Pestovanie paradajok môže byť veľmi uspokojivé, ale aj náročné, keď sa objavia choroby a škodcovia. Ochorenia paradajok vedú k strate rastlín i úrody. S tými, s ktorými sa môžeme stretnúť sú buď fyziologické, hubovité, bakteriálne, vírusové. Častokrát prinášajú rozčarovanie pri pestovaní. A niekedy sa nesprávne identifikujú, takže sa občas jedna choroba zamieňa za inú. V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie problémy paradajok, ktoré postihujú pestovateľov.
Hubové choroby paradajok
Choroby paradajok spôsobené hubovými patogénmi patria v našich končinách asi k najrozšírenejším. Hubové ochorenia oslabujú rastlinu, spôsobujú predčasné opadávanie listov a znižujú schopnosť plodiť. Hniloba zase pripraví pestovateľa o očakávané chutné plody.
Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans)
Pleseň zemiaková, známa aj ako Phytophthora infestans, je jedným z najčastejších a najnebezpečnejších ochorení paradajok. Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans) prestavuje rýchlo sa šíriacu chorobu paradajok, ktorá spôsobuje rýchlo postupujúce hnednutie listov, stoniek i plodov. Označujesa ako Fytoftóra. Vyskytuje sa pri pestovaní vo voľnom priestranstve v záhrade či na poli, ale i v uzavretých skleníkoch či fóliovníkoch. Priaznivé podmienky pre jej rozmnožovanie prichádzajú najmä po daždivých dňoch. Prvými príznakmi napadnutia sú veľké, nepravidelné, vodnaté škvrny na špičkách a okrajoch listov. Tie sa pri vhodných podmienkach rýchlo zväčšujú a zasahujú značnú časť listu. Na zelených a nedozretých plodoch paradajky sa objavia charakteristické veľké, tvrdé škvrny hnedej farby, ktoré zasahujú hlboko do dužiny plodu. Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans) - Táto choroba spôsobuje škvrny na listoch a hnilobu plodov. Ochorenie spôsobuje huba, ktorá je známym pôvodcom plesne zemiakovej. Fytoftóra dokáže zo dňa na deň zlikvidovať porasty rajčiakov. Príznaky pozorujeme na nadzemných častiach rajčiakov a ich plodov. Týka sa to listov, stoniek aj plodov. Zvyčajne ho má na svedomí obávaná hubová choroba pleseň zemiaková (Phytophthora infestans). Je schopná zničiť celé porasty paradajok behom niekoľkých dní. Zvyčajne sa vyskytuje po daždivých dňoch. Po objavení prvých príznakov je jedinou záchranou postrek. Existuje však aj možnosť preventívnych eko postrekov, prípadne siahneme po odrodách rezistentných proti tejto chorobe, napríklad ‘Crimson Crush F1’ alebo ‘Coctail Crush F1’. Odolnosť nie je absolútna, poškodí sa cca 10 % plochy listov, pleseň sa však ďalej nešíri. S postrekmi začíname v prvej polovici júna v 7 - 10 dňových intervaloch. Preventívne opatrenia: Zabezpečte dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a vyhnite sa nadmernému zalievaniu. Na prevenciu používajte mulčovanie a zabezpečte dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami. Chemická kontrola: Použite fungicídne prípravky Cuproxat SC, Magnicur Quick, Prolectus, Champion, Kocide 2000. Paradajky môžeme proti fytoftóre ochrániť preventívnymi postrekmi.
Septóriová škvrnitosť
Septóriová škvrnitosť je deštruktívna choroba paradajok listov, stopiek a stoniek, ktorú vyvoláva huba Septoria Lycopersici. Prejavy nájdeme najprv na spodných listoch v blízkosti zeme. Spoznáme ich ako drobné okrúhle škvrny s tmavými okrajmi a stredu žltobéžovej farby. Uprostred škvŕn môžeme vidieť drobné čierne bodky vytvorené spórami. Škvrny na listoch sa postupne rozrastajú. Listy žltnú a opadávajú. Huba nenapadá plody, len stonky a stopky kvetov. Avšak jej následkom sa znižuje veľkosť a kvalita plodov. Drobné hnedé škvrny, spočiatku vodnaté, potom suché, okolo ktorých sa šíri žltá farba, spôsobuje huba Septoria lycopersici. Podľa nej dostala choroba názov septóriová škvrnitosť. Škvrny sa postupne zväčšujú, až listy úplne odumierajú a opadávajú. Huba napáda aj stonky a stopky kvetov, plody však ostávajú zdravé. Na ošetrovanie rajčiakov proti septóriovej škvrnitosti sa používajú prípravky ako pri fytoftóre. Postupu choroby môžeme zabrániť postrekmi. Postihuje len listy a vňať rajčiakov. Vyznačuje sa tvorbou drobných škvŕn. Vyskytuje sa na rajčiakoch pestovaných vo voľnej prírode (najmä na kríčkových odrodách). Za daždivého počasia sa šíri veľmi rýchlo.
