Slovensko, krajina s bohatou poľnohospodárskou tradíciou, ponúka ideálne podmienky pre pestovanie rozmanitého ovocia. Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam a úrodnej pôde si môžeme vychutnávať čerstvé a chutné plodiny priamo z našich záhrad a sadov. Drobné ovocie a ovocné kríky patria medzi najobľúbenejšie rastliny do každej záhrady. Sú nenáročné na pestovanie, rýchlo prinášajú úrodu a poskytujú chutné, zdravé plody plné vitamínov. Vhodné sú nielen do klasických záhrad, ale aj do menších priestorov, vyvýšených záhonov či väčších kvetináčov. Drobné ovocie má množstvo výhod - je bohaté na vitamíny a antioxidanty, rodí skoro po výsadbe a plody majú široké využitie. Hodí sa na priamu konzumáciu, do kompótov, džemov, štiav aj na mrazenie.
Tradičné ovocie v slovenských záhradách
Jablone, hrušky, slivky či marhule patria k stáliciam ovocných sadov, na ktoré nedáme dopustiť. Pri výbere odrody je dôležité zohľadniť, na čo chcete ovocie využiť. Chcete si vysadiť napríklad jabĺčka na zimné skladovanie, letné osvieženie alebo na výrobu pálenky? Chcete ich sušiť alebo pridávať do džemov? Toto všetko musíme pri výbere zohľadniť. A nesmieme zabudnúť na jednu premennú navyše, a to meniacu sa klímu. Hoci je teraz napríklad „boom“ starých odrôd, naozaj nie všetky z nich zvládnu súčasné suchá či výkyvy teplôt, preto nemá zmysel presadzovať za každú cenu len jeden pohľad na ovocné dreviny. Každá z uvedených odrôd logicky nemôže byť tá najlepšia pre všetkých a pre všetky lokality, ale nech je každá jedna z nich pre vás inšpiráciou a smernicou pri vlastnom výbere.
Jablone
- Auksis: Ide o najlepšiu litovskú odrodu jablone pochádzajúcu z kríženia odrôd Mc´Intosh x Gravštýnske.
- Antonovka: Bieloruská stredne silno rastúca zimná odroda. Ako väčšina bieloruských odrôd má veľmi dobrú chuť, je mrazuvzdorná a odolná proti chorobám.
- Beloruskaja Pozniaja: Zimná odroda hrušky pochádzajúca z Bieloruska. Stromy rastú celkovo stredne silno, skoro vstupujú do plodnosti, ktorá je bohatá.
- Nové odrody jabĺk: Existujú aj nové odrody jabĺk, ktoré sú perspektívne pre slovenské záhrady. Napríklad, nová moderná poľská odroda černíc dozrievajúca v skorom termíne, už v polovici júla. Je silno rastúca a vysoko úrodná. Plody sú veľmi veľké (aj cez 10 gramov), šťavnaté, veľmi pevné, sladkej chuti s charakteristickou príchuťou lesných černíc. Vhodné sú na priamy konzum aj na spracovanie. Odroda je beztŕnna, čo uľahčuje pestovanie i zber.
- Letné odrody: Existujú veľmi perspektívne letné odrody, ktoré nastupujú skoro do plodnosti, jabĺčka majú príjemne kyselkavú chuť a je možné ich i krátkodobo skladovať.
- Jesenné odrody: Novšia jesenná odroda je ďalší vydarený výpestok od českých šľachtiteľov. Základná farba je zelená s výrazným ružovočerveným líčkom.
- Zimné odrody: Jedna z najchutnejších zimných odrôd, vynikajúca na priamy konzum i skladovanie.
- Červenodužinaté odrody: Novinka zo skupiny červenodužinatých odrôd jabloní plodí jabĺčka s príjemne kyselkavou chuťou. Vyniká vysokým obsahom antokyánov a vitamínov.
Hrušky
- Beloruskaja Pozniaja: Zimná odroda hrušky pochádzajúca z Bieloruska. Stromy rastú celkovo stredne silno, skoro vstupujú do plodnosti, ktorá je bohatá.
- Česká letná odroda: Česká letná odroda hrušiek, kríženec odrôd ‘Avranšská’ × ‘Clappova’, sa zberá na konci augusta, pričom skladovanie je možné až do začiatku októbra.
