Všestranné využitie petržlenu v kuchyni a jeho zdravotné benefity

Petržlen záhradný je ďalší druh koreňovej zeleniny známej v každej domácnosti. Pôvodom petržlen pochádza zo Stredomoria. Poznali ho aj Gréci aj Rimania a využívali ho naplno. Odvtedy sa petržlen výrazne nezmenil, aj keď šľachtitelia vyšľachtili veľké množstvo druhov. A preto teraz máme možnosť si dopestovať petržlen aký len chcete. Dlhý, kratší, široký… Mne je to osobne jedno aký druh, pretože všetky rovnako skvelo voňajú a chutia.

Petržlenový koreň je tradičná koreňová zelenina, ktorá má v slovenskej kuchyni pevné miesto. Neviem si predstaviť dobrý hovädzí vývar bez koreňovej zeleniny a tým pádom ani bez petržlenu. Hoci sa často používa najmä do polievok a vývarov, jeho zdravotné benefity sú oveľa širšie. Varenie bez koreňovej zeleniny si mnohí nevedia predstaviť. Jej využitie je naozaj všestranné - môžete z nej pripraviť pyré, upiecť ju v rúre, pripraviť z nej chrumkavé lupienky, či len tak ju opiecť na masle a podávať ako ľahkú prílohu. Je neodmysliteľnou súčasťou každého dobrého vývaru, či omáčky. Mnohé gazdinky kupujú petržlen, len keď idú robiť vývar alebo do základu pre sviečkovú omáčku. Z tejto polievkovej zeleniny sa toho dá urobiť oveľa viac.

Kulinárske využitie petržlenu

Surový koreň petržlenu chutí lahodne, korenisto a je príjemne chrumkavý. Vynikajúco chutí v spojení s dipom alebo ako zaujímavá prísada šalátov. Ak sú listy ešte čerstvé a zelené, chutia veľmi lahodne a môžete ich bez obáv použiť pri príprave polievok, dusených jedál a šalátov. Korene sa uvaria po 10 až 20 minútach, pričom čas varenia závisí od ich veľkosti. Často je klasickou súčasťou koreňovej zeleniny do polievok. Vynikajúco pritom chutí nielen v polievkach, ale aj v rozmanitých dusených jedlách.

Spolu s mrkvou a so zelerom je vhodný do krémových polievok a omáčok, pridajte ho k zemiakom do pyré a natenko nakrájaný sa hodí aj do šalátov. Dobre ladí napríklad s jablkom a so žeruchou. Nielen koreň, ale aj petržlenová vňať má v kuchyni bohaté využitie. A to nielen ako bouquet garni - spolu s tymianom a bobkovým listom, keď slúži na dochutenie vývarov. Vňať rozmixujte s mätou do jednoduchého piškótového koláčika. Bude nádherne zelený a skvele sa hodí napríklad k vanilkovej alebo citrónovej zmrzline. V petržlenovej vňati obaľte rezne. Do strúhanky pridajte aj parmezán, bazalku, oregano, prelisovaný cesnak a soľ. Ani pesto nemusí byť len z bazalky. Do domáceho k nej pridajte petržlenovú vňať a rukolu.

Urobte si domáce. A nech je chutí viac - k petržlenu pridajte mrkvu, zeler alebo paštrnák. Zeleninu nakrájanú škrabkou na zemiaky natenko a sprudka opečte na oleji. Každú zeleninu opekajte osobitne, pretože sa nepečie rovnako dlho. A čo hovoríte na petržlenové hranolčeky? My ich zbožňujeme.

Recept: Petržlenové hranolčeky s dipom

3 porcie, príprava 15 minút, pečenie 20 minút

Potrebujete:

• 8-9 petržlenov
• olivový olej
• morská hrubozrnná soľ

Na dip:

• 150 ml kyslej smotany
• 1 strúčik cesnaku
• štipka soli, mleté čierne korenie
• nasekaná kôprová vňať

Postup:

1. Petržleny očistite a nakrájajte na hrubšie hranolčeky.
2. Rozložte na plech vystlaný papierom na pečenie, pokvapkajte olejom a posypte soľou.
3. Vložte do rúry vyhriatej na 180 °C a pečte 20 až 25 minút do ružova.
4. Kyslú smotanu dobre vymiešajte s očisteným a pretlačeným cesnakom.
5. Ochuťte štipkou soli, korením a najemno nasekanou kôprovou vňaťou.
6. Podávajte k teplým alebo aj studeným petržlenovým hranolčekom.

