Kapusta, odborne ako kapusta hlávková (Brassica oleracea) je hlúbová zelenina z čeľade kapustovitých. Pod týmto druhom nájdeme hneď niekoľko poddruhov. Klasická hlávková kapusta je totiž botanicky blízko príbuzná aj s kalerábom, kelom, ružičkovým kelom a podobne.
Kapusta je všestranná zelenina, ktorú poznáme v rôznych farbách, tvaroch a s rôznou štruktúrou listov. Vďake obrovskej rozmanitosti je kapustu možné zbierať takmer po celý rok a jej okrasné odrody sú úžasné v jesennej záhrade. Niektoré druhy majú hladký, takmer lesklý vzhľad, zatiaľ čo iné, ako napríklad savojská kapusta, produkujú hlboko zvráskavené listy. Kapustu delíme podľa toho, kedy sa zbiera. Jarná kapusta, ktorá sa môže zbierať aj mladá ako „jarná zelenina“, je pripravená od polovice do neskorej jari. Letná kapusta sa zbiera od leta do skorej jesene, zatiaľ čo jesenná kapusta a zimné odrody pokrývajú zvyšok roka. Áno, táto rastlina možno vyzerá jednoducho, ale má čo ponúknuť! A našťastie jej pestovanie je hračka.
Kapusta je dvojročná rastlina, ktorá však v našich podmienkach zle prezimuje. Dopestovanie osiva súvisí s potrebou uskladnenia sadeničiek a ich opätovnej výsadby na jar. Vzhľadom na náchylnosť na choroby je to dosť náročný proces na kontrolu a udržanie rastlín v zdravom stave. Ak by sa to aj podarilo, hrozí prenos chorôb prenosných osivom. Preto sa to v súčasnosti v domácich podmienkach nerobieva.
Kapusta je kultivar Brassica oleracea a je to rovnaký druh, ale odlišný kultivar iných populárnych plodín kapusty, ako je karfiol, brokolica a kel. Kapusta je súčasťou ľudského kulinárskeho príbehu už veľmi dlho a pravdepodobne bola domestikovaná niekedy okolo roku 1000 pred Kristom. Vyvinula sa z divej kapusty (Brassica oleracea var. oleracea), ktorá rástla pozdĺž vápencových útesov západnej Európy. V stredoveku sa kapusta stala významnou súčasťou európskej stravy. V Ríme to bola veľmi uznávaná zelenina, konzumovať kapustu sa považovalo za pôžitok a často sa používala v medicíne.
Kapusta je mierne odolná voči chladu, no mladé rastliny sú citlivé na prízemné mrazy. Skoré odrody sa predpestovávajú už vo februári až marci, pričom sa vysádzajú na záhon počas apríla. Neskoré odrody môžu byť vysievané priamo do pôdy počas mája, keď už nehrozí mráz.
Príprava pôdy a výber stanovišťa
Stanovište - miesto na pestovanie kapusty by malo byť slnečné a teplé. Kapusta vyžaduje pôdy, ktoré dobre odvádzajú nadmernú vlhkosť , najvhodnejšie sú hlinito-piesčité pôdy. Kapusta patrí medzi zeleninu prvej trate, čo znamená, že privíta pôdu vyhnojenú dobre vyzretým maštaľným hnojom alebo kompostom. Na pestovanie kapusty sa treba pripraviť už na jeseň. Pri orbe či rýľovaní treba do pôdy zapracovať aj maštaľný hnoj, aby sme na jar mali pre kapustu pripravenú vyhovujúcu pôdu s dostatkom živín. Nevyužívajte však hriadky, na ktorých ste v predchádzajúcich troch či štyroch rokoch pestovali hlúboviny či použili zelené hnojenie rastlinami z čeľade kapustovitých. Kapusta je na živiny náročná plodina a potrebuje pôdy s priepustnou ornicou hlbokou najlepšie 40 cm a viac. Pri priamej výsadbe do pôdy je potrebné dodržať dostatočný spon. Neskorú a poloneskorú kapustu môžeme priamo vysievať do záhona, zatiaľ čo skoré a letné odrody pestujeme z priesad predpestovaných v skleníku. Kapusta znáša aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vyžaduje otvorenú a vzdušnú plochu a tiež dostatok vlahy, a to najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu. Pri nedostatočnej vlahe očakávajte menšiu úrodu a menší vzrast. Pre skoré odrody kapusty je vhodná záhrevnejšia pôda.
