetkých odtieňoch fialovej farby.
Zaujímavosti o mučenke
Kvet mučenky sa pre svoj tvar stal i náboženským symbolom. Keď kvet prvýkrát uvidel v 16. storočí jezuita Ferari, povedal „Passiflora“, čo v preklade znamená kvet utrpenia (passio - utrpenie, mučenie, flora - kvet). V kvete totiž uvidel symboly ukrižovania Krista. Desať okvetných lístkov mu pripomenulo 10 apoštolov, ktorí sa zúčastnili ukrižovania, 5 tyčiniek 5 Kristových rán. Korunka z jemných vláskov mu symbolizovala svätožiaru alebo tŕňovú korunu. Aj pápež bol krásou a tajomnou symbolikou taký uchvátený, že odporučil, aby sa tento kvet stal učebnou pomôckou pri šírení evanjelia v Amerike a pri obracaní pohanských Indiánov na kresťanov. Pomenovanie Passiflora sa stalo i odborným názvom. Aj naše pomenovanie rastliny - mučenka - má pôvod v slove mučenie.
