Pestovanie tekvíc: Od semienka po bohatú úrodu

Tekvice sú fascinujúcou skupinou rastlín, ktoré sa pestujú už tisícročia. Máloktorá zelenina dosiahla také rozsiahle prešľachtenie do toľkých rozmanitých druhov a odrôd ako tekvice. Pochádzajú z vyššie položených oblastí Mexika a sú teplomilnou zeleninou s optimálnou teplotou medzi 18 až 25 °C. Pri teplotách pod 5 °C zastavujú rast a môžu byť poškodené mrazom.

Tekvice sú všeobecne odolnejšie k podmienkam prostredia než ich príbuzní - uhorky alebo melóny. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu a stále primerane vlhkú. Najlepšie im vyhovujú hlinitopiesočnaté pôdy, ľahšie až stredne ťažké, s dobrou pôdnou štruktúrou, dostatočne vodozádržné. Optimálna je mierne kyslá až neutrálna pôdna reakcia s pH 6,0 až 7. Tekvice vyžadujú dostatok organickej hmoty v pôde, zaraďujú sa do prvej trate.

Pestovanie tekvíc je možné dvoma hlavnými spôsobmi: priamou sejbou do pôdy alebo predpestovaním priesad. Priama sejba je menej prácna, rastliny pokračujú v raste bez presadzovacieho šoku a v dobrých podmienkach často predbehnú tie predpestované. Keď však po vysiatí nastane vlhké a chladné obdobie, naklíčené semená môžu v pôde zhniť. Predpestovanie priesad je náročnejšie na prácu aj priestor, rovnako ako ich sadenie a zalievanie po vysadení. K predpestovaniu je dobré pristúpiť napríklad vtedy, ak máte zlú skúsenosť s vyhrabávaním semien drobným vtáctvom, holubmi či dokonca bažantami.

Príprava pôdy a výsev

Ak máte možnosť, plánovaný priestor na ich pestovanie na jeseň prihnojte maštaľným hnojom alebo dobre rozležaným kompostom. Tekvice sú poriadni „jedáci“. Počas vegetácie vyprodukujú veľké množstvo organickej hmoty, preto potrebujú dostatok živín. Hnojenie by bolo najlepšie upraviť podľa zásoby živín v pôde. Záhradkárom však tieto údaje zväčša nie sú k dispozícii, preto možno všeobecne odporučiť 150 kg N/ha, 100 kg P/ha a 150 až 180 kg K/ha. Tretinu dusíka môžete aplikovať na začiatku kvitnutia, neskôr je už problematické dostať sa do porastu s prihnojovaním.

Semená tekvíc sejte na kvalitne pripravený pozemok v čase, keď teplota pôdy dosiahne 15 °C, čo je obvykle v prvej polovici mája. Pre istotu vysejte po dve semená do hniezda a po vzídení jednoťte - nechajte iba jeden silnejší semenáčik. Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2.

Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Sejbu na predpestovanie priesad si načasujte asi 3 až 4 týždne pred predpokladaným termínom výsadby. Rast semenáčikov je rýchly a stačí, ak majú pri sadení na hriadky prvé pravé listy. Vysievajte priamo do zakoreňovačov alebo téglikov - tekvice majú kolovitý koreň a pikírovanie neznášajú. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať.

Niekedy sa stane, že rastliny vyrastú na komposte aj „samy“, ak ste naň vyhodili nahnitý plod. Semienka zvyčajne prezimujú. Pestovanie tekvíc na komposte v rohu záhrady je tradíciou mnohých záhradkárov. Prospech je obojstranný - tekvice profitujú z výživného kompostu a na revanš ho zakryjú veľkými listami. Zabráni sa tým jeho vysychaniu a podporí sa rýchlejší rozklad organickej hmoty.

Spon výsadby zvoľte podľa odrody - pri plazivých odrodách 200 x 50 až 60 cm, ale môžete sadiť aj do sponu 200 x 150 až 200 cm. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých.

