Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov.
Paprika je zelenina desiatok tvarov, farieb i chutí. Nie je nad to dopestovať si ju vo vlastnej záhrade. Prvým krokom v celom procese je samotné sadenie papriky. Či už chcete pestovať klasickú sladkú papriku alebo pikantné čili papričky, všetky druhy uprednostňujú dlhé a teplé vegetačné obdobie. Väčšina pestovateľov preto nesadí papriku priamo zo semienok, ale z predpestovaných sadeníc. Koncom zimy budú rásť na parapete a neskôr ich môžete presadiť do voľnej zeme či do väčšej nádoby, ktorú umiestnite na balkón. Obľúbené je tiež pestovanie papriky v skleníku alebo fóliovníku. Papriky tu dozrievajú skôr.
Výsev a predpestovanie sadeníc
Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.
Optimálny čas na výsev papriky je február alebo začiatok marca. Semienka potrebujú dostatok tepla na klíčenie. Použite špeciálny substrát pre priesady alebo zmes záhradníckej zeminy, kompostu a piesku. Vyberte nádobu s dostatočným množstvom drenážnych otvorov. Semienka zatlačte do substrátu asi pol centimetra hlboko a prikryte ich tenkou vrstvou substrátu. Ideálna teplota na klíčenie je okolo 25 °C.
Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie.
Záhradnícky substrát na výsev je skvelá voľba pri zakladaní sadeníc. Alebo môžete použiť dobre vyzretý preosiaty kompost. Na predpestovanie priesad zvolíme zakoreňovače, pareniská, taktiež môžeme použiť tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obal z vajíčok. Nádobky si naplníme substrátom takmer po okraj. Vložíme aspoň 2 semienka (pre prípad, keby nám jedno nevyklíčilo) a prikryjeme tenkou vrstvou 0,5 - 1 cm substrátu. Jemne substrát utlačíme. Semienka jemne zalejte odstátou vodou. Takto pripravené budúce sadenice umiestnime na svetlé miesto, najlepšie na okenný parapet, kde sa veľmi nekúri. Teplota by sa mala pohybovať okolo 18 - 22 °C. Ak chceme predísť padaniu klíčiacich rastlín, treba zaliať semienko po sejbe, prípadne na začiatku vzchádzania rastlín prípravkom Magnicur energy. Ak pestujete viac odrôd, nezabudnite si ich označiť.
Klíčenie papriky trvá približne 10-14 dní. Udržujte substrát mierne vlhký, ale nie premokrený.
Keď majú rastlinky vyvinuté klíčne listy, môžete začať s pikírovaním. Pikírovanie robíme vtedy, ak máme v nádobe vzídených viac rastlín. Prípadne ak sme semienka zasadili do menšej nádobky (sadenicový panel, paletka od vajíčok).
Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.
Udržujeme pôdnu vlhkú, ale nie premokrenú.
Presádzanie a výsadba
Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú.
Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie).
Sadenice presadíme z nádobiek do skleníka týždeň alebo dva po poslednom mraze, keď sa počasie ustáli na vyššej teplote. Priesada je vhodná na vysádzanie keď je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a rastlina má dobre vyvinutú koreňovú sústavu.
Priesady vysádzajte na záhon, keď pominú všetky mrazy a zem sa dostatočne ohreje. Záhon dôkladne pohnojte a uvoľnite pôdu. Medzi jednotlivými rastlinami nechajte aspoň 30-40 cm.
Papriky vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.
Papriky sadíme na slnečné miesta do riadkov vzdialených cca 60 - 70 cm do jamky hlbokej aspoň 15 - 20 cm. Pridať môžeme aj mykoríznu hubu pre rajčiny a papriku.
Papriky sadíme do priepustnej pôdy, obohatenej o kompost. Pôdu pre výsadbou dobre skypríme, sadenice sadíme 40 - 60 cm od seba, závisí to od danej odrody. Koreňový bal vložíme do dostatočne veľkej jamy tak, aby bol niekoľko centimetrov pod úroveň pôdy. Môžeme pridať mykoríznu hubu, ktorá pomáha zlepšiť zdravotný stav rastliny a výnosnosť úrody. Pôdu prihrnieme a zalejeme vodou.
Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.
K ideálnemu času na výsadbu priesad do záhrady patrí podvečer.
Keď sú sadenice dostatočne veľké, môžeme ich vysadiť von do záhrady alebo do väčších nádob, ak to vonkajšie podmienky dovolia. Dobre vypestovaná sadenica má silnú stonku, väčšinou už má prvé súkvetia, a má pevný koreňový bal.
Starostlivosť počas vegetácie
Pravidelne zalievajte, najmä počas sucha. Paprika je náročná na vodu, preto papriku polievame pravidelne, radšej väčším množstvom vody 2 - 3 krát do týždňa.
Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka.
Prihnojovanie paprík je pre túto rastlinu veľmi dôležité. Hnojiť by sme mali každé 3 - 4 týždne hnojivami na papriku, aby sme doplnili potrebné živiny.
Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť.
Zalievame len ku koreňom dostatočným množstvom vody. Nepolievame na listy! Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kedy slnko už tak nepáli. V dobe dozrievania plodov zalievame opatrene, aby nedochádzalo k praskaniu plodov.
Prihnojovať by sme mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami, ktoré sú určené pre paradajky. Vďaka svojmu zloženiu hnojivá dodávajú potrebné živiny rastlinám vo vyváženom pomere.
Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší.
Sú to bočné výhonky, ktoré rastú v pazuchách listov. U tyčkových odrôd je dôležité odstraňovať bočné výhonky (tzv. "pazúchy"), ktoré vyrastajú z úžľabia listov. Toto zaštipovanie zabezpečí, že rastlina bude smerovať svoju energiu do tvorby plodov a nie do nadmerného rastu listov. So zaštipovaním začnite, keď rastlina dosiahne výšku približne 20 cm. Odstraňujte malé výhony pravidelne, približne raz za týždeň.
Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.
Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Papriky môžu byť napádané rôznymi chorobami a škodcami. Dôležitá je prevencia, ako je správna výsadba, zálievka a hnojenie. V prípade napadnutia použite vhodné prípravky na ochranu rastlín.
Z vírusových ochorení napáda papriku ružicovitosť, tabaková mozaika alebo pestrolistosť. Niektoré vírusy sa prenášajú aj semenami. Používajte preto kvalitné a certifikované osivo. Spomedzi škodcov papriky ohrozujú najmä vošky a molice.
Príčinou môže byť stres z teploty, nedostatok opelenia alebo živín.
Zber a využitie
Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".
Plody paradajok Bejbino F1 dozrievajú postupne. Zrelé paradajky opatrne odtrhávajte smerom dole.
Existuje množstvo spôsobov, ako si rýchlo a chutne spracovať väčšiu úrodu papriky. Môžete ju plniť, piecť, grilovať, sušiť aj zavárať, prípadne použiť čerstvú do zeleninových šalátov a sendvičov.
Výživová hodnota a benefity
Paprika je hotovou zásobárňou vitamínu B, C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá, hlavne v čerstvom stave. Obsahuje tiež kapsaicín, karotény (vitamín A), vitamín K a mix rôznych minerálnych látok, ako je vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E. Vitamíny v paprike sú skvelé pre zdravý zrak. Karotenoidy chránia ľudskú sietnicu pred oxidačným poškodením, čím môžu znížiť riziko šedého zákalu aj makulárnej degenerácie.
Pestovanie na balkóne a v nádobách
Papriky môžeme pestovať aj v nádobách na balkónoch alebo terasách. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne.
Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.
Pre balkóny zvoľte menšie druhy. Papriky potrebujú 6-8 hodín slnečného svetla denne.
