Peter Starec je osobnosť, ktorá vyvoláva množstvo otázok a diskusií. Jeho tvrdenie, že žije bez jedla už takmer dva roky, ho zaradilo medzi kontroverzné postavy verejného života na Slovensku. Jeho životný štýl a filozofia bretariánstva, teda výživy pránou, inšpirujú a zároveň provokujú k zamysleniu sa nad zaužívanými stravovacími návykmi a celkovým pohľadom na život.
Čo je vlastne bretariánstvo? Samotný názov je odvodený z anglického slova „breath“ - dych, a jeho stúpenci žijú výhradne z tzv. prány (pozn. energie), teda prakticky zo vzduchu. Podľa tejto filozofie je výživu možné získať priamo zo slnečnej energie, ktorá je základným zdrojom životnej sily a vitality. Bretariánstvo je tiež označované ako pránická výživa, čo je výživa pránou. Nemožno ju zamieňať s pôstom a už vôbec nie s hladovaním. Ide o plnohodnotnú výživu tela iným spôsobom, než je dnes obvyklé.
Pránická výživa je výživa životnou energiou, ktorú máme v sebe. V indickom jazyku sa nazýva prána, v polynézskom manas, v čínštine či, v japončine ki, v hebrejčine mana, my Slovania ju voláme živa. Je to životná energia, ktorá prúdi v nás a zároveň je to energia všetkého živého, niekde označovaná ako kozmická. Je to pôvodná energia, ktorá vytvára všetky pevné hmotné látky, ktoré vieme pozorovať. Tieto látky sú len zmenou vibrácií častíc tejto energie.
Keďže zdroj tejto energie máme v sebe, to je tzv. piaty element, vždy máme k dispozícii nekonečnú baterku, ktorá vlastne zabezpečuje život celému nášmu organizmu. Ďalšími zdrojmi sú štyri koncentrované zdroje energie - štyri živly - slnko, voda, zem a vzduch.
Podľa Petra Starca, ľudia žijú napriek tomu, ako jedia, a nie vďaka jedlu. Chyby vo výžive sa prejavujú na zdravotnom stave, energii a sile ľudí. Zabudli sme, odkiaľ pochádza energia, a myslíme si, že ju získavame len z jedla. V minulosti, keď boli ľudia zberačmi plodov, jedli to, na čo je naša tráviaca sústava prispôsobená. Hoci to neboli obrovské množstvá, boli silnejší a lepšie prispôsobení na prežitie.
Peter Starec - Slovenský Guru
Peter Starec, pôvodom z Košíc, sa stal známym vďaka svojmu netradičnému spôsobu života. Tvrdí, že už takmer dva roky nič neje, okrem kávy a pár mililitrov vody na jej zapitie. Spí len tri hodiny denne a nemôže byť chorý. Jeho príbeh sa dostal do médií, keď ho objavila Adela Banášová v svojej relácii. Následovali články a rozhovory, ktoré sa však často opierali len o jeho tvrdenia bez overenia.
Starec kritizuje konzumnú spoločnosť a prehnané množstvo jedla, ktoré konzumujeme. Tvrdí, že jeme, lebo sa nudíme, a plytváme jedlom a zdrojmi zeme. Chýba nám striedmosť a vyhadzujeme obrovské množstvo potravín. Sme jediní živí tvorovia, ktorí si tepelne upravujú potravu a konzumujú ju, veriac, že je to pre nich dobré. Bohužiaľ, tepelnou úpravou zabíjame absolútne všetky zvyšky bioenergie, životnej energie.
Ak je tá strava prevažne alebo výhradne varená, hoci dávajú do seba len produkty rastlinnej ríše, tým, že je to tepelne upravené, je to prázdna hmota. Možno vitamíny alebo minerály sa tam v malom množstve zachovali, čím je však tepelná úprava intenzívnejšia, tým je tam menej energie.
Pokiaľ sú v živej forme a nie sú vyvinuté chemicky, tak to má nejaký význam. Vieme síce pomenovať látky, ale nevieme absolútne určiť, v akých množstvách tieto látky, minerály, tuky, cukry, škroby, majú byť zastúpené v tej našej potrave a zase sme jediný druh na celom svete, ktorý to tu rieši. Myslíme si, že nám to zabezpečí zdravie, bohužiaľ, to nie je celkom tak. Nie z toho pochádza naša sila a energia.
