V slovenských sadoch počas leta dozrieva množstvo ovocia a zeleniny. Trhy ale nie sú jediné miesto, kde sa môžeme dostať ku kvalitným a lokálnym produktom. To najlepšie vieme získať aj samozberom u pestovateľov alebo voľným zberom v prírode. Poďte sa s nami pozrieť na to, ako nazbierané ovocie a zeleninu správne zbierať, spracovať a uskladniť.
Slovensko ako krajina ovocia a zeleniny
Slovensko má dobré podmienky na pestovanie. Jeho územie sa považuje za veľmi pestré, čo sa týka pôdnych typov aj samotných prírodných podmienok. A rovnako pestrý je aj zoznam plodín, ktoré môžeme na našom území dopestovať. Medzi najlepšie oblasti vo všeobecnosti patrí Podunajská nížina, Juhoslovenská kotlina a Východoslovenská nížina. Okrem veľkých pestovateľov sa darí záhradkárom a dokonca aj ľuďom, ktorí si zeleninu a ovocie pestujú iba na balkóne. Na Slovensku dopestujeme obilie, kukuricu, prípadne repku. Na juhu vinič. V domácich záhradkách sa darí koreňovej zelenine, paradajkám, paprikám, cuketám, uhorkám, šalátu, bobuľovému ovociu aj jablkám, čerešniam alebo slivkám.
Samozbery sú u nás čoraz populárnejšie. Samozber jahôd na našom území už nie je nijakou novinkou. Vedeli ste ale, že Slovensko ponúka aj zber čučoriedok, čerešní, višní, marhúľ či hrášku?
Výhody samozberu a voľného zberu
Dobrým spôsobom, ako sa dostať ku kvalitnému ovociu a zelenine sú trhy, samozbery a voľné zbery. Možno nemáte vlastnú záhradku, nepestujete alebo iba chcete rozšíriť zoznam ovocia a zeleniny, ktorú v domácnosti spapáte. Ide o ekonomické (dostupné ceny) a ekologické (lokálnosť produktov) riešenie, pri ktorom získame čerstvé produkty, ktoré majú známy pôvod - sú priamo zo Slovenska - a chuť a kvalitu neporovnateľnú s tými, ktoré sa predávajú vo veľkých reťazcoch.
Pri samozbere si sami vyberiete kusy ovocia, ktoré sa vám páčia. Zároveň využívate sezónnosť a konzumujete ovocie v čase, kedy prirodzene dozrieva. Z nadbytku môžete vyrobiť džemy, kompóty alebo ovocie zamraziť - poznáte teda aj pôvod a zloženie sekundárnych produktov. Za cenu, ktorá je často výhodnejšia ako vo veľkých reťazcoch.
Hlavné výhody uvidíte očami a pocítite chuťovými pohárikmi. Lokálne ovocie je krásne, zrelé a šťavnaté. Jeho pôvod poznáte.
Ako prebieha samozber
Môžete si doniesť vlastnú nádobu, do ktorej budete ovocie alebo zeleninu zbierať. Tú na začiatku odvážia, aby jej hmotnosť na konci odpočítali a vy ste platili naozaj iba za ovocie alebo zeleninu, ktorú ste v sade nazbierali. Zbierate sami, väčšinou je dovolené skonzumovať neobmedzené množstvo ovocia priamo na mieste počas zberu zdarma. Nazbierané ovocie vám odvážia, vy zaň zaplatíte a odchádzate domov. Niekedy pestovatelia predávajú už nazbierané ovocie - to býva ale trošku drahšie, ako keď si ho v sade nazbierate sami.
Tipy na samozber a čo si vziať so sebou
Oblečte sa do pohodlného oblečenia. Nezabudnite sa natrieť opaľovacím krémom a zobrať si šiltovku alebo klobúk. Ak idete na zber s deťmi, naučte ich plody správne oberať - tak, aby nepoškodili rastlinu.