Ďalšie recepty pre inšpiráciu

1. Petržlenové chipsy: Nakrájaný petržlen ukladáme na plech na papier na pečenie v jednej vrstve. Chipsy a hranolky pozorne rozkladáme tak, aby neboli na sebe. Na vrch si prelisujeme cesnak a dáme všetko piecť na 10 minút. Počas pečenia ich skontrolujte, aby nezhoreli. Po dokončení ešte teplé posoľte a pridajte oregano a prelisovaný cesnak.
2. Studená petržlenová omáčka: Na olivovom oleji si opečieme vlašské orechy alebo mandle nakrájané na drobno. Čerstvú petržlenovú vňať si opláchneme a odstránime nevhodné lístky. V mažiari alebo mixéri si ich rozmiešame s cesnakom, malou cibuľkou, opraženými orechmi a parmezánom.
3. Pečená koreňová zelenina s bryndzou a cibuľkou: Zeleninu (mrkva, petržlen, zeler, repa, batat, zemiak) umyjeme a ošúpeme. Nakrájame na zhruba rovnaké kusy. Zmiešame s olivovým olejom a koreninami. Pečieme pri 220°C cca 45 minút. Podávame s rozdrobenou bryndzou a čerstvou cibuľkou.

Zdravotné benefity petržlenu

Petržlen má liečivú silu a pomáha nám vo viacerých oblastiach. Obsahuje silice, ktoré sú účinné pri chorobách žalúdka, pečene a žlčníka. Blahodárne pôsobí na črevá, plynnatosť a vylepšuje chuť do jedla. Takisto pôsobí pri problémoch spojených s obličkami, močovým mechúrom a to tým, že je močopudný. Má teda moc odvodňovať organizmus. Vplýva aj na menštruáciu - upravuje ju. Ale musím podotknúť, že vo väčších množstvách petržlen môže vyvolať potrat alebo predčasný pôrod. Preto opatrne v tehotenstve milé dámy 🙂 Za to bolo potvrdené tvrdenie, že mierne zvyšuje pohlavnú žiadostivosť najmä u žien. Okrem toho uvarený petržlen je schopný čistiť krv.

Petržlenový koreň obsahuje viacero dôležitých živín, ktoré prispievajú k správnemu fungovaniu organizmu. Vysoký obsah vlákniny podporuje správnu činnosť čriev a pomáha predchádzať zápche. Vitamín C v koreňovom petržlene pomáha posilňovať imunitu a podporuje obranyschopnosť organizmu. Petržlenový koreň obsahuje draslík a antioxidanty, ktoré prispievajú k zdraviu srdca. Vitamín K je nevyhnutný pre zdravé kosti a zohráva dôležitú úlohu pri ich mineralizácii. Petržlenový koreň je nízkokalorický a zároveň obsahuje vlákninu, ktorá podporuje sýtosť. Konzumácia koreňového petržlenu môže byť prospešná pre trávenie, imunitný systém, srdcové a kostné zdravie.

Petržlenová vňať sa v minulosti využívala na zlepšenie trávenia, prečistenie organizmu a liečenie nadmernej plynatosti. Čaj z petržlenovej vňate sa dodnes používa pri vysokých horúčkach. Silnejší odvar sa používa na vlasy, ktorým vráti lesk, a vďaka antiseptickým účinkom aj na ošetrenie poranení. Vypitý pomáha telo detoxikovať vďaka močopudným účinkom. Vitamíny A, B, C, E a K spolu s vlákninou a antioxidantmi pomáhajú telu bojovať proti rakovine.

Pri koreňovej zelenine sa mnohým z nás vybaví najmä obľúbená kombinácia mrkva, petržlen a kúsok zeleru do nedeľného vývaru. Koreňová zelenina obsahuje provitamín A, vitamíny skupina B, C, E, ale aj vlákninu, horčík, vápnik a železo. V minulosti sa používala na liečbu zápalov močového ústrojenstva a očí, no a všetci, ktorí niekedy bojovali s obezitou, poznajú mrkvové šťavy, šaláty z koreňovej zeleniny čo moderné recepty ako petržlenové hranolky.