Suchá škvrnitosť listov (Alternarióza paradajok)
Suchá škvrnitosť listov, či inak Alternarióza paradajok je spôsobená hubou Alternaria solani. Prejavuje sa na listoch paradajok ako žilkované škvrny až 1,5 cm veľké, tmavohnedej farby s jasne vyznačenými sústrednými zónami. Škvrny na listoch postupne vyschnú a vypadnú. U plodov dochádza k napadnutiu v miestach poškodenia šupky a v úžľabine napojenia stopky na plod. Na miestach napadnutia plody zahnívajú a vzniká tam viditeľný mycéliový povlak.
Fuzarióza (vädnutie rajčiakov)
Fuzariózu či vädnutie rajčiakov spôsobuje huba s názvom Fusarium oxysporum. Jej vstupnou bránou sú korene paradajok, ktoré sú poranené a prerastajú zamorenou pôdou. Prvý príznak, ktorý si môžeme všimnúť, sú ovisnuté a vädnúce spodné listy strácajúce zelené farbivo a mení sa farba do zlatožlta. Huba spôsobuje hnednutie cievnych zväzkov vo vnútri rastliny, aj keď jej povrch nevykazuje známky napadnutia. Upchatie ciev vedúcich vodu je hlavný dôvod vädnutia rastliny. Spóry huby Fusarium oxysporum prežijú v pôde aj niekoľko rokov. Huba obľubuje suché počasie a nízku vlhkosť pôdy. V kombinácii s teploty pôdy presahujúcou 27 °C sú to ideálne podmienky a šírenie ochorenia. Fuzarióza vädnutie paradajok - pôvodcom je pôdna huba Fusarium oxysporum f. sp. lycopersici, ktorá napáda korene rastlín zemiakov, paradajok, baklažánu, hrachu, fazule, uhoriek, tekvíc, cesnaku, cibule, repy, kukurice a tiež mladé rastliny. Huba - Fusarium oxysporum, vstupuje cez korene a spôsobuje hnednutie cievnych zväzkov. Vzhľadom k tomu sa infekcia šíri až do stonky a listov a tá obmedzuje prietok vody, čo spôsobuje že listy vädnú a žltnú. Príznaky ochorenia sa často objavujú neskôr v priebehu vegetačného obdobia. Choroba fuzarióza vädnutia paradajok postupuje od spodu a napadá aj mladšie listy, pričom rastlina nakoniec zomiera. V mnohých prípadoch len jedna vetva alebo bočné vetvy vykazujú príznaky napadnutia. Fusarium prežije niekoľko rokov v pôde a šíri sa vodou, hmyzom a infikovaným náradím. Plesňové ochorenia sa vyvíjajú a v priebehu horúceho počasia a sú veľmi deštruktívne, ak teploty pôdy dosiahnu viac, ako 27 stupňov Celzia. Suché počasie a nízka vlhkosť pôdy podporujú toto ochorenie rastlín. Poškodené sú hlavne rastliny pestované v skleníkoch a fóliovníkoch a to práve preto, že sa pestujú na tom istom mieste. Okrem uvedenej huby Fusarium oxysporum, môžu v obmedzenej miere zpôsobovať fuzariózu vädnutia paradajok aj huby rodu Fusarium solani, Sclerotinia sclerotiorum, Verticillium spp. alebo Didymella lycopersici. Pestujte odrody rezistentné voči fuzarióze. Odstráňte zasiahnutý porast zo záhrady a sterilizujte používane náradie a pôdu. Obmedzte vysoko dusíkaté hnojivá, ktoré môže zvýšiť náchylnosť k ochoreniu a používajte vyrovnanú výživu na list, ako hnojivá Imunofol, CuproTonic, Prev B2, FerrumOil, alebo BorOil. Odstraňujte burinu, keďže práve tá môže byť tiež príčinou šíreniu nákazy. Polyversum je biologický prípravok, ktorý