Kríčkové, cherry či koktejlové. V svetovej i slovenskej kuchyni majú nenahraditeľné miesto. Ak ste aspoň raz vyskúšali, ako chutia paradajky vypestované v záhradke, dáte nám za pravdu, že tie zo supermarketu sú už na vedľajšej koľaji. Paradajky nájdeme takmer v každej záhrade. Ich obľúbenosť a relatívna jednoduchosť pestovania im v súčasnosti vyslúžili prvé miesto v rebríčku, čo aktívni i víkendoví záhradkári najviac pestujú. Je ľahké uhádnuť prečo: osivo paradajok je lacné, pestovanie stredne náročné a klimatické zmeny umožňujú pestovať ich nielen na juhu Slovenska. Paradajky sú také obľúbené, že ich pokojne môžeme volať zeleninové zlato. Práve teraz nastáva čas ich výsevu na predpestovanie priesad. Cieľom je vypestovať šťavnatý, mäsitý, charakteristicky a pekne sfarbený plod so sladkou alebo sladko-kyslou chuťou, ktorý by mal obsahovať veľa zdraviu prospešných látok (napr. karoténov, lykopénu, vitamínu C… ). Paradajky obsahujú lykopén, najsilnejší prírodný antioxidant. Antioxidanty bojujú proti voľným radikálom, molekulám ktoré spôsobujú rôzne chronické ochorenia. Domáce vypestované paradajky majú vynikajúcu chuť, ktorej sa nevyrovná žiadna umelá paradajka zo supermarketu.
Paradajkový trh je plný špecifických druhov. K obľúbeným patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné kokteilové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. Okrem spomínaného delenia pestovatelia ešte rozlišujú rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi - takéto druhy potrebujú nejaký oporný bod (ide o takzvané indeterminantné odrody). Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patrí Karla a Pavlína. Tornádo F1: klasická odroda paradajok, ktorá má veľké, červené a okrúhle plody. Karla: stredne skorá odroda s guľatými a pevnými plodmi. Pavlína: rastlina s mohutnejším vzrastom a veľmi pevnými a sladkými plodmi. Sungold F1: táto odroda má plnú chuť a je považovaná za jednu z najlepších.
Osobitosťou paradajok je, že sa o ne treba starať už od pestovania sadeníc, a potom najmä pri vysadení na trvalé miesto. Denné teploty by mali byť minimálne 18 °C, nočné minimálne 10°C. Paradajky potrebujú veľa slnka, dobre pohnojenú pôdu a veľa vody. Vysádzame ich do dobre pripravenej pôdy s pridaným organickým hnojivom Plantella Organik v pomere 2 kg na 10 m2, u menších hriadok Plantella Nutrivit na paradajky a plodové rastliny, ktoré vďaka svojej forme rýchlo uvoľňuje živiny, čím uspokojí nenásytnú plodovú zeleninu. Dôležité je minimálne jeden až dva týždne pred výsadbou pripraviť záhradnú pôdu hnojením. Mnohí to preháňajú s nadmernou hustotou výsadby, čo môže byť zdrojom problémov vo vegetačnej sezóne. Rastliny vysádzame čo možno najďalej od seba, aby bolo medzi nimi veľa vzduchu a listy rýchlejšie schli. Ak sadíme príliš nahusto, rýchlo sa objavia choroby, ktoré sa rozšíria na všetky sadenice.
Predpestovanie priesad
Vhodným časom na výsev paradajok je druhá polovica februára až začiatok marca. Aj keď je vonku chladno a v záhrade ešte nie sú vhodné podmienky na pestovanie rastlín, koniec januára a začiatok februára je ideálny čas na predpestovanie priesad. Vďaka predpestovaniu budú rastliny silnejšie a odolnejšie. Dostanú viac času a kvalitnejšie podmienky na vývoj koreňov a listov. Navyše si vašu úrodu budete môcť pozbiera aj o dva či tri týždne skôr. Koniec zimy a začiatok jari tak predstavujú ideálny čas, kedy sadiť priesady paradajok a papriky. S výsadbou ich semienok na priesady môžete začať už vo februári alebo začiatkom marca.
Priesady si buď zakúpime v záhradkárskom obchode, alebo si ich vypestujeme zo semien. Semienka posadíme do téglikov, ktoré musia mať na dne otvory na odtok prebytočnej vody. Predpestovanie priesad trvá 2 -3 mesiace. Najlepšie je začať v polovici marca. Vhodným časom na pestovanie vlastných priesad paradajok je obdobie konca zimy a začiatku jari, teda približne od druhej polovice februára a počas marca. Semená kúpite v obchodoch, prípadne môžete použiť tie z minuloročných plodov, pokiaľ vaše odrody neboli hybridy.