Reakcia pôdy by sa mala pohybovať v hodnotách pH 6,5 až 7,5, čo predstavuje neutrálne až mierne zásadité pôdne prostredie. V prípade kyslej pôdy trpí nádorovitosťou, v prípade sucha zasa zle rastie a hlávky sú zbytočne malé. Kapusta má rada dostatok vody. Najmä po výsadbe a v poslednej tretine vývoja je na vodu priam náročná. Kombinácia kyslej a mokrej pôdy jej však nerobí dobre, rovnako ako nie je vhodná ľahká a suchá pôda.
Niektoré partnerské rastliny odpudzujú hmyz, ktorý si môže chcieť pochutnať na blízkych rastlinách. Môžu tiež prilákať a odchytiť problémový hmyz, alebo prilákať užitočný hmyz. Dobrí spoločníci dokážu poskytnúť mikroživiny pôde a podporovať tak ostatné rastliny. Dobrý profil mikroživín pomáha iným rastlinám rásť a zlepšuje chuť okolitých plodín. Najlepším možným výsledkom spoločnej výsadby je, že podporuje biodiverzitu a následne zdravú záhradu. Pestovanie partnerských rastlín poskytuje vašej záhrade prirodzenú kontrolu a rovnováhu, aby bol celý systém zdravý - bez toho, aby ste museli používať chemikálie.
Vhodné partnerské rastliny pre kapustu: Fazuľa, hrach - všetky druhy kapusty milujú trochu tieňa, najmä počas najteplejších častí dňa. Fazuľa a jej veľké listnaté liany, rovnako ako hrach, môžu pomôcť blokovať slnko, ak ich zasadíte na slnečnú stranu vašej záhrady. Borák lekársky - borák pomáha prilákať užitočný hmyz, ako sú včely a iné opeľovače. Brassica - iné druhy kapusty, ako je kel, brokolica, karfiol, ružičkový kel, mangold a iní členovia rodiny kapusty dobre rastú s kapustou, pretože majú rovnaké základné potreby. Zeler - špecifickým škodcom kapusty a iných druhov rodu Brassica je molica kapustová. Vôňa zeleru odrádza tento hmyz a zabraňuje mu likvidovať vašu úrodu. Nechtík - pomôže zbaviť sa komárov, molíc a háďatiek. Aromatické bylinky a kvety - rastliny ako harmanček, palina, pažítka, saturejka, koriander, rebríček, kôpor, mäta, tymian, yzop, žerucha, pelargónie, ruta, šalvia a oregano sú všetky veľmi prospešné sprievodné rastliny ku kapuste. Tieto rastliny odpudzujú hmyzích škodcov, priťahujú užitočný hmyz a opeľovače a dodávajú kapuste chuť živinami a vitamínmi, ako je vápnik a síra.
Výsev a výsadba skorej kapusty
Skoré odrody kapusty si vyžadujú výsev už v polovici februára. Len tak môžeme úrodu prvej kapusty zbierať za priaznivého počasia zbierať už koncom mája. Preto je nutný výsev do teplého pareniska, prípadne v skleníku. Na výsadbu na voľné hriadky budú priesady pripravené koncom marca až začiatkom apríla. Vybrať si môžete napríklad odrody ’Juna F1’ či ‘Sláva F1’. Hriadky na pestovanie skorej kapusty by mali byť na chránenom slnečnom stanovišti, ale s vlhkejšou pôdou bohatou na živiny.
Pestovanie kapusty väčšinou začína z predpestovaných priesad, ktoré si môžete zakúpiť na trhu. Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody. Rastliny sadíme dostatočne hlboko, “po srdiečko”.