bude bezpečne chrániť plodiny proti vädnutiu rastlín spôsobené hubou Fusarium. Tento produkt je schválený pre použitie v ekologickej rastlinnej výrobe. V prípade, že choroba naďalej pretrváva, je najlepšie odstrániť celú rastlinu. Aplikácia Hnojíka už pri existujúcich ochoreniach si vyžaduje značnú trpezlivosť a pravidelnosť. To, či sa vám podarí zachrániť vaše rastlinky, my s určitosťou zaručiť nevieme, pretože úspešnosť vyliečenia závisí od mnohých faktorov. Najjednoduchšou a zároveň lacnejšou je metódou je prevencia budovaním zdravej silnej imunity rastlín a vytvorením optimálnych podmienok na ich pestovanie. Prírodná cesta, ktorou jednak dodáte potrebné vyvážené živiny, posilníte bunkové steny svojich rastlín, a zároveň pomôžete, aby sa prirodzene bránili ako škodcom, tak i chorobám, ponúkame vám Hnojík, české organické hnojivo. Aplikácia Hnojíka je možná ako posypom, zálievkou, tak aj postrekom. Zálievka má rýchlejší nástup účinku. Účinok posypu má dlhšie trvanie. Ideálna je ich kombinácia.
Čo zabíja vaše rastliny paradajok? Pravdepodobne je to jedna z týchto 3 chorôb
Sivá pleseň
Sivá pleseň je vyvolávaná hubou Botrytis cinerea, ktorá napáda viac ako 200 druhov rastlín, od okrasných po úžitkové, zeleninu i ovocie. Predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre paradajky počas zimného, jarného a jesenného pestovania v uzavretých priestoroch ako skleník, fóliovník, parenisko či fóliový tunel. Tam, kde je vysoká vlhkosť a obmedzené vetranie. Príznaky sivej plesne nájdeme na všetkých nadzemných častiach rastliny. Škvrny šedozelenej alebo žltej farby, ktoré sa postupne zväčšujú nájdeme na listoch, ktoré postupne odumierajú. Stonky vykazujú prítomnosť veľkých škvŕn sivej alebo hnedej farby. Napadnuté puky kvetov hnednú a následne odumierajú. Rastlina nad miestom infekcie stonky odumiera. Plody paradajok postihnuté sivou plesňou majú vodnaté a mäkké škvrny.
Múčnatka
Múčnatka je jednou z najčastejších plesňových chorôb. Na listoch sa objavujú biele až sivasté škvrny, ktoré vyzerajú ako keby boli poprášené múkou. Ak múčnatku spozorujeme včas, môžeme ju potlačiť ekologickými postrekmi alebo odstránením postihnutých listov. Táto choroba je známa svojou extrémnou rýchlosťou šírenia. Múčnatka (Oidium lycopersicum) - Prejavuje sa bielym práškovým povlakom na listoch. Dôležitá je dostatočná cirkulácia vzduchu a polievanie priamo na pôdu, nie na listy.
Bakteriálne choroby paradajok
Bakteriálna škvrnitosť listov
Bakteriálna škvrnitosť listov je spôsobená baktériou Xanthomonas campestris pv. vesicatoria. Táto choroba sa šíri hlavne v teplom a vlhkom počasí. Príznaky sa začínajú ako malé, vodnaté škvrny na listoch, stonkách a plodoch. Škvrny sa rýchlo zväčšujú, stávajú sa hnedými až čiernymi s výrazným žltým halo. Preventívne opatrenia: Používajte certifikované, zdravé semená a udržujte záhradu čistú od rastlinných zvyškov. Chemická kontrola: Aplikujte meďnaté fungicídy alebo antibiotiká, ako je streptomycín.
