Obdobie od Popolcovej stredy do Veľkej noci patrí pôstu. Ak sa chcete na pár dní či týždňov vyhýbať mäsu, cukru a zbytočnému maškrteniu, je pomerne ťažké premyslieť si, čo variť. S tým vám radi pomôžeme. V minulosti boli obdobia prísneho pôstu určované cirkevným rokom, a preto bolo aj obdobie pôstu brané veľmi vážne. V praxi to znamenalo, že sa počas 40 dní ľudia vyhýbali jedeniu mäsa, ba dokonca gréckokatolícki a pravoslávní veriaci nejedli ani len mlieko, syr. Pôst síce znamenal zdržiavanie sa od mäsitých pokrmov, ale okrem toho sa odporúčali aj iné formy pôstneho úkonu a to napríklad nejesť sladkosti, nefajčiť, nekonzumovať alkohol, konať dobré skutky, respektíve skutky milosrdenstva.
40-dňovým pôstom si kresťania pripomínajú Ježišov štyridsať dní trvajúci čas na púšti ako príprava na svoje verejné účinkovanie. Medzi dni s prísnym pôstom patrila Popolcová streda - teda deň keď si veriaci nechávali svoje čelá poznačiť krížikom s popola ako pripomienka pominuteľnosti a dočasnosti na tomto svete. Počas Popolcovej stredy platil prísny pôst to znamenalo zdržiavať sa mäsitého pokrmu v tento deň a jesť len raz denne do sýtosti. Druhý deň kedy platil prísny pôst bol Veľký piatok. Aj keď v súčasnosti už len málokto z nás drží pôst počas celých 40 dní pred Veľkou nocou, predsa len očistné a pôstne dni sa odporúčajú aj pre dnešného moderného človeka.
Pravoslávne Vianoce, oslavované veriacimi, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, sú späté s bohatými tradíciami a zvykmi, ktoré sa líšia od tých, ktoré poznáme v západnej kultúre. Na Slovensku slávi Vianoce podľa juliánskeho kalendára približne jedna tretina pravoslávnych veriacich. Väčšina z nich žije v severovýchodných okresoch ako Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce a Snina. V prešovskej eparchii slávi narodenie Spasiteľa podľa starého kalendára asi 90 percent cirkevných obcí. Podľa protodiakona Jána Husára z Katedrálneho chrámu sv. Alexandra Nevského v Prešove, pravoslávnej cirkvi nepredchádza advent, ale 40-dňový pôst. Počas neho sa veriaci zdržiavajú konzumácie mastných jedál, mäsa, mlieka a akýchkoľvek živočíšnych produktov. V tomto období sa nekonajú ani cirkevné svadby a zábavy. Dôraz sa kladie na duchovnú prípravu vrátane spovede.
Štedrovečerný stôl a pôstne tradície
Jednou z najvýraznejších odlišností je pôstne obdobie, ktoré predchádza sviatkom a ovplyvňuje aj zloženie štedrovečerného stola. Počas neho sa veriaci zdržiavajú konzumácie mastných jedál, mäsa, mlieka a akýchkoľvek živočíšnych produktov. Na štedrovečernom stole sa tradične objavujú jednoduché jedlá pripravené z vlastnej úrody, pričom mäso, mlieko a živočíšne produkty sú vylúčené. Ryba so zemiakovým šalátom, typická pre slovenské Vianoce, tu nemá svoje miesto. Namiesto toho sa podávajú polievky, prívarky a ďalšie pôstne jedlá, ktoré majú svoje špecifické receptúry a symboliku.
V pravoslávnych rodinách sa na Štedrý deň zväčša nekonzumuje žiadne jedlo až do štedrovečernej večere, ktorá nasleduje po východe prvej hviezdy. Jedlá sú pôstne, bez mäsa, masla, mlieka a rýb. Tradične nechýba cesnak, chlieb s medom namiesto oblátok, kapustnica bez mäsa a klobásy, mačanka z húb, opekance s makom, zemiaky s cibuľou a sušené ovocie. V niektorých rodinách sa pripravujú pečené pirohy plnené zemiakmi alebo kapustou, rôzne prívarky z fazule, šošovice a polievka zo sliviek.