Pri zbere húb si doneste vlastný prútený košík (nie igelitovú tašku) a zbierajte iba druhy, ktoré veľmi dobre poznáte a dokážete identifikovať.
Kde na Slovensku nájdete samozbery
Ideálny čas na zber je pre každú plodinu iný. A mierne sa mení každý rok - vzhľadom na teplotu a daždivosť. Dané termíny preto berte orientačne. Šikovnú mapu, ktorá zobrazuje najmä miesta samozberu na západnom Slovensku nájdete na stránke Lokálneho trhu. Každý pestovateľ zároveň na svojej stránke informuje o otvorenom samozbere vždy, keď ovocie dozreje.
Príklady fariem a sadov s ponukou samozberu:
- Plantex (Veselé pri Piešťanoch) - ponúka počas sezóny zber jahôd, marhúľ, broskýň, jabĺk, sliviek, černíc aj hrášku. Okrem samozberu si viete zakúpiť aj nazbierané ovocie.
- Dobrý Ježko (Dunajská Lužná) - opäť sezónne ponúka zber hneď niekoľkých druhov ovocia - čerešne, maliny, ríbezle, jahody, hrášok a aj levanduľu.
- Sady Novosady (Cabaj Čápor) - rodinná firma, ktorá ponúka samozber čerešní, marhúľ, broskýň, sliviek a jabĺk.
- Emilove Sady (Dvory nad Žitavou) - ponúkajú samozbery jahôd, hrášku a jabĺk.
- Sady Liptov (Liptovský Mikuláš) - ponúkajú samozbery jahôd, malín, černíc, ríbezlí a sliviek.
- Jahody Vinné - samozber (Vinné) - ponúkajú samozber jahôd.
- Jahody Vlčkovce (Vlčkovce) - ponúkajú samozber jahôd.
- Pannonia Fruit (Pribeta) - ponúkajú samozber marhúľ.
- Ovocný sad Myjava (Myjava) - menšia firma, ktorá ponúka samozber čerešní, sliviek, višní.
- Samozber (Horná Streda) - ponúkajú samozber čučoriedok, malín, černíc a jahôd.
Čučoriedková farma Berry farm sa nachádza v Bratislave. Už zopár dní je otvorený samozber jahôd v Majcichove, kde si môžete sami nazbierať chutné drobné letné ovocie. Cena za vyzbieraný kilogram je 2,50 eur. Cena za kilo sliviek je 2 €, druh Lepotica. Minimálny odber je 15 kg (debnička).
V dedinke Dulovce (neďaleko Hurbanova) je samozber marhúľ. Trvanie zberu odhadujú na tri až štyri týždne. Od konca júna hlásia spustenie samozberu v dedine Výčapy-Opatovce. Ide o dedinku nachádzajúcu sa neďaleko Nitry, ktorá taktiež ponúka niekoľko odrôd tohto ovocia.
Pri samozbere čerešní je situácia náročnejšia. Ide o zbieranie vo výške, ktoré predstavuje určité riziko. Brigádnici, pracovníci a pestovatelia poctivo zbierajú čerešne na Čiernej Vode. Svoje plody rozvážajú do viacerých prevádzok, kúpiť si ich môžete aj v Bratislave.
Na samozbere si môžete nazbierať aj chutný hrášok. Nazbierať ho môžete napríklad vo Veselom a v Bučanoch (firma Plantex). Cena za kilogram je 2,99 €. Otváracie hodiny na jahodovej a hráškovej plantáži sú pracovné dni a sobota 7:30 - 18:00 hod., nedeľa 7:30 - 15:00 hod. Hrášok si môžete nazbierať aj Orechovej Potôni. Cena za kilogram je 3,50 €. Hrášok si tu môžete nazbierať v pracovné dni od 14:00 do 19:00 hod. a v sobotu od 8:00 do 12:00 hod.
