Kvalita slovenského mäsa je nad európskym priemerom, a to vďaka mnohým faktorom. Jedným z nich je fakt, že dotačná politika Slovenska je na veľmi nízkej úrovni. Farmári tak nemajú veľa prostriedkov na to, aby používali rastové hormóny alebo iné nežiaduce podporné látky. Druhá vec je, že väčšina slovenských výrobcov k práci pristupuje naozaj seriózne. S každým naším dodávateľom sme v kontakte, chodievame k nim na farmy. Môžeme tak svedomito povedať, že kvalita slovenských výrobcov je na veľmi dobrej úrovni.
Návyky slovenských spotrebiteľov a kritériá výberu mäsa
Vývoj ukazuje, že smer je dobrý. Ľudia si vyhľadávajú viac informácií. Nekupujú už také množstvá ako niekedy, snažia sa kupovať kvalitu. Napriek tomu sme stále na začiatku. To, čo je štandardom vo vyspelých krajinách, je u nás stále na úplne inej úrovni. Vo Švajčiarsku je nemysliteľné kúpiť si mäso a syry od niekoho iného ako od svojho suseda a z toho-daného regiónu. Vládne tam silný lokálpatriotizmus, ale aj iné platy. U nás hrdosť často končí pri peňaženke a cene.
Podľa akých kritérií by som si mal v obchode vyberať mäso? Treba použiť zdravý sedliacky rozum. Určite by som sa najprv pozrel na krajinu pôvodu. To je najhlavnejšie. Pokiaľ kupujeme španielske mäso a vidíme, že má záruku tri týždne, logika nepustí. Je jasné, že výrobca predlžoval záruku a použil látky, ktoré držia mäso pokope.
Naša legislatíva uvádza, ktoré informácie musia byť na obale - krajina pôvodu, kde sa zvieratá chovajú, kde ich porazili a, samozrejme, dátum spotreby. Zákazník má prístup ku všetkým informáciám, takže je na ňom, ako sa rozhodne. Okrem toho ľudia už väčšinou majú prístup k informáciám aj na internete, kde si vedia naštudovať, kto je dodávateľ, od ktorého si kupujú mäso.
Pri hovädzine je dôležité, aby sa dobytok choval vonku na pastvinách, ako to robí napríklad Krava&Company. Mäso má celkom odlišnú chuť, pokiaľ sa zvieratá pohybujú na pastvinách s prístupom ku kvalitnej strave. Keď v živote nevyšli z maštale a nemali pohyb, aj ich svalovina je iná.
Pokiaľ hovoríme o hydine, znakom kvality je žltá farba. Podľa toho viete, že zviera chovali vonku a kŕmili dobrou stravou. Mali by sme vyhľadávať kvalitu a skúsenosť. Dôležité je podporiť slovenských výrobcov, lebo je ich máličko. Denno-denne s nimi komunikujeme a vieme, že majú vážne problémy. Ak malí farmári skončia, budeme musieť kupovať nižšiu kvalitu zo zahraničia. Nie je teda iba o cene.
Správne zaobchádzanie s mäsom po kúpe
Základom je, aby nedošlo ku kontaminácii. Čiže nesmie prísť do kontaktu s iným mäsom či potravinami. Zároveň by ste ho mali zjesť v čo najskoršom termíne. Neodporúča sa niekoľkodňové skladovanie v chladničke, pretože pri otváraní a zatváraní sa teplota stále mení. Každé mäso je však špecifické. Napríklad hovädzie po suchom zrení vydrží aj niekoľko mesiacov. Musíte však dbať na vlhkosť či teplotu.
Aj u nás mäso zreje v špeciálnych chladiacich skriniach. Vtedy vieme docieliť dlhší čas spotreby. Ale bežný zákazník by mal mäso v priebehu dvoch-troch dní skonzumovať. Ak je balené vákuovo, môže narábať s minimálnou dobou uskladnenia, ktorá je na obale.
