Pod pojmom pohlavné choroby rozumieme všetky infekčné choroby, ktoré sú vo väčšine prípadov prenášané pohlavným stykom a inými telesnými kontaktmi, výnimočne aj nepohlavnou cestou napríklad: transfúziou krvi. Pohlavné ochorenia, často nazývané aj sexuálne prenosné choroby, sú infekčné choroby, ktoré sa primárne prenášajú pohlavným stykom. Môžu ich spôsobovať baktérie, vírusy, parazity alebo huby (kvasinky). Pohlavné choroby u mužov a žien môžu mať rôzne príznaky, od miernych až po závažné zdravotné problémy, pričom sa líšia aj v závislosti od konkrétneho typu infekcie. Výnimkou nie sú ani prípady, kedy prebiehajú ochorenia asymptomaticky, teda bez viditeľných príznakov, pričom nakazený môže v tom čase infekciu prenášať na iných. Pohlavné choroby si v dnešnej dobe zaslúžia veľkú pozornosť. Ohrozujú zdravie človeka v každom veku bez ohľadu na pohlavie, či rasu.
Zákernosťou týchto ochorení je to, že dlhodobo pretrvávajú bez výraznejších symptómov. Žena alebo muž môžu byť nakazení mesiace, či dokonca niekoľko rokov pokým lekár na to príde. Diagnostika je preto veľmi náročná. Za ten čas sa choroba pekne rozšíri a manifestuje sa do rôznych častí tela. Osídli viacero orgánov a narobí väčšie škody, ako pri včasnom podchytení.
Mnohé pohlavné choroby so sebou prinášajú závažné, dlhodobé zdravotné následky napríklad: neplodnosť. Postihujú ľudí každého veku a každej rasovej, etnickej a socioekonomickej skupiny. Ak sa vyšetrením diagnostikuje pohlavne prenosné ochorenie, je nutné súčasne liečiť oboch partnerov, poprípade aj ďalších potencionálnych prenášačov ochorenia. Okrem AIDS (syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti) sa väčšina pohlavných chorôb dá vyliečiť, ak sa podchytia včas a daný človek dodržuje pokyny liečby.
Príznaky pohlavných chorôb
Pri spozorovaní týchto symptómov okamžite vyhľadajte lekársku pomoc! Akákoľvek zmena v množstve, farbe, pachu alebo konzistencii vaginálneho výtoku. Bolesť, štípanie, podráždenie alebo iné nepríjemné pocity počas pohlavného styku, alebo krvácanie po pohlavnom styku. Horúčka, nechutenstvo, únava, zdurené lymfatické uzliny (žľazy bojujúce s infekciou) na slabinách alebo krku. Nezvyčajne silné menštruačné kŕče. Opakujúce sa plesňové a iné infekcie nereagujúce na liečbu.
Je prirodzené, že majú pohlavné choroby u mužov príznaky, ktoré sú rozdielne od tých, ktoré sa vyskytujú u žien. Vyplýva to nielen z fyziologických rozdielov medzi mužom a ženou, ale aj z rozdielov v imunitnom systéme v rámci pohlaví. Pohlavné choroby u mužov často spôsobujú výtok z penisu, ktorý môže byť hnisavý alebo mliečny - najčastejšie indikuje kvapavku. U žien sa výtoky z pošvy môžu vyskytovať z rôznych dôvodov, je preto veľmi dôležité, aby ženy k týmto zmenám pristupovali veľmi citlivo a pri akýchkoľvek pochybnostiach vyhľadali lekára.
Pocit pálenia alebo bolesti pri močení sú častým príznakom infekcií ako kvapavka, chlamýdie alebo trichomoniáza. Bolestivé močenie však môže mať pôvod aj v močovom ústrojenstve, ideálne je preto nechať sa otestovať.