Ako sa pestujú slovenské paradajky
Voľný zber v prírode: Čo zbierať a na čo si dať pozor
Okrem ovocie a zeleniny môžete na Slovensku vyraziť aj na samozber levandule. Farmy okrem samozberu často ponúkajú aj hotové výrobky z levandule. Najčastejšie ide o kozmetiku, limonády alebo voňavé dekorácie. Levanduľa sa najčastejšie zbiera v mesiacoch jún a júl. Má krásnu fialovú farbu, ale okrem kytice a prevoňania šatníka má aj liečivé účinky. Pomôže pri nevoľnosti, regeneruje spálenú pokožku, pomôže pri akné alebo s nespavosťou, upokojuje a uľaví aj pri ženských ťažkostiach. Pri varení ju môžete použiť ako bylinku pri hydinových jedlách a rybách. Hodí sa aj ako ozdoba dezertov.
Pri prechádzkach lesom často narazíme na huby, šípky, lesné jahody alebo čučoriedky. Mnohí dokonca do lesa vyrážame s košíkom cielene, aby sme tieto plody nazbierali. A nie je sa čo čudovať, ide o kvalitné ovocie a zeleninu, za ktorú ani netreba platiť.
Čo môžete nájsť v prírode:
- Lesné čučoriedky - jeden z najbohatších prírodných zdrojov antioxidantov. Obsahuje veľké množstvo vitamínu C, B, E. Čučoriedky majú pozitívny vplyv na imunitný systém, zníženie cholesterolu, na zrak, srdce, nervový systém a mnoho ďalšieho. Okrem plodov môžeme zbierať aj listy. Najlepšie v čase kvitnutia rastliny - vtedy majú najvyššiu kvalitatívnu hodnotu.
- Huby - obsahujú množstvo bielkovín, vlákniny a majú nízky obsah tukov. Huby si pridávame napríklad do praženice alebo vianočnej kapustnice. Hodia sa aj k mäsu na šťave, na pizzu alebo do smotanovej omáčky.
- Šípky - najlepší čas na zber šípok je uprostred jesene. Zrelá šípka je tmavočervená (nie príliš hnedá). Na dotyk je pevná. Vysoký obsah vitamínu C robí šípky skvelou prevenciou proti chrípke.
- Baza - pri prechladnutí je výborný čaj z kvetov bazy. Plody bazy pomôžu pri bolestiach nervového pôvodu. Čaj si môžeme urobiť nielen z usušených listov, ale aj z kôry.
- Lipa - má silný protizápalový účinok. Sušené kvety pomáhajú pri zápaloch dýchacích ciest, angíne alebo chrípke.
- Materina dúška - čaj z materinej dúšky pôsobí protizápalovo, má silné dezinfekčné účinky a zmierňuje kašeľ. Rastlina sa často využíva aj v kozmetike.
- Pŕhľava - listy sa zbierajú na jar. Pŕhľava pôsobí protizápalovo a dezinfekčne, použiť ju môžeme aj zvonka na popáleniny a ekzémy.
- Lesné jahody - lesné jahody hľadajte od mája na okraji lesa. Okrem chutných plodov môžete zbierať aj listy.
- Medvedí cesnak - zbiera sa na jar, používa sa v kuchyni ako dochucovadlo, do šalátov, polievok, omáčok alebo cestovín. Môžete ho usušiť alebo zamraziť.
Voľný zber je dobrý nápad a aj zaujímavá rodinná víkendová aktivita. V národných parkoch a na chránených územiach, kde platí tretí a vyšší stupeň ochrany, je zbieranie zakázané. Podľa zákona č. 543/2002 Z.z. je zber rastlín vrátane ich plodov na celom území národného parku pre verejnosť zakázaný. Týka sa to aj pohybu mimo turistických chodníkov.
V prírode sa správajte rozumne. Nezbierajte veľa. Pre vás sú lesné plody spestrením, pre mnohé zvieratá existenčne dôležitou potravou. Sladké ovocie je pre nich ideálne na vytvorenie dostatočnej tukovej rezervy na zimu. Ide najčastejšie o medveďa hnedého, vtáky a drobné hlodavce.