Starostlivosť počas vegetácie

V priebehu vegetácie je porast tekvíc takmer bezúdržbový. Snažte sa ho udržať bez burín do času jeho zapojenia. Odburiňovanie porastov plazivých odrôd, keď sú výhonky prepletené medzi sebou, je prakticky nemožné. Rastliny však zakryjú plochu veľkými listami, čo obmedzí prerastanie burín. Náhradou okopávania je mulčovanie pôdy, ktoré potláča rast burín a chráni pôdnu vlahu.

Keď je teplo, je nutné polievať denne. Najlepší čas je skoro ráno alebo večer, kedy už slnko nepáli. Ideálna je odstáta voda, ktorú lejete priamo ku koreňom rastlín bez toho, aby ste namočili listy. Ak odchádzate na dlhšiu dobu preč, je vhodné kúpiť kvetináče so samozavlažovacím systémom. Polievať môžete raz týždenne aj tzv. kompostovým čajom, ktorý získate zmiešaním kompostu s vodou. Necháte roztok 24 hodín odstáť na vzduchu a scedíte. Aby ste nemuseli toľko polievať, môžete použiť aj nastieľanie pôdy zeleným materiálom alebo slamou či senom, ktoré zadržia vlhkosť a zároveň svojim rozkladom pôdu pohnoja.

Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou. V máji môžu prekvapiť neskoré jarné mrazy, ktoré obyčajne trvajú 3 - 4 dni a svoju silu ukazujú v rôznej podobe. Preto podľa lokality zabezpečte rastliny vhodnými krytmi. Nemyslite si, že pokiaľ rastliny prikryjete textíliou, sú zachránené. Včas pokrývku odstráňte, aby s nástupom slnečného počasia nedošlo k zapareniu rastlín.

Zeleninu pravidelne a výdatne zalievajte, nie však za horúcich dní a za prehriatej pôdy. Radšej si privstaňte alebo zalievajte neskoro večer. Vodu neaplikujte výlučne na listy. Podporujete tak výskyt plesní a múčnatky. Pokiaľ chcete použiť výživové doplnky, môžete zvoliť prostriedky vo forme zálievky na list.

Druhy tekvíc a ich využitie

Máloktorá zelenina dosiahla také rozsiahle prešľachtenie do toľkých rozmanitých druhov a odrôd ako tekvice. Medzi najznámejšie patria:

• Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Najznámejší a najviac rozšírený druh. Môže byť popínavá alebo pôdopokryvná, s veľkými listami a žltými kvetmi. Plody sú rôznych tvarov, veľkostí a farieb. Je veľmi obľúbená na kulinárske účely.
• Tekvica Hokkaido: Patrí do druhu tekvica obyčajná. Má pevnú, sladkú a mierne orieškovú dužinu, vhodnú na polievky, pečenie či dusenie. Šupka je jedlá.
• Špagetová tekvica: Má obvykle oválny tvar a svetlú farbu. Po uvarení sa jej dužina rozpadne na vlákna pripomínajúce špagety. Je nízkokalorickou alternatívou k cestovinám.
• Muškátová tekvica (Butternut squash): Má hruškovitý tvar a svetlo oranžovú šupku. Dužina je krémová a jemná, skvelá do polievok, pečených jedál či rizota.
• Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima 'Goliáš'): Známá pre svoju obrovskú veľkosť. Typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, oranžovou šupkou. Dužina je oranžová, jemná a sladká. Často sa používa na dekoratívne účely.
• Cuketa: Obvykle dlhá a tenká s hladkou šupkou. Dužina je biela až svetlo zelená. Je veľmi všestranná v kuchyni a nízkokalorická.
• Tekvica olejnatá (Cucurbita pepo var. oleifera): Pestuje sa hlavne pre semená, ktoré sú veľmi chutné a zdravé. Vyrába sa z nich aj vynikajúci olej.