Petržlen je aromatická, koreňová zelenina. Pochádza z východného Stredozemia a rozšíril sa do celého mierneho pásma. Prvé zmienky o petržlene sú už z 3. storočia pred naším letopočtom v rímskej kuchárskej knižke, kde bol uvedený ako korenie. V 16. storočí sa začali rozlišovať dva druhy petržlenu - koreňový a vňaťový. Táto zelenina sa dá zúžitkovať celá. Obsahuje 3x viac vitamínu C ako pomaranč. Petržlen je bohatý na vitamíny A, B a E, na draslík, horčík, železo, vápnik, sodík a fosfor. Obsahuje extrémné množstvo chlorofylu, ktorý čistí krv a tvorí nové červené krvinky. Pôsobí priaznivo na celý tráviaci trakt. Povzbudzuje chuť k jedlu, mierni bolesti čriev. Využíva sa pri ochorení ľadvín, močového mechúra, pri močových kameňoch. Je dôležitý pre dobrý stav zraku, pokožky, nechtov, vlasov a kostí. Veľké dávky koreňa petržlenu môžu spôsobit návaly krvi do hlavy.

Petržlenový koreň má len 264 kJ na 100 g, ale vzhľadom k tomu, že podporuje chuť do jedla, sa pri dodržiavaní diétneho režimu neodporúča. Táto aromatická zelenina sa dá spotrebovať celá. Nálev si jednoducho spravíte krátkym povarením jedného gramu sušených semien v 250 ml vody. Sušené semená sa dajú nahradiť štyrmi lyžičkami sušenej vňate. Keď si týmto nálevom potriete pokožku, poslúži vám ako účinný odpudzovač hmyzu. Víno s petržlenom je liekom pri angíne pectoris a pri srdečnej slabosti.

Spôsoby skladovania a spracovania petržlenu

Pri nákupe si vyberajte pevné kúsky s chrumkavými a sviežimi listami. Skladujte ich spolu s listami, aby koreň alebo hľuza z nich mohla získavať vlhkosť. Najjednoduchšie je vyhradiť si v pivnici či špajzi miesto, kam uložíte zeleninu do plastových prepraviek. Pred skladovaním zeleninu nešúpte ani nečistite. Zeleninu môžete zasypávať pieskom, čo bola obľúbená metóda uskladnenia aj v minulosti. Ak bývate v byte, ostáva mrazenie v chladničke alebo zaváranie.

Koreň petržlenu uchovávajte v chladničke, ideálne v perforovanom plastovom vrecku alebo v zásuvke na zeleninu. Očistený a nakrájaný koreň môžete krátko blanšírovať, následne schladiť a zamraziť. Koreň môžete nastrúhať na tenké plátky a usušiť - ideálne v sušičke na ovocie alebo v rúre pri nízkej teplote. Koreň petržlenu môžete tiež nakladať do octového alebo slaného nálevu.

Ja som si niekedy dávno robievala aj vlastnú vegetu, lebo som mala malé deti a nechcela som aby jedli kúpenskú vegetu s glutamanom. Ak by ste nevedeli ako na to, recept nájdete pod článkom. Alebo si robievame petržlenové pesto, ktoré je perfektné na rybky, na verené zemiaky, do šalátov, alebo aj masiel a parádne sú s týmto pestom aj pečené zemiaky. Ďalšou možnosťou je aj mrazenie petržlenu a jeho vňatky. Už dávno si robím balíčky do mrazničky s pokrájanou koreňovou zeleninou a s veľkou pohodlnosťou môžem použiť bez škrabania a krájania. Mrkva, petržlen, zeler, cibuľa, kaleráb, cibuľa v pomere 1:1:1:0,5:0,5:0,5 . Očistíme, osušíme a pomelieme na mäsovom mlynčeku, primiešame soľ v pomere 1. Rozložíme na plech a sušíme v rúre pri teplote max. 40oC. Po dokonalom usušení pridáme vňať petržlenu, zeleru alebo ligurčeka. Pokiaľ nechcete hrubú štruktúru je potrebné suchú zmes ešte rozmixovať. Ja som si potom zvykla zmes rozdeliť na niekoľko častí. Aby som mala viac druhov vegety pridávala som do základnej zmesi ešte napr. Vňať preberieme, umyjeme a pomelieme na mäsovom mlynčeku. Pridáme pretlačený cesnak podľa chuti, osolíme a dobre premiešame spolu s olivovým olejom. Tí čo majú radi pálivé môžu si pridať aj nejakú tú chilli papričku. Naplníme do pohárikov a jemne zalejeme olivovým olejom.

