Bakteriálna choroba listov papriky: príčiny a liečba

Papriky sú obľúbenou plodinou, no ich pestovanie môže byť sprevádzané rôznymi problémami, vrátane chorôb listov. Jednou z vážnych hrozieb je bakteriálna škvrnitosť, spôsobená baktériou Xanthomonas campestris pv. vesicatoria. Táto choroba sa môže objaviť na listoch, stonkách, stopkách a najmä na plodoch, pričom výrazne ovplyvňuje zdravie rastliny a kvalitu úrody.

Choroby papriky, prípadne škodcovia, sú hlavnými problémami pestovania papriky. Hoci sú papriky náročné na zálievku, hnojenie a celkovú starostlivosť, škodcovia či choroby sú takmer nevyspytateľné a môžu sa objaviť aj v susedstve. V tomto článku si predstavíme najčastejších parazitov a škodcov, zároveň ako aj choroby, ktoré ohrozujú vaše papriky najviac. Poskytneme tipy ako sa im vyvarovať, resp.

Baktérie napádajú mladé rastlinné pletivá a sú prenosné osivom. Choroba sa rýchlejšie šíri vo vlhkom a teplom prostredí, aké sa v skleníkoch bežne vyskytuje. Mokré počasie, dažďové prehánky a preplnená výsadba podporujú šírenie choroby. Bakteriálna škvrnitosť sa šíri extrémne rýchlo, pričom infikované rastliny vykazujú príznaky 3-5 dní po vystavení patogénu.

Príznaky bakteriálnej škvrnitosti na paprike

Príznaky choroby sa vyskytujú na listoch a plodoch papriky. Na listoch sa škvrny vyskytujú väčšinou vo veľkom množstve. Napadnutie začína na mladých listoch vo forme drobných škvŕn, ktoré sú žltohnedé a na rube mierne vyduté. Na starších listoch sú škvrny v strede svetlé, škoricovej farby a tmavšie v strede alebo na okrajoch, niekedy s chlorotickým haló (prstencom). Baktérie sú prenosné osivom, okrem papriky napádajú aj rajčiak, kde spôsobujú podobnú škvrnitosť. Bakteriálna škvrnitosť papriky sa podobá na feoramuláriovú škvrnitosť alebo na virózy, od ktorých sa odlišuje tým, že listy nie sú deformované.

Listy: Drobné, bodkovité, vodnaté škvrny, ktoré sú priesvitné a obklopené žltou obrubou. Škvrny sa postupne rozširujú a dosahujú veľkosť 3 až 4 mm. Napadnuté listy sa stáčajú a od špičky odumierajú. Najviditeľnejšie sú na spodnej strane listov. Infikované rastliny v záhonoch majú zvyčajne lézie pozdĺž okrajov prvých listov. Škvrny zhnednú a vpadnú, stred lézií zasychá a láme sa, čo vedie k dierkam.

Stonky a stopky: Podobné škvrny ako na listoch.

Plody: Vodnaté škvrny, stred škvrny postupne vráskavie, preliačuje sa a škvrna nadobúda nepravidelný kráterovitý vzhľad a je ohraničená roztrhanou pokožkou. Spočiatku sa objavia čierne bodky spôsobujúce povrchové lézie s priemerom cca 1 mm. Škvrny sa môžu ďalej vyvíjať, pričom vznikajú lézie s priemerom cca 3 mm.

Iné choroby a problémy postihujúce papriku

Okrem bakteriálnej škvrnitosti môžu papriky postihnúť aj iné choroby a problémy, ktoré ovplyvňujú ich listy a celkový rast:

• Vädnúce choroby: Najčastejšou formou je fuzáriové vädnutie, ktoré sa prejavuje hnedými cievkami po prerezaní stonky. Sklerocíniové vädnutie spôsobuje veľké hnedé škvrny na listoch a stonke.
• Suchá škvrnitosť: Prejavuje sa bledohnedými škvrnami na listoch a plodoch, často spôsobená nedostatkom vlahy alebo nerovnováhou živín, najmä blokovaním príjmu vápnika.
• Slnečný úpal: Nie je to choroba v pravom slova zmysle, ale poškodenie spôsobené prudkou zmenou intenzity slnečného žiarenia po dlhšom zamračenom období.
• Múčnatka: Prejavuje sa bielym práškovitým povlakom na listoch.
• Pleseň sivá: Spôsobuje hnilobu plodov a šedý povlak, najmä pri vysokej vlhkosti.
• Vírusové ochorenia: Prejavujú sa zakrpateným rastom, deformovanými plodmi a rôznymi typmi mozaiky na listoch.
• Škodcovia: Vošky, roztoče, strapky a molice môžu oslabiť rastliny cicaním štiav a prenosom vírusov.

