Ľudia oddávna využívajú dary prírody, medzi ktorými nechýbajú rastliny, ich plody a semená. Využitie našli najmä makadámia, eukalyptus, prasličník či divé banánovníky.
Minerálne inklúzie v rastlinách
Inklúzie sú látky v inaktivnom stave, ktoré môžu byť bunkou znovu využité. Najčastejšie sa nachádzajú v cytoplazme, vakuolách a organelách (plastidy, mitochondrie). Môžu byť organické (zásobné látky ako škrob, inulín, bielkoviny, tuky), minerálne alebo špecificky účinné.
Minerálne inklúzie sa vyskytujú v pevnej forme alebo ako roztoky. Najčastejšie tvoria šťavelany, ktoré sa vyskytujú v pevnej forme (s dvojmocnými kationtami ako Ca, Mg) alebo v tekutej forme (s jednomocnými kationtami ako Na, K, NH4). Šťavelany v rastlinách vznikajú ako ochranný mechanizmus pri nadmernom okyselení kyselinou šťavelovou.
Šťavelany sa môžu vyskytovať vo forme kryštálov (jednoduché, zrastlice, prorastlice), rafíd (úzké dlhé ihlice, ktoré môžu tvoriť snopce) alebo sféritov (zriedkavé). Majú dôležitý rozlišovací význam pri mikroskopovaní, napríklad pri otravách.
Šťavelany sú často odpadové látky, ktoré sa nachádzajú vo vakuolách. V krmive pôsobia vo väčšom množstve negatívne - mechanicky (ostré útvary), vyvolávajú podráždenie, spôsobujú problémy v obličkách (sú príčinou obličkových kameňov) a veľké množstvo sa prejavuje hnačkami. Najcitlivejšie sú mláďatá, u ktorých sa vápnik odčerpáva na neutralizáciu rozložených šťavelanov. Nebezpečné sú najmä u dojníc a vysokobrezích zvierat. Sú jednoduchým toxínom, pričom ako antidotum pôsobí dostatok vitamínu A a vápnika.
Ďalším príkladom minerálnej inklúzie je uhličitan vápenatý, ktorý sa nachádza v epidermálnych bunkách. Uhličitan vápenatý sa vyskytuje v vegetatívnych orgánoch (hľuzy, cibule, odmienky, korene) aj v generatívnych orgánoch (plody, semená). Je to jedna z najčastejších zásobních látok a dôležitá súčasť krmív, ktorá sa vyjadruje škrobovou hodnotou.
Plody a semená ako farmaceutické suroviny
Plody a semená mnohých rastlín majú významné využitie vo farmaceutickom priemysle vďaka obsahu cenných látok.
Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum)
Pagaštan konský je strom, ktorého plody - gaštany - sú významnou farmaceutickou surovinou. Pochádza z balkánskej oblasti a je rozšírený po celej Európe. Stromy môžu dorastať až do výšky 30 metrov a majú typické dlaňovito zložené listy a kvety s bielymi lupienkami.
Plody sa zbierajú po opadnutí z pichľavej tobolky. V jednom obale sa nachádza jedno až tri semená, ktoré môžu dosiahnuť veľkosť 6-7 cm. Kvety, plody a kôra z mladých konárov sa používajú v ľudovom liečiteľstve na rôzne zdravotné ťažkosti, ako úprava zrážanlivosti krvi, problémy so žilami, kĺbmi, reumatizmus či hemoroidy.
Vo farmaceutickom priemysle sa prevažne používajú výťažky z plodov, ktoré sa priemyselne sušia a drvia. Kôra sa zbiera v marci. Tradičné ľudové recepty zahŕňajú nálev z kvetov pri cievnej nedostatočnosti. Zo semien sa pripravujú masti či tinktúry. Spracúvajú sa aj na kŕmnu múčku.
Výťažky z pagaštanu sa využívajú pri výrobe mastí na liečbu kŕčových žíl a reumatizmu. Domáca tinktúra z nasekaných gaštanov zaliatych alkoholom sa používa na potieranie unavených nôh.
Pestrec mariánsky (Silybum marianum)
Pestrec mariánsky, známy aj ako divoký artičok, je rastlina s cennými liečivými vlastnosťami, ktoré sa hojne využívajú vo farmácii a medicíne. Je známy predovšetkým pre svoj blahodárny vplyv na pečeň.