Oberajte citlivo. Mnoho ľudí chce nazbierať všetko, rýchlo a len pre seba. Používajú pri tom pomôcky, ktorými kríčky poškodia a nazbierajú aj množstvo nezrelých plodov - ktoré by mohli dozrieť a byť potravou pre zvieratá. Nezbierajte plody v lese pre účely ich ďalšieho predaja. A ani takéto plody nekupujte. Určite ste pri cestách stretli ľudí, ktorí predávajú čerstvo nazbierané lesné ovocie alebo huby. Okrem toho, že ide o nelegálnu aktivitu títo ľudia na jednom mieste vyzbierajú všetko - potrebujú objem na následný predaj - a často po sebe v prírode zanechajú spúšť.
Pri každom zbere ovocia z ovocných stromov je kľúčové vedieť, komu úroda patrí. Úroda ovocia stromov nachádzajúcich sa či už pri cestách, alebo verejných chodníkoch je vo vlastníctve vlastníka pozemku. Ovocie je súčasťou stromu a strom je zase súčasťou pozemku. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka je každý vlastník „v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním“. Vlastníkom ovocných stromov a ich úrody je teda ten, kto vlastní pozemok, na ktorom stromy rastú. Vlastníkom takýchto stromov môže byť okrem súkromnej osoby aj obec, právnická osoba, samosprávny kraj alebo aj samotný štát.
Ak ovocný strom rastie na súkromnom pozemku alebo bol cieľavedome vysadený človekom, aj keď sa nachádza blízko verejnej komunikácie, jeho plody sú súčasťou vlastníctva konkrétnej osoby a ich samovoľné odtrhnutie sa môže považovať za protiprávne zasahovanie do vlastníckeho práva.
Možno vám pri čítaní predchádzajúceho odseku napadlo, že ak nesmiete brať ovocie priamo zo stromu, ovocie spadnuté na zemi by nemalo byť problém a pokojne si ho môžete vziať, aby na pozemku zbytočne nehnilo. Ale ust. § 135a Občianskeho zákonníka hovorí, že „vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené od hlavnej veci“. To znamená, že ovocie, ktoré spadne na zem alebo dokonca aj na susedný pozemok, stále patrí pôvodnému vlastníkovi, ktorý má k stromu vlastnícke právo, keďže ovocie, aj keď sa nachádza na zemi, je stále vo vlastníctve majiteľa plodonosnej veci (ovocného stromu), respektíve pozemku, na ktorom sa ovocný strom nachádza. Uvedené platí aj v prípade, ak ovocie zo stromu padne na pozemok druhého vlastníka. Tým, že plod spadne na susedný pozemok, naň nestrácate vlastnícke právo.
V prípade zberu ovocia popri cestách a verejných chodníkoch môžeme hovorovať aj o trestnom čine krádeže bez ohľadu na to, aké množstvo ovocia si neoprávnene privlastníte. Pri „obyčajnej“ krádeži musí výška škody presiahnuť 700 eur, zatiaľ čo pri krádeži úrody (Farmársky zákon), ak ide o pozemky, ktoré patria do Poľnohospodárskeho pôdneho fondu, sa na výšku škody nehľadí. O aplikácii Farmárskeho zákona pri neoprávnenom zbere ovocia môžeme hovoriť vtedy, ak ovocie vezmete z pozemku, ktorý patrí do Poľnohospodárskeho pôdneho fondu, medzi ktoré patria orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky alebo pastviny. Preto je dôležité, kde sa ovocný strom nachádza, respektíve odkiaľ ovocie neoprávnene vezmete, pričom cieľom Farmárskeho zákona je hlavne chrániť úrodu, ktorej hodnota, napríklad pri krádeži troch jabĺk, nedosahuje hodnotu 700 eur. Kedysi sa takýto skutok považoval za priestupok, ktorý sa trestal maximálne peňažnou pokutou, ale dnes sa krádež na poľnohospodárskom pozemku považuje za trestný čin a páchateľovi hrozí trest odňatia slobody až na 2 roky.