Vezmime si najväčšie živočíchy, cicavce, slon, nosorožec, byvol, bizón, žirafa, kôň, jeleň sú bylinožravce a tie sa nestarajú o to, koľko bielkovín príjmu. Statnému býkovi stačí sa pásť a je silný, veľký, rýchly, vyrastie mu mohutné svalstvo.
Osobný život a skúsenosti
Starec tvrdí, že nikdy spoločensky nežil intenzívnejšie ako teraz. Spoznal veľké množstvo ľudí a je časovo maximálne vyťažený. Zažil si úspešný život v meradle bežných materialistických ľudí, ale cítil, že ho to nenapĺňa šťastím. Materiálne poklady nie sú dôvodom na šťastie.
Začal podnikať s kovovým odpadom v roku 1995. Neskôr otvoril centrum pre bojové umenia, ktoré prevádzkoval 10 rokov. Táto práca ho však nenapĺňala.
Peter Starec v skratke:
- Žije bez jedla od roku 2013
- Prijíma energiu z prány
- Konzumuje 3-4 šálky kávy denne
- Kritizuje konzumnú spoločnosť
- Verí, že ľudia žijú napriek tomu, ako jedia
Pránická výživa: Hojnosť, nie strádanie
Podľa Starca, pránická strava je hojná, bohatá a pestrá, aj keď nie je viazaná na fyzické ochutnávanie. Všetky zmysly sú oveľa ostražitejšie. Pôst je strádanie alebo žitie na úkor svojho tela, zatiaľ čo pránická strava je hojnosť.
Káva ako pôžitok a spoločenský rituál
Starec pije kávu pre chuť a zo spoločenských dôvodov. Priznáva, že káva je mŕtva hmota, ale vychutnáva si jej chuť a vôňu.
Reakcie okolia
Jeho rodina a blízki vnímajú jeho spôsob života ako jeho osobnú záležitosť. Zo začiatku mali obavy, ale videli, že je v poriadku a že neumiera.
Známi pránisti vo svete
Existuje niekoľko známych pránistov alebo breathariánov vo svete, napríklad:
- Henri Monfort (Francúzsko)
- Terezie Neumannová (Nemecko)
- Pavel Mácha (Česko)
- Barbara Moore
- Anna Kateřina Emmerichová (Nemecko)
Kontroverzie a riziká bretariánstva
Napriek tvrdeniam Petra Starca, odborníci spochybňujú bretariánstvo. Lekári varujú pred možným vyhladovaním a smrťou. Dee Dawson z Rhodes Farm kliniky v Londýne uviedla: „Bretariánstvo je podvod, ale samotní breathariáni môžu žiť vo falošnom presvedčení, že jedlo skutočne nepotrebujú.“
Miroslav Paľko, ústavný dietológ Univerzitnej nemocnice LP Košice, považuje tvrdenia Petra Starca za absurdné a nereálne. „Človek, ktorý dva roky neje, nemôže existovať, ak existuje, tak evidentne klame.“ Podľa M. Paľka dĺžka prežitia pri neprijímaní vody a potravy je približne dva týždne, pri neprijímaní potravy smrť nastane od 30 do 90 dní. Prežitie závisí od telesnej konštitúcie hladujúceho a stavu výživy v čase začatia hladovky. „Dochádza postupne k zníženiu hmotnosti srdca, dýchacích svalov, k poruche ich činnosti, k poruche imunitného systému, k infekciám a ďalším metabolickým poruchám, ktoré vedú ku smrti.“
Čo sa stane s telom, keď prestaneme jesť? Ak nebudeme jesť šesť hodín, telo začne meniť glykogén - zdroj zásobnej energie v tele na glukózu - najrýchlejší zdroj energie. Až 25 % tejto energie spotrebuje náš mozog. Po 6 - 72 hodinách sa telo dostáva do stavu nazvaného ketóza. Znamená to, že keď vyčerpá možnosti glukózy, začne sa obzerať po inom, alternatívnom zdroji energie. Ten nachádza v tukoch, odkiaľ si začne brať ketóny - vo vode rozpustné organické látky, ktoré vznikajú pri spaľovaní tukov. Ak telo spotrebuje zásoby tuku, mozog začne rozkladať v tele proteíny, ktoré uvoľňujú aminokyseliny a môžu sa premeniť na glukózu. V preklade: aby prežilo, začne na výrobu energie využívať svalovú hmotu. V podstate telo v tomto čase kanibalizuje samo seba a požiera svoje svaly. Logicky, ak sa telo dostane do štádia, že nebude mať, čo ďalej rozkladať, zomrieme. Bez jedla vydržia dlhšie ženy ako muži, pretože majú geneticky väčšie zásoby tukov. Rovnako aj obézni ľudia, pretože čím väčšie zásoby tukov človek má, tým dlhšie vydrží bez potravy.