Sadenie kapusty v interiéri môžete začať už na konci zimy, keď je vonku ešte chaldno, ale vo vnútri sa stále vykuruje. Ideálny mesiac na sadenie skorej kapusty je preto koniec februára a marec. Pre správny rast a vývoj kapusty je dôležitá aj teplota v miestnosti, kde sa pestuje. Optimum pre výsev kapusty je teplota okolo 20 stupňov Celzia. Pri výseve kapusty je dôležité zvoliť správnu hĺbku. Semená by mali byť uložené v substráte na hĺbku približne 1-2 cm.
Priesady kapusty je potrebné starostlivo udržiavať, aby rast a vývoj prebiehal správne. Okrem zalievania je dôležité aj pravidelné hnojenie. Sadenie priesad kapusty do pôdy by sa malo uskutočniť, keď sú rastliny dostatočne silné a vytvorili si pevné korene. Ideálny mesiac na to je máj alebo jún, keď už nehrozia nočné mrazy a pôda je dostatočne zohriata. Pri sadení je dôležité dobre zaliať rastlinku a prvé dni udržiavať pôdu vlhkú. Nezabudnite tiež na postupné navykanie priesad kapusty na vonkajšie podmienky.
Následne kvetináče či prepravky naplníme kvalitným záhradným substrátom zmiešaným s hnojom či kompostom, doprostred umiestnime sadenicu a na plnom slnku necháme hlávky dozrieť. Skoré odrody, ktoré pestujete na priesady, budú už v tejto fáze potrebovať dostatok priestoru. Ideálny spon výsadby priesad je 40 x 40 cm.
Zálievka a hnojenie
Kapusta spotrebuje pomerne dosť vody. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať. Kapusta má rada dostatok vody. Najmä po výsadbe a v poslednej tretine vývoja je na vodu priam náročná. Pri nedostatku vody sa často objavuje nekróza vnútorných listov spojená s nedostatkom vápnika v pôde. Dospelé rastliny veľmi dobre využívajú aj menšie množstvo zrážok a rosu. Pri vysokých teplotách zalievame obozretne, aby rastliny nezvädli a neuschli a intenzívnejšie môžeme zalievať pri poklese teplôt, keď kapusta rastie a lepšie profituje.
Ak chcete byť čo najekologickejší a mať kapustu bez zbytočnej chémie, bohato vyživte pôdu v záhone maštaľným hnojom, a to ešte pred samotným výsevom. Kapusta je nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo. Ďalšou možnosťou je hnojenie liadkovými hnojivami, ktoré aplikujeme v 2 dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok. Po zakorenení môžeme rastlinky dodatočne pohnojiť. Použijeme buď močovinu zriedenú v pomere 1:10 alebo liadok amónny s vápencom. Dávka je stanovená na 30 gramov na m2. Hnojenie by sme mali vykonať pred zálievkou (prípadne pred dažďom).
Kapusta patrí medzi náročnejšie druhy na živiny. V prvej fáze rastu, keď sa formujú listy, potrebuje dusík. V druhej fáze, pri tvorbe hláv, sa zvyšuje potreba fosforu a draslíka. Na hnojenie je možné použiť minerálne hnojivá alebo organické alternatívy. Frass (hmyzí trus) alebo vermikompost sú vhodné prírodné možnosti, ktoré poskytujú živiny a zároveň podporujú pôdnu mikrobiológiu a imunitu rastlín vďaka obsahu chitínu.
Starostlivosť a ochrana
Ďalšia starostlivosť spočíva v jednom či dvoch plečkovaniach a dvoch až troch okopaniach. A samozrejme v už spomenutom dostatočnom polievaní najmä v poslednej tretine pestovania. Ak aj nemáme toľko času, minimálne jedno okopanie by sme kapuste mali venovať. Je totiž citlivá aj na vzdušnú kapacitu pôdy. Kapusta bude menej náchylná na choroby, ak bude mať dostatok kyslíka, a nebude udusená medzi burinou. Ak chcete pevné kapustové hlavy, doprajte jej dostatok vlahy.