K tradíciám patrí slama pod stolom, kde deti hľadajú oriešky a ovocie. Reťaz okolo stola má symbolizovať súdržnosť rodiny. V rodinách so statkom sa z každého jedla odnesie kúsok zvieratám do maštale. Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Po štedrovečernej večeri je najväčším sviatkom návšteva chrámu, kde sa koná Veľké povečerie. Obrady sú dlhé, trvajú tri aj viac hodín. Následne sa veriaci stretávajú vo svojich chrámoch na liturgii oslavujúcej „Roždestvo Isusa Christa“.
Tradičné pravoslávne pôstne recepty
Pôstne jedlá boli z hľadiska dnešnej racionálnej stravy skutočne veľmi vyhovujúce. Pôst mal teda nielen duchovný rozmer, ale napomáhal aj k očiste tela po zaťažujúcich fašiangových dňoch. Pôst napomáhal človeku k stíšeniu a upriameniu sa k duchovnu.
Polievky
- Zeleninová polievka: polievka z mrazenej alebo čerstvej zeleniny je vždy dobrý nápad.
- Pôstna polievka: dobrá kyslá kapusta, zemiaky a sladká paprika splynú do fantastickej polievky. Táto polievočka je z tých babičkiných receptov. Jednoduchá, ale sýta a veľmi dobrá.
- Hríbová mačanka: Názov polievky pochádza zo zvyku namáčať si do nej chlieb.
- Rusínska polievka s mletými hubami a kapustou: Táto polievka je typická pre severovýchodné regióny Slovenska, kde žije väčšina pravoslávnych veriacich.
- Kapustnica: Bez mäsa a klobásy.
- Slivčanka: polievka zo sliviek.
- Fazuľová polievka na kyslo.
- Hrachová polievka s geršľou (krúpami).
Hlavné jedlá a prívarky
- Chutný brokolicový prívarok: ružičky brokolice spolu so zemiakmi uvaríme do mäkka a zahustíme bešamelom z múky a smotany na varenie.
- Šošovicová kaša: hustá, výživná a chutná kaša z červenej šošovice, dochutená cesnakom.
- Zeleninové placky: tekvicu postrúhame dochutíme majoránom a cesnakom. Na plech vystlaný papierom na pečenie tvarujeme placky a pečieme v rúre.
- Klasika z brokolice: niet nad dobrú brokolicovú polievku.
- Slaný koláč z karfiolu: výborný pečený, zeleninový koláč. Ružičky karfiolu, papriku a strúhané zemiaky spojíme vajíčkom a strúhaným syrom. Cesto zarovnáme na plech a upečieme chutný koláč. Nápaditý spôsob ako si pripraviť naozaj vynikajúce samostatné jedlo či prílohu z jednej z najzdravších zelenín.
- Cícer a mrkva: uvarený cícer, strúhaná mrkva a mozzarella vytvoria základ pre chutné cesto. Vytvarujeme placky a upečieme v rúre. Mňam!
- Šošovicové jedlá:
- Zemiaky s cibuľou.
- Tatarčené pirohy (pohánkové).
Kaše
Základ nielen pôstnych jedál našich predkov tvorila kaša - veď sa aj hovorilo: “kaša matka naša“.
- Cícerová kaša
- Pohánková kaša
- Grisová (krupičná) kaša
- Jačmenná kaša
- Kukuričná kaša (tengeričanka, kukuričanka)
- Zemiaková kaša
- Cícerová kaša
- Fazuľová kaša
- Hrachová kaša
- Ryžová kaša s cukrom a škoricou (modernejšia kaša).
Pečivo a iné
- Posúch: voňavý posúch z kysnutého cesta perfektne zapadne do pôstneho jedálnička.
- Domáce pečivo: pečivo vôbec nie je nepriateľom ani v pôste ani v diéte. Najlepšie je nájsť si spoľahlivý recept a upiecť si čerstvý chlieb vždy, keď naň dostanete chuť.
- Kyselo z ovsenej múky: kyselica, ktorá sa varila z ovsenej múky, šrotu, vody a zvyškov starého chleba - tieto komponenty sa zmiešali a nechali vykvasiť. Zákvas sa precedil cez sitko a zohrial sa - zahustil sa múkou v takom prípade sa konzumoval ako polievka, bez múky slúžil ako nápoj.
- Brija alebo čír: do litra vody sa vysypala 1 múky a za varu sa miešala do zhustnutia, potom sa kaša osolila a do prostriedku sa nalial ľanový olej.