Základom úspechu pri predpestovaní paradajok je voľba substrátu. V súčasnosti nájdete na trhu niekoľko druhov substrátov, pri predpestovaní paradajok však voľte druh s neutrálnym pH (hodí sa na väčšinu zeleniny), ktorý je určený špeciálne na výsev. Ideálny substrát pri paradajkách je ten s neutrálnym pH. Pri vysievaní dbajte na to, aby mal hrantík alebo iná nádoba na výsev semienok na dne otvory na odtok prebytočnej vody. Do nej potom vložte substrát. Pri pestovaní rastlín na parapete ich nezabúdajte raz za čas otočiť, aby sa neťahali za svetlom do jedného smeru.
V interiéri si pripravte nádobu s dobre navlhčeným a sterilným substrátom, ktorý do nej zľahka vysypte. Pomocou ceruzky alebo paličky vyryte ryhy hlboké asi 1 cm. Semienka sejte naširoko - 1 kus na vzdialenosť 1 centimetra. Výsev zalejte, najlepšie vodou v rozprašovači. Nádoby so semienkami umiestnite na teplé miesto - do skleníka alebo na parapet. Nádobu zakryte - pomôže vám potravinová fólia alebo mikroténové vrecko. Prvé klíčky sa objavia najskôr na siedmy deň od výsevu, zvyčajne však do dvoch týždňov. Vtedy sú síce sadenice malé, ale už majú peknú zelenú farbu listov. Tá je tiež ukazovateľom, že majú dostatok svetla.
1. Kvetináče s priemerom 9 - 10 cm naplníme takmer až po okraj výsevným substrátom bez rašeliny alebo s obsahom kompostu. Jemne utlačíme, poriadne zalejeme. 2. Semená rovnomerne rozložíme na povrch tak, aby boli od seba vzdialené 1 - 2 cm. 3. Na povrch nasypeme cca 5 mm vrstvu substrátu alebo vermikulitu a jemne utlačíme. 4. Každý kvetináč označíme názvom odrody a dátumom výsevu. Substrát udržiavame vlhký. 5. Výsevy dáme na miesto, kde je vyrovnaná teplota 15 - 20 °C. Vhodný je vykurovaný skleník, ako aj svetlý okenný parapet. 6. Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní.
Keď sa na sadeniciach objavia tzv. pravé listy, je ideálny čas na pikírovanie, teda presadenie sadeníc do väčších nádob. Nezabúdajte, že chlad paradajkám môže ublížiť, preto ich aj naďalej udržujte v teple, inak by vám uhynuli. Za 5 - 7 týždňov by ste mali mať pripravené kvalitné sadenice s priemernou výškou 20 cm, pričom by mali mať 3 - 5 pravých listov.
Priesady sú náročné na svetlo, preto pre správny vývoj, odporúčame použiť svietidlá alebo umiestniť priesady blízko okna (ideálne na južnú stranu). Pri umiestnení na parapete sa niekedy stáva, že priesady sú príliš tenké a vysoké, lebo rastlinky sa „ťahajú“ za svetlom. Preto je ideálne, aby hlina, v ktorej sú zasadené, bola na úrovni skla, teda nie až pod okenným rámom.
Teplota pre klíčenie plodovej zeleniny (paradajky, paprika, uhorky) je optimálna teplota okolo 25 °C. Po prvých klíčkoch je vhodné teplotu znížiť na 20 °C. Všeobecne sa neodporúča pokles teplôt pod 10 °C. Keď začne povrch pôdy zasychávať, je vhodný čas na zavlažovanie priesad vodou, ktorá má teplotu rovnakú ako je teplota vzduchu. Priesady potrebujú dostatočné množstvo živín na správny vývoj, preto je potrebné pravidelne hnojiť rastliny vhodným hnojivom na priesady, aby nedošlo k tzv. „spáleniu“ pri prílišnom obsahu živín. Rastliny v interiéri sú viac náchylné na choroby a škodcov, preto by sa priesady mali pravidelne kontrolovať. V prípade akýchkoľvek príznakov (suché, zažltnuté lístky, vošky a pod.) je vhodné tieto príznaky odstrániť.