Prevencia a ochrana proti bakteriálnej škvrnitosti

Ochrana proti bakteriálnej škvrnitosti je náročná a vyžaduje komplexný prístup. Dôležitá je prevencia, správna starostlivosť a v prípade potreby aj použitie vhodných prípravkov.

Preventívne opatrenia

• Používajte zdravé osivo: Vyberajte certifikované osivo od spoľahlivých dodávateľov, alebo používajte neinfikované čisté semená zo zdravých paradajok. Baktérie sa môžu prenášať na semenách paradajok a papriky.
• Dôkladná kontrola priesad: Pred výsadbou priesady dôkladne skontrolujte, či nejaví známky ochorenia.
• Pestovanie v optimálnych podmienkach: Zabezpečte rastlinám dostatok svetla, tepla, živín a primeranú zálievku.
• Správna cirkulácia vzduchu: V skleníkoch a fóliovníkoch zabezpečte dobré vetranie, aby sa minimalizovala vlhkosť vzduchu.
• Zalievanie pri koreni: Zalievajte rastliny pri koreni, aby ste zabránili zbytočnému zvlhčeniu listov. Na zníženie šírenia chorôb používajte zavlažovanie hadicou popod listy namiesto zavlažovania postrekovačom.
• Vyvážená výživa: Pravidelne aplikujte vyvážené hnojivo, aby ste predišli nedostatku živín.
• Odstraňovanie burín: Významné je ničenie burín, ktoré sú ohniskami nákazy, najmä pupenca roľného. Pravidelne ničte buriny aj v okolí skleníka či fóliovníka a udržiavajte čistotu.
• Striedanie plodín: Prerušte pestovanie paradajok na tom istom mieste aspoň na 2 roky. Nestriedajte ich s rastlinami z čeľade ľuľkovité (zemiaky, červená paprika...), pretože môžu túto chorobu tiež prenášať. Na poliach ležiacich ladom nepestujte rastliny rajčiakov alebo iné rastliny z čeľade ľuľkovité.
• Nepestujte papriku po kukurici: Odporúča sa nepestovať papriku po kukurici, a ak je to možné, vysádzať ju čo najďalej od kukuričných polí.
• Vyhnite sa práci na poli vo vlhkom počasí.
• Zabráňte poraneniu plodov.

Liečba napadnutých rastlín

Ak sa typické príznaky objavia na listoch približne 5 až 10% populácie rastlín, navrhuje sa:

• Odstrániť infikované sadenice s koreňmi a okolitou pôdou a všetko spáliť alebo hlboko zakopať. Nekompostujte ich, pretože odtiaľ sa môže choroba šíriť ďalej.
• Infikované listy orezať a spáliť.
• Ďalšie infekcie môžete znížiť postriekaním oxychloridom meďnatým alebo hydroxidom meďnatým. Oba sú toxické (trieda toxicity podľa WHO II: stredne nebezpečné), preto noste pri manipulácii s nimi ochranný odev a rukavice.

Biologická ochrana

• Prípravky na báze medi: Pri nebezpečenstve silného výskytu možno postrekovať kontaktným meďnatým prípravkom.
• BiokaURTICA: Vodný extrakt zo Žihľavy dvojdomej (URTICA DIOICA), ktorý prirodzeným spôsobom aktivuje odolnosť rastlín proti patogénnym hubám a baktériám. Taktiež pôsobí proti žravému a cicavému hmyzu. Extrakt treba vždy aplikovať preventívne od jari do jesene v intervale 7 až 15 dní.

Chemická ochrana

Pri silnom výskyte sa používa chemická foliárna ochrana s kontaktným meďnatým prípravkom (Burgundská zmes: Bioka Síran meďnatý 30 g/10 l vody + PowerOf-K 30 ml/10 l vody), spolu s prípravkom FerrumOil 20 ml/10 l vody. Používajú sa obyčajne 2 až 3 postreky v intervale 7 až 14 dní.

tags: #paprika #bakterialna #choroba #listov