Rastlina má pichľavé listy s mliečne bielymi škvrnami a fialové kvety. Pestrec mariánsky obsahuje množstvo účinných látok. Odporúča sa najmä na pečeň, ale má aj ďalšie liečivé vlastnosti - možno ho použiť pri krvácaní, endometrióze, migrénach a žlčových kameňoch. V protinádorovej terapii sa používa podporne.
Semená pestreca sú lesklé, od svetlo hnedej po čiernu, s charakteristickými škvrnami. Vďaka svojim vlastnostiam sa pestrec používa v lekárstve vo forme výťažkov, nálevov, odvarov a tinktúr, ako aj v kapsuliach či tabletkách. Používa sa aj v kozmetike a pri varení.
Pestrec mariánsky obsahuje silymarín, komplex látok s antioxidačnými vlastnosťami. Obsahuje aj silice, steroly, vitamín E a olej bohatý na kyseliny linolovú, palmitovú a olejovú. Má detoxikačný účinok, ktorý je užitočný pri otravách toxínmi, liekmi alebo alkoholom. Medzi liečivé vlastnosti patrí aj regulácia menštruačného cyklu a skrátenie dĺžky menštruačného krvácania.
V medicíne sa používa pri problémoch s pečeňou a žlčovými cestami, ako aj na podporu liečby rakoviny. Je užitočný najmä pre osoby trpiace metabolicko-toxickým poškodením pečene.
Existuje mnoho spôsobov užívania pestreca, predovšetkým ako zložka doplnkov stravy vo forme kapsúl, tabliet. Semená sa môžu konzumovať bez ďalšieho spracovania, rozomleté použiť na pitie, alebo na prípravu nálevov a čajov. Pri príprave čaju z mletých semien sa odporúča zaliať ich horúcou, nie vriacou vodou, aby sa predišlo degradácii účinných zložiek.
Napriek liečivým vlastnostiam by sa pestrec nemal užívať počas tehotenstva a dojčenia. Opatrní by mali byť aj pacienti užívajúci niektoré lieky, pretože silymarín môže ovplyvniť metabolizmus niektorých látok.
Jahoda lesná (Fragaria vesca)
Jahody lesné sú obľúbené divo rastúce plody, ktoré sú známe po celom svete. Nápojom z listov lesných jahôd sa liečilo už v stredoveku a neskôr slúžili ako náhrada čínskeho čaju.
Plody jahôd obsahujú mnoho zdraviu prospešných látok, ako sacharidy, kyselinu citrónovú a jablčnú, pektíny, triesloviny a vitamíny A, B, C, E a K. Nachádza sa v nich karotén, éterický olej, voda, železo, meď, chróm a mangán.
Liečivé sú len listy lesnej jahody, zbierajú sa mladé a nepoškodené. Sušené jahodové listy obsahujú triesloviny, flavonoidy, silice, vitamín C a minerálne soli. Čajík z jahodových listov pôsobí posilňujúco na ľudí trpiacich chudokrvnosťou a nervozitou.
Plody sa môžu konzumovať čerstvé, sušené, alebo spracované na džem či sirup. Zlepšujú funkciu pečene a žlčníka a podporujú trávenie. Listy aj plody obsahujú veľa železa a vitamínov.
Príprava čaju z listov jahody lesnej: 2 lyžice lístkov zalejeme pol litrom vriacej vody, 3 minúty povaríme a necháme lúhovať 20 minút. Pije sa po dúškoch počas dňa a môže sa užívať aj preventívne.
Ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna)
Ľuľkovec zlomocný je jednou z najnebezpečnejších stredoeurópskych jedovatých rastlín. Celá rastlina je prudko jedovatá, nakoľko obsahuje vysoký podiel tropánových alkaloidov, ktoré pôsobia najmä na nervový systém a utlmujú srdcovú činnosť.
Plody - takmer čierne, lesklé guľovité bobule - obsahujú semienka v modrofialovej šťave. Smrteľná dávka pre dospelého jedinca je desať bobúľ, pre malé deti stačia tri. K otrave môže dôjsť aj požitím mäsa alebo mlieka zvierat, ktorým sa ľuľkovec dostal do krmiva.