Ak sa bližšie pozrieme na pohlavné choroby, príznaky, ktoré patria medzi tie najnepríjemnejšie, sú rozhodne vredy, pľuzgiere a vyrážky. Líšia sa v závislosti od toho, akého majú pôvodcu. Ak sa u pacientov vyskytnú bolestivé pľuzgiere alebo vredy v genitálnej oblasti, okolí análneho otvoru alebo v ústach, ide o genitálny herpes. Vred, ktorý nebolí a po čase môže zmiznúť - infekcia však v tele zostáva -, je typickým príznakom syfilisu.
Ak spôsobia pohlavné choroby príznaky ako bolesti a opuch lymfatických uzlín, ide zvyčajne o imunitnú reakciu tela na infekciu. Lymfatické uzliny sú dôležitou súčasťou imunitného systému a fungujú ako filtre pre baktérie, vírusy a iné škodlivé mikroorganizmy. Bolesť pri pohlavnom styku prichádza často ako druhotný prejav pohlavných chorôb. Ak vyvolajú pohlavné choroby u žien príznaky ako zápal slizníc, tie sú následne citlivejšie a veľmi ľahko sa podráždia. Kvasinkové infekcie zase vyvolávajú suchosť vagíny, bolestivé sú aj spomínané vredy a pľuzgiere. Svrbenie alebo podráždenie v oblasti genitálií býva často sprievodným javom ochorení, ktoré postihujú kožu alebo vnútorné sliznice pohlavných orgánov. Samozrejme, nie každá vyrážka alebo začervenanie musí signalizovať pohlavné choroby, príznaky však treba vnímať v celkovom obraze zdravia. Ak sa teda u vás vyskytnú aj iné príznaky, je potrebné nechať sa otestovať alebo vyhľadať lekára.
Len málokto pri horúčke, únave alebo nevoľnosti myslí na to, že sa v jeho organizme rozvíja pohlavná choroba. Každé neobvyklé krvácanie mimo bežného menštruačného cyklu je nepriaznivým signálom, že sa v ženskom organizme niečo deje. Môže byť spôsobené stresom, hormonálnym výkyvom, no príčinou môžu byť aj pohlavne prenosné choroby ako chlamýdie alebo kvapavka.
Riziká a následky
Žena nakazená nejakou pohlavne prenosnou chorobou neohrozuje len seba, ale aj svoje dieťa, ak je tehotná. U detí žien s hepatitídou typu B existuje zvýšené riziko vzniku cirhózy pečene a rakoviny pečene. Väčšina detí infikovaných vírusom HIV (vírus vyvolávajúci ochorenie AIDS) zomiera do 8 rokov. Zase deti matiek s kvapavkou alebo syfilisom mávajú nízku pôrodnú hmotnosť a objavujú sa problémy s dýchaním. Môžu byť postihnuté vážnou vrodenou chybou napríklad: slepotou, mentálnou retardáciou atď.
Typy pohlavných chorôb
Pohlavné choroby sa podľa pôvodcu delia na niekoľko hlavných skupín, a to podľa toho, či sú spôsobené baktériami, vírusmi, parazitmi alebo hubami. Ak pohlavné choroby spôsobuje bakteriálny pôvodca, vo väčšine prípadov sú tieto ochorenia liečené antibiotikami.
1. Syfilis
Syfilis alebo lues, ako sa zvykne označovať táto pohlavne prenosná choroba, patrí medzi pomerne vážne, životu nebezpečné ochorenie. Jedná sa o bakteriálnu infekciu, ktorej pôvodcami sú jednobunkové organizmy z čeľade spirochét Treponema pallidum. O ich objav sa zaslúžili Schaudinn a Hoffmann v roku 1905. Infekcia sa prevažne šíri vaginálnym, orálnym alebo análnym stykom. Nakaziť sa však môžete aj kontaktom so syfilitickou vyrážkou na tele postihnutého. Takže infekciou sa môže nakaziť aj ošetrujúci lekár, a preto musí vždy používať pri vyšetrení gumené rukavice. Nakaziť sa môže aj plod počas vnútromaternicového vývoja, pretože choroba prechádza z matky na plod cez placentu. Štvrtina infikovaných detí matiek s neliečením syfilisom sa rodí mŕtvych alebo umiera krátko po pôrode. Z toho dôvodu sa všeobecne zaviedlo testovanie tehotných žien na syfilis aspoň raz počas gravidity.
