Bakalárska práca predkladá sériu piatich publicistických interview, ktorých spoločnou témou je vonkajší homosexuálny coming out. Rozhovory vedené s prácou v redakcii denníka SME. Prvá časť práce zasadzuje tému rozhovorov do kontextu publicistického interview z hľadiska teórie žurnalistiky, všeobecne platné novinárske rutiny pri tvorbe produktov SME ako zvoleného cieľového média. Poslednou časťou práce je analýza autorských produktov.
Kontext coming outu a definícia homosexuality
Coming out je proces, ktorý sa dá predostrieť v niekoľkých fázach. Prvá fáza je vlastné prijatie resp. uvedomenie si vlastnej sexuálnej orientácie. Druhá fáza sa týka oznámenia tejto skutočnosti rodine a širšej spoločnosti. Tento proces je obzvlášť náročný pre mladých homosexuálov, ktorí sa môžu stretnúť s nepochopením, izoláciou alebo opovrhnutím zo strany rodiny alebo širšieho okolia. Strach z coming outu môže prameniť aj zo sklamania rodičov, resp. z ich nepochopenia. Tento proces sa netýka len mladých, ale aj staršie vekové kategórie môžu čeliť strachu z coming outu, najmä ak nemajú dostatočné sociálne zázemie.
Pojem „homosexuál" podľa Fafejtu vznikol až v 19. storočí. Konfrontovali homosexualitu s tromi atribútmi normality: s konceptami noriem ideálu, statických a funkčných. Rozlišuje sa ešte heterosexualita, bisexualita a transsexualita. Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Smetáčková predkladá tri oblasti, ktoré homosexualita zahŕňa: sexuálne správanie, sexuálne vzťahy a identita. Nie všetci by uvítali dôkaz o biologickom vzniku homosexuality.
Počas druhej svetovej vojny bola homosexualita trestná. V mnohých štátoch Európy sa po skončení vojny začala dekriminalizovať. Štát však stále homosexuálov diskriminoval. Teraz už povoloval homosexuálny aj heterosexuálny styk od 15. roku života. V Česku sa tento trend ukázal o niečo viac ako na Slovensku. V rebríčku práv menšín sa Česko umiestnilo na 31. mieste a Slovensko na 27. mieste.
Manželstvo, ako zväzok muža a ženy, nemôžu homosexuálne páry uzavrieť. V partnerskom zväzku tiež neexistuje.
Presné percento homosexuálov v populácii sa nedá určiť, pretože sexuálne správanie sa počas života mení. Odhady hovoria o 5 % + homosexuálnych mužov a 1 % homosexuálnych žien. V niektorých krajinách toto percento výrazne klesá oproti západným zemiam. V prieskume sa 6 % žien definovalo ako homosexuálne orientovaní.
Spoločnosťou je podľa Fafejtu lepšie prijímaná lesbická, t. j. ženská homosexualita. Lesby majú často lepšie postavenie ako gejovia. V istých momentoch sa správanie mužov v typicky mužských športoch ako futbal dalo interpretovať ako homosexuálne, napriek tomu, že pri tom vyzliekajú.
V americkej armáde platil zákon „Don't Ask, Don't Tell", ktorý umožňoval lesbám a gejom prihlásiť sa do armády, pokiaľ si svoju sexuálnu orientáciu nezverejnia. Tento zákon bol však komplikovaným turning pointom pre práva gayov.
Skratka LGBTQ+ znamená Lesbian Gay Trans and Questioning a označuje rôzne sexuálne orientácie a rodové identity.
Publicistický rozhovor ako žáner
Časť práce venovaná žánru definuje publicistický rozhovor a zaraďuje ho do rodiny ostatných novinárskych žánrov. Publicistika je základnou odnožou žurnalistiky. Publicistika informuje odlišne, či už oznamovaním faktov alebo predkladaním stanoviska. V dnešnej dobe je žánrové rozdelenie nestále a vágne.
Rozhovor v žurnalistike je chápaný ako metóda zberu informácií, ale aj ako samostatný žáner. Dialóg je výmena slov medzi ľuďmi. Rozhovor sa môže skladať z otázok, aj keď to nie je podmienkou. Môže byť vedený na mieste, bez obsiahlejšej prípravy.
Rozdielny prístup naprieč rozhovormi je aj v lexike. Dobré interview musí byť naozaj pútavé, čo si vyžaduje skúsenosť a šikovnosť novinára. Ako doplňujúce využíva denník SME aj publicistické rozhovory.
Rozhovory sa delia na monológy a rozpravy. V rámci rozpravy môžu byť otázky iba na smerovanie rozhovoru, ale sú stále prítomné. Dôležitá je plynutie rozhovoru a účasť spovedaného. Novinár môže prejaviť aj vlastné názory.