Je dôležité poznamenať, že stromy majú vlastníka, aj keď sa o ne nikto nestará, „zanedbanosť“ neznamená, že vec nemá vlastníka.
Zber lesných plodov a húb nachádzajúcich sa na lesnom pozemku, ktorý tiež niekomu patrí, súvisí najmä so všeobecným užívaním lesov podľa Zákona o lesoch, ktorý v tomto prípade predstavuje takzvaný lex specialis (špeciálny zákon), čo znamená, že aj keď má les svojho vlastníka, verejný záujem a všeobecné užívanie lesa majú v tomto prípade prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo je teda obmedzené špeciálnou právnou normou. Naopak, zber ovocia, ktoré rastie mimo lesných pozemkov, sa riadi všeobecným predpisom - Občianskym zákonníkom.
Zber húb a lesných plodov je povolený len na bežnú spotrebu. Treba si však dať dobrý pozor na to, kde zberáte.
Ovocné stromy popri cestách každoročne lákajú zberačov. Ľudia neraz zastavia na ceste a pustia sa do zberania. Často nie sú označené a ohrozujú seba aj ďalšie prechádzajúce vozidlá.
V každodennej praxi je však situácia často neprehľadná a nie je vždy zjavné, ktorý pozemok komu patrí, hranice nie sú označené a veľká časť ovocných stromov rastie popri cestách, chodníkoch alebo na neudržiavaných pozemkoch. Zber ovocia z takýchto miest je napriek zákonnému postihu rozšírený, až doslova bežný, pričom sa často odohráva bez prítomnosti svedkov a bez toho, aby si to niekto všimol. Ani táto „neviditeľnosť“ však nemení právny charakter tohto protiprávneho konania.
Pamätajte, že oberanie plodov z cudzieho stromu môže byť posudzované ako trestný čin krádeže.
Bezpečnosť pri zbere
Nazbierané ovocie vždy dôkladne umyte a až potom konzumujte. Vyhnite sa ochutnávaniu plodín priamo v lese. Na Slovensku sa vzácne vyskytuje ochorenie alveolárna echinokokóza. Ide o parazitárnu infekciu spôsobenú líščou pásomnicou, ktorá sa nachádza v truse chorého zvieraťa. Jej vajíčka sa môžu prichytiť na drobné ovocie ako sú jahody, prípadne čučoriedky, liečivé bylinky alebo huby.
Spracovanie a uskladnenie nazbieraného ovocia
Existuje niekoľko možností, ako nazbierané ovocie spracovať a následne skonzumovať. Už naši predkovia vedeli, že ani trošku úrody nemôže vyjsť nazmar. A tak krájali, varili, sušili a zavárali. Dodnes u svojich starých mám nájdete pivnicu alebo komoru, v ktorej sú naukladané zásoby zaváranín, džemov a sušených plodín. A možno sa vám zdá spracovávanie plodín časovo náročné, ide však o veľmi efektívny a finančne výhodný spôsob, vďaka ktorému máte kvalitné, zdravé, chutné ovocie a zeleninu - so známym pôvodom - počas celého roka.
Konzumácia čerstvého ovocia
Doprajte si, koľko vám chutí. Papajte čerstvo odtrhnuté, umyté ovocie - na raňajky, desiatu alebo olovrant. Iba tak, samotné ovocie. Alebo si ho pridajte do smoothie, raňajkovej kaše, jogurtu alebo pudingu. Vyrobiť môžete tvarohové gule s ovocím, ozdobte palacinky alebo si urobte zmrzlinu.