Z výživového hľadiska sú tekvicové jadierka - so šupkou a bez nej - najhodnotnejšou časťou tekvice. Majú podobné zloženie ako orechy. Obsahujú 20 % bielkovín, 15 % sacharidov, 40 % tukov a 4 % vlákniny. Čo ich však robí mimoriadne cennými, to je cucurbitacín, ktorý zabraňuje zväčšovaniu prostaty, a cucurbitín, ktorý má protiparazitický účinok. Sú bohaté aj na vitamín E, na celú skupinu vitamínov B a kyselinu listovú, a teda aj B17, ktorý má protinádorový účinok. Okrem toho jadrá obsahujú minerály, ako sú horčík, vápnik, draslík, fosfor, železo, selén, mangán a najmä zinok, ktorý je dôležitý pre reprodukčné orgány a imunitný systém. Znižujú cholesterol a vplývajú na dobrý stav ciev. Využívajú sa aj proti vypadávaniu vlasov, miernia močové infekcie, pomáhajú pri klimakterických problémoch a tiež udržiavať zdravé kosti.

Tekvica obrovská je náročnejšia na teplotu než tekvica obyčajná (C. pepo), na Slovensku však bez problémov rastie a rastliny sú značne odolné. Vďaka mohutnému koreňovému systému znesú aj občasné výpadky vašej starostlivosti.

Zber úrody

Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido. Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Pri dozretých okrasných tekviciach spoznáte zrelosť rovnako ako ich jedlé „kolegyne“, teda že budú mať viditeľné praskliny na stonke a šupka sa stane tvrdou, drevnatou a bez lesku.

Pri zbere používajte ostrý nôž a nechajte na plode stopku dlhú aspoň 5 cm. Tekvica Hokkaido má zaschnutú stopku ako znak zrelosti. Počkajte si optimálne na slnečný a suchý deň.

Tekvice sú teplomilná zelenina s teplotným optimom medzi 18 až 25 °C. Pri teplotách pod 5 °C zastavujú rast a môže dôjsť k poškodeniu rastlín. Mráz likviduje nadzemnú hmotu a pri dlhšom pôsobení výrazne poškodzuje aj plody.

Samčia kvety majú v spodnej časti semenník v tvare budúceho plodu. Samčie kvety tekvíc vyrastajú v úžľabí listov na dlhých stopkách. Na vývoj plodu treba prenesenie peľu zo samčieho kvetu na samičí. Opeľovačmi tekvíc je hmyz, najčastejšie čmele a včely. Za daždivého počasia alebo pri nedostatku opeľovačov môže byť kvet neopelený. Znamená to, že sa ďalej nevyvíja, usychá a odhníva.

Americkí Indiáni vytvorili zaujímavé trojkombinačné samoživiteľské pestovanie. Podieľajú sa na ňom kukurica, fazuľa a tekvica. Na pozemku k vysiatej kukurici prisiali semená fazule, ktorá sa ťahala po kukurici ako po opore, a do medziradia kukuríc vysadili tekvicu, ktorú zasa kukurica ako vetrolam chránila pred vetrom. Fazuľa svojimi hľúzkovými baktériami na koreňoch, asimilujúcimi vzdušný dusík, zasa živila kukuricu aj tekvicu dusíkatými živinami.

Tekvice sú poriadni „jedáci“. Počas vegetácie vyprodukujú veľké množstvo organickej hmoty, preto potrebujú dostatok živín. Hnojenie by bola najlepšie upraviť podľa zásoby živín v pôde. Záhradkárom však tieto údaje zväčša nie sú k dispozícii, preto možno všeobecne odporučiť 150 kg N/ha, 100 kg P/ha a 150 až 180 kg K/ha. Tretinu dusíka môžete aplikovať na začiatku kvitnutia, neskôr je už problematické dostať sa do porastu s prihnojovaním.

tags: #pestovanie #priesad #tekvice