- Neskorá odroda: Neskorá odroda hrušky vyšľachtená v Českej republike vznikla krížením ‘Williamsovej’ × ‘Konferencie’. Šupka stredných až veľkých plodov je zelenožltá, na väčšine povrchu prekrytá karmínovou červenou. Dužina je žltkastá, veľmi šťavnatá, sladká a aromatická. Zberajú sa približne v polovici septembra, konzumne dozrievajú od polovice októbra.
Marhule
Hoci sú marhule typicky teplomilné ovocie, na Slovensku sa dajú pestovať aj v chladnejších oblastiach vďaka šľachteniu nových odrôd. Odrody ako ‘Veharda’, ‘Vegama’, ‘Vesprima’, ‘Veselka’, ‘Barbora’, ‘Hargrand’, ‘Harcot’ a ‘Orange Red’ sú odolnejšie voči jarným mrazíkom a postupnému kvitnutiu.
- Samoopelivá odroda: Samoopelivá odroda vhodná aj do okrajových oblastí pestovania marhúľ. Oranžová šupka s červeným líčkom obaľuje tuhšiu, stredne šťavnatú dužinu, dobre oddeliteľnú od kôstky.
- Slovenský kríženec: Kríženec odrody ‘Cresthaven’ × ‘Luna’ pochádzajúci zo Slovenska je odolný proti nižším teplotám a kučeravosti. Stredne veľké žlté guľovité plody s červeným líčkom majú šťavnatú dužinu, ktorá sa ťažko oddeľuje od kôstky.
- Ďalší kríženec: Kríženec odrôd ‘Cresthaven’ × ‘Burbank July Elberta’ má veľké plody so žltou šupkou a červeným líčkom. Žltá a šťavnatá dužina sa dá dobre oddeliť od kôstky, vhodná je na priamy konzum aj konzerváciu.
Slivky
Pri výbere sliviek je dôležité zvoliť odrodu rezistentnú proti šarke sliviek. Na Slovensku sú obľúbené nemecké odrody ako ‘Hanita’, ‘Katinka’, ‘Presenta’, ‘Haganta’, ktoré sú harmonické a výbornej chuti. Skupina tzv. topov - ‘Tophit’, ‘Topend’, ‘Topper’, ‘Toptaste’ ponúka veľké a chutné plody. Zo švédskych odrôd je úrodná ‘Opál’ s veľkými plodmi, podobne aj americká odroda ‘Amers’ s výbornou harmonickou chuťou.
- Skorá samoopelivá odroda: Skorá samoopelivá odroda vyšľachtená v Nemecku ako kríženec odrôd ‘Čačanská najbolja’ a ‘Ruth Gerstetter’ dosahuje vysoké výnosy. Stredne veľké oválne plody majú po odstránení povlaku fialovomodrú farbu. Žltá až jemne červenkastá dužina je šťavnatá, aromatická, ľahko oddeliteľná od kôstky.
- Samoopelivý kríženec: Samoopelivý kríženec odrôd ‘Jojo’ × ‘Felsina’ prináša vysoké výnosy a je rezistentný proti šarke sliviek. Stredne veľké, podlhovasto vajcovité plody dozrievajú v septembri. Sú tmavofialové až tmavomodré so silným povlakom.
- Veľmi skorá samoopelivá odroda: Veľmi skorá samoopelivá odroda tolerantná k šarke bola vyšľachtená vo Švédsku ako kríženec odrôd ‘Early Favorit’ a ‘Oulinská’. Stredne veľké, mierne predĺžené plody majú mäkkú až stredne tuhú oranžovú a veľmi sladká dužinu. Šupka má po odstránení povlaku svetlofialovú farbu, na oslnenej strane je farba až tmavofialová.
Drobné ovocie: Poklad vitamínov v záhrade
Ovocné kríky a drobné ovocie patria medzi najobľúbenejšie rastliny do každej záhrady. Sú nenáročné na pestovanie, rýchlo prinášajú úrodu a poskytujú chutné, zdravé plody plné vitamínov. Medzi klasiku, ktorú pozná každý, patria ríbezle, egreše, maliny a černice. Veľmi populárne sú aj brusnice, čučoriedky a zemolezy, ktoré ocenia milovníci sviežeho bobuľového ovocia. Do popredia sa dostávajú aj menej známe druhy ako múchovník či rakytník.