Riziká lacného mäsa a používanie antibiotík
Najväčším problémom lacného mäsa z dovozu je používanie rastových hormónov a antibiotík. Človek má potom zníženú odolnosť na klasické antibiotiká. Preto má dnes mladšia generácia vážne problémy s alergiami. Únia zverejňuje, koľko jednotlivé krajiny používajú antibiotík na tonu hmotnosti zvierat. U nás je to takmer nič. Keď sa používajú, tak len vo výnimočných prípadoch. Ale v EÚ sú veľké množstvá bežným štandardom. U nás sa spotrebujú stovky kíl, ale v Španielsku či Nemecku sa bavíme o stovkách ton. Velikánsky rozdiel je práve pri rastových hormónoch, antibiotikách.
Podnikateľ v iných štátoch má vysoké stimuly, čiže si rastové hormóny môže dovoliť. Ako som spomínal, na Slovensku je dotačná politika slabá. U nás si firmy budujú meno tým, že pracujú poctivo.
Chýba mi od štátu informácia, aby sa zákazník vedel rozhodnúť. Keď si kúpim o tridsať percent lacnejšie mäso, beriem na seba to riziko, že si ho beriem aj s antibiotikami. Ale o tom nikto nehovorí. Možno by na to malo byť upozornenie ako na škatuľkách s cigaretami.
Nie je to regulované. EÚ vyzýva chovateľov, aby používali čo najmenej prídavných látok, zverejňuje množstvá, ale to je všetko. Dovoz nie je limitovaný a je na veterine, aby to podchytila. Isté množstvo sa dá odchytiť, ale ide o zanedbateľnú čiastku. Aby sme robili z každej tony vzorky, to sa kapacitne nedá.
EÚ o tomto probléme veľa hovorí, ale nenariadila striktné obmedzenia. Málokto o tom vie, tieto informácie sa príliš nezverejňujú. Štát by mal robiť väčšiu osvetu. Musí to byť téma, aby to zákazník začal vnímať.
Slovensko ako príklad zodpovedného prístupu k antibiotikám
Slovensko patrí medzi štáty Európskej únie, ktoré majú nízku spotrebu antibiotík v živočíšnej výrobe. Spotreba naprieč hlásiacimi štátmi EÚ 27 sa pohybovala od 1,8 do 112,9 mg/kg PCU živej hmotnosti (PCU - Population Correction Unit), pričom celková spotreba za EÚ bola 45,1 mg/kg PCU. Štáty ako Španielsko (87,9 mg/kg), Poľsko (68,8 mg/kg), Portugalsko (62,2 mg/kg), Maďarsko (45,7 mg/kg), či Nemecko (37,4 mg/kg) spotrebovávajú omnoho viac antibiotík, a pritom ide o štáty, z ktorých Slovensko pravidelne dováža mäso na domáci trh. Spotreba antibiotík v týchto štátoch je 2- až 4,5-násobne vyššia ako na Slovensku!
Pre porovnanie medzi štátmi sa používa tzv. Population Correction Unit (PCU) - ukazovateľ, ktorý vyjadruje celkovú biomasu hospodárskych zvierat určenej na produkciu potravín, v tisícoch ton živej hmotnosti (biomasa). V roku 2023 bola hodnota pre Slovensko 496 200 ton.
Silná kontrola a regulácia predaja veterinárnych antibiotík
Na Slovensku podlieha predaj veterinárnych antibiotík prísnej kontrole. Všetky antimikrobiálne veterinárne lieky sú viazané na predpis. Prístup k nim majú len oprávnené subjekty a ich použitie podlieha štátnej kontrole. Spotreba liekov sa 2-krát ročne elektronicky hlási Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR (SVPS SR), čo zaručuje transparentnosť a presné sledovanie. Vzdelávanie veterinárov, študentov a kontrolórov v oblasti zodpovedného použitia antibiotík a prevencie antimikrobiálnej rezistencie (AMR) je súčasťou národného plánu.