Bakteriálna rakovina
Bakteriálna rakovina, ktorá je spôsobovaná baktériou Corynebacterium michiganense, býva príčinou kučeravenia listov paradajok a je nebezpečnou chorobou paradajok. Rozpoznávacím znakom je charakteristické zvlnenie listov rajčiny, po ktorom začne vädnúť. Najprv sa to prejaví v spodnej časti rastliny, ktoré rýchlym tempom smeruje nahor. Môže sa prejavovať na listoch len na jednej strane stonky. Pri silnom napadnutí vznikajú praskliny, ktoré môžu viesť k vytekaniu slizu. Zvlnenie listov rajčiakov - BAKTERIÁLNA RAKOVINA Bakteriálna rakovina paradajok spôsobujúca zvlnenie listov predstavuje mimoriadne nebezpečnú chorobu. Zdrojom nákazy môžu byť ako infikované semená, pôda, ale i kontakt s infikovaným záhradníckym náradim či rukami človeka, ktorý predtým bol v kontakte s napadnutou rastlinou. Toto ochorenie vyvoláva baktéria Corynebacterium michiganense. Prejavy napadnutia môžeme spravidla zbadať niekoľko týždňov po vysadení sadeníc alebo vo fáze nasadenia ovocia. Pred zvlnením listov môžeme pozorovať nezvratné vädnutie rastliny. A to celej alebo jednej jej strany, pričom druhá strana sa javí ako zdravá. Toto vädnutie začína v spodnej časti rastliny a rýchlo postupuje smerom nahor. Pri silnom napadnutí sa môžu na rastline objaviť praskliny, vredy či vytekanie slizu. Prejavy napadnutia u plodov bývajú zriedkavé, ale ak sa objavia, majú na sebe škrvny tmavej farmy s okolo ktorých je svetlý okraj priemerom asi 2 mm. V súčasnej dobe neexistujú u nás odrody paradajok odolné voči bakteriálnej rakovine. Avšak podľa zistení kríčkové odrody paradajok sa zdajú byť voči nej odolnejšie. Napadnuté rastliny a ich časti sa odporúčajú odstrániť a spáliť, aby sa predišlo rozšíreniu infekcie. Nesmú sa používať na kompostovanie! Všetky náradia, ktoré prišli do kontaktu s napadnutou rastlinou je potrebné dezinfikovať. A na zdravé rastliny sa odporúča aplikovať postrek meďnatými prípravkami. Jedinou možnosťou, ako účinne bojovať proti bakteriálnej rakovine je PREVENCIA. ODporúčania: Vysádzajte len ZDRAVÉ semená a sadenice. Pri pestovaní udržiavajte OKOLIE RASTLÍN ČISTÉ, odburinené. Napadnuté rastliny spáľte. DEZINFIKUJTE svoje záhradnícke náradie i oblečenie a ruky. Dbajte na SILNÚ IMUNITU RASTLÍN - rozhoduje o obranyschopnosti pred patogénmi. Skvalitnite PÔDU a doprajte svojim rastlinám kvalitnú VÝŽIVU a vhodné podmienky. Používajte EKOLOGICKÉ PROSTRIEDKY a vyhnite sa chemickým pokiaľ to len bude možné. Využívajte PREVENTÍVNE prírodné prostriedky na ochranu pred škodcami. Pravidelne KONTROLUJTE svoje rastliny a starajte sa o svoje rastliny s LÁSKOU
Vírusové choroby paradajok
Choroby paradajok spôsobené vírusovými patogénmi zvyčajne spôsobujú zmeny farby listov, bledé škvrny a môžu spôsobiť zakrpatený alebo abnormálny rast. K ich napadnutiu a rozšíreniu veľmi často prispievajú škodcovia, ktorý tieto patogény prenášajú. Vo všeobecnosti sa uvádza, že rastliny napadnuté vírusmi sa nedajú liečiť. Preto v rámci zamedzenia šírenia vírusových patogénov sa odporúča ich zlikvidovať. Presnos ochorenia môžu spôsobiť ako škodcovia ako vošky, molice a ďalšie, tak samotní pestovatelia svojim infikovaným náradím a podobne.