V Európe je propagátorkou tejto duchovnej cesty Ellen Greve (Jasmuheen), ktorá sa premenovala. Nejedením, nepitím a žitím z prány, to znamená z energie z vesmíru, priviedla sa do ťažkého stavu dehydratácie a schudnutia až takmer k smrti. Niektorí jej pokračovatelia dokonca zomreli. Samozrejme, zodpovednosť za ich smrť neprevzala a odmietla.
Bretariáni sú niekedy označovaní za nebezpečnú sektu, ktorá môže viesť k smrti z dôvodu dehydratácie a nedostatku jedla. Nenesú však zodpovednosť, pretože ľudia umierajú hladom dobrovoľne. Je dôležité si uvedomiť, že nejesť sa rovná zomrieť. Nesmieme však zabúdať, že nie všetko sa dá logicky vysvetliť, zvlášť ak ide o duchovné záležitosti. No zároveň musíme byť ostražití, pretože pravda je, že ani jeden z týchto ľudí nebol podrobený serióznym vedeckým testom.
Veriť im, že žijú iba zo vzduchu, je teda ťažké. Ale možno že súčasná veda ešte nedokáže vysvetliť, ako breathariánstvo funguje a na vysvetlenie si budeme musieť ešte počkať... Tak či tak, blahodarné vplyvy klasického pôstu na ľudské telo sú známe.
Charoit uvádza, že bretariánstvo nie je hladovka, ale výživa pránou. Pán Starec nie je jediný, kto sa vyživuje týmto spôsobom. Tvrdí, že ľudia skôr niektorým veciam nerozumejú a že spoločnosť tieto témy zamlčuje. Osobne pozná človeka, ktorý je bretarián a nepoberá sa potajomky. Tieto témy sú kontroverzné a ľudia na ne nie sú pripravení.
JanaFabry zdôrazňuje, že všetko je o nastavení človeka a o práci s intuíciou. Človek dokáže oveľa viac, ako si myslíme. Aj ona uvádza, že to nie je pre každého a že niekto to nepochopí, ak je ináč nastavený. Dôležité je, aby človek veril sebe, čo cíti, a ak sa tým aj riadi, môže si skvalitniť život.
Katu-Hula verí v tento spôsob života a sama robila 30-dňovú hladovku, počas ktorej pila len vodu. Cítila sa veľmi dobre a mala veľa energie.
Annageczy je realistka a neverí. Uvádza, že keby sa to dalo naučiť, jej 7-člennej rodine by to veľmi pomohlo. Vyjadruje pochybnosti o dlhodobom živote bez jedla a spomína vlastnú skúsenosť s vyčerpaním počas tehotenstva.
Pere sa pýta na dôkazy a zdôrazňuje, že človek potrebuje nielen energiu, ale aj hmotu na metabolizovanie. Katu-Hule kladie otázku, čo konkrétne pila počas 30-dňovej hladovky.
Charis sa pýta, či tráviace systémy odpojí, či takisto potrebuje metabolizovať hmotu. Vysvetľuje, že ľudské telo potrebuje regenerovať a na nové bunky je potrebný prísun hmoty, pričom poukazuje na kožu ako najväčší orgán.
Renesančné životy | „Pieter Bruegel a myšlienka ľudskej prirodzenosti“
JozefZajac vyjadruje vďaku za diskusiu a pýta sa na lekársky pohľad na možnosť života bez jedla a logické vysvetlenie.
User_88486 navrhuje nahradiť "život bez jedla" textom "energia čerpaná z prány" a zdôrazňuje, že kto neverí alebo nerozumie, má právo si o tom prečítať a rozšíriť si obzory, ale nie napádať a urážať.
V diskusii zaznievajú aj skeptické názory. HAPRO spochybňuje tvrdenie o zbavení sa toxínov a uvádza, že káva je sama o sebe toxín. Pere neverí tvrdeniam o prijímaní "vyššej energie" a považuje ich za nedokázané. Pere tiež poukazuje na to, že po určitom čase hladovky organizmus začne stravovať sám seba.
Napriek kontroverziám a skepticizmu, téma bretariánstva a Petra Starca naďalej rezonuje v spoločnosti. Jeho príbeh nás núti zamyslieť sa nad hranicami ľudských možností a nad tým, čo považujeme za nevyhnutné pre život.