Výsadba priesad
Priesady paradajok by ste mali sadiť až po uplynutí jarných mrazov, čiže v druhej polovici mája. S vonkajšou výsadbou paradajok sa oplatí počkať na druhú polovicu mája. Počkajte, až kým sa pominú posledné jarné mrazy. Ideálnym časom na vonkajšiu výsadbu je druhá polovica mája po troch ľadových mužoch. Pri výsadbe by mala teplota pôdy dosahovať minimálne 10 stupňov Celzia.
Plánujete sadiť paradajky do skleníka či fóliovníka? V tom prípade začnite s výsadbou sadeníc v prvej polovici marca. Pokiaľ chcete paradajky vysádzať vonku v záhonoch, úplne stačí, keď začnete s výsadbou sadeníc až na sklonku marca. Len čo sa objavia rastliny s prvými lístkami, mali by ste vykonať takzvané prepichovanie paradajok. Pri prepichovaní sa mladé paradajky presúvajú z pôdy, kde ste ich prvotne zasadili, na miesto, kde budú mať väčší priestor na rast. Zasadiť ich môžete do klasických plastových pohárikov, kvetináčov alebo zakoreňovačov.
Paradajky sadíme do fóliovníka tak, že si vyhĺbime jamku a do nej vložíme predpestovanú paradajku (sadenicu). Fóliovník poskytne sadeniciam dokonalé podmienky pre rast a ochranu plodín. Sadenice paradajok nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale kolmo tzn. že rastlinku oprieme o jamku a zasypeme pôdou. Sadenicu zasypeme pôdou a pôdu poriadne zatlačíme, aby po zaliatí nevznikla jamka. Sadenice výdatne zalejeme.
Výsadbu samotných paradajok je vhodné realizovať zhruba od polovice apríla do konca mája. Treba si počkať, kým pominú jarné mrazy, aby vám vaše rastliny nezničili ešte skôr, ako z nich budete mať úžitok. Náš tip: Pre efektívnejšie sadenie môžete využiť zakoreňovače na priesady.
Výsadba paradajok do pôdy nie je nijako zložitá a zvládne ju aj začínajúci záhradkár. Najskôr je potrebné na chvíľu namočiť koreňový bal sadenice do vody, do ktorej môžeme primiešať mykoparazitickú hubu (Pythium oligandrum). Sadenice vysádzame mierne šikmo a hlbšie, než rástli v kvetináči - vytvoria si tak bohatší koreňový systém. Rýľom alebo lopatkou na sadenie si pripravte jamku tak, aby bol koreňový bal maximálne desať centimetrov hlboko. Pri kolíkových paradajkách nezabudnite pri rastline upevniť pevnú oporu do zeme. Vhodné sú najmä špirálové opory pre paradajky, ku ktorým sa rastliny jednoducho prichytia - netreba ich vyväzovať.
Pri výsadbe nasypeme na dno jamky ekologické granulované hnojivo Plantella Nutrivit na paradajky, ktoré obsahuje veľa prírodného draslíka a iné živiny. Priesady sadíme šikmo a veľmi hlboko (aj stonku zakopeme až po prvé pravé listy), aby sa rozvinulo viac koreňov. Čím viac koreňov má rastlina, tým je silnejšia a ľahšie bojuje s chorobami.
Ak sadíme príliš nahusto, rýchlo sa objavia choroby, ktoré sa rozšíria na všetky sadenice. Rastliny vysádzame čo možno najďalej od seba, aby bolo medzi nimi veľa vzduchu a listy rýchlejšie schli. Mnohí to preháňajú s nadmernou hustotou výsadby, čo môže byť zdrojom problémov vo vegetačnej sezóne.
Starostlivosť o paradajky
Paradajkám sa najlepšie darí v stredne ťažkých, hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom živín. Keď sa objavia prvé lístky presadíme paradajky do pareniska, alebo väčších kvetináčov. Parenisko poskytne Vaším paradajkám dokonalé podmienky pre rast a ochranu. Keď už sú paradajky dostatočne vyrastené môžeme začať s otužovaním.
Starostlivosť o rajčiny nie je náročná - dôležitá je pravidelná zálievka. Aj tu však platí heslo “všetko s mierou”. Vyhýbajte sa polievaniu počas poludnia a už vôbec nepolievajte rastliny priamo na lístky. Počas dozrievania zalievame opatrne pri korienkoch, vyhýbajte sa listom. Sadenice výdatne zalejeme.
Pri paradajkách sa oplatí počkať a priesady vysadiť von až po 15. máji. Pri pestovaní paradajok vonku uprednostníme skoré odrody, pretože prinášajú úrodu skôr. Automatická závlaha udrží pôdu pri koreňoch stále vlhkú. Kolíkové odrody priebežne priväzujeme o kolík a odstraňujeme zálistky.
