Často sa stretávame s otázkou, či je možné pestovať paradajky a papriku spoločne v jednom skleníku. Hoci sa niektorí pestovatelia obávajú možných problémov, s dodržaním správnych postupov je to možné a môže viesť k úspešnej úrode oboch plodín.
Odlišné nároky, spoločné riešenia
Problém nie je v tom, že by si tieto rastliny navzájom škodili. Odporúčania na to, aby sa spolu nepestovali, vychádzajú z odlišných nárokov týchto plodín. Obe síce potrebujú teplo, rajčiaky sú ale citlivejšie na listové choroby a potrebujú pohyb vzduchu, aby listy po poliatí či pri rose čo najrýchlejšie obschli. Paprika znesie aj „vlhké teplo“. Ak preto musíte pestovať rajčiaky a papriku v jednom skleníku, dajte rajčiaky ku vchodu a papriku ďalej do skleníka. Týmto umiestnením zabezpečíte lepšiu cirkuláciu vzduchu pre rajčiaky.
Slabá násada plodov môže byť spôsobená prehusteným porastom. Rajčiaky sú samozrejme vyššie a môžu pri nevhodne zvolenej výsadbe papriku zatieniť. Asi už poznáte, ako vám na záhrade „ide slnko“, papriku dajte preto na južnú stranu, kde bude viac osvetlená a rajčiaky jej nebudú tieniť. Ďalším variantom je nechať papriku spolu s uhorkami hadovkami v skleníku a rajčiaky dať von. Pokiaľ bude také leto ako tento rok, teploty im budú bohato stačiť.
Príprava a výsev priesad
Pestovanie priesad je dôležité pri viacerých druhoch zeleniny. Paprika či paradajka majú dlhé vegetačné obdobie a keby sa sadili voľne do pôdy príliš skoro, nevyklíčili by. Cieľom správneho načasovania je vypestovať priesady v čase, keď už budú dostatočne vyrastené na výsadbu do záhonov. Veľa vám pritom napovedia aj obaly semienok. Vo všeobecnosti ide o február alebo začiatok marca. Všetko však záleží od druhu zeleniny a samotnej odrody.
Pri pestovaní priesad paradajok a paprík je veľmi dôležitým faktorom dostatočný prístup svetla a udržiavanie teploty okolo 18 - 22 °C. Čím však teplota bude vyššia, tým viac svetla rastliny potrebujú. Priesady paradajok a paprík potrebujú veľa svetla. Ak ich umiestnite na parapetnú dosku, pravidelne ich otáčajte.
Paradajky stačí vysiať v prvej polovici marca. Nádobu naplňte v dvoch vrstvách. Overte si ešte pred rozbalením osiva, aké majú jednotlivé semená nároky. Vysievajte buď naširoko alebo do riadkov. Myslite na to, aby sa semená nedotýkali. Nesejte ich príliš hlboko. Substrát zavlažte pomocou rozprašovača alebo fľaškou s malými dierkami vo vrchnáku. Nepremočte ich.
Papriky pochádzajú z teplých oblastí Ameriky, v našich podmienkach potrebujú dôkladnú starostlivosť. S výsevom by sa dalo začať už v januári, ale pre množstvo denného svetla je odporúčaným termínom druhá polovica februára a prvá polovica marca. Semienka vysievame do kvetináčikov, téglikov, výsevných misiek alebo domáceho minipareniska. Správne klíčenie podporí výsevný substrát, ale dá sa použiť aj perlit. Pri výseve do substrátu semienka zasypeme vrstvou hrubou 4 až 5 mm a zľahka zatlačíme doštičkou. Nádoby do vyklíčenia zakryjeme igelitovým vreckom alebo plastovým krytom, ktorý udrží teplotu aj vyššiu vzdušnú vlhkosť.
Pikírovanie a presádzanie
V momente, keď majú rastliny vyvinuté klíčne listy, môžete začať s pikírovaním. Priesadu vložte do sadbovačov alebo do kelímkov od jogurtu. S výsadbou priesad sa neponáhľajte, aby sa vám nestalo, že rastliny budú prerastené alebo nedostatočne vyvinuté.
Len čo rastliny vytvoria prvý pravý list, pustíme sa do pikírovania (jednotenia). Sadíme ich po jednej alebo po dvoch. Výsadba po dvoch sa preferuje z dôvodu opory, rastliny sú potom stabilnejšie. Rastúce sadenice sú náročné na svetlo, preto ich pestujte v interiéri na okennom parapete. Zalievame, keď vyschne vrchná vrstvička substrátu, rastliny nesmú byť nikdy trvalo zamokrené.