Mrazenie ovocia
Nazbierané ovocie a zelenina vám v chladničke vydržia aj niekoľko dní. Nazbierané ovocie môžete aj zamraziť. Vydrží tak niekoľko mesiacov a vy ho môžete podľa potreby vyberať a konzumovať. Nazbierané ovocie čo najskôr umyte a očistite (väčšie plody môžete aj odkôstkovať alebo nakrájať na menšie kusy). Následne ho rozdeľte do uzatvárateľných vreciek alebo dózičiek. Vďaka tomu si kedykoľvek vyberiete iba potrebné množstvo ovocia a nebudete musieť pracne oddeľovať pár kúskov zo zamrazenej kopy.
Zaváranie
Pri zaváraní musíte dbať na čistotu. Je polovicou úspechu. Všetky pomôcky dôkladne umyte, mimoriadnu pozornosť venujte vrchnákom. Ak máte umývačku riadu, vyčistite ich tam. Uistite sa, že vrchnáky nie sú poškodené. Umyte a očistite aj ovocie a zeleninu. Oddeľte kusy s náznakom hniloby a dajte preč lístky, stopky alebo kôstky. Väčšie kusy ovocia môžete pokrájať, aby sa lepšie vkladali do pohárov. Do pohárov vložte ovocie tak, aby ste ho mohli zaliať nálevom a zavrieť vrchnákom. Netlačte plody dovnútra nasilu. Ovocie prelejte vodou alebo si z cukru a vody urobte sladký nálev. Pridať môžete aj klinčeky, škoricu alebo kúsok citróna. Na sterilizáciu použite veľký hrniec, do ktorého poukladáte poháre a zalejete ich do 1/3 výšky. Sterilizujte 10 - 15 minút pri 85 °C. Na poháre nezabudnite napísať dátum, kedy ste zaváraninu pripravili. Budete tak mať lepší prehľad.
Príklady receptov na zaváranie:
Marhuľový džem
Postup: Marhule umyte, očistite, vložte do misy a zasypte cukrom. Vždy sypeme na 3x. Časť marhúľ, cukor, časť marhúľ, cukor, časť marhúľ a cukor. Misku dáme na chladnejšie miesto a necháme pol dňa odležať. Na druhý deň zmes premiešame. Väčšia časť cukru sa roztopila a marhule pustili šťavu. Zmes dáme do väčšieho hrnca a pomaly zohrievame. Pridáme kyselinu citrónovú a varíme. Džem postupne začne hustnúť.
Levanduľovo-mätový sirup
Postup: Vodu si prevaríme a necháme vychladnúť. Levanduľu aj mätu opláchneme a necháme odkvapkať. Kvety levandule a lístky mäty odtrhneme a pridáme do vychladnutej vody. Do zmesy vyžmýkame citrón aj limetku, prikryjeme necháme lúhovať ideálne celý deň. Vylúhovanú vodu preceďte cez sitko. Trošku z nej odoberte, pridajte ríbezle a poriadne rozmixujte. Následne preceďte naspäť do sirupu. Prisypte cukor, kyselinu ascorbovú a položte hrniec na varnú dosku. Keď dosiahne sirup 75 stupňov, varte ho 3 - 4 minúty. Naplňte sirup do umytých a odkvapkaných fliaš.
Nakladané uhorky
Suroviny: uhorky nakladačky, voda, ocot, cukor, podľa chuti: plátky cibule, kúsky mrkvy, kôpor, bobkový list, čili paprička. Postup: Suroviny na nálev zmiešajte a priveďte k varu. Povarte 5 minút. Uhorky vložte do pripravených pohárov (pridajte podľa chuti cibuľu, mrkvu, kôpor alebo čili), zalejte horúcim nálevom. Nechajte vychladnúť.
Zavárané čerešne
Postup: Čerešne zbavíme stopky, dôkladne ich umyjeme a odkôstkujeme. Naplníme nimi čisté poháre - asi 2 - 3 cm pod okraj. Nálev na čerešne si urobíme prevarením vody a cukru - miešame, kým sa cukor nerozpustí. Cukrový nálev necháme vychladnúť a zalejeme ním poháre s čerešňami.