Syfilis môže prebiehať veľmi zdĺhavo a nebadane, bez väčších príznakov, ktorými by na seba upozornil. Neliečený syfilis vedie až k smrti postihnutého. Za jeden z prvých symptómov syfilisu je zvyčajne považovaná centimetrová, vypuklá, hladká a bezbolestná vyrážka na genitáliách, poprípade aj niekde inde na tele. Inkubačná doba pre vznik vyrážok je 10, 14 dní až 3 mesiace od prieniku baktérií do tela. Táto vyrážka vzniká na mieste kontaktu s infekciou. Zvykne sa označovať aj slovom ulcus durum teda tvrdý vred, ktorý je sprevádzaný nebolestivým zdurením regionálnym lymfatických uzlín. U žien sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytuje vo vagíne (pošve), alebo na krčku maternice. Miznú sami od seba za niekoľko týždňov, ale baktérie ostávajú v tele. Vyrážka sa môže vytvoriť aj v ústach.
U niektorých ľudí prejde ochorenie do pokojového štádia a už nikdy sa u nich symptómy ochorenia neobjavia. Ale oveľa častejšie neliečený syfilis prechádza do druhého, oveľa závažnejšieho štádia. Do tohto štádia sa neliečená infekcia dostáva po 9. týždňoch od infikovania sa. Vyrážky pokrývajú celé telo, alebo iba jeho časti napríklad dlane rúk alebo spodok chodidiel. Na vonkajších genitáliách môže ochorenie vyvolať veľké, ploské alebo vypuklé, sivobiele škvrny, ktoré sa spájajú a tvoria otvorené ložiská. V tomto štádiu sa už môže objaviť aj horúčka, únava, bolesti hrdla, vypadávanie vlasov a opuch lymfatických uzlín na celom tele. Aj v tomto štádiu môžu symptómy sami ustúpiť, ale môžu sa opakovane objavovať 1 až 2 roky. Ak sa ochorenie v tomto štádiu nelieči, prechádza do latentnej (nereaktívnej) fázy, keď nie je nákazlivé ani nespôsobuje žiadne problémy. Asi len jedna tretina prechádza do posledného štádia. Tretie štádium syfilisu je veľmi ojedinelé a väčšinou končieva nezvratným poškodením srdca, mozgu, očí, nervového systému, kostí a kĺbov. Toto štádium vedie k demencii, slepote alebo končí smrťou.
Lekár syfilis môže diagnostikovať viacerými spôsobmi. Najčastejšie sa používa odber vzorky krvi na serologický test na stanovenie prítomnosti protilátok proti infekcii. Test sa zvykne označovať skratkou TPHA alebo BWR. Ak sú výsledky negatívne, ale lekár má stále podozrenie, že sa jedná o syfilis, skúšky môže zopakovať po 6. týždňoch, kedy sa už protilátky v tele môžu vytvoriť v dostatočnom množstve. Pri vyšetrení ženy lekár môže zbadať tvrdý vred na vonkajších genitáliách alebo vo vagíne, či zväčšenie lymfatických uzlín. Na stanovenie diagnózy môže doktor odobrať vzorku z vyrážky a preskúmať ju pod mikroskopom. Liečba syfilisu ako u väčšiny pohlavne prenosných ochorení sa dá liečiť antibiotikami. Aby liečba bola úspešná musia sa súčasne liečiť obaja partneri. Antibiotiká sa podávajú aj injekčnou formou dokonca aj v treťom štádiu infekcie, pričom vzniknuté poškodenia orgánov a sústav je nevratné a teda trvalé.
