Vikingovia (z vikingr - muži fjordov) boli škandinávski moreplavci, ktorí sa v 8. až 11. storočí vydávali na „viking“ - lúpežné výpravy do južnej a západnej Európy. Pohľad na mapu so znázornenými trasami vikingských lúpežných výprav ukazuje, že opanovali pobrežie pomerne veľkého kúska Európy vrátane Islandu, doplávali do Severnej Ameriky i Grécka a nezastavili ich ani subtropické oblasti okolo Čierneho mora. Táto štíhla, rýchla loď ozdobená dračou hlavou (odtadiaľ drakkar) slúžila na výbojné plavby.
Iným termínom označujúcim tento typ lode je langskip (podľa nórskeho langskippet - "dlhá loď"). Langskip zo staroseverčiny langskippet - „dlhá loď“ (anglicky Longship, nemecky Langschiff) bol typ špecializovaných škandinávskych vojnových lodí, ktorých existencia je archeologicky preukázaná a dokumentovaná najmenej od 4. storočia pred Kristom. Pôvodne ich vynálezli a používali Severania (bežne zahrňovaní pod pojem Vikingovia) na obchod, prieskum a vojnovanie v období stredoveku.
Drakkar bola rýchla vikingská dlhá námorná a riečna loď. V slovenčine tento termín splýva so správnejším langskip (podľa nórskeho langskippet - "dlhá loď"). Termín drakkar podľa námorných historikov prináleží správne iba najväčším vojnovým lodiam, naproti tomu vojnové lode bežnej veľkosti sa nazývajú langskip. Drakkar je jednoradová vojnová veslica so sklopným sťažňom a veľkou priečnou rahnovou plachtou, zaoblenou prednou časťou i zadkom, ovládaná kormidlovým veslom.
Konštrukcia a dizajn
Drakkar bol jedno-radovou vojnovou loďou so sklopným stěžňom a veľkou priečnou rahnovou plachtou, zaoblenou prednou časťou i zadkom, ovládanou kormidlovým veslom. Najčastejšia dĺžka lode bola 30 až 40 metrov, aj keď sú známe menšie i ešte dlhšie. Drakkary boli ľahko ovládateľné, rýchle a odolné proti nepriazni počasia. Vďaka svojmu nízkemu ponoru mohli pristávať aj na plytčinách či plávať riekami proti prúdu.
Trup tvorila konštrukcia kýlu, rebier, prednej a zadnej väznice, okrajových obrubníc a plášť zostavený tzv. klinkerovou obšívkou. Lodky boli otvorené, trup nebol uzavretý palubou. Každá doštička obšitia bola zhotovená tak, aby presne zapadla na svoje miesto. Klinkerová obšívka znamená, že vyššie položená doštička prekrývala spodnú, čím sa dosiahlo mimoriadne pevné a zároveň pružné spojenie. Na obrubniciach lemujúcich trup drakkaru boli úchyty, na ktoré sa vešali štíty. Kýl a obe väznice sa zhotovovali z jedného kusa dubového dreva.
Štíty po stranách slúžili pri napadnutí ako ochrana pred nepriateľskými šípmi, v prípade rozbúreného mora zachytávali aspoň časť vody. „Drakkary boli dvakrát tak dlhé ako obchodné lode a pojali okolo 100 bojovníkov. Jednou zo zaujímavostí drakkarov bolo drevené obloženie boku lodí, kedy sú na rebrá lode pomocou drevených kolíkov alebo kovových klincov pripevňované dosky, veslá boli vyrábané z kvalitného borovicového dreva. Jedná sa o tzv. klinkerovú obšívku. Samotné veslá boli pretiahnuté bokom lode a utesnené koženou obšívkou majúcou brániť prenikaniu vody do lode.
Stěžeň sa upevňoval do mohutného dubového bloku ležiaceho uprostred na dne lode; býval borovicový, dlhý polovicu až dve tretiny dĺžky lode a v prípade potreby sa dal sklopiť. Plachta sa používala viac ako na starovekých stredomorských lodiach. Bola iba jedna, obdĺžniková alebo štvorcová, zošitá z farebných (najčastejšie červených, modrých a zelených) pruhov vlnenej látky, pripevňovala sa na horné ráhno. Vďaka jej vysokej pohyblivosti sa loď mohla pohybovať aj veľmi ostro proti vetru.
Počet vesiel sa líšil podľa dĺžky lodí, najčastejší bol 30. Uchycené bolo v obšívke medzi jednotlivými rebrami vo vyvŕtanom otvore, rozšírenom tak, aby sa ním pretiahol aj list vesla ukladaného do lode. Kormidlové veslo bolo jedno, na zadnej časti na pravom boku lode. Z počiatku sa používala kotva rímskeho typu s vyvažujúcim priečnym brvnom na konci, ktoré zaisťovalo zabodnutie jedného z hákov do dna. Neskôršia, tzv. normanská kotva, už priečne brvno nemala - štyri i viac hákov zaistilo, že sa kotva vždy aspoň jedným niekde zachytila.