Paradajka Bejbino F1 - príbuzná plodina
Semená na sadenie Rajčiak Kolíkový jedlý Bejbino F1. Skorá baby odroda kokteilových rajčín - cherry paradajky s vysokým výnosom plodov, určená na pestovanie na poli ale aj vo fóliovníkoch. Drobnejšie plody výbornej chuti sú guľaté, dužinaté a nepraskajú. Odroda cherry paradajky vysoko odolná proti chorobám s krátkou skladovateľnosťou. Rajčiny vyžadujú teplé a chránené stanovisko. Pôdu humóznu, bohatú na živiny. Na predpestovanie sadeníc sa robí výsev od marca do apríla. Na začiatku tvorby pravých listov je potrebné rastliny prepikýrovať. Do nevykúrených priestorov je možné rastliny presadiť v druhej polovici apríla, von na záhon v druhej polovici mája. Kolíkové odrody sa počas vegetácie vysádzajú k opore. Bočné výhony sa z pazúch listov pravidelne odstraňujú. V dobe tvorby plodov rastliny potrebujú zvýšenú zálievku, menšia spotreba vody je počas zretia plodov.
Paradajka tyčková Bejbino F1 z prestížnej série "Jazýčky" je vynikajúcou voľbou pre všetkých záhradkárov, ktorí túžia po chutných a šťavnatých plodoch priamo z vlastnej záhrady. Tento hybridný rajčiak je známy svojimi lahodnými, sladkými plodmi, ktoré sú ideálne pre konzumáciu v čerstvom stave alebo ako súčasť rôznych kulinárskych receptov. Bejbino F1 je koktejlový rajčiak, ktorý sa vyznačuje malými, guľatými plodmi s hladkou, lesklou červenou šupkou. Pestovanie tohto rajčiaka je jednoduché a vhodné pre všetky úrovne zručností, od začiatočníkov až po skúsených záhradkárov. Rastliny sú robustné a odolné voči bežným chorobám, čo z nich robí spoľahlivú voľbu pre každú záhradu. Rajčiak Bejbino F1 je ideálnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú spoľahlivý a chutný rajčiak s bohatou úrodou. Vďaka svojej jednoduchej starostlivosti a výnimočnej chuti sa stane neoddeliteľnou súčasťou vašej záhrady a každodenného menu.
Paradajka jedlá, vedecky známa ako Solanum lycopersicum, je obľúbená plodina z čeľade ľuľkovitých. Hoci botanicky ide o trvalku, v našich klimatických podmienkach sa pestuje ako jednoročná rastlina, pretože neprežije mrazy. Plodom je dužinatá bobuľa s malými semenami, bohatá na vodu, vlákninu, vitamíny a minerálne látky.
Existuje množstvo odrôd paradajok, ktoré sa delia do troch základných skupín: kríčkové, tyčkové a cherry. Bejbino F1 patrí medzi tyčkové odrody, ktoré vyžadujú oporu počas rastu. Táto odroda je známa svojimi mimoriadne chutnými, malými plodmi, ktoré sú ideálne na priamu konzumáciu alebo do šalátov.
Charakteristika odrody Bejbino F1:
- Typ: Koktejlová paradajka
- Plody: Malé, guľaté, s priemerom 2-3 cm a hmotnosťou 30-40 g. Majú hladkú, lesklú červenú šupku a sladkú chuť.
- Rast: Tyčkový, vyžaduje oporu
- Využitie: Priama konzumácia, šaláty
- Výhody: Bohatá úroda, lahodná chuť, vhodné pre začiatočníkov
Sadenice paradajok vysádzame po 15. máji, keď pominie riziko mrazov. Výber miesta: Vyberte slnečné a teplé miesto, kde v predchádzajúcom roku nerástli žiadne rastliny z čeľade ľuľkovitých. Príprava pôdy: Pôdu dobre prekyprite a zmiešajte s kompostom alebo hnojom. Výsadba: V záhone pripravte jamky s rozostupom 80x40(50) cm. Jamky by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Umiestnenie rastliny: Do jamky umiestnite rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Zahrnutie koreňov: Korene prihrňte zeminou a s citom pritlačte. Hlbšie zasadenie podporí tvorbu koreňov zo stonky. Opora: Tyčkovým odrodám, ako je Bejbino F1, poskytnite oporu v podobe drevených alebo kovových tyčí.