Vírus bronzovitosti rajčiaka (TSWV)
Vírus bronzovitosti rajčiaka (TOMATO SPOTTED WILT TOSPOVIRUS - TSWV) nepatrí len medzi choroby paradajok, ale napadá asi 1000 popísaných druhov ako úžitkových, tak aj okrasných rastlín. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že prvotné prejavy sa na listoch prejavujú drobnými, neostro ohraničenými škvrnami, ktoré sú buď chlorotické alebo bronzoveji farby. Listy sa následne deformujú a krútia smerom nadol. Na stopkách listov alebo stonke rastlín sa objavujú pásiky tmavohnedej až čiernej farby. Plody vykazujú vpadnuté, sústredené, jasné až nekrotické kruhové vzory zasahujúce do vnútra pletív. Pri napadnutí mladých rastlín dochádza k nekrózam a odumretiu ešte skôr, ako prinesú plody.
Mozaikový vírus
Mozaikový vírus je infekčným ochorením zahŕňajúcim skupinu rôznych typov vírusov postihujúcim rastliny na jej bunkovej úrovni. Príznaky závisia na odrode, vývojovom štádiu rastlín a stanovisku. Infikované rastliny sú veľmi často úplne bez príznakov, alebo sa príznaky postupne strácajú. Napadnuté plody sú mramorované a nepravidelne dozrievanie sa prejavuje oranžovými a červenými škvrnami.
Fyziologické poruchy paradajok
Fyziologické choroby bývajú zapríčinené nedostatočnou výživou a nepriaznivými poveternostnými vplyvmi.
Hnednutie koncov paradajok (Hniloba špičiek plodov)
Hnednutie koncov paradajok je fyziologická porucha spôsobená nedostatkom vápnika v plodoch. Príznaky začínajú ako vodnaté škvrny na spodnej časti (konce) plodov, ktoré sa rýchlo menia na tmavohnedé až čierne, korkovité škvrny. Hniloba špičiek paradajok je ďalším nepríjemným problémom. Objavuje sa ako tmavá škvrna na spodku plodu, ktorá sa postupne zväčšuje a mäkne. Hniloba síce nie je infekčná ako plesne, no znehodnocuje plody a znižuje kvalitu úrody. Hniloba špičiek plodov je spôsobená nedostatkom vlahy v období rastu plodov a nedostatkom vápnika. Najlepšou ochranou pred hnilobou je pravidelné zavlažovanie a výživa v období sucha. Preventívne opatrenia: Zabezpečte rovnomernú a pravidelnú zálievku, aby rastliny mali neustály prísun vody a živín. Výživa: Aplikujte vápnikové hnojivá. Najrýchlejšie pôsobiace sú tekuté hnojivá ako napríklad FLORASIN Calcium Plus, PROFÍK Tekutý Vápnik, WUXAL Kalcium. Tekuté hnojivá môžete aplikovať ako zálievku aj ako postrek. Pred výsadbou preto odporúčame doplniť vápnik do pôdy, napríklad vo forme rozdrvených vaječných škrupín. Pri prvých príznakoch je nutné doplnenie vápnika do pôdy. K tomu pravidelné prihnojovanie a zavlažovanie (zvlášť v suchom období) pomôže tento problém poriešiť.
Praskanie plodov
Praskanie plodov - riešením tohto problému, ktorý nastal po výdatnom príjme vlahy po dlhom období sucha, je pravidelná závlaha. Pri náhlej zmene pestovateľských podmienok zvyknú plody praskať. Najčastejšie to spôsobí nepravidelná zálievka alebo výdatný dážď, ktorý príde po dlhšom období sucha. Predísť tomu vieme pravidelnou zálievkou a zamulčovaním pôdy v okolí rastlín.
Zelený prstenec
Zelený prstenec - býva spôsobený nedostatočnou výživou rastlín, vysokými teplotami a silným slnečným žiarením. Zelený prstenec na plodoch je spôsobený vysokými teplotami, silným slnečným žiarením a nedostatočnou výživou rastlín. Nedostatok vo výžive môžeme jednoducho poriešiť pomocou správneho dávkovania Hnojíka.
Zvinovanie spodných listov
Zvinovanie spodných listov - je vyvolané poveternostnými podmienkami, vysokými teplotami a suchým vzduchom. Zvinovanie spodných listov rajčiakov je spôsobené reakciou rastlín na poveternostné podmienky a na vysoké teploty a suchý vzduch. Opäť môžeme použiť zatienenie rastlín.