2. Kvapavka (Gonorea)
Kvapavka alebo Gonorea je jedna z najčastejších pohlavne prenosných ochorení, ktoré sa medzi mladými ľuďmi šíri už stáročia ak nie tisícročia. Pokladá sa za veľmi nákazlivé bakteriálne ochorenie, ktoré sa prenáša vaginálnym, orálnym alebo análnym pohlavným stykom. Pôvodcom kvapavky sú tzv. gonokoky (gramnegatívne diplokoky), ktoré objavil v roku 1879 dermatológ Albert Neisser, preto sa zvyknú označovať aj ako neisseria gonorea. Gonokoky veľmi citlivo reagujú na zmeny teploty a kyslíka, preto je úplne nemožné nakaziť sa kvapavkou na verejných toaletách, pri lekárskom vyšetrení, ak bola pred vami vyšetrovaná pacientka s týmto ochorení, alebo pri používaní spoločného uteráka.
Charakter gonokov sa rokmi zmenil. Spozorovalo sa, že viac ako u polovici žien, ktoré sú nakazené kvapavkou je súčasne prítomná aj chlamýdiová infekcia. Zákernosť tejto choroby je v tom, že takmer u väčšiny prípadov prebieha nepoznane, bez výraznejších problémov. Infikovaná osoba len veľmi ťažko zistí, že má nejaké zdravotné problémy.
U žien kvapavka môže infikovať oblasť krčku maternice, vagínu, močovú trubicu alebo konečník. Neliečená kvapavka vedie k vzniku hnisavých ložísk vo vajíčkovodoch alebo vo vaječníkoch, čo môže spôsobiť vytvorenie vzrastov vo vajíčkovode (nepriechodnosť a následné zvýšenie rizika mimomaternicového tehotenstva), neplodnosť ženy, alebo chronickú bolesť v podbrušku. U mužov sa príznaky kvapavky prejavia pomerne rýchlo porovnaní so ženou. Taktiež môže spôsobiť neplodnosť.
Tehotná žena s kvapavkou môže ochorenie preniesť na dieťa počas pôrodu. U takýchto detí infekcie môže zapríčiniť slepotu a meningitídu (zápal mozgových blán a miechy). Aby sa zabránilo vzniku slepoty zapríčinenej kvapavkou u takýchto detí, tak sa po pôrode do očí kvapkajú antibiotiká alebo dusičnan strieborný.
Pri spozorovaní niektorých z uvedených symptómov okamžite vyhľadajte pomoc lekára. Obyčajne sa príznaky objavia medzi 2. až 10. dňom od preniknutia choroboplodných baktérií do tela. U žien sú príznaky kvapavky spočiatku nepatrné alebo skoro žiadne, takže veľmi ťažko žena zistí, že je už nakazená. Žena môže spozorovať v začiatkoch ochorenia zelenkastý alebo žltkastý výtok. Výtok sa môže objaviť aj z konečníka a pri močení môže pociťovať pálenie alebo svrbenie. U mužov sú symptómy o niečo výraznejšie. Môže sa objaviť mierny výtok z penisu, pálenie alebo svrbenie pri močení. Hnisavý výtok z penisu môže mať aj charakter podobný ako má ejakulát. Ak je takýto výtok prítomný aj mimo pohlavného styku, tak ihneď vyhľadajte pomoc lekára.
Neliečená kvapavka sa môže dostať do krvného obehu a iných telesných orgánov, môže infikovať kĺby, srdce alebo mozog a spôsobiť akútnu artritídu, srdcovocievnu chorobu alebo poškodiť mozog. Ak sa kvapavka dostane až do tohto štádia, tak medzi symptómy môžeme priradiť horúčku, akútnu bolesť v panvovej oblasti, bolesť brucha, v krížovej oblasti, časté nutkanie na močenie, opuch a zvýšenú citlivosť uzlín v oblastí slabín. Postihnutý môže zbadať kdekoľvek na tele vyrážku, môže pociťovať bolesť v hrdle alebo ostrú bolesť v hornej časti brucha a pleciach. Pri výskyte a spozorovaní akéhokoľvek príznaku okamžite vyhľadajte lekára.