Halier si tiež všíma pozíciu novinára vo vzťahu k spovedanému, či už ako partnera alebo priameho oponenta. Môže dôjsť aj k podriadenosti novinára svojmu zdroju. V prípade online platforiem prichádzajú otázky priamo od ľudí, nie od skúseného novinára.
„Rozhovory nie sú pravdivým otlačkom slov, ktoré zazneli. Vždy ide o spracovanie informácií a vyjadrení. Novinár by sa mal tiež vyvarovať prepisovaniu klišé a nezmyselných výplní textu. Pozor treba dať aj na spôsob prepisu reči odborníka.
Etický kódex novinára, ktorý upravuje Slovenský syndikát novinárov, sa venuje aj otázkam autorskej práce a práva na informácie. Novinár by mal postupovať v súlade s etickým kódexom, chrániť totožnosť zdroja a dbať na jeho dôstojnosť.
Metodika a príprava na rozhovor
Príprava na rozhovor zahŕňa rešerše a okruh otázok, ktoré by mali byť tematicky prepojené. Novinár musí prejaviť dostatočný záujem o tému a osobu, s ktorou bude rozhovor viesť. Je dôležité vedieť, s kým sa bude rozprávať a podľa toho sa pripraviť. Kvalitný novinár je považovaný za kvalitného protihráča spovedanému.
Proces získavania informácií sa nazýva tvorba rešerše a mal by vychádzať zo spoľahlivých a dokázateľných informácií. Novinár si musí sám položiť otázky, ktoré mu pomôžu pochopiť tému a uhol pohľadu zdroja.
Pred rozhovorom je dôležité sa predstaviť a poďakovať spovedanému za súhlas so stretnutím. Prvá otázka môže rozhodnúť o osude celého interview a mala by slúžiť na „prelomenie ľadov“.
Počas rozhovoru je dôležité počúvať a rozumieť odpovediam. Je vhodné klásť otázky na základe prípravy a nebáť sa pýtať doplňujúce otázky. Novinár by mal dať spovedanému priestor na zamyslenie a prípadne použiť techniku mlčania na povzbudenie k dodatku.
Novinár si píše aj vlastné poznámky, aby si overil fakty a nezabudol dôležité informácie. Cieľom je vyťažiť čo najviac informácií z priamej komunikácie.
Pri písomnom rozhovore sa vytráca neverbálna komunikácia, čo môže byť nevýhoda. Technická pripravenosť je rovnako dôležitá.
Po rozhovore nasleduje úprava textu. Rozhovory by mali mať kompaktnú štruktúru a informácie by mali logicky nasledovať za sebou. V prípade potreby je možné niektoré časti vypustiť.
Denník SME ako cieľové médium
Pre potreby tejto bakalárskej práce bol zvolený denník SME. Dôvodom je predchádzajúca skúsenosť autora s prácou v tomto denníku a skutočnosť, že témou, o ktorej denník SME informuje, je coming out.
Denník SME je novinové a online spravodajstvo a publicistika, založené v roku 1993. Vydavateľom je Petit Press, a. s. Väčšinovým vlastníkom je Penta Investments s.r.o.
SME vychádza v tlačenej podobe šesťkrát týždenne. Okrem nedele teda každý deň. Online verzia ponúka pridanú hodnotu reportéra a špeciálne príležitosti. Bez predplatného je dostupná iba časť textu.
V denníku SME sa tvorba publicistických produktov zameriava najmä na ekonomiku a politiku, ale aj na aktuálne udalosti. Rozhovory sú často súčasťou týchto tém.
Podľa Fila rýdzo spravodajský rozhovor neexistuje. V SME sa však takmer všetci redaktori venujú aj rozhovorom, nielen politickým.
Zaujímavosť a relevancia sú kľúčové pre publicistický rozhovor v SME. Redakcia sa snaží vyhnúť konfliktu záujmov pri výbere tém a respondentov.
Pri rozhovoroch s bežnými ľuďmi sa často stretávajú s neochotou zverejniť celé meno a fotografiu. V takýchto prípadoch sa novinári obracajú na organizácie, napríklad Iniciatíva Inakosť.
Príprava a realizácia rozhovorov v SME
Pri výbere respondentov sa novinári v SME riadia etickým kódexom novinára. Dôležité je overiť si fakty a predchádzať tak situáciám, kedy by sa zdroj mohol cítiť nepríjemne.
Novinári si tiež robia rešerše o svojich zdrojoch, aby sa vyhli situáciám, kedy by sa respondent mohol snažiť uviesť ich do omylu. Taktiež sa konfrontujú zistené fakty s rozhovormi, ktoré už so spovedaným vyšli.
V prípade, že respondent nebol ochotný odpovedať na niektoré otázky, novinári sa snažia získať informácie z iných zdrojov.
Miesto konania rozhovoru nechávajú novinári často na zdroji, aby sa navodila príjemná atmosféra. Ak sa respondent odkloní od témy, novinári mu skáču do reči.
Father opens up about coming out to his family l GMA Digital