Maliny
Maliny patria medzi obľúbené ovocné kríky, ktoré pravidelne plodia aj bez zložitej starostlivosti. Hoci majú plytký koreňový systém, ich podzemné výhonky sa rýchlo rozširujú - ľahko preniknú do susednej záhrady alebo zarastú skalku či trávnik. Preto je dôležité vybrať im trvalé a dobre ohraničené miesto. Malinám sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti s výživnou, priepustnou pôdou. Ak máme k dispozícii maliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať. Maliny majú podobné nároky ako jahody - vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Maliny, ktoré majú dostatok živín - najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) - a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú.
Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastú nové. Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu. Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker. Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi. Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov.
- Moderná remontantná odroda: Moderná remontantná odroda maliny z poľského šľachtenia sa vyznačuje vysokou a pravidelnou rodivosťou a intenzívnym rastom výhonov, ktoré dokážu dorásť až do 3 m. Na dvojročných výhonoch začína plodiť od polovice júna, na jednoročných v prvej polovici augusta a následne plodí až do prvých mrazov. Plody sú veľké, pevné, s lahodnou chuťou a veľmi príjemnou vôňou.
- Tmavopurpurová až čierna odroda: Nová poľská odroda maliny patriaca botanicky do druhu Rubus x neglectus. Patrí medzi remontantné odrody, vďaka čomu plodí na jednoročných výhonoch. Plodí plody strednej veľkosti, ich priemerná hmotnosť je 3,5 - 4 g. Sú tmavopurpurovej až čiernej farby, atraktívne lesklé. Plody sú veľmi chutné, vhodné na priamy konzum i na spracovanie. Obsahujú vysoký podiel cenných antioxidantov, obsah vitamínu C je na úrovni 250 mg/100g.
- Oranžová odroda: Atraktívna novinka z poľského šľachtenia. Patrí medzi remontantné odrody malín, takže do plodnosti vstupuje okamžite po výsadbe. Oranžové plody začínajú dozrievať v strede leta a plodia následne až do mrazov. Chuť plodov je výborná až prenikavá, sladká, šťavnatá. Odroda je vysoko úrodná, menej náchylná na choroby, plody sú všestranne využiteľné. Kry rastú polovzpriamene a vytvárajú veľký počet mladých výhonov. Tie sú stredne dlhé, jemne tŕnisté, nevyžadujú podpery.
- Veľkoplodá, stredne skorá odroda: Odroda patrí medzi stredne skoré odrody, dozrieva asi 3 dni pred odrodou Polka. Plody sú veľké až veľmi veľké (4,5 g), veľmi atraktívne. Sú kužeľovitého tvaru, svetločervenej farby a vynikajú svojou pevnosťou a výbornou chuťou.
- Veľkoplodá, beztŕnná odroda: Patrí medzi veľkoplodé, stredne skoré beztŕnnové odrody. Dosahuje výšku od 1,2 až 1,5 m. Ide o bohato plodiacu odrodu sladkých malín. Pomerne trvanlivé plody majú sýtočervenú farbu a výraznú arómu.
Ivan Hričovský: REZ MALÍN
Černice
Nová moderná poľská odroda černíc dozrievajúca v skorom termíne, už v polovici júla. Je silno rastúca a vysoko úrodná. Plody sú veľmi veľké (aj cez 10 gramov), šťavnaté, veľmi pevné, sladkej chuti s charakteristickou príchuťou lesných černíc. Vhodné sú na priamy konzum aj na spracovanie. Odroda je beztŕnna, čo uľahčuje pestovanie i zber.
- Jedna z najpestovanejších odrôd: Jedna z najpestovanejších odrôd černíc dorastá až do výšky 2 až 3 m, preto je nutná opora. Plody sú veľké, lesklo čierne, kónického tvaru. Chuťovo sú výborné, príjemne aromatické a ľahko odlučiteľné od stopky. Dozrievajú na prelome augusta a septembra.
Egreše
Egreše sa radia medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách. Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť. Na budúci rok na jar potom ponechajte len zhruba 8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátite o jednu tretinu. Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev. V oboch prípadoch platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde.
Čo sa týka strihania egrešov, je na mieste každý rok pristúpiť k skracovaniu prerastených vetiev. Na mieste môže byť tiež takzvaný presvetľovací rez, aby sa slnečné lúče mohli dostať do celého kríka. Výchovný rez egrešu vám pomôže docieliť rast silného a zdravého kríka. S postupom času (a teda so starnutím rastliny) je tiež vhodné vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Rez sa vykonáva v predjarí, okolo 15.3. Rodí vždy na jednoročnom dreve.