Skočky si rady pochutnávajú na zelených kapustných listoch, listoch karfiolu či kalerábu. Sú aktívne počas slnečného a teplého počasia. Skočka kapustová kladie vajíčka na listy hostiteľských rastlín. Mora kapustová je ďalší motýľ, ktorého húsenice dokážu zničiť budúcu úrodu kapusty. Húsenice žerú v hlávkach a znečisťujú ich svojimi výlučkami. Pri akomkoľvek výskyte čo najskôr zasiahnite. Postrek na kapustu Karate Zeon 5 CS pôsobí ako účinný prostriedok na ochranu poľnohospodárskych plodín proti cicavým a žravým škodcom.
Nádorovitosť hlúbovín spôsobuje huba Plasmodiophora brassicae. Rastliny sú slabé a postupne z hriadok miznú. Táto huba dokáže v pôde prezimovať a bez zásahu tam počkať aj 5-6 rokov. V prípade výskytu nepomôže žiadna chemická ochrana. Častým nepriateľom nielen kapúst, ale skoro aj celej záhrady, sú legendárne slizniaky. Kto ich zažil, dokáže uveriť, že za jednu noc sú schopné vykynožiť budúcu úrodu. V posledných rokoch sú premnožené takmer na celom území Slovenska. Práve preto odporúčame preventívny zásah proti slizniakom spoločne s výsadbou. Ferramol bezpečne účinkuje na slimáky a ulitníky, ktorí po zjedení granúl hynú. Na rozdiel od iných prípravkov nedochádza u slimákov k nadmernej tvorbe slizu, povrch záhonov zostáva preto čistý. Ako sa zbaviť molíc na kapuste?
Častá plytká kultivácia burinu eliminuje skôr, ako sa stane problémom. Kultivujte len tak hlboko, aby ste odrezali burinu pod povrchom pôdy. Dávajte pozor, aby ste pri tom nepoškodili rastliny. Mulčovanie pokosenou trávou bez herbicídov, slamou bez buriny alebo iným organickým materiálom do hĺbky 8 až 10 cm môže pomôcť zabrániť rastu buriny, čím sa zníži potreba častej kultivácie.
Zber a skladovanie
Skoré a poloskoré odrody kapusty môžeme zbierať podľa potreby kuchyne. U skorých odrôd môžeme prvé hlávky začať zbierať už na konci apríla, väčšinou však v priebehu mája. A kedy zbierať kapustu u zvyšných kultivarov? Poloneskoré odrody zostávajú vzhľadom na dobu výsadby v záhonoch o niečo dlhšie. Skoré a poloskoré odrody kapusty môžeme zbierať podľa potreby kuchyne. Neskoré jesenné odrody sa začínajú zbierať v septembri a ich zber trvá až do neskorej jesene.
Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v pivnici. V prípade zdravého porastu môžeme nechať hlúby s koreňmi rozložiť v pôde alebo kompostovať, ale ak sme sa stretli s akoukoľvek chorobou, je lepšie ich odstránenie a likvidácia mimo pozemku a mimo kompostu.
Ako očistiť kapustu po zbere pred skladovaním? Vhodné je nechať hlávky pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstránenie rozložených spodných listov a následné opatrné uloženie v debničkách.
Skorá a letná kapusta majú vysoký podiel vody, stredný obsah cukrov a málo sušiny, takže sa hodia na priamy konzum do letných čerstvých šalátov a len na krátkodobé uskladnenie. Neskoré kultivary sú okrem iného vhodné aj na uskladnenie.
Tradičný recept na kvasenú kapustu zo súdka
Z odrôd vhodných na kyslú kapustu sú vhodné napríklad hybridné odrody Avak, Azan, Atria, Brigadier, Cecílie, Erdeno, Gloria, Gideon, Klaso, Mašada, Olympiade, Ramco, Rodolfo či Tudor a nehybridné Pourovo neskoré.
tags: #pestovanie #skorej #kapusty