Diagnostika kvapavky spočíva v kultivačnom potvrdení prítomnosti gonokokov vo výtoku. Ten je však často veľmi zložitý z dôvodu veľmi veľkej citlivosti gonokokov na zmenu prostredia. Získanú vzorku z výtoku je dôležité v rýchlosti dopraviť na vyšetrenie do laboratória. Výsledky sú k dispozícii jedného týždňa. Niekedy skúsený lekár diagnózu môže stanoviť aj na základe mikroskopického vyšetrenia odobranej vzorky priamo v ambulancii. Kvapavka sa dá liečiť orálnym (cez ústa) podávaním antibiotík. Vhodné je s liečbou začať čo najskôr. Lekár má k dispozícii niekoľko účinných druhov antibiotík. Obaja partneri musia liečbu podstúpiť spoločne a dodržiavať pokyny a ordinácie lekára. Ak sa ochorenie objaví po liečbe, znamená, že jeden s partnerov neužíval antibiotiká ako mal, alebo že jeden z nich má pohlavný styk s ďalšou osobou. V takomto prípade sa celá liečba musí zopakovať opäť u oboch, poprípade viacerých partnerov. Aby sa lekár presvedčil o kvalite liečby, môže testy zopakovať o dva týždne po liečbe.
3. Chlamýdie
Chlamýdie sú v súčasnosti pokladané za jednu z najrozšírenejších pohlavne prenosných ochorení. Chlamýdiovou infekciou sa človek môže nakaziť pri vaginálnom, análnom, niekedy aj pri orálnom pohlavnom styku s nakazenou osobou. Je to choroba mladých ľudí, ktorí majú veľa sexuálnych partnerov, alebo ich veľmi často menia. Pri takej veľkej frekvencii striedania sexuálnych partnerov je pochopiteľné, že sa partneri dobre nepoznajú a teda nevedia ani svoj zdravotný stav. Táto skutočnosť vyhovuje chorobe, aby sa nerušene šírila ďalej. Pôvodcom toho ochorenia je baktéria Chlamydia trachomatis, ktorá je známa už od roku 1910, kedy bola po prvýkrát diagnostikovaná. Pritom chlamýdiová infekcia už znepríjemňovala život ľuďom v starovekom Egypte. Zaujímavosťou je, že až v posledných 15. rokoch sa chlamýdiová infekcia spája s pohlavným stykom a začala sa radiť medzi sexuálne prenosné ochorenia. Baktéria chlamýdiovej infekcie bez bunky hostiteľa nie je schopná prežiť, preto touto infekciou sa nemožno nakaziť napríklad na verejných toaletách.
V priemere u 3. až 4. % nakazených žien chlamýdiovou infekciou priebeh ochorenia prebieha bez väčších symptómov, ktorými by na seba upozornila. Na rozdiel od väčšiny mužov, kde sa už v začiatkoch symptómy ochorenia objavia. Inkubačná doba ochorenia je 1 až 3 týždne po vniknutí choroboplodných baktérií do organizmu.