Stáčanie listov
Stáčanie listov paradajok smerom nahor spôsobuje neprimerane silné slnečné žiarenia pri nedostatku vody a vylamovanie tzv. zálistkov za prudkého slnka. Preto pri takýchto horúcich dňoch, kedy si slnko veľmi silno páli, vytvorte počas najhorúcejšej časti dňa svojím rastlinám polotieň a ráno alebo večer im doprajte dostatočnú zálievku k koreňom. Stáčanie listov a ich odfarbovanie (najmä u starších listov) býva u paradajky pri nedostatočnem príjme vápnika. Stáva sa to často pri kolísaní teplôt, nízkej vzdušnej a zároveň vysokej pôdnej vlhkosti, kedy dochádza k poruchám príjmu žívín u rastlín. Ďalším príznakom, ktorý nasleduje, je zmena sfarbenia SPODNEJ strany listov. Mení sa na tmavozelenú s mierne fialovým nádychom. Skrútené vrchy a okraje listov následne odumierajú. Pomoc v tejto situácii ponúka KlinoGrow vo forme postreku na list minimálne 2 x vo vegetačnom období.
Zvlnenie vrchných listov
Zvlnenie VRCHNÝCH listov rajčiny má inú príčinu ako v predchádzajúcom prípade. Ide o poruchu vo výžive rastliny spôsobenú nedostatočným príjmom medi. Staršie vrchné listy sa rúrkovito stáčajú, najmladšie listy sa zmenšujú, listy sú tuhé a stopky skrátené. Poruchy príjmu medi, môžu byť vyvolane aj nadmerným hnojením dusíkom či fosfórom a vysoké pH pôdy nad 6,5. V tomto prípade je vhodné otestovať pH pôdy, obmedziť prísun dusíka, fosfóru a aplikovať hnojivá na báze medi.
Kučeravosť najmladších listov
Kučeravosť NAJMLADŠÍCH listov a ich DEFORMÁCIA môže byť vyvolaná ťažkosťami s príjmom mangánu. Zmena farby listov na sivohnedú a následné nekrotizovanie okrem nedostatku mangánu vyplýva opäť z vysokého pH, nadmernej pôdnej vlhkosti, nedostatku svetla alebo prehnojením inými zložkami pri používaní nevyvážených hnojív. Opäť je tu vhodné otestovať pH pôdy a upraviť množstvo zálievky.
Škodcovia paradajok
Paradajky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, ktoré môžu ovplyvniť ich rast a úrodu.
Molica skleníková
Molica skleníková je malý biely hmyz, ktorý sa často vyskytuje v skleníkoch a na izbových rastlinách. Infikované rastliny vykazujú zakrpatený rast, žlté listy a zníženú produkciu plodov. Na spodnej strane listov sú viditeľné malé biele mušky a larvy. Preventívne opatrenia: Udržujte skleníky čisté a bez burín, ktoré môžu byť hostiteľmi molice. Mechanická kontrola: Použite žlté lepové dosky na zachytenie dospelých jedincov. Chemická kontrola: Aplikujte insekticídy obsahujúce neemový olej, pyrethrum alebo insekticídne mydlá.
Bzdochy
Bzdochy sú drobný hmyz, ktorý napáda paradajky saním miazgy z listov, stoniek a plodov. Príznaky napadnutia bzdochami zahŕňajú malé, žlté škvrny na listoch a plodoch, deformácie plodov a celkové oslabenie rastliny. Najbežnejším znakom že sú u vás bzdochy sú diery v plodoch. V posledných rokoch sa v našich končinách rozšírila bzdocha Nezara viridula. Je to pomerne závažný škodca, cicia na približne až 150 druhoch rastlín od kvetov cez ovocie až po zeleninu, najmä na paradajkách. Preventívne opatrenia: Pravidelne kontrolujte rastliny a odstraňujte mechanicky dospelé jedince a vajíčka. Mechanická kontrola: Použite žlté lepové dosky na zachytenie dospelých jedincov a lariev. Chemická kontrola: Aplikujte insekticídy Novaferm, Orion obsahujúce pyrethrum alebo neemový olej.
