Kyslá kapusta je signifikantnou surovinou slovenskej gastronómie a jej pozitívne účinky na zdravie sú známe už stáročia. Medicínske výskumy potvrdzujú, že vďaka svojim benefitom sa kyslá kapusta právom zaraďuje medzi superpotraviny.
Kapusta ako taká je najstaršou kultivovanou zeleninou, pestuje sa viac ako 4-tisíc rokov. Jej pravlasťou je pobrežie západného Stredomoria a Atlantiku. Už v starovekom Egypte jej pripisovali božskú moc a stavali jej oltáre. Starí Gréci a Rimania využívali kyslú kapustu pri liečbe žalúdočných vredov a morovej nákazy, zatiaľ čo moreplavci ju od 16. storočia používali ako osvedčený prostriedok proti skorbutu.
Dnešný spôsob výroby kyslej kapusty údajne prevzali v stredoveku Slovania od Tatárov. Kyslá kapusta vďačí za svoju charakteristickú chuť bakteriálnemu kvaseniu, pri ktorom sa cukry premieňajú na kyselinu mliečnu. Tento proces robí kapustu ešte prospešnejšou pre trávenie než v surovom stave a na rozdiel od čerstvej kapusty nespôsobuje nadúvanie.
Fermentácia a probiotiká
Fermentácia je metabolický proces, pri ktorom sa uhľohydráty premieňajú na alkoholy a oxid uhličitý alebo na organické kyseliny. Tento proces vyžaduje prítomnosť zdroja sacharidov a kvasiniek, baktérií alebo oboch. Mliečna fermentácia, typ fermentácie, ktorý robí potraviny probiotickými, je obzvlášť prospešná pre zdravie.
Živé a aktívne probiotiká v kyslej kapuste majú priaznivé účinky na zdravie tráviaceho traktu a celého tela. Veľká časť imunitného systému sa nachádza v čreve a je riadená bakteriálnymi organizmami, ktoré tvoria črevnú flóru. Konzumácia kyslej kapusty, ktorá obsahuje probiotiká, pomáha týmto črevným baktériám usídliť sa na výstelke črevných stien, kde komunikujú s mozgom prostredníctvom blúdivého nervu a pôsobia ako prvá obranná línia proti škodlivým baktériám a toxínom.
Niektoré prospešné probiotické baktérie v kyslej kapuste tvoria dlhotrvajúce kolónie v čreve. Používanie antibiotík, imunosupresívnej terapie a ožarovania môže spôsobiť zmeny v zložení čreva a ovplyvniť flóru gastrointestinálneho traktu. Probiotiká v kyslej kapuste môžu prispieť k:
- Zníženiu celkového zápalu
- Zlepšeniu porúch trávenia (syndróm netesného čreva, ulcerózna kolitída, IBS, pouchitída)
- Zlepšeniu imunity
- Lepšej absorpcii živín
- Prevencii a liečbe hnačky
- Prevencii a redukcii symptómov potravinových alergií
- Zlepšeniu vysokého krvného tlaku
- Zníženému riziku rakoviny
- Zmierneniu zápalu artritídy
- Zníženiu príznakov ekzému
- Zníženému cholesterolu
- Ochrane pred infekciou H. pylori
Tieto priaznivé účinky sú spôsobené priamym a nepriamym vplyvom probiotík na rôzne orgány a systémy, najmä na rýchlosť, akou telo produkuje zápal a riadi produkciu hormónov. Zdravá črevná mikroflóra je kľúčová pre celkové zdravie a imunitu.
Nutričné benefity kyslej kapusty
Čerstvá kapusta obsahuje vyššie množstvo vitamínu C a K, je bohatá na minerály ako selén, vápnik, horčík, mangán a železo. Fermentovaná kapusta si zachováva vitamíny a minerály. Podporuje rast práve tých žiaducich črevných baktérií. Kyslá kapusta obsahuje i poriadnu dávku vitamínov skupiny B, ktoré vplývajú na nervový systém. Jeden z týchto vitamínov sa nazýva inositol, a priamo pôsobí na tvorbu bunkových membrán.
Kapusta dokonca obsahuje antioxidant nazývaný antokyán, čo je silný druh flavonoidu, ktorý má na telo hneď niekoľko účinkov. Antioxidant má prírodné protirakovinové účinky, ale rovnako pomôže ľuďom so slabším srdcom, pretože znižuje riziko srdcovo-cievnych chorôb.