U žien neliečená chlamýdiová infekcia často vedie k uretrálnym (močovým) problémom. Kolónie chlamýdiových buniek menia epitel (zhluk buniek) vo vagíne, čo je preukázateľné cytologickým vyšetrením. Chlamýdiová infekcia môže postupovať ďalej a vyvolať zápal vajíčkovodov a vaječníkov. Ich postihnutie sa prejaví vysokou horúčkou, zvýšenými hodnotami leukocytov (bielych krviniek) v krvi a zvýšenou sedimentáciou červených krviniek. Infekcia, ktorá prešla až na vajíčkovody je často príčinou ich zúženia a následnému vzniku sterility u žien. Ak je tehotná žena nakazená chlamýdiovou infekciou, veľa tehotenstiev končí spontánnym potratom. Pokiaľ sú v období pôrodu v krčku maternice preukázateľné chlamýdie, tak sa infikuje pri vaginálnom pôrode 60 až 70% novorodencov. Chlamýdiová infekcia prispieva aj k predčasnému odtoku plodovej vody, dokonca až 6 týždňov pred stanoveným termínom pôrodu. Novorodenci často trpia zápalom očí a očná profylaxia (liečba zameraná na prevenciu ochorenia) je dlhodobo neúčinná, lebo kolónie chlamýdií osídlili nosohltan, priedušky a črevo. Z tohto dôvodu detičky zle prosperujú, majú zažívacie problémy a sú menšie ako zdravý novorodenci.
Z dôvodu, že ochorenie prebieha bez väčších symptómov ja diagnostika chlamýdiovej infekcie pomerne náročná. Najjednoduchším a najpresnejším spôsobom diagnostiky chlamýdií u ženy je laboratórny test zo vzorky vaginálneho výtoku poslaného v špeciálnom transportnom médiu. Diagnózu je teda možné potvrdiť priamym preukázaním pôvodcu tohto ochorenia. Odber vzorky vaginálneho výtoku mnohé ženy môžu pociťovať bolestivo, pretože sa špeciálnou štetôčkou lekár musí dostať pomerne hlboko do cervixu (krčku maternice). Protilátky proti chlamýdiám sa dajú diagnostikovať aj zo vzorky krvi, ktorú vám lekár môže odobrať na serologické vyšetrenie. Chlamýdiová infekcia sa najčastejšie lieči podávaním antibiotík. V akútnych prípadoch sú antibiotiká podávané injekčnou formou priamo do žily. Aby liečba bola úspešná je potrebné liečiť súčasne oboch (poprípade všetkých sexuálnych) partnerov. Liečba obyčajne trvá 10 dní a je potrebné zdržať sa pohlavného styku počas liečby. Ak je potvrdená infekcia len u jedného z partnerov, musí sa liečiť aj druhý partner, aj keď nemá infekciu a neobjavili sa uňho žiadne symptómy. Liečbu musia podstúpiť aj tehotné ženy alebo infikovaní novorodenci.
4. Vaginálna mykóza (Kandidóza)
Vaginálna mykóza, známa aj ako kandidóza, je infekcia spôsobená premnožením kvasiniek rodu Candida, najčastejšie Candida albicans. Tvarohovitý výtok a neznesiteľné svrbenie na najintímnejšom mieste sú typickými príznakmi. Rodidlá bývajú začervenané a opuchnuté. Pri chronickej kandidóze už svrbenie nemusí byť také intenzívne a výtok býva belavejší a redší.
Mykózy už dlhšie nezaraďujeme medzi sexuálne prenosné ochorenia. Môžu vzniknúť aj u ľudí, ktorí pohlavne nežijú, napríklad aj u detí. Kvasinky môžu pošvu normálne kolonizovať, no pri oslabení imunity alebo pri zmene pH v pošve sa môžu nadmerne rozmnožiť. K rizikovým faktorom vzniku kandidózy patria stres, oslabená imunita, hormonálne zmeny (tehotenstvo, menopauza), dlhodobé užívanie antibiotík alebo hormonálnej antikoncepcie, či nedostatočná alebo nadmerná hygiena.
Liečba vaginálnej mykózy je zvyčajne založená na aplikácii antimykotík vo forme krémov, vaginálnych čapíkov alebo tabliet. V prípade opakovaných infekcií je dôležité vyhľadať lekára, ktorý môže predpísať dlhodobejšiu liečbu alebo profylaktické podávanie liekov.