Zeleninový šalát na zimu
Postup: kapustu a mrkvu si nastrúhame, cibuľu a papriky pokrájame na pásiky. Zmes zasypeme cukrom a soľou, pridáme olej, ocot a dobre premiešame. Prikryjeme a necháme na chladnejšom mieste do ďalšieho dňa. Zelenina vďaka tomu pustí šťavu a chute sa prepoja. Zmes na druhý deň premiešame a naplníme do pohárov. Zalejeme šťavou a zaviečkujeme. Dáme sterilizovať.
Lečo
Postup: Papriku umyjeme, očistíme a nakrájame na prúžky. Cibuľu nasekáme nadrobno. Paradajky umyjeme a nakrájame na kocky. Na dno hrnca dáme trošku oleja, opražíme na ňom cibuľku. Pridáme papriku, osolíme a restujeme cca 10 minút, aby zmäkli a pustili šťavu. Následne pridáme nakrájané paradajky. Zmes premiešame a povaríme cca 10 - 15 minút. Zmesou naplníme čisté poháre, uzatvoríme a obrátime na 5 minút hore dnom. Následne ich zabalíme na noc do deky. Keď poháre vychladnú, odložíme ich do špajze. Takto pripravené lečo môžeme iba doplniť kusom klobásky a vajíčkom, aby sme získali chutné, čerstvé lečo.
Výživa z ovocia
Suroviny: ovocie podľa preferencie (jablká, jahody, čerešne,...). Postup: Preferované ovocie nakrájame na kocky a dáme ich dusiť do hrnca na cca pol hodinku - uvarí sa z toho kaša. Kašu následne rozmixujeme a dáme prihriať na bod varu. Horúce dáme do pripravených pohárov. Uzavrieme a otočíme hore dnom. Zabalíme do deky a necháme vychladnúť. Vďaka zrelosti ovocia bude zmes sladká. Správne zavarená výživa vydrží aj dva roky.
Sušenie ovocia
Sušenie patrí medzi najstaršie spôsoby využitia ovocia a zeleniny. Vysušené ovocie si zachováva svoje vitamíny a zároveň dlho vydrží. Vy vďaka tomu získate zdravé snacky, ktoré môžete jesť na cestách, pred televízorom alebo na desiatu. Vysušené ovocie je rýchlym zdrojom energie, hodí sa tak aj na výlety, či turistiku.
Nazbierané ovocie alebo zeleninu je potrebné umyť a očistiť. Následne nakrájať na tenké plátky. Jednotlivé kúsky ovocia by mali byť rovnako veľké, aby sušenie prebehlo rovnomerne. Porozkladajte ich tak, aby sa navzájom nedotýkali. Odporúčaná teplota sušenia ja 42 °C, vďaka čomu si ovocie zachová výživné látky a vitamíny. Sušiť môžeme na slnku, v rúre alebo v sušičke ovocia.
Rozdiely medzi džemom, lekvárom a marmeládou
Džem sa pripravuje zvarením celého alebo rozpoleného ovocia s cukrom do rôsolovitej konzistencie. V hotovom džeme stále musia byť kúsky ovocia. Pred varením sa ovocie presladzuje, čo sa robí presýpaním ovocia cukrom po vrstvách.
Lekvár sa pripravuje odparením vody z ovocia, vďaka čomu sa dosiahne hustá konzistencia, ktorá nekvasí a neplesnivie. Do lekváru sa pridáva cukor, má konzervačné účinky. Cukor sa pridáva vtedy, keď lekvár začína hustnúť. Nesmie sa pripáliť a je potrebné ho starostlivo miešať. Hotový je, keď je hustý a nerozteká sa.
Marmeláda je zmes vody, cukru a jedného alebo viacerých produktov z ovocia - ako sú dužina, pretlak, šťava, šupka, ktorá sa spracuje do zrôsolovatenej konzistencie. Marmeláda je priezračná a mala by mať horkastú príchuť.