Papriky sú naozaj teplomilné, preto sa na záhon sadia až po polovici mája. Papriku von sadíme až po 15. máji, ak je teplé a hlavne stabilné počasie, môžeme aj o niekoľko dní skôr. Vhodný je záhon na slnečnom a výhrevnom stanovišti bez prievanu. Pôda má byť dobre kyprá a priepustná s neutrálnym pH, rozhodne nesmie byť kyslá.
Ani pri priaznivom počasí by ste rajčiaky nemali na záhon sadiť skôr ako po 20. máji, keďže rajčiaky poškodia aj veľmi slabé nočné mrazíky. Ku kolíkovým rajčiakom zatlčte opory vysoké aspoň 1,5 m ešte pred vysádzaním priesad. Ak sú priesady slabé alebo vytiahnuté, zasaďte ich mierne šikmo tak, že pôdou prihrniete aj na spodnú časť stonky. Nadzemnú časť rastlín hneď po vysadení vyviažte k opore. Ak treba, vylomte aj prvé zálistky.
Priesady saďte na pripravené hriadky do sponu 40 x 30 až 50 x 40 cm. Odrody s väčšími a ťažšími plodmi vyväzujte k opore. Na lepšie zakorenenie môžete k rastlinám po ujatí nahrnúť trochu zeminy.
Pri výsadbe dodržte spon 40 x 40 cm. Aby boli buľvy dobre vyvinuté, spodný okraj stopiek musí byť po vysadení nad povrchom pôdy.
Zálievka a hnojenie
Pre plodovú zeleninu je alfou a omegou úspechu správna zálievka. Treba však vedieť i to, ako vodu rastlinám správne dodať, aby ju nielen naplno využili, no hlavne aby im kvapky na listoch nespôsobili problémy. Najlepším spôsobom je zavlažovať rastliny priamo ku koreňom, aby listy zostali suché. Uhorky a papriky majú plytší koreňový systém, preto potrebujú pravidelné zalievanie v kratších intervaloch a menších dávkach vody. Rajčiaky, naopak, vyžadujú viac vody vo väčších časových odstupoch. Zabudnite preto na uniformné každovečerné zalievanie hriadok hadicou s rozprašovačom.
Rovnako je úplné tabu zalievanie akýchkoľvek rastlín na pravé poludnie. Ak máte takú možnosť, polievajte skoro ráno, čím najlepšie predídete výskytu plesní, pretože prípadné ovlhčenie listov rýchlo vyschne.
Je ďalším dôležitým aspektom pri pestovaní plodovej zeleniny. Tieto rastliny potrebujú pre zdravý rast a bohatú úrodu pravidelný a správny prísun živín. Na podporu kvitnutia, tvorby a následne dozrievania plodov ich preto treba aj naďalej pravidelne zásobiť dobre prijateľnými živinami, napríklad prostredníctvom hnojivovej zálievky v 2-týždňových intervaloch. Správne hnojivo s obsahom vhodných živín a mikroelementov musí zodpovedať aktuálnej fáze ich rastu. Tak napríklad hnojivo s vyšším obsahom dusíka podporuje tvorbu zelenej hmoty, zatiaľ čo hnojivo s vyšším obsahom fosforu prispeje k nasadzovaniu nových kvetov a k lepšiemu dozrievanie plodov.
Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.
Ochrana rastlín a prevencia chorôb
Paradajky: pestovanie môže skomplikovať pleseň. Treba voči nej zakročiť preventívne? Alebo siahať po odolnejších odrodách? V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar).
V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.
Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.
Ďalšie tipy pre úspešné pestovanie
Obe plodiny sú samoopelivé, skleník alebo voľný záhon u nich neovplyvňuje nasadzovanie plodov.
Mnohí majú dobré skúsenosti s pestovaním papriky na čiernej netkanej textílii, ktorá podporuje výhrevnosť pôdy a bráni vzchádzaniu burín.
Nástielka zo slamy rajčiakom pristane. Udrží vlhkosť a zabráni rastu buriny. Pri pestovaní paprík a baklažánov sa osvedčila čierna netkaná textília.
Je potrebné paprikám odstrániť prvý kvet - budúci plod? Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.
Rastliny môžu mať kľudne 20 - 30 cm, nemusí mať pol metra. Sadenie paradajok a paprík: ako správne postupovať? Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.
V prípade druhov s veľkým objemom listov to však nie je potrebné, lebo tieto rastliny rýchlo vytvoria uzavretý porast a samy si prekryjú plochu hriadky.