- Populárne žlté druhy: Medzi populárne žlté druhy egrešu sa radí odroda 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a veľmi chutnými plodmi.
- Najnovšie a progresívne odrody: Pokiaľ vás lákajú skôr biele egreše, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Invicta', ktorá sa radí medzi najnovšie a zároveň najprogresívnejšie odrody na trhu.
- Zelené egreše: Zo zelených egrešov stojí za zmienku variant 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Tešiť sa môžete na plody úctyhodnej veľkosti.
- Skvelá voľba: Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´.
- Červené egreše: Pokiaľ dávate prednosť červenému egrešu, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Hinnonmaki Rot', ktorá sa radí medzi stredne skoré odrody. Nemenej chutné plody vám ponúkne aj červený egreš 'Kamenar' so sladkou chuťou. Stále väčšej popularite sa ďalej teší variant 'Niesluchowski' s veľkými červenými plodmi veľmi dobrej chuti.
- Veľkoplodé druhy: Medzi veľkoplodé druhy egrešov sa radí napríklad egreš 'Invicta' so žltozelenou šupkou so stredným žilkovaním.
- Egreše bez tŕňov: Ak sa chcete pustiť do pestovania egrešov bez tŕňov, môžete staviť na odrodu 'Spinefree'. Ide o stredne neskorú odrodu bez tŕnia, ktorá zároveň ponúkne pomerne veľkú výnosnosť.
- Skorá ukrajinská odroda: Jedna z najskorších odrôd egrešov pôvodom z Ukrajiny rastie bujne a rozložito. Plodnosť je vysoká a pravidelná. Plody sú veľké až veľmi veľké a chutné.
Ríbezle
Ríbezle sú odolné proti mrazom, puky proti jarným mrazom. Nová, takmer beztŕnná rezistentná stredne skorá odroda. Rastie vitálne a veľmi zdravo. Tvorí výhony, ktoré sú takmer beztŕnne. Egreš Tatjana skoro vstupuje do plodnosti, tá je následne vysoká a pravidelná. Plody dozrievajú v polovici júla, sú stredne veľké až veľké, žltozelenej farby. V chuti sú sladké, šťavnaté, výbornej chuti. Vhodné sú na priamy konzum a univerzálne spracovanie.
- Vysoko úrodné a chutné bobule: Kry sú vysoko a pravidelne úrodné. Zber je v skorom termíne - 8 až 10 dní pred odrodou Ben Lomond. Bobule sú stredne veľké až veľké (0,9-1,2 g), chutné. Vzhľadom na vhodný pomer cukrov k organickým kyselinám sa dajú použiť v čerstvom stave ako dezertné ovocie. Plody sú tiež vhodné na spracovanie - na výrobu koncentrátu, mrazenie a ďalších produktov. Plody obsahujú mimoriadne vysoké množstvo extraktu (17,8 %) a vitamínu C (240 mg/100 g). Vysoký je tiež obsah antokyánových farbív - až 340 mg / 100 g.
- Skorá slovenská odroda: Skorá slovenská odroda červených ríbezlí má veľké a skôr kyslejšie plody.
Josta
Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Josta patrí do čeľade egrešovitých. Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až o 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád. Josta obsahuje veľké množstvo vitamínu C, antioxidanty a flavonoidy. Zaobstarajte si sadenice josty a vyskúšajte toto zaujímavé ovocie aj vy.
Josta má všeobecne rada slnečné stanovište. Darí sa jej v hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vodou. Väčšinou síce porastie aj na suchom stanovisku, ale v takom prípade treba počítať so slabšou úrodou. Plodov na kríku pravdepdoobne príliš veľa nebude. Tiež zle plodí v tieni. Jostu môžete vysadiť či presadiť na jeseň, alebo na jar. V jarných mesiacoch sa pritom môžete tešiť na pekné kvety. Neskôr sa objavujú bobule, ktoré rastú v krátkom strapci. K ich dozrievaniu dochádza zhruba v druhej polovici júla. Plody josty môžu mať rôznu veľkosť, farbu aj chuť. Vždy záleží na pôvodnom kultivare. Vzhľadovo pripomínajú plody čiernych ríbezlí, ale sú väčšie.
Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom. Sadenice josty môžete zasadiť do vyhĺbených jám s rozmermi zhruba 30 × 30 × 30 cm. Na podporu vývoja koreňového systému odporúčame vopred korene skrátiť zhruba o tretinu. Po zasadení je dôležitá bohatá zálievka a mulčovanie. Ideálne je tiež jostu vysádzať vo dvojici pre lepšie opeľovanie kvetov. Čo sa týka strihania josty, je na mieste každý rok pristúpiť k skracovaniu prerastených vetiev. Na mieste môže byť tiež takzvaný presvetľovací rez, aby sa slnečné lúče mohli dostať do celého kríka. Výchovný rez josty vám pomôže docieliť rast silného a zdravého kríka. S postupom času (a teda so starnutím rastliny) je tiež vhodné vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Rez sa vykonáva v predjarí, okolo 15.3. Rodí vždy na jednoročnom dreve.
Malinojahoda
Malinojahoda, inými názvami tiež jahodomalina (lat. Rubus illecebrosus) je druhom z čeľade ružovitých. Jedná sa o kríženca jahody a maliny pochádzajúceho z Japonska. Kríženec jahody a maliny je zaujímavý nielen svojim vzhľadom, ale aj štruktúrou plodov. Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. Od mája do júna sa na kríku objavujú drobné kvety bielej farby, s typickým päťpočetným usporiadaním. Počas júla okvetné lístky opadajú a na mieste kvetov narastajú guľovité plody, ktoré sa červenajú v priebehu augusta. Pokiaľ chcete chutné a zaujímavé plody tejto rastliny vyskúšať aj vy, vysaďte si ju do záhrady. Malinojahoda je odolná a nenáročná rastlina, ktorá si poradí takmer v každej záhrade.
Exotické ovocie: Pestovanie netradičných druhov na Slovensku
Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Ovocie ako kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad. V tomto článku vám ukážeme, že pestovanie exotického ovocia nemusí byť len snom. Poradíme vám, ktoré druhy exotického ovocia môžete pestovať, aké podmienky im vyhovujú a ako sa postarať o ich úspešný rast. V našich končinách, najmä na juhu Slovenska, je možné dopestovať viaceré druhy exotického ovocia.
Figovník (Ficus carica)
Figovník (Ficus carica) pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, kde sa pestuje už tisíce rokov. Figy boli obľúbeným ovocím v starovekom Egypte, Grécku a Ríme. Výsadba: Figovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň, keď nie sú extrémne teploty. Stanovište: Figovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne orientované na juh, kde je chránený pred studenými severnými vetrami. Polievanie: Figovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité rastlinu pravidelne polievať, aby sa dobre zakorenila. Hnojenie: Figovníky nevyžadujú časté hnojenie, no na jar je vhodné rastlinu prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na draslík. Zimná ochrana: Mladé rastliny potrebujú ochranu pred mrazom. Pred príchodom zimy je vhodné rastlinu mulčovať vrstvou slamy alebo lístia okolo koreňového balu a zakryť ju netkanou textíliou.
Banánovník (Musa spp.)
Banánovník (Musa spp.) pochádza z juhovýchodnej Ázie a Austrálie, kde sa pestuje už tisíce rokov. Je jednou z najstarších a najdôležitejších plodín tropického pásma. Výsadba: Banánovníky môžeme vysádzať na jar, keď pominie riziko mrazov. Pri výsadbe v kvetináčoch je dôležité použiť veľký kontajner, aby korene mali dostatok priestoru. Stanovište: Banánovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s vysokou vlhkosťou vzduchu, napríklad skleník. Polievanie: Banánovníky majú vysoké nároky na vodu. Je potrebné ich pravidelne a hojne polievať, najmä počas teplých mesiacov. Hnojenie: Banánovníky sú náročné na živiny a potrebujú pravidelné hnojenie. Každých 4-6 týždňov je vhodné rastlinu prihnojiť vyváženým tekutým hnojivom. Zimná ochrana: Banánovníky nie sú mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť. Ak pestujeme banánovník v nádobách, na zimu ho presunieme do interiéru na teplé a svetlé miesto.