Vošky
Vošky (Aphididae) - Malé zelené hmyz, ktorý saje šťavu z listov a prenáša choroby. Vošky - napadnutie voškami Okrem fyziologických a bakteriálnych príčin stáčania listov paradajok, je časté napadnutie škodcami sajúcimi rastlinné šťavy, najmä voškami. S pomedzi obrovského množstva rôznych vošiek (3 500 druhov) u nás žije 600 - 700 druhov. Paradajky asi najviac chutia voške broskyňovej (Myzus persicae). Vplyvom vošiek sa konce listov a vrch deformujú, skrúcajú nadol, do tzv. lyžičkového prehnutia. Listy bývajú pokryté lepkavou medovicou vylučovanou voškami. Do takéhoto hotového výluhu pridajte buď MegaSil Agro alebo ZeoSand Sil M20, premiešajte a postriekajte napadnutú rastlinu. Tento postrek môžete aplikovať preventívne aj na zdravé rastliny. V prípade potreby zopakujte postrek čisto buď z Hnojíka alebo z TRusEko Agro PRÉMIUM (bez MegaSil Agro alebo ZeoSand Sil M20). Tento môžete aplikovať každé 3 dni. Postrek z prírodného zeolitu z MegaSil Agro alebo ZeoSand Sil M20 stačí opakovať v prípade potreby po 21 dňoch. Každá z týchto dvoch skupín prírodných produktov pôsobí iným spôsobom na škodcov, a čo je skvelé, navzájom sa dopĺňajú a podporujú. V prípade závažných problémov so škodcami alebo chorobami sa odporúča konzultácia s odborníkom. Postrek zo žihľavy alebo cesnaku: Domáce repelenty proti voškám a plesniam.
Biely motýľ
Biely motýľ (Trialeurodes vaporariorum) - Tento hmyz spôsobuje žltnutie listov a slabý rast rastlín.
Roztoče
Roztoče (Tetranychus urticae) - Roztoče spôsobujú žltnutie a vysychanie listov.
Prevencia a starostlivosť
Pestovanie paradajok môže byť úspešné aj napriek častým chorobám a škodcom, ak poznáte správne metódy prevencie a kontroly. Pravidelné kontroly, včasné zásahy a dodržiavanie správnych postupov vám pomôžu udržať vaše paradajky zdravé a plodivé. Pri dobrom prísune organickej hmoty sa môže pestovať na akomkoľvek priepustnom type pôdy. Na prvý pohľad jej pestovanie nie je nejako náročné. Pre prevenciu chorôb je kvalitná pôda bohatá na živiny základom. Paradajky potrebujú najmä dostatok dusíka, draslíka, horčíka a vápnika. Polievame ideálne skoro ráno priamo ku koreňom. Vyhýbame sa zmáčaniu listov, aby sme nevytvárali vhodné podmienky pre plesne. Nepestujme paradajky na tom istom mieste viac rokov po sebe. Spóry plesní prežívajú v pôde aj niekoľko sezón. Mulč zabraňuje priamemu kontaktu rastlín s pôdou a tým bráni prenikaniu plesní. Pre zdravie paradajok je kľúčová dobrá cirkulácia vzduchu. Začíname už pri výbere priesad. Vyberajme len zdravé a silné rastliny bez škvŕn alebo známok poškodenia. Na konci sezóny nezabúdajme odstrániť zvyšky rastlín, ktoré môžu byť zdrojom plesní do ďalšej sezóny. Ak rastliny približne od konca apríla do prvej polovice mája neotužujeme, slnko môže časť listov spáliť. Prejaví sa to hnedými alebo svetlými škvrnami na listoch a odumieraním časti pletív. Rastlina potom potrebuje dlhší čas, aby sa uchytila a poriadne naštartovala v raste, čím si oddialime úrodu. Paradajky obľubujú svetlo a teplo. Ideálne je vybrať miesto, ktoré je súčasne chránené pred vetrom. Vyhneme sa však miestam, ktoré sú vystavené slnečnému žiareniu počas celého dňa. Treba myslieť na to, že intenzívne slnečné žiarenie môže spôsobiť prehriate pletiva, čo sa prejaví nedostatočným vyfarbením plodov okolo stopiek. Paradajky sú rastliny prvej trate. Rastlinám odstraňujeme len spodné listy, ktoré sa dotýkajú pôdy, alebo listy, ktoré sú poškodené Zbytočným nadmerným odstraňovaním