Prevencia pohlavných chorôb
Jedným z najspoľahlivejších spôsobov, ako sa chrániť pred pohlavne prenosnou chorobou, je mať monogamný partnerský vzťah. Mať pohlavný styk výlučne len s jednou osobou, ktorej dokonale poznáme jej zdravotný stav. Treba pamätať na fakt, že antikoncepčné tabletky alebo sterilizácia zabraňujú len pred nečakaným tehotenstvom, ale vôbec nás nechránia pre pohlavnou chorobou.
Ak nemáme ešte stáleho partnera, nesmieme zabúdať na používanie prezervatívu (mužský, ženský) pri každom pohlavnom styku. Dôležitou súčasťou prevencie pohlavných chorôb je tiež používanie prezervatívov pri pohlavnom styku a pravidelné testovanie, zvlášť pri častom striedaní partnerov. Veľmi dôležitá je preto otvorená komunikácia so sexuálnym partnerom o intímnom zdraví.
Diagnostika a liečba
Diagnostika pohlavných chorôb zahŕňa rôzne metódy, ktoré pomáhajú identifikovať prítomnosť infekcie spôsobenej baktériami, vírusmi, kvasinkami alebo parazitmi. Medzi najbežnejšie metódy diagnostiky pohlavných chorôb patrí fyzikálne vyšetrenie, pri ktorom lekár vykoná vizuálnu kontrolu pohlavných orgánov, úst, hrdla alebo konečníka, podľa toho, akými ťažkosťami pacient trpí. Lekár skontroluje výskyt pľuzgierov, vyrážok, vredov alebo iných príznakov, ktoré sa vymykajú normálnemu stavu. Po osobnom vyšetrení u lekára nasleduje najčastejšie odber vzoriek a laboratórne testovanie, ktoré v dnešnej dobe dokáže spoľahlivo určiť nielen to, o aký typ ochorenia ide, ale aj v akom je štádiu.
Liečba sexuálne prenosných ochorení závisí od typu infekcie, závažnosti stavu, ale aj od toho, či pacient nemá ďalšie zdravotné komplikácie. Existuje niekoľko spôsobov liečby, ktoré sa líšia podľa pôvodcu infekcie - baktérie, vírusy, parazity alebo kvasinky. Bakteriálne pohlavné choroby sa vo väčšine prípadov úspešne liečia antibiotikami - podľa konkrétnej diagnózy sa najčastejšie siaha po doxycyklíne, azitromycíne, ceftriaxóne a injekčnej forme penicilínu. Vírusové pohlavné choroby nemôžu byť úplne vyliečené, ich symptómy sa však dajú kontrolovať a zmierniť pomocou liekov. Na zmiernenie väčšiny z nich sa využívajú rôzne antivirotiká podľa toho, aké majú jednotlivé pohlavné choroby príznaky.
Pri liečbe parazitárnych infekcií je dôležité sledovať pôvodcu. Z parazitárnych pôvodcov sa najčastejšie vyskytuje trichomoniáza a voš lonová. Zatiaľ čo trichomoniáza je prvok, ktorý spôsobuje infekciu, na liečbu ktorej sa využívajú lieky ako metronidazol alebo tinidazol, na odstránenie vši lonovej je potrebný úplne iný prístup. Pohlavne prenosné choroby s hubovým pôvodcom sú najčastejšie spôsobené Candidou a prejavujú sa ako kvasinkové infekcie. Tá je liečená antimykotikami, ktoré môžu byť v podobe krémov, čapíkov alebo tabletiek.
V prípade, že sa u vás potvrdí pohlavná choroba, je potrebné kontaktovať sexuálneho partnera/partnerov, ktorý sa mohol buď nakaziť od vás alebo vy od neho. Ideálne je, ak partner absolvuje laboratórne testy aj bez toho, aby sa u neho vyskytli príznaky, aby mal istotu a zabránilo sa ďalšiemu šíreniu ochorenia.
Syndróm vyhorenia: Kedy váš motor potrebuje prestávku? (Karol Kováč)