Kyslá kapusta je tiež vynikajúcim zdrojom vlákniny, ktorá podporuje zdravé trávenie a pomáha pri regulácii hladiny cukru v krvi. Vďaka nízkemu obsahu kalórií a vysokému množstvu vlákniny vás účinne zasýti na dlhší čas bez toho, aby ste prekročili denný príjem kalórií, čo z nej robí ideálnu potravinu pri chudnutí.
Šťava z kyslej kapusty: Elixír zdravia
Ak si chcete doplniť dennú dávku vitamínov a minerálov, nemusíte zjesť za vedro kapusty. Úplne stačí vypiť pohár kapustovej šťavy. Má totiž rovnaké benefity ako kapusta sama, zároveň má protizápalové účinky a niektorým napomáha aj pri bolestiach hrdla. A ráno vás jej chuť určite nakopne oveľa skôr ako kofeín.
Šťava z kyslej kapusty je plná minerálov, vitamínov a dôležitých látok, ktoré môžu pomôcť takmer vo všetkých oblastiach života. Pravidelné servírovanie šťavy môže viesť k omladenej pokožke a menšiemu číslu na váhe. Vďaka obsahu vitamínov a kyseliny mliečnej môže byť šťava z kyslej kapusty vynikajúcou pomocníčkou pri nevoľnosti. Je tiež skvelá pri chudnutí, pretože prečisťuje telo a urýchľuje proces spaľovania tukov.
Šťava z kyslej kapusty obsahuje silný antioxidant, ktorý má protirakovinové a protizápalové účinky. Vitamín B v kyslej kapuste sa stará o správny metabolizmus, tvorbu bunkových membrán, má pozitívne účinky na svaly a mozog a slúži ako prevencia proti Alzheimerovej chorobe.
12 problémov, s ktorými vám šťava z kyslej kapusty môže pomôcť:
- Je bohatá na fytonutrienty, ktoré bojujú proti voľným radikálom a majú protirakovinové účinky.
- Stimuluje schopnosť tela odstrániť toxíny.
- Pomáha pri liečení žalúdočných problémov a čistení čriev.
- Obsahuje kyselinu mliečnu, ktorá detoxikuje hrubé črevo.
- Má silné protizápalové účinky a znižuje riziko ochorení kĺbov.
- Je výborná pre ľudí s bronchitídou a astmou.
- Obsahuje zložky, ktoré bojujú proti helikobakterovi a iným bakteriálnym infekciám tráviaceho traktu.
- Obsahuje kyselinu glutámovú, ktorá chráni bunky proti stresu.
- Stimuluje imunitný systém a pomáha produkovať T lymfocyty.
- Znižuje hladinu cholesterolu a má detoxikačný účinok na pečeň.
- Spomaľuje premenu uhľohydrátov na tuky a pomáha pri diéte.
- Urýchľuje vstrebávanie živín a obsahuje vitamíny A, E, C, K, D a takmer všetky vitamíny B.
Odporúčaná denná dávka šťavy z kyslej kapusty je jeden deciliter.
Sladkokyslá polievka z kapusty, kyslej kapusty a zeleniny – sýta a plná vitamínov!/ Varím s úsmevom
Konzumácia kyslej kapusty a jej odporúčania
Konzumácia kyslej kapusty je vhodná najmä na jeseň a v zime, keď má telo nedostatok vitamínov a ďalších živín. Môžete ju jesť v akúkoľvek dennú dobu. Na raňajky napríklad v smoothie alebo zeleninovej šťave, v šaláte alebo v plackách. Na obed a na večeru sa hodí dusená alebo pečená ako náhrada inej prílohy či v polievke.
Dospelí môžu denne zjesť približne 1 šálku (200 g) kyslej kapusty. Ak nemáte žiadne zdravotné problémy alebo vám nespôsobuje nepríjemné nadúvanie, horná hranica nie je stanovená. Vo väčšom množstve však môže pôsobiť ako preháňadlo.
Deťom možno surovú kapustu podávať od 9. mesiaca. Na začiatku ju poduste a podávajte ako pyré. Dieťa však starostlivo pozorujte, či mu nespôsobuje nadúvanie. Kyslá kapusta sa odporúča až od 1. roku veku.
