Kapusta hlávková (Brassica oleracea) je obľúbená zelenina z čeľade kapustovitých, ktorá zahŕňa množstvo poddruhov, blízko príbuzných s kalerábom, kelom a ružičkovým kelom. Odroda Sláva F1 je skorý hybrid, ktorý je obľúbený pre jarný zber a celoročné pestovanie. Hoci sa skorá kapusta nepestuje tak často ako neskoré odrody vhodné napríklad do sudov na kvasenie, je to veľmi chutná jarná zelenina, ktorú môžete použiť do čerstvých šalátov. Vybrať si môžete napríklad odrody ’Juna F1’ či ‘Sláva F1’.
Charakteristika kapusty Sláva F1
Sláva F1 je hybridná odroda jarnej kapusty, ktorá je obľúbená pre svoju skorú zrelosť a vysokú kvalitu hlávok. Je ideálna pre záhradkárov, ktorí chcú dosiahnuť maximálne výsledky na malom priestore. Táto jarná kapusta poskytuje rýchlu a bohatú úrodu s pevnými, jemnými hlávkami. Ideálna pre začiatočníkov, odolná voči chorobám, vhodná na priamu konzumáciu a krátkodobé skladovanie.
Skorosť: Skorý hybrid určený pre jarnú kultúru z predpestovanej sadby pre zber v júni a na celoročné pestovanie z priameho výsevu.
Hlávky: Guľovité, úplne uzavreté, stredne husté, odolné voči praskaniu, s hmotnosťou 0,9 - 1,2 kg. Veľkosť hlávok je vyrovnaná a majú dobrú odolnosť voči vädnutiu. Priemerný priemer hlávky je 15-20 cm, ktoré sú pevne uzavreté a majú jemnú textúru. Ich svetlozelená farba je nielen esteticky príťažlivá, ale aj znakom kvalitného rastu.
Odolnosť: Hybrid je odolný voči nízkym teplotám a veľmi odolný proti predčasnému vybiehaniu do kvetu. Vďaka svojej odolnosti voči chorobám a škodcom je Sláva F1 spoľahlivou voľbou pre každú záhradu.
Vegetačná doba: 110 - 114 dní od výsevu, 80 - 85 dní od výsadby.
Úroda: Zo 100 m2 sa dá pozbierať 550 - 650 kg kapusty. Do zberovej zrelosti dorastá vyrovnane.
Využitie: Vhodná na priamu konzumáciu a krátkodobé skladovanie.
Pestovanie kapusty Sláva F1
Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vysokou vododržnosťou. Pre skoré odrody volíme ľahšie pôdy, pre neskoré a skladovateľné pôdy ťažšie, s pH 6 - 7. Kapustu radíme do prvej trate. Kapusta patrí medzi zeleninu prvej trate, čo znamená, že privíta pôdu vyhnojenú dobre vyzretým maštaľným hnojom alebo kompostom. Nevyužívajte však hriadky, na ktorých ste v predchádzajúcich troch či štyroch rokoch pestovali hlúboviny či použili zelené hnojenie rastlinami z čeľade kapustovitých.
Stanovište
Miesto na pestovanie kapusty by malo byť slnečné a teplé. Hriadky na pestovanie skorej kapusty by mali byť na chránenom slnečnom stanovišti, ale s vlhkejšou pôdou bohatou na živiny.
Výsev a predpestovanie
Skoré odrody pestujeme z predpestovanej sadby, neskoré môžeme vysievať tiež priamo na stanovisko. Na predpestovanie priesad môžete osivo vysievať od konca januára do polovice februára. Optimálne teplotné podmienky pre klíčenie sú medzi 10-15°C. V krytých priestoroch začnite so siatím osiva v druhej polovici februára. Predpestovanie sadeníc trvá približne 30 dní (pri skorých výsevoch, napríklad vo februári, trvá dlhšie, až 50 dní) a podľa miesta a termínu plánovanej výsadby potom volíme aj termín výsevu.
Výsadba
Na výsadbu na voľné hriadky budú priesady pripravené koncom marca až začiatkom apríla. Výsadba priesad bude možná podľa priebehu počasia po 15. až 20. marci. Ideálny spon výsadby priesad je 40 x 40 cm. Optimálny spon je 30 x 30 až 30 x 40 cm. Na záhon ich môžete vysadiť po 10. apríli.
Starostlivosť počas vegetácie
V priebehu vegetácie zaisťujeme pravidelné zásobovanie vodou. Kapustu počas rastu výdatne zalievajte. Kapusta spotrebuje pomerne dosť vody. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Pri nedostatku vody sa často objavuje nekróza vnútorných listov spojená s nedostatkom vápnika v pôde. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať.
Hnojenie: Ak chcete byť čo najekologickejší a mať kapustu bez zbytočnej chémie, bohato vyživte pôdu v záhone maštaľným hnojom, a to ešte pred samotným výsevom. Ďalšou možnosťou je hnojenie liadkovými hnojivami, ktoré aplikujeme v 2 dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok. Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo.
Pestovanie v nádobách
Kapustu nemusíme vysádzať iba do klasického záhona. Využiť môžeme aj rôzne typy nádob, napríklad prepravky. Kvetináče či prepravky naplníme kvalitným záhradným substrátom zmiešaným s hnojom či kompostom, doprostred umiestime sadenicu a na plnom slnku necháme hlávky dozrieť.
Zber
Tiež doba zberu závisí od toho, ktorý druh kapusty ste pri výsadbe zvolili. U skorých odrôd môžeme prvé hlávky začať zbierať už na konci apríla, väčšinou však v priebehu mája. Zo 100 m2 sa dá zozbierať 550 - 650 kg hlávok kapusty. Do zberovej veľkosti dorastá vyrovnane. Odroda je vhodná aj na celoročné pestovanie s výsevom až do 15.7. Zberme ručne, skladujeme pri teplote 1 - 2°C.
Využitie v kuchyni
Kapusta Sláva F1 je ideálna na priamu konzumáciu, ale aj na krátkodobé skladovanie. Je vhodná do čerstvých šalátov. Skoré odrody sú určené na priamu konzumáciu. Nie sú príliš vhodné na skladovanie. Ani letné odrody nie sú určené na skladovanie, ale na okamžitú spotrebu po zbere. Poloneskoré odrody kapusty sú vhodné na strúhanie, nakladanie aj zaváranie.