Hlavné príznaky otravy zahŕňajú rozšírené zreničky, vyschnutú sliznicu, sčervenanie tváre, suchú a teplú pleť, zrýchlený tep, oslepnutie, bolesť brucha, zvracanie, nepokoj, delírium a chvenie svalstva, nasledované senzorickým a motorickým útlmom a sťaženým dychom. Smrť nastáva zastavením dýchania.
Pri podozrení na otravu treba bezodkladne navštíviť lekára. Ako protijed sa používa fyzostigmín alebo pilokarpín. Otrava hrozí aj zvieratám, spôsobuje narkózu a paralýzu.
Napriek jedovatosti sa ľuľkovec zlomocný využíva aj vo farmaceutickom priemysle na výrobu prípravkov zmierňujúcich kŕče hladkého svalstva, liekov pre očné lekárstvo, pri astmatických záchvatoch, poruchách srdcového rytmu a v homeopatii.
Často dochádza k zámene s čučoriedkou, čo predstavuje riziko najmä pre malé deti.
Škorica
Škorica je celosvetovo obľúbené korenie, ktorého dopyt rastie aj vďaka využitiu vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle. Obsahuje kumarín, ktorého množstvo sa líši v závislosti od druhu. Pravá škorica z Cejlónu obsahuje len stopy kumarínu, zatiaľ čo "nepravé" škorice z Vietnamu, Indonézie či Indie môžu mať jeho hladinu výrazne vyššiu.
Pri používaní väčšieho množstva škorice je potrebné dávať pozor na obsah kumarínu.
Sójové semená (Semen sojae)
Sójové semená sú bohatým zdrojom výživných látok ako bielkoviny, tuk, uhľohydráty, lecitín, vitamíny a minerálne látky. Majú priaznivé účinky na zdravie:
- Znižujú hladinu cholesterolu v krvi, čím pôsobia preventívne proti ateroskleróze.
- Obmedzujú tvorbu krvných zrazenín, čím znižujú riziko infarktov.
- Chránia srdce a cievy pred sklerózou, infarktom a mŕtvicou.
- Pôsobia pozitívne na nervovú sústavu, pomáhajú proti depresiám a pri vysokom krvnom tlaku.
- Pomáhajú pri pálení žalúdka, ako prevencia pre zdravé zuby, pri ekzémoch, cukrovke a žlčníkových kameňoch.
Sója je dôležitou priemyselnou plodinou, používa sa na výrobu kazeínu, lepidiel, plastov, lakov, mydiel a kozmetických preparátov. Je základom mnohých potravín ako sójové mlieko, tofu, omáčky a oleje.
Konopa (Cannabis)
Konopa patrí do čeľade Cannabaceae. Historické nálezy naznačujú, že konopné vlákno bolo jedným z prvých materiálov, ktoré ľudia "ťažili" z rastlín. Dnes sa z konopy vyrába aj konopná vlna.
Archeologické nálezy na Taiwane objavili črepy keramiky s odtlačkom konopného lana. V starých hinduistických textoch sa spomína využitie konopy na výrobu povrazov.
Kvety konopy obsahujú veľké množstvo trichómov, z ktorých sa vyrábajú oleje a prírodné extrakty, pretože sú bohaté na kanabinoidy, terpény a iné účinné látky. Plodom konopy môže byť nažka.
Význam semien a plodov
Semená a plody majú zo všetkých častí rastlín v potravinárstve najväčší význam. Sú to orgány vybavené energeticky bohatými zásobními látkami (polysacharidy, tuky) alebo nutrične cennými proteínmi a ďalšími látkami (vitamíny, minerálne látky) dôležitými pre rast a vývoj novej rastliny. Vďaka nízkemu obsahu vody sú semená dobre skladovateľné.
Dužnaté plody sa konzumujú ako ovocie (jablko, ostružina, banán, kokos) alebo zelenina (rajčina, paprika). Suché plody (obilky) obilovín zabezpečujú rozhodujúci diel nutričných potrieb ľudstva. Semená strukovín sú vydatným zdrojom rastlinných bielkovín. Produkcia rastlinných olejov vychádza zo zberaných semien.