Kiwi (Actinidia deliciosa)
Kiwi (Actinidia deliciosa) pochádza z južnej Číny, kde bolo pôvodne známe ako „čínsky egreš“. Výsadba: Kiwi rastliny môžeme vysádzať na jar po pominutí rizika mrazov. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu. Stanovište: Kiwi potrebuje slnečné a teplé stanovište, ideálne na južnej strane záhrady, kde je chránené pred studenými vetrami. Polievanie: Kiwi má stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité pravidelne polievať, aby sa rastlina dobre zakorenila. Hnojenie: Na jar je vhodné kiwi prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na dusík, ktorý podporuje rast listov. Zimná ochrana: Kiwi je pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi. Pred príchodom zimy je vhodné mulčovať okolie koreňov vrstvou slamy alebo lístia a zakryť rastlinu netkanou textíliou.
Rajčiakovec repový (Tamarillo)
Rajčiakovec repový, známy aj ako tamarillo (Solanum betaceum), pochádza z juhoamerických Ánd, konkrétne z oblastí Peru, Ekvádoru a Kolumbie. Výsadba: Tamarillo je možné vysádzať na jar po pominutí rizika mrazov. Pri výsadbe v nádobách je dôležité použiť veľký kontajner s dobre priepustným substrátom. Stanovište: Tamarillo potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s miernym polotieňom, kde je chránené pred priamym vetrom. Polievanie: Tamarillo má vysoké nároky na vodu, najmä počas vegetačného obdobia. Je potrebné zabezpečiť pravidelné a hojne polievanie, aby pôda bola stále vlhká, ale nie premokrená. Hnojenie: Rastlina vyžaduje pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia. Odporúča sa používať vyvážené tekuté hnojivo s obsahom dusíka, fosforu a draslíka. Zimná ochrana: Tamarillo nie je mrazuvzdorné, preto je dôležité ho počas zimy chrániť. Ak pestujeme rastlinu v nádobách, na zimu ju presunieme do interiéru na svetlé a chladné miesto, kde teplota neklesne pod 10 °C.
Nashi hruška (Pyrus pyrifolia)
Nashi hruška (Pyrus pyrifolia), známa aj ako japonská hruška, pochádza z východnej Ázie. Tento druh hrušky je cenený pre svoje chrumkavé plody s osviežujúcou chuťou a vysokým obsahom vody. Výsadba: Nashi hrušky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň, keď pominie riziko mrazov. Pred výsadbou je dôležité pripraviť jamu dostatočne veľkú na to, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Stanovište: Nashi hrušky potrebujú slnečné stanovisko, kde budú chránené pred silným vetrom. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlboká a úrodná. Polievanie: Nashi hrušky majú stredné nároky na vodu. Je potrebné zabezpečiť pravidelné polievanie, najmä počas suchých období a počas vegetačného obdobia. Hnojenie: Nashi hrušky potrebujú pravidelné hnojenie na zabezpečenie dostatočného množstva živín. Na jar je vhodné použiť kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík. Zimná ochrana: Nashi hrušky sú pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi. Pred príchodom zimy je vhodné mulčovať okolie koreňov vrstvou slamy alebo lístia.
Granátové jablko (Punica granatum)
Granátové jablko (Punica granatum) pochádza z oblasti Stredomoria, Iránu a Indie. Je známe svojimi chutnými, šťavnatými semienkami a vysokým obsahom antioxidantov. Výsadba: Granátovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu a miesto s dobrou drenážou. Stanovište: Granátové jablká potrebujú slnečné a teplé stanovište. Ideálne je miesto, kde rastlina dostáva priame slnečné svetlo počas väčšiny dňa. Dobre sa im darí v skleníku. Polievanie: Granátovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité pravidelne polievať, aby sa rastlina dobre zakorenila. Hnojenie: Granátovníky potrebujú pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia. Odporúča sa používať kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík. Zimná ochrana: Granátovníky nie sú úplne mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť. Ak pestujeme rastlinu v nádobách, na zimu ju presunieme do chráneného priestoru s teplotou nad bodom mrazu.
Divoké ovocie v slovenských lesoch
Slovensko, krajina bohatá na lesy a lúky, ponúka širokú škálu divoko rastúceho ovocia. Tieto plody sú nielen chutné, ale aj plné vitamínov a minerálov, ktoré sú prospešné pre naše zdravie. Les od nepamäti poskytoval aj zdroje vitamínov, ktoré človek vždy inštinktívne vyhľadával, aby dodal svojmu organizmu ochranné látky. Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie patria:
- Lesné jahody (Fragaria vesca): Sú dodnes veľmi obľúbené, najmä pre svoju neopakovateľnú vôňu, ale obsahujú aj vysokú hladinu vitamínu C.