Typy vikingských lodí
Existovali rôzne typy vikingských lodí, ktoré sa líšili veľkosťou a účelom.
| Typ lode | Použitie | Charakteristika |
|---|---|---|
| Dračia loď (Langskip) | Vojnové účely, preprava vojakov | Dlhá, úzka, rýchla, s dračou hlavou na prove |
| Knorr | Obchod, preprava nákladu | Širšia, hlbšia, pomalšia ako dračia loď |
| Karvi | Menšia loď, používaná na bežné plavby a prieskum | Univerzálna loď, menšia ako dračia loď |
Menšou variantou líšiacou sa od drakkaru hlavne dĺžkou, bol snekkar. Dalo by sa povedať, že ide v podstate len o „menšieho brášku“. Ak v slove „drakkar“ počujete anglické „dragon“ (drak), tak v pomenovaní „snekkar“ môžete počuť „snake“, teda had. A nie je to náhoda. Snekkary boli zdobené hadou hlavou, boli menšie, ale hlavne mali minimálny ponor, čo škandinávskym kolonizátorom umožňovalo vyrážať aj na rieky s nižším prietokom.
Snekkar („hadia loď“), tiež snekkja či snekke, bola najmenšia dlhá loď používaná v boji. Podľa klasifikácie išlo o loď s najmenej 20 veslárskymi lavicami. Typický snekkar mohol byť 17 m dlhý a 2,5 m široký, pričom ponor mohol byť len 0,5 m. Obvyklá posádka činila okolo 41 mužov - 40 veslárov a kormidelník. Predná časť týchto lodí bývala ozdobená vyrezávanou hadou hlavou. Snekkary patrili k najbežnejším typom lodí. Nórske snekkary, určené na plavbu v hlbokých fjordoch a pre atlantické podnebie, mávali obvykle väčší ponor než dánske, ktoré boli stavané pre plytké pobrežné vody a pláže. Snekkary boli tak ľahké, že nepotrebovali prístavy - dali sa jednoducho vytiahnuť na breh alebo preťahovať po súši.
Skeid (skeið) bola väčšia vojnová loď s viac ako 30 veslárskymi lavicami. Lode tejto triedy patria k najväčším doteraz objaveným dlhým lodiam. Skupinu týchto lodí objavili dánski archeológovia v Roskilde v roku 1962 a v rokoch 1996-1997 pri záchrannom výskume tunajšieho prístavu. Loď objavená v roku 1962, Skuldelev 2, je celodubový skeid. Predpokladá sa, že bol postavený v oblasti Dublinu okolo roku 1042. Skuldelev 2, ktorý je takmer 30 m dlhý, mohol viesť posádku čítajúcu 70 až 80 mužov. Mal niečo okolo 30 veslárskych lavíc.
V rokoch 1996-1997 objavili archeológovia v prístave zvyšky ďalšej lode. Roskilde 6, ako ju nazvali, je so svojimi 37 metrami najdlhšou doteraz objavenou vikingskou loďou. Bola postavená okolo roku 1025. Podľa skeidu Skuldelev 2 bola v Múzeu vikingských lodí v Roskilde postavená replika nazvaná Morský žrebec z Glendaloughu (Havhingsten fra Glendalough) a spustená v roku 2004 na vodu. Nóri postavili 35metrový skeid nazvaný Drak Harald Plavovlasý (Draken Harald Hårfagre). Bol postavený za použitia originálnych vikinských a experimentálne archeologických metód.
Veslári vôbec nemali jednoduchú úlohu. Kvôli úspore miesta nebol drakkar vybavený lavicami. Pri veslovaní museli sedieť na truhlách so svojimi osobnými vecami. Mnoho namáhavejšie bolo veslovanie postojačky alebo v predklone. A rýchlosť drakaru? Priemerná rýchlosť vikingských lodí sa síce loď od lode líšila, ale pohybovala sa v rozmedzí 5-10 uzlov (9,3-18,5 km/h).
Vesláči a ďalší lodníci neboli otroci, ale normálni členovia družiny. Ďalší členovia posádky sa starali o plachtu či stáli na prove ako hliadka, varujúca pred útesmi a plytčinami pri preplávaní plytkými vodami. Pri plavbách sa Vikingovia orientovali najmä podľa pobrežia a zďaleka viditeľných orientačných bodov, ktoré poznali buďto z vlastnej skúsenosti, alebo z rozprávania iných moreplavcov. Oblasť, v ktorej sa nachádzajú, dokázali určiť podľa farby mora a druhu morských rias a chalúh i na voľnom mori. Pri plavbe cez oceán so sebou brávali morské vtáky, ktoré vypúšťali a keď sa vták rozletel nejakým smerom, nasledovali ho, pretože vedeli, že tam leží zem. Keď sa vták vrátil späť na loď, bola zem ešte ďaleko.