V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky. Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny. Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín.
Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní. Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať.
Aj neskôr vo vegetačnom období potrebujú veľa živín, preto ich zaistíme kvalitným tekutým organickým hnojivom na báze morských rias Plantella Biostimulant na paradajky. Produkty Plantella a Bio Plantella sú výsledkom dlhoročných znalostí, overeného výskumu a technologických inovácií renomovaného slovinského výrobcu Unichem.
Pestovanie na balkóne
Ak nemáte vlastnú záhradku, môžete si paradajky vypestovať aj na balkóne. Ideálne je ak máte balkón na slnečnej strane. Vyberte si vhodnú nádobu, ideálne väčší kvetináč (paradajky môžete vysadiť aj do rôznych debničiek či pevných vriec). Predpripravte si pôdu, do ktorej budete siať. Nezabudnite rastlinkám dopriať dostatok slnečného svetla.
Previsnuté odrody vysadíme do veľkých závesných nádob, v malých by mohli ľahko vyschnúť. V posledných rokoch je možné zakúpiť pestovateľské vrecia s namiešaným substrátom, ktoré stačí položiť na zvolené miesto, napríklad na terasu, spraviť v nich diery a priamo do nich sadiť sadenice. Pozor však na miesto, kam ich dáme.
V akých kvetináčoch by sa mali pestovať paradajky? Pri výbere kvetináčov na pestovanie paradajok stojí za to vziať do úvahy aj materiál, z ktorého sú vyrobené. Plast je ľahký a ľahko sa čistí, ale na slnku môže byť horší. Keramické hrnce udržujú konštantnú teplotu zeme, ale môžu byť aj ťažšie. Drevené kvetináče sú estetické, ale vlhkosťou sa môžu poškodiť. Oplatí sa zvoliť veľké črepníky, ktoré rastlinám poskytnú dostatok priestoru na rast. Optimálna kapacita kvetináča by mala byť aspoň 5-10 litrov na jednu sadenicu paradajok. Ak plánujete pestovať paradajky v nádobách, odporúčajú sa úmerne väčšie rozmery. Paradajky majú vyvinutý koreňový systém, takže črepník by mal byť dostatočne hlboký. Dobrá drenáž črepníka je mimoriadne dôležitá, takže sa uistite, že má na dne otvory, aby voda mohla voľne odtekať.
Aké miesto treba pripraviť na pestovanie? Paradajky sú rastliny, ktoré sa obzvlášť dobre vyvíjajú v slnečných podmienkach, preto je dôležité správne pripraviť miesto na ich pestovanie. Pri pestovaní v kvetináčoch je potrebné zabezpečiť vhodnú pôdu. Pôda pre paradajky v kvetináči by mala byť dobre odvodnená, aby sa korene mohli rozvíjať a poskytovať potrebné živiny. Pri výbere pôdy pre paradajky sa oplatí použiť špeciálne pripravený substrát pre zeleninu, ktorý obsahuje zložky podporujúce ich rast a úrodu. Dôležitým prvkom je aj hnojenie rastlín. Pri pestovaní paradajok v kvetináčoch je mimoriadne dôležitá pravidelná zálievka.
Choroby a škodcovia
Paradajky: pestovanie môže skomplikovať pleseň. Treba voči nej zakročiť preventívne? Alebo treba siahať po odolnejších odrodách? V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar).
V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne. Mnohí záhradkári sa na mňa obracajú s prosbou, ako zachrániť paradajky, ktoré sú poškodené plesňou. Väčšina z nich však odmieta akýkoľvek chemický postrek. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne.
Črepníkové paradajky môžu byť náchylné na rôzne choroby a útoky škodcov. Dve bežné choroby sú múčnatka a hniloba koreňov. Múčnatka sa prejavuje ako biely povlak na listoch, zatiaľ čo hniloba koreňov ovplyvňuje korene rastliny. V oboch prípadoch je dôležité zabezpečiť dobré vetranie, vyhnúť sa nadmernému zalievaniu a sledovať stav pôdy. Pokiaľ ide o škodcov, bežným problémom sú háďatká, roztoče a vošky.
Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.
Prevencia a liečba múčnatky a 4 domáce prostriedky, ktoré fungujú!!
Dozreté paradajky prezradí sýta červená farba, záhradkári ich odporúčajú zbierať zrána.