listov sa oberieme o chuť, pretože listy sú „továrňou“, ktorá produkuje stavebné látky pre rastlinu aj plody. Rastliny nikdy nezalievame na listy. Polievame odstátou vodou. Rastliny na záhonoch a vo vegetačných nádobách je najlepšie zalievať skoro ráno, prípadne v nočných hodinách. Keďže je chladnejšie, vlaha sa v pôde udrží dlhšie a rastliny majú šancu lepšie ju zužitkovať. Vždy však musíme dbať na to, aby substrát pred každou ďalšou zálievkou mierne preschol. Je to dôležité, pretože tak sa ku koreňom dostane vzduch, ktorý je nevyhnutný na ich rozvoj. Vodu, ktorú dodáme rastlinám ráno, naplno využijú. Okolie paradajok môžeme prikryť vrstvou sena, alebo tenkou vrstvou pokosenej trávy. Paradajky sú samoopelivé, ale pre svoje opelenie potrebujú prievan, alebo aspoň manuálne jemné potrasenie rastlinou. Problémom môže byť aj príliš vysoká vlhkosť vzduchu, ktorá so sebou prináša hubové choroby. Prejavuje sa vo forme nekrózy kvetného konca plodov rajčín. Porucha je dôsledkom nedostatku vápnika v pôde. Priepustná, mierne kyslá pôda s pH 5,5 - 6,5, bohatá na organické zložky je ideálna na pestovanie paradajok. Doplnenie organickej hmoty pred pestovaním o dobre vyzretý hnoj, kompost, vápnik, organické a organicko-minerálne hnojivá (Hnojík, TRusEko Agro PRÉMIUM, Alginit, HUMAC®Agro) prírodné látky, ktoré ju zlepšujú kvalitu a výživnosť pôdu, detoxikujú ju (ZeoSand, Zeolit Agro, Alginit, HUMAC®Agro) podporujú v pôde žijúce prospešné mikroorganizmi (Alginit, HUMAC®Agro) a následné pravidelné dopĺňanie vyvážených živín počas pestovania je priam nevyhnutné. Ako zabezpečiť dostatok svetla? Ak pestujete paradajky v kvetináči, premiestnite ich na slnečné miesto. Ak pestujete priamo v pôde môžete si napríklad pomôcť zrkadlom, ktoré nasmerujete tak, aby odrážalo slnečné lúče na rastlinu. Ak máte nablízku elektrickú prípojku, môžete tiež využiť špeciálne lampy na pestovanie rastlín. Prevenciou jednostranného prehnojenia a nedostatočné príjmu jednotlivých živín je aplikácia VYVÁŽENÝCH hnojív. Odporúčame České organické hnojivo Hnojík, Slovenské organické hnojivo TRusEko Agro PRÉMIUM, obidva s repelentným účinkom na škodcov. Ku kvalitnému príjmu živín rastlín významne prispievajú (a zároveň znižujú náklady) aj HUMAC®Agro, Alginit, ZeoSand a Zeolit Agro. Zabraňujú vyplavovaniu živín z pôdy, pomáhajú pôde udržať vodu i živiny, a mnoho ďalšieho. Ich bližšiemu predstaveniu sa venujeme v článkoch v blogu: O pôde a rastlinách a v popise produktov v ESHOPE. Napadnutie voškami pamätajte, že nápomocný sú aj drobný pomocníci v záhrade ako lienky, zlatoočky i sýkorky. Vytváraním pre nich vhodných podmienok, budú vám nápomocný. V našom eshope Ekohnojiva.sk nájdete skvelé ekologické produkty ako na skvalitnenie pôdy, tak na správne vyváženú výživu i ochranu pred škodcami a chorobami. Prečítať o nich si môžete priamo v popise jednotlivých produktov v eshope.
Na konci sezóny nezabúdajme odstrániť zvyšky rastlín, ktoré môžu byť zdrojom plesní do ďalšej sezóny. Minulý rok sme si v našej záhrade na ploche 3x2 m vypestovali odrodu paradajok 'Stupické skoré'. Na začiatku sezóny sme pod každú rastlinu nasypali hrsť domáceho kompostu s podrvenými vaječnými škrupinami. Rastliny sme sadili na záhon, kde predtým rástli šaláty a špenát. Pravidelne sme ich zalievali ku koreňu v ranných hodinách, listy ostali suché. Vďaka vzdušnému porastu, mulču zo slamy a aplikácii vhodného prípravku sme počas celej sezóny nezaznamenali žiadne plesňové ochorenie.