- Čučoriedky (Vaccinium myrtillus): Obsahujú najmä vitamín A, na dedinách sa z nich často varil sirup, ktorý sa používal ako liek na žalúdok.
- Brusnice (Vaccinium vitis idaea): Keďže sú dosť trpké, nejedávali sa čerstvé, ale zavárali sa, podobne ako im podobná kľukva (Oxycoccus).
- Lesné maliny (Rubus idaeus): Kedysi sa v zámožnejších rodinách z malín i jahôd varila voňavá kaša s medom a vínom. Listy môžeme tiež fermentovať, čím získajú zaujímavú chuť.
- Černice (Rubus fruticosus): Z nich sa varil lekvár a dorábalo sa aj chutné víno.
- Šípky (Rosa canina): Najmä v horských oblastiach boli šípky vždy dobrou zásobárňou vitamínu C. Zo šípok sa robilo veľmi chutné víno, plody sa tiež sušili a varili na hustý lekvár.
- Jarabina (Sorbus): Obsahuje zvláštny alkoholický cukor sorbit. Na Slovensku a v Čechách sa jedli namrznuté surové, alebo sa z nich robila domáca pálenka.
- Trnky (Prunus spinosa): Hojne sa vyskytuje na stráňach a medziach. Dnes ľudia robia z trnok najmä podomácky víno, ale kedysi sa uvarené i jedli. Zbierali sa po prvom mraze, kedy zmäkli.
- Drienky a dráče (Berberis): Šťava z nich sa používala najmä proti skorbutu.
- Jablká (Malus silvestris) a hrušky (Pirus piraster): Uchovávali sa v slame alebo sa sušili. Uvarené sušené plánky patrili k tradičnej súčasti vianočných obradových jedál najmä v horských regiónoch Slovenska.
Leto a jeseň sú obdobia, kedy príroda rozdáva svoje poklady najštedrejšie. V okolí stále nájdeme staré ovocné stromy a kríky, ktoré rodia bez toho, aby ich niekto strihal, hnojil či polieval. Často ide o zvyšky niekdajších sadov, stromoradia pozdĺž ciest alebo o staré záhrady, ktoré dávno stratili svojho gazdu.
Kde hľadať divoké ovocie:
- Šípky: Rastú hojne pri poliach, popri železničných tratiach či v krovinách na okrajoch lesov.
- Trnky: Obľubujú slnečné stráne a medze medzi poľami.
- Staré jablone a hrušky: Objavíte ich často pri dedinských cestách, v opustených sadoch či v starých alejach.
- Ríbezle a maliny: Neraz sa zachovali v okolí chát alebo v záhradách, ktoré už nikto neudržiava.
Divoké ovocie však nemusíte hľadať iba na vidieku. Aj mestské parky alebo okrajové časti miest vás môžu prekvapiť. Kedysi sa totiž aj do verejných priestranstiev vysádzali úžitkové stromy. Preto nie je výnimkou, že v sezóne narazíte v parku na slivky, jablká, višne či dokonca duly.
Bezpečnosť pri zbere a konzumácii lesného ovocia
Je dôležité si uvedomiť, že konzumácia lesného ovocia bez jeho dôkladného umytia môže predstavovať skryté zdravotné riziko. Vo viacerých krajinách strednej Európy, vrátane Slovenska a Českej republiky, zaznamenávajú odborníci v posledných rokoch nárast počtu ochorení spôsobených líščou pásomnicou (Echinococcus multilocularis). Ide o parazitické ochorenie označované ako echinokokóza, ktoré je prenášané na človeka prostredníctvom drobných vajíčok pásomnice nachádzajúcich sa na povrchu lesného ovocia.
Ako sa účinne chrániť: Nikdy nejedzte lesné plody priamo z kríkov alebo zo zeme. Ovocie vždy dôkladne opláchnite čistou tečúcou vodou. Ak chcete mať istotu, tepelne ovocie upravte. Varením, prípravou džemov alebo kompótov sa pásomnica a jej larvy bezpečne zničia. Ak zbierate lesné plody v oblastiach s vyšším výskytom líšok, zvážte použitie rukavíc alebo iných ochranných pomôcok. Ak máte doma psa, ktorý behá voľne v prírode, pravidelne ho odčervujte, pretože aj psy môžu byť prenášačmi vajíčok líščej pásomnice.