Liečivé účinky a tradičné využitie

Je úplne jedno či na liečbu využijete koreň alebo vňať. Sú rovnako cenené. Dovolené je aj nasušiť si drogu. Je síce pravda že kúpiť si petržlen môžete v obchode po celý rok, ale ja uprednostňujem svoj vypestovaný. A tí čo nemajú možnosť pestovania vo vlastnej záhrade, je tu aj možnosť zakúpiť si sušenú drogu v lekárni. Nakoniec je možné si na trhu od nejakej milej babičky kúpiť z jej úrody a potom vám nič nebráni si nejaký ten petržlen aj nasušiť na čaj. Je to veľmi jednoduché a podobné ako keď chcete usušiť koreň hocijakej inej bylinky. Takže očistiť, umyť, osušiť, pokrájať a sušiť.

Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tie pomáhajú predchádzať vzniku chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. Ďalej podporujú množstvo metabolických aktivít v tele a okrem toho majú zásaditý účinok, čo je obzvlášť prospešné, ak konzumujete veľa mäsa. Preto sa odporúča pravidelná konzumácia rôznych druhov zeleniny.

V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií. Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov sacharidov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu. Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (to sú asi tri porcie). Spomínané odborné odporúčanie sa vzťahuje len na minimálne množstvo. Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča. Varená zelenina je však lepšie stráviteľná ako surová. Priveľa surovej zeleniny môže spôsobiť preťaženie tráviaceho systému vlákninou.

Konzumácia koreňového petržlenu môže byť prospešná pre trávenie, imunitný systém, srdcové a kostné zdravie. Odporúča sa konzumovať približne 100 gramov koreňového petržlenu denne, čo zodpovedá jednej menšej koreňovej zelenine. Áno, petržlenový koreň je dobre tolerovaný väčšinou ľudí, no je bohatý na vlákninu, ktorá môže niekedy dráždiť citlivé trávenie.

Historioci nachádzajú prvé zmienky o petržlene už v 3. storočí pred naším letopočtom v rímskej kuchárskej knižke, kde bol uvedený ako korenie. Francúzsky panovník Karol Veľký si ho veľmi vážil a považoval ho za symbol radosti a slávy. Jeho povestné Capitulare dokonca úradne nariaďovalo jeho pestovanie v kláštorných záhradách. V 16. storočí sa začali rozlišovať dva druhy petržlenu - koreňový a vňaťový. Účinnou látkou vo všetkých častiach rastliny je silica, ktorá bola objavená v 16. storočí. Táto látka podporuje vylučovanie moču a má silný dezinfekčný účinok. Často sa používa ako zložka diuretických a urologických čajov k liečbe zápalov močových ciest. Jej hlavnou súčasťou je apiol, ktorý rozširuje cievy. Podporuje tiež prekrvenie močového ústrojenstva a vďaka tomu je považovaný za silné afrodiziakum. Ďalšou významnou liečivou látkou sú flavonoidy majúce veľmi dobrý vplyv na fungovanie organizmu, obzvlášť na cievy. Petržlen je zdrojom karotenoidov, ktoré majú schopnosť premeniť sa v tele na vitamín A, dôležitý pre zdravé oči. Vitamín C obsiahnutý v petržlene podporuje imunitu a spolu s vitamínom E chránia telo pred voľnými radikálmi, ktoré môžu vyvolať Alzheimerovu chorobu alebo rakovinu. V tejto zelenine nájdeme i komplex vitamínov B. V listoch petržlenu je trochu vyšší obsah kyseliny listovej než v koreni. Petržlen sa už tradične využíva k liečbe zápalov močových ciest, pri poruchách trávenia spojených s plynatosťou a črevných kŕčoch. Je tiež výborným vnútorným prostriedkom na prečistenie pleti. Vysoké dávky petržlenu môžu u tehotných žien spôsobiť sťahy maternice a tým vyvolať predčasný pôrod. Jeho konzumácia nie je vhodná pre ľudí trpiacich žalúdočnými vredmi.

tags: #petrzlen #koren #varenie