Mnohé slovenské farmy dokážu zabezpečiť zdravý chov bez zbytočného zásahu antibiotikami - a existujú aj také, ktoré nepoužívajú antibiotiká vôbec. Slovenské farmy dosahujú vynikajúce výsledky v oblasti minimalizácie použitia antibiotík, avšak slovenský spotrebiteľ napriek tomu často uprednostňuje lacnejšie mäso z krajín s niekoľkonásobne vyššou spotrebou liekov.
Je dôležité si uvedomiť, že ak nebudeme kupovať slovenské mäso, o niekoľko rokov budeme odkázaní len na dovozové mäso z krajín, kde sa antibiotiká používajú vo veľkej miere.
| Krajina | Spotreba antibiotík (mg/kg PCU) |
|---|---|
| Španielsko | 87,9 |
| Poľsko | 68,8 |
| Portugalsko | 62,2 |
| Maďarsko | 45,7 |
| Nemecko | 37,4 |
| Slovensko | Podstatne nižšia ako v uvedených krajinách |
Ako si vybrať kvalitné mäso a čo je za jeho cenou
Pri výbere mäsa by sme mali použiť zdravý sedliacky rozum a zamerať sa na krajinu pôvodu. Ak má španielske mäso záruku tri týždne, je pravdepodobné, že výrobca predĺžil záruku pomocou látok, ktoré držia mäso pokope. Dôležité je sledovať informácie na obale, ako je krajina pôvodu, miesto chovu a porážky zvierat a dátum spotreby.
Pri hovädzine je dôležité, aby sa dobytok choval vonku na pastvinách s prístupom ku kvalitnej strave. Pri hydine je znakom kvality žltá farba, ktorá naznačuje chov vonku a dobrú stravu. Je dôležité podporovať slovenských výrobcov, pretože ich počet je obmedzený.
Kvalitné mäso je drahšie kvôli tomu, že veľkovýrobcovia používajú rastové hormóny a antibiotiká na zvýšenie výrobnej kapacity. Tento proces skracuje dobu chovu zvierat, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu mäsa.
Budúcnosť slovenského mäsa
Máme málo výrobcov. Na Slovensku to nie je o veľkom biznise, farmári živoria a ak prežijú v horizonte desať rokov, bude dobre. Som však optimista. Verím, že ľudia začnú viac vnímať, čo všetko za tým stojí. Napríklad ľudia, ktorí krvopotne pracujú a starajú sa o dobytok. A pritom nemajú istotu, či im pomôže štát. Verím, že EÚ kvalitných producentov viac ocení. A tých nekvalitných donúti, aby nerobili mäsu zlé meno.
Veľkochov, dobré životné podmienky zvierat a budúcnosť moderného poľnohospodárstva | Dokument DW
Každý škandál s potravinami zo zahraničia smeruje k odporúčaniam kupovať slovenské výrobky. „Slovenské farmy aj mäsokombináty, kde sa porážajú zvieratá, sú pod stálou veterinárnou kontrolou. Ide o dobre vyladený systém,“ tvrdí šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Podávanie antibiotík v slovenských chovoch je podľa Bíreša len vo výnimočných prípadoch, keď nastane stav tzv. zdravotnej krízy. Zvieratá sprevádzajú na bitúnky tzv. rodné listy, z ktorých možno vyčítať, ako boli chované. V prípade nálezu zvyškov nežiaducich látok hrozí farmárom vysoká pokuta a označenie neférového chovateľa. "Pustiť takýto výrobok von by si nezobral na tričko žiaden veterinárny lekár. Na otázku, ktoré mäso je z pohľadu zvyškov antibiotík najbezpečnejšie, zostavil Jozef Bíreš takýto rebríček: hovädzie, jahňacie, bravčové a napokon kuracie mäso.
tags: #slovenske #maso #obsahuje #najmenej #antibiotik