Rajčiny: Ako ich úspešne rozmnožovať vegetatívne

Rozmnožovanie rastlín pomocou odrezkov je rýchly a jednoduchý spôsob ako zadarmo získať viac rastlín.

Týmto spôsobom môžete značne znížiť vaše náklady vynaložené na záhradu.

Jediná rastlina vám vie dať mnoho odrezkov bez toho, aby ste ohrozili jej zdravie, plus ak máte susedov so záhradami môžete si odrezky vymieňať.

Výhodou oproti pestovaniu zo semena je rýchlejší rast, kvitnutie, rast plodov ale najmä fakt, že ide o klon z materskej rastliny, takže presne viete čo pestujete (čo nie je prípad pestovania zo semena).

Hovorí sa, že v živote nie je nič zadarmo. Dalo by sa však povedať, že jedna výnimka predsa existuje: z odrezkov si dopestujeme veľa nových sadeníc.

Prečo rozmnožovať rajčiny odrezkami?

• Získanie väčšieho množstva rastlín: Jednoduchý spôsob, ako rozšíriť svoju zbierku obľúbených odrôd.
• Zachovanie odrôd: Najlepší spôsob, ako udržať presné vlastnosti odrôd a kultivarov.
• Poistenie rastlín: Zabezpečenie si rastlín pre prípad, že by zo záhona vypadli.
• Zadarmo: Získanie nových sadeníc bez nákladov.

Množiť môžeme len to, čo už pestujeme, prípadne čo objavíme v záhradách našich priateľov a rodiny, ak nám z toho dovolia niečo odštipnúť.

Taktiež nie všetky druhy je možné množiť práve takto.

Vo všeobecnosti ak je sadenica v záhradnom centre alebo v škôlke drahá, je pravdepodobné, že ju v domácich podmienkach z odrezkov nerozmnožíme.

Stále je však dostatok úžasných rastlín, s ktorými to pôjde jednoducho.

Vieme si takto tiež „poistiť“ nezvyčajné druhy pre prípad, že by zo záhona vypadli, napríklad menej známe šalvie Salvia microphylla alebo Salvia gregii.

Prebytky rastlín navyše môžeme rozdeliť medzi priateľov.

Veľa záhradkárov si myslí, že rezkovanie je náročná technika, ale nie je.

Začať by sme mali s jednoduchšími rastlinami.

Patria k nim ľahko koreniace druhy, napríklad brečtan.

Tam, kde sa dotkne zeme, hneď púšťa korienky.

V prírode, keď sa nalomí konárik muškátu či fuksie a dotkne sa zeme, v mieste dotyku a za vhodných podmienok za istý čas zakorení.

Rastliny totiž produkujú hormóny, ktoré nakoniec „rozhodnú“, kde a kedy tvoriť korene.

Keď napríklad vznikne rana, z uzla, z ktorého vyrastá list, sa môžu začať tvoriť korene.

Väčšina záhradkárov sa cíti neisto v tom, kedy je najvhodnejší čas odoberať odrezky a aký typ odrezkov vziať.

Pozrime sa najskôr na správne obdobie.

Odobraté odrezky korenia dlho a zaberú na parapete malý priestor, ale budúcu jar budú pripravené na presadenie do kvetináčov, kde pekne porastú.

Skoré jarné bujné výhonky sú bylinné, mäkké a slabé, takže odrezky skôr zvädnú a odumrú, než stačia zakoreniť.

Neskôr trochu spevnejú, v spodnej časti jemne drevnatejú.

Ide o polodrevité odrezky.

Čím neskoršie leto, tým viac výhonky vyzrievajú, drevnatejú a vtedy môžeme získať aj drevnaté odrezky.

Platí, že čím drevnatejší je odrezok, tým pomalšie korení.

Ako na to?

Základný „recept“ na odber akéhokoľvek odrezka je rovnaký, jednoducho odstrihneme výhonok niekoľko centimetrov od vrcholu.

Avšak koľko, závisí od druhu, výšky výhonka a od toho, ako husto od seba sú listy.

Vo všeobecnosti platí, že čím dlhší je odrezok, tým viac obsahuje sacharidových zásob, ktoré mu pomôžu prežiť, kým zakorení.

Rozmnožujeme len zdravé a vitálne rastliny, aby sme nešírili vírusy a iné choroby.

Vyhneme sa tiež kvitnúcim výhonkom, pretože obsahujú najmä hormóny podporujúce kvitnutie a dozrievanie.

Niekedy, napríklad pri muškátoch a fuksiách, musíme odobrať rozkvitnuté výhonky.

Prípravky na zakorenenie

Prášky alebo gély na zakorenenie s hormónmi nie sú pri práci nevyhnutné, ale obzvlášť pri pomaly zakoreňujúcich druhoch pomôžu s tvorbou koreňov.

Gél má tendenciu lepšie sa prichytiť na otvorenú ranu, zato niektoré prášky obsahujú fungicíd, ktorý pomáha zabrániť hnilobe.

Či už použijeme jedno, alebo druhé, kontrolujeme dátum odporúčanej spotreby prípravku.

V tomto období roka niektoré rastliny nechcú veľmi rásť, iné korenia veľmi ľahko, hoci aj v pohári s vodou, napríklad vŕba, mäta, citrónová tráva.

Starostlivosť o odrezky

Substrát počas zakoreňovania musí byť stále vlhký.

Sú aj druhy, ktoré sa o zakorenenie postarajú samy.

Akúkoľvek metódu množenia rastlín zvolíme, následná starostlivosť je základom prežitia a budúceho rastu.

Nádoby s odrezkami udržiavame vlhké.