- Chudobinca: ktorá sa skladala s pečených zemiakov, cesnaku a cibule pečených v rúre.
- Kalkýš: bolo to pôstne jedlo, ktoré sa konzumovalo počas celého pôstu. Jedlo tvorila pšenica a jačmeň. Zmes sa spolu zmiešala a polievala sa až sa objavili klíčky - potom sa zmes rozdrvila na drevenej doske, precedila sa cez sitko zriedená s vodou. Vznikla tekutina mlieku podobná a tá sa zahustila ražnou šrotovou múkou v pomere 1:1. Vzniknutá kaša sa zriedila s vodou a vliala sa na pekáč, kde sa zapiekla. Kalkýš po zapečení mal na vrchu peknú chrumkavú kôrku a vo vnútri bol kašovitý. Kalkýš sa zvykol jesť aj tri dni po sebe, pretože čím dlhšie stál tým bol sladší a šťavnatejší. Toto jedlo bolo v predjarnom a jarnom období priam želateľné pre dobré fungovanie organizmu. Jedlo bolo pôstne, ale pritom výživné a pôsobilo ako detoxikácia organizmu. Príprava a konzumácia kalkýša mala aj veľmi zaujímavú sociálnu funkciu - často sa dávali viaceré domácnosti dohromady (najmä susedia) a spoločne ho vytvorili i konzumovali, každá domácnosť prispela svojou časťou obilia.
Tradičné pravoslávne vianočné jedlá
Vianočné sviatky ako také sú spojené s mnohými tradíciami, ktoré sa líšia aj medzi jednotlivými regiónmi. Odlišnosti samozrejme nachádzame aj medzi jednotlivými krajinami.
Vianočné polievky
- Kuťa (Kolivo): Je to varená pšenica s medom a orechmi. Je to sladká vianočná maškrta.
- Rusínska polievka s mletými hubami a kapustou.
- Mačanka: Štedrá večera v rôznych krajinách Európy. Vianočné sviatky ako také sú spojené s mnohými tradíciami, ktoré sa líšia aj medzi jednotlivými regiónmi. Odlišnosti samozrejme nachádzame aj medzi jednotlivými krajinami. V nasledujúcich riadkoch ponúkame charakteristiku štedrovečernej večere naprieč celou Európou. Mohlo by sa zdať, že na Vianoce sa až tak veľa nových vecí vymyslieť nedá, no každý sviatočný stôl sa prehýba pod iným druhom špecialít od ryžového pudingu cez pečeného úhora až po rybaciu polievku.
Pravoslávna cirkev na Slovensku dnes
Podľa posledného sčítania ľudu je na Slovensku približne 50 000 pravoslávnych veriacich. Takmer všetci slávia sviatky Veľkej noci v rovnakom termíne. Na svete je podľa odhadu 350 miliónov pravoslávnych veriacich, ktorí žijú v rôznych krajinách, vrátane Ruska, Ukrajiny, Bieloruska, Rumunska, Grécka, Cypru a niektorých arabských štátov, ako aj v USA. Vplyvom migrácie ľudí sa Pravoslávna cirkev šíri aj do ďalších krajín.
Veriaci si chcú veľkonočné sviatky užiť naplno a tak si berú v práci na pondelok, prípadne aj utorok dovolenky.
Pravoslávni začínajú sláviť pravoslávne Vianoce tiež ako ostatní kresťania - 24. decembra, avšak podľa staobylejšieho - juliánskeho kalendára. Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa svetského kalendára (gregoriánskeho) je už 6. januára. Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni. Deň pred sviatkami 6. januára (24.decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstné jedlá. 7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy. Po tomto sviatku nasleduje 8. januára (26.decembra) sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky) a 9. januára (27. decembra) si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana.
Najprísnejší pôst sa dodržuje na Štedrý večer, keď sa slávia tzv. cárske časy s čítaním bohoslužobných textov viažúcich sa k sviatku Roždestva zrána. Následne okolo obeda sa slávi Liturgiou svätého Vasilija Veľkého s večerňou. Na nej sa čítajú starozákonné čítania ohlasujúce Christovo narodenie. Veliké povečerie s posvätením chlebov, pšenice, vína a oleja sa koná neskoro večer. Na ďalší deň doobeda sa slávi slávnostná liturgia k sviatku Vianoc - ktorého presný názov v cirkevnoslovančine je Roždestvo Hospoda, Boha i Spasa našeho Isusa Christa. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku totiž nie je zvykom slúžiť polnočnú omšu.
Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode, napríklad aj v potoku. Všetky jedlá sú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemusel odbiehať od stola.
Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Prítomní sa začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého aspoň okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou. Následne sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
Priemerná štedrovečerná večera v rôznych krajinách Európy ukazuje rozmanitosť tradícií, no základný cieľ - spoločné stretnutie rodiny a oslava sviatku - zostáva rovnaký.
Charakteristické jedlá viažuce sa k obdobiam alebo dňom pôstu. Dodržiavanie pôstnych termínov a charakter pôstnych jedál ovplyvnilo kresťanstvo. Za pôstnu sa považovala predovšetkým rastlinná strava. Tradičnými pôstnymi jedlami boli preto rôzne polievky - obilninová, kapustová, strukovinová, cesnaková, hubová, ovocná, prívarky zo strukovín, kapusty, zemiakov a kaše z múky alebo krúp. Na zápražku alebo omastenie jedál sa používali rastlinné oleje alebo stopené maslo, ktoré sa tiež považovali za pôstne. Pôstnymi boli múčne jedlá - cestoviny, placky a chlieb. Zo živočíšnej stravy mali pôstny charakter predovšetkým studenokrvné ryby, ale jedli sa aj žaby a raky. Z nápojov sa mohla v období pôstu konzumovať pálenka, víno i pivo, z nealkoholických všetky okrem mlieka. Pri prísnom dodržiavaní pôstu (najmä u pravoslávneho a gréckokatolíckeho obyvateľstva) sa nesmeli jesť ani mliečne výrobky. Výnimky sa robili len v strave malých detí, ktorým sa aj v čase pôstu dávalo mlieko a mliečne výrobky. V priebehu 20. storočia došlo u rímskych katolíkov k oficiálnemu skráteniu dlhotrvajúcich pôstnych období. Z pôvodne 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou sa pôst dodržiaval len na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Z pôvodného 30-dňového pôstneho obdobia pred Vianocami sa ľudia postili už len na Štedrý deň a pôstny charakter si zachovávala aj štedrovečerná hostina. Veľký piatok je dňom ticha, rozjímania, ale aj jednoduchosti - a práve tá sa odrážala aj v tradičnej pôstnej kuchyni našich starých mám. Bez mäsa, bez prebytku, zato s láskou, rozvahou a z lokálnych surovín, ktoré boli po ruke.
1. Jednoduchá, výživná a symbolická - šošovica bola kedysi považovaná za jedlo chudobných, no práve preto mala počas pôstu v kuchyni svoje pevné miesto. Babičky ju varili s koreňovou zeleninou, bobkovým listom, cesnakom a pár kvapkami octu na záver.
2. Bez mäsa, bez výmyslov - len zemiaky, múka a štipka soli. Lokše sa piekli nasucho na platni alebo panvici, natreli sa maslom (alebo olejom, ak sa držal prísny pôst) a jedli s kyslou kapustou alebo s kyslou smotanou.
3. Áno, aj sladké jedlá boli pôstne, pokiaľ neobsahovali masť či vajcia. Naše staré mamy vedeli pripraviť jemné kysnuté cesto z múky, droždia, vody a štipky cukru. Buchty plnili slivkovým alebo jablkovým lekvárom a piekli ich vedľa seba tak, aby sa spojili.
4. Toto jedlo by mohlo mať podtitul „chudobná delikatesa“. Uvarené zemiaky sa zmiešali s osmaženou cibuľkou na oleji, pridala sa kyslá smotana a trocha octu a všetko sa spolu podusilo.
5. Ak boli halušky bez slaniny, ale zato s kopou dobrej kyslej kapusty, nikomu nič nechýbalo. Strapačky sa vyrábali z vody, múky a trošky soli - len základné suroviny. Uvarené sa premiešali s podusenou kapustou a dochutili rascou.
Tieto pôstne jedlá nie sú len spomienkou na minulosť - sú aj výzvou spomaliť, navariť z mála a vrátiť sa k jednoduchosti.
tags: #pravoslavne #postne #recepty