Ivan Hričovský: PREČO RAJČINY RASTÚ NEROVNOMERNE?
Pri pestovaní priesad zo semien je výber správneho substrátu jednou z najdôležitejších úloh. Musí obsahovať dostatok živín a chrániť klíčiucu rastlinku.
Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava.
Je ďalším dôležitým aspektom pri pestovaní plodovej zeleniny. Tieto rastliny potrebujú pre zdravý rast a bohatú úrodu pravidelný a správny prísun živín.
Sadenie paradajok a paprík: ako správne postupovať?
Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Možno nie každý vie, že jeden bočný výhonok na paradajke je iný ako ostatné a práve ten je dobré na rastline ponechať a nevylomiť ho. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom.
Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, ako je to názorne vidieť na obrázku. Výhonok pod prvým sukvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.
Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Kým jedna skupina pestovateľov listy paradajkám trhá, aby tak rastlinu presvetlili a plody na nej lepšie dozreli na slnku, tí druhí o tom nechcú ani počuť. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.
V máji už môžete na voľné hriadky vysievať aj také druhy zeleniny, ktoré tu bez presádzania vydržia až do zberu.
Aj zeler je vhodné sadiť až v druhej polovici mája - rastliny nebudú vybiehať do kvetu. Prospieva mu hnojenie dobre vyzretým kompostom, ktorý treba na jeseň zarýľovať do pôdy. Sadiť ho môžete na uvoľnené záhony po zbere skorej zeleniny - špenát, šalát, reďkovka. Živinami dobre zásobovaný zeler bude tvoriť bohatú ružicu listov.
Pri výsadbe dodržte spon 40 x 40 cm.
Spomedzi koreňovej zeleniny je najnáročnejší na závlahu. Nevyhnutná je od mája do septembra. Pôda v okolí rastlín by mala byť stále mierne vlhká. Zalievajte ku koreňom, nie na listy. Osvedčila sa závlaha do brázdičky medzi riadkami.
Ak si myslíte, že vylamovaním listov podporíte rast buľvy, mýlite sa. Týmto zásahom zmenšujete asimilačnú plochu listov a znižujete tvorbu látok nevyhnutných na jej vývin.
V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky.
Predpestované priesady treba pred vysádzaním otužiť, aby sa na vonkajšom záhone ľahšie ujali. Ideálny čas na vysádzanie je podvečer alebo počas zamračeného dňa.
Na trhovisku sa ma zvykli pýtať, odkiaľ mám priesady. Tu, na mojom dvore na Štrkovej 18 v Krásnej, vidia skleníky a fóliovníky, čiže obavy z dovážaných sadeníc sa ihneď pominú. Hlavne moji stáli zákazníci vedia, že predávam len pravé odrody z domácej produkcie a keď chcú vysokú paradajku, dostanú naozaj vysokú. Keď cherry, tak cherry. Keď kríčkovú, nestane sa im, že im vyrastie dvojmetrová vysoká paradajka. Na to sa môžu spoľahnúť.
Veľkou výhodou takisto je aj to, že keď sa mi určitý tovar na trhovisku minul a ľudia ho ďalej pýtali, nemal som ho, museli ho teda kúpiť inde. Potom mi volali, že to nebolo ako odo mňa. Tu na dvore, keď sa niečo minie, veľmi rýchlo to doplním. Prídu si ku mne až autom, všetko si pohodlne naložia a odchádzajú.
Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny. Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca.
V súčasnosti je populárne pestovať zeleninu aj v kvetináčoch na terasách či balkónoch. Pestovanie balkónovej zeleniny má veľmi veľa výhod. Samozrejme, výnosy z takého pestovania sú nižšie v porovnaní s klasickým pestovaním na záhrade. Ale má to obrovský prínos pre človeka, zasadiť si niečo na balkóne, keď príde z práce domov. Vyčistí si hlavu, zamestná ruky. Na balkóne sa dajú pestovať okrem klasických paradajok či paprík aj menej tradičné balkónové zeleniny, napríklad zemiaky vo vreciach. Alebo fazuľa, ktorá v lete urobí aj príjemný tieň. Do kvetináčov je možné zasadiť aj kaleráb či hrášok. Netreba toho veľa, pre dobrý pocit stačí aj málo. Je to aj výborná aktivita s deťmi.
Všetky tri pomenovania najobľúbenejšej zeleniny sú správne. Aj keď o rajčiaku by sa dalo polemizovať, používa sa skôr v odbornej literatúre, je to botanický názov pre paradajku či rajčinu.