Kapusta v tehotenstve a pri dojčení
Vzhľadom na vysoký obsah vitamínu C, kyseliny listovej a ďalších látok sa konzumácia kapusty počas tehotenstva rozhodne odporúča. Pochutnať by ste si mali najmä na kvasenej kapuste, ktorá obsahuje aj probiotiká, ale môžete jesť aj šaláty, závitky a placky zo surovej kapusty. Len berte do úvahy, ako konkrétne vaše telo túto potravinu spracúva. Ak vám spôsobuje pocit ťažoby alebo neprimeraného nadúvania, obmedzte jej konzumáciu.
Existujú však rôzne názory na jej konzumáciu počas dojčenia. Vitamíny a minerály sa dostávajú k bábätku prostredníctvom materského mlieka a kapusta môže tiež podporovať laktáciu. Na druhej strane má nadúvajúci účinok, a to je pri dojčení zvyčajne nežiaduce, pretože tieto látky prechádzajú prostredníctvom potravy aj do dieťaťa a môžu spôsobiť brušné ťažkosti.
Kapusta a rôzne zdravotné stavy
Kapusta a dna: Kapusta obsahuje len približne 8 gramov purínov v 100 gramoch, takže ju môžete jesť aj počas ochorenia na dnu. Odporúča sa aj pre vysoký obsah vody, vitamínu C a antioxidantov, ktoré majú vplyv na celkové zdravie človeka. Okrem toho fermentovaná verzia obsahuje probiotiká, ktoré majú dobrý vplyv na zdravie čriev a tamojšej mikroflóry, čím ovplyvňujú celý organizmus.
Kapusta pri pečeňovej diéte: Kapusta je pomerne aromatická zelenina, ktorá môže spôsobiť nadúvanie, a preto sa pri pečeňovej diéte neodporúča, pretože môže zaťažovať organizmus. Na druhej strane obsahuje antioxidanty, glukozináty, vitamíny, viac vlákniny a vody a málo tuku, čo sa pri tejto diéte odporúča a podporuje vylučovanie toxínov. V tomto prípade sa odporúča poradiť sa s lekárom.
Kapusta a cukrovka: Surová aj kyslá kapusta je veľmi zdravá a obsahuje veľa prospešných látok. Okrem antioxidantov a radu vitamínov má vysoký obsah vlákniny a vody, na druhú stranu v ňom nájdete minimum kalórií, tukov a cukrov. Tak môže pomôcť v riadení hladiny krvného cukru. Probiotiká, ktoré ovplyvňujú zdravé trávenie a črevnú mikroflóru, sa nachádzajú aj v kvasenej verzii. Pred zásadnými zmenami životného štýlu a stravovania sa obráťte na svojho lekára.
Kyslá kapusta ako jedlo a liek
Kyslá kapusta je jedlo a liek pre každého. Surovú i kyslú kapustu odborníci svorne považujú za jednu z najzdravších potravín vôbec, ktorá je vhodná pre zdravých, chorých a chudnúcich. Pravidelnou konzumáciou kyslej kapusty sa dá predísť infarktu, depresívnym stavom, mŕtvici a mnohým iným civilizačným chorobám.
Sterilizáciou, varením, dusením či pečením sa vzácne látky ničia, preto by sme mali jesť čo najviac kvasenej kapusty v surovom stave ako súčasť šalátov. Keďže obsahuje veľké množstvo vitamínu K, nevhodná je pre tých, ktorí trpia na zvýšenú zrážanlivosť krvi - na trombózu.
Kyslá kapusta je významný zdroj živín. Je bohatá najmä na betakarotén (provitamín A) a vitamín C. Obsahuje aj významné množstvo vitamínu B, E a K. Obsahuje mnoho minerálnych látok, najmä draslík, ale aj vápnik, fosfor, železo, zinok a horčík, ako aj stopové prvky, z ktorých najdôležitejšia je síra. Bohaté sú aj na fytochemikálie s protirakovinovými a antibiotickými účinkami, životodarné enzýmy, aminokyseliny obsahujúce síru a horčičný olej. Kyslá kapusta obsahuje vyšší obsah vitamínu C ako čerstvá, ako dôsledok činnosti baktérií mliečneho kvasenia. Už 200g kyslej kapusty pokryje dennú potrebu vitamínu C.