Postavíme ich na vnútorný okenný parapet, kde je menej svetla, a určite nie priame slnko.

Drevnaté odrezky z kríkov drobného ovocia alebo ruží môžeme nechať zakoreniť vo vonkajšom záhone v dobre spracovanej pôde.

Odrezky denne kontrolujeme.

Zalievame ich tak, aby bol substrát vlhký a aby nezvädli, avšak nie príliš, aby nezačali hniť.

To, že zakorenili, spoznáme zvyčajne podľa toho, že začnú tvoriť nové výhonky.

Kým odrezky v kvetináči vyzerajú čulo a zdravo, hoci nerastú, sme trpezliví a čakáme.

Presádzanie zakorenených odrezkov

Keď odrezky zakorenia, presadíme ich jednotlivo do kvetináčov.

Mladým rastlinkám vytvárame optimálne prostredie v polotieni.

Pravidelne zalievame a občas zľahka prihnojíme tekutým hnojivom.

Keď podrastú a bude to potrebné, presadíme ich ešte raz do o niečo väčšieho kvetináča.

Na výsadbu von do záhona či na rozdanie známym je najlepší moment vtedy, keď majú približne rovnakú veľkosť, ako majú rastliny predávané v záhradnom centre.

Tipy a triky

Rezkovanie môže vyzerať komplikovane, najmä pre tých, ktorí to ešte nikdy neskúšali.

Tu sú odpovede na najčastejšie otázky.

Ak môžeme, urobíme tak skoro ráno.

To je najlepšie, pretože vtedy sú pevné, naplnené vodou.

Čerstvo odobraté odrezky vždy vložíme do plastového vrecúška, aby sa obmedzila strata vody.

Do substrátu ich pozapichujeme čo najskôr po odobratí.

Toto sa rôzni, ale všeobecne sa dá povedať, že by na jednom odrezku malo byť 4 - 5 uzlov.

Názvom „uzol“ sa označuje miesto na stonke, odkiaľ vyrastá list.

Zo spodnej časti odrezka odstránime listy.

Použijeme čistý ostrý nožík, ktorým urobíme čerstvý rez hneď pod listovým uzlom.

Namixujeme si vlastný z viacúčelového substrátu a ostrého piesku (alebo zo záhradníckeho vermikulitu).

Pre odrezky fuksií a iných rastlín obľubujúcich vlhkosť k substrátu primiešame cca 10 % piesku.

Pre kry, levandule a ruže zvýšime podiel piesku či vermikulitu na 25 %.

Záleží od veľkosti nádoby a veľkosti listov množenej rastliny.

Do kvetináča s priemerom 8 cm zapichneme najmenej 4 - 5 odrezkov a to tak, aby sa vzájomne nedotýkali, pokojne i po obvode kvetináča.

Ďalšie tipy pre úspešné pestovanie rajčín

Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne.

Budete potrebovať len vhodné nádoby, dobre orientovaný slnečný balkón či terasu, substrát a zeleninové priesady.

Paradajky sú liany, ktoré dokážu vyrásť do výšky aj 2 m.

Pre postupný zber je vhodné, ak sa po vytvorení strapcov či plodov zaštipnú a sila tak ide do plodov a nie na úkor rastu samotnej priesady a listov.

Pestovanie paradajok na balkóne môže byť skvelé a veľmi uspokojivé, pokiaľ zaistíte správne podmienky.

Týmto spôsobom sa môžete tešiť zo zberu zeleniny, aj keď nebývate v dome a nemáte prístup do záhrady.

V prvom rade treba pamätať na dostatok slnečného svitu.

Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne.

Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade.

Na balkón sa samozrejme hodia špecifické druhy paradajok.

Ideálne kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky.

Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy.

Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť.

Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou.

Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč.

Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc.

Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe.

Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov.

Pokiaľ sa rozhodnete pre balkónové cherry paradajky, budete potrebovať vhodnú nádobu.

Zároveň je nutné pamätať aj na správnu pôdu a pravidelnú zálievku.

Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému.

Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú.

Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda.

Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast.

Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe.

Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu.

Pokiaľ sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta.

Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká.

V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode.

Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam.

Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod.

Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom.

Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy.

Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad.

Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny.

Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobné ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká.

Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy.

Pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov.

Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie.

Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok.

Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje.

U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky.

Pestovanie paradajok je fascinujúci proces, ktorý začína už od semienka.

Paradajky pochádzajú pôvodne z peruánskych Ánd, kde si ich užívali prapôvodní obyvatelia Peru a Mexika.

V tom čase dosahovali iba veľkosť dnešných čerešní, išlo predsa o paradajky v divokej prírode!

Až neskôr, v čase Krištofa Kolumba, boli privezené do Európy.

Dlhú dobu boli paradajky považované za úžitkovú rastlinu a niektorí sa mylne domnievali, že sú jedovaté.

Aby paradajky v našich podmienkach vôbec dozreli, potrebujú tzv. predpestovanie.

Semienka vysádzame vo vzdialenosti dva centimetre od seba a pôdu udržujeme stále vlhkú.

Ideálna teplota na vyklíčenie je okolo 25 °C.

Odporúčame do substrátu primiešať perlit, aby pri pikýrovaní bola pôda natoľko ľahká, aby sa korene nezničili.

V máji je vhodný čas na presadenie paradajok na konečné miesto.

Ak sme ich už v marci zasadili von, je to v poriadku.

Tyčkové paradajky potrebujú navyše k svojmu rastu oporu.

Pred presadením na konečné stanovište by sa rastlinka mala otužovať - asi týždeň pred výsadbou nechajte rastlinu 2 hodiny vonku.

tags: #rajciny #ako #rozmnozit #veretativne