Súťaženie v štyroch kategóriách si zmeralo sily dovedna dvadsať súťažiacich. Za pravdu jej tiež dával riaditeľ školy Július Bruncko, ktorého teší, že ohlasy na prehliadku sú veľmi pozitívne.
„Som rád, že materiály sa z roka na rok vynovujú, obmieňajú a výrobky sa skvalitňujú. Slovami chvály počastovali súťažiacich aj porotcovia. Zdôraznili, že rozhodovanie bolo veľmi ťažké a medzi ocenenými tortami neboli veľké rozdiely. „Každá z nich bola charakteristická niečím, prečo by si zaslúžila vyhrať.“
Víťazkou seniorskej kategórie nad dvadsať rokov sa napokon stala Katarína Moravčíková z Liptovských Sliačov, ktorá po vyhlásení výsledkov neskrývala dojatie. Jej torta bola výrazne odlišná než ostatné konkurenčné kúsky. „Je to vlastne adventná svieca.“

V pečení síce nie je žiaden nováčik, no dvojdňová príprava na súťaž jej dala zabrať. „Väčšinu víkendu som musela venovať torte, a keďže mám doma tri detičky, bolo to náročné. Keďže by sa pečeniu chcela venovať profesionálne, aktuálne externe študuje za cukrárku na Spojenej škole.“
Cenu divákov aj prvé miesto v kategórii žiakov tretieho ročníka si vyslúžila Sandra Račková za tortu Zimná krajina. Víťazná torta v kategórii Junior žiaci 3. ročník (Sandra Račková: Zimná krajina), ktorá získala najviac hlasov aj v diváckej ankete.

Najmladšími účastníčkami boli Rebeka Gáliková a Karolína Maceková zo Základnej školy Janka Matúšku v Dolnom Kubíne. Spoločnými silami vytvorili tortu s motívom rozprávky Ľadové kráľovstvo.

Prvé miesto v kategórii základných škôl získali Rebeka Gáliková a Karolína Maceková za tortu Ľadové kráľovstvo.
Prvé miesto v kategórii Junior žiaci 2. ročník obsadila Dáša Gregorová za tortu Grinch.
Druhé miesto v kategórii Junior žiaci 2. ročník získala Dominika Ladňáková za tortu Severný pól.
Monika Švidroňová obsadila druhé miesto v kategórii Junior žiaci 2. ročník s tortou Zamrznutá torta, iglú.
Tretie miesto v kategórii Junior žiaci 3. ročník si odniesla Veronika Brtková za tortu Snehuliak.
V kategórii Senior nad 20 rokov získala Zuzana Hvorecká druhé miesto za tortu Zimná krajina.
Druhé miesto v kategórii Senior nad 20 rokov obsadila aj Anna Šenkeríková za tortu Kam aj Mikuláš chodí pešo.
Tretie miesto v kategórii Senior nad 20 rokov získala Bibiana Mäsiarová.
Titulná fotografia: Víťazka kategórie Senior nad 20 rokov Katarína Moravčíková so svojou tortou.
Svetový deň darcov krvi je oslavou dobrovoľných, bezpríspevkových darcov krvi. Je poďakovaním za ich ochotu prispieť k záchrane životov. Je tiež príležitosťou k zvyšovaniu povedomia o potrebe pravidelného darovania krvi. Preto pri príležitosti Svetového dňa darcov krvi, sme v nemocnici Svet zdravia Rožňava zrealizovali Deň otvorených dverí hematologicko - transfuziologického oddelenia.
Všetkých prihlásených registrovaných darcov krvi na úvod privítala námestníčka riaditeľa pre ošetrovateľskú starostlivosť, Mgr. Alena Kačalová. V jednotlivých intervaloch boli na oddelenie pozvaní študenti Strednej odbornej školy technickej, Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika a Obchodnej akadémie z Rožňavy, ktorým vedúca zdravotnícka laborantka, Mgr. Jozefína Parditková, vysvetlila celý proces darovania krvi ako i dôvody, prečo je pravidelné darovanie také potrebné.
„Ťažké je vysvetľovať pacientovi, prečo žije v takej čudnej krajine, ktorý ráno si potrebuje niečo vybaviť u mobilného operátora, vojde do jednej peknej predajni, kde ho príjemný usmiaty predavač obslúži pri laptope, pri počítači, pričom ten pacient si sadne na peknú stoličku. Dokonca mu tam ponúknu aj kávu. Potom si ide vybaviť niečo so svojím účtom do banky a tam to vyzerá úplne rovnako. Po ceste sa zastaví v hypermarkete, ktorý vyzerá takisto veľmi moderne, úhľadne a čisto. A potom zájde do nemocnice, óh, a zrazu je v sedemdesiatom šiestom. Čo sa stalo v našich nemocniciach? Kde sú tie peniaze? Prečo sa tie nemocnice nemodernizujú? Prečo Česi dokážu modernizovať nemocnice? Maďari dokážu modernizovať nemocnice, pričom nedávajú z hrubého domáceho produktu väčšie percento na to. Porovnateľne je to dokonca u Maďarov menej ako u Slovákov. Neuveriteľne sa tuneluje a kradne v slovenskom zdravotníctve.“
„Viete, vy hovoríte o záchodovom papieri a príbore. Áno, sú to symboly, ale ako vyzerajú toalety v našich nemocniciach, po koľkýchže ležia pacienti na niektorých izbách? Choďte sa pozrieť do Dérerovej nemocnice na to, ako vyzerá neurochirurgická klinika. Už dávno mala tam byť zavretá. Kde sú bezbariérové prístupy pre pacientov? Ako tam vyzerajú naše sprchy? Tam nekúpili také dobré sifóny ako v školstve. Takto vyzerá slovenské zdravotníctvo. A na záver možno skončím už len tak nadľahčene. Predtým sa hovorilo, že keď idete do nemocnice, musíte si zobrať pyžamo, papuče, župan, záchodový papier, vlastné lieky a príbor. A dnes ešte dodávam, že, prosím, v Prešove, Žiline a Trnave si tam nezabudnite zobrať vlastnú zdravotnú sestru.“
„Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Hlinovi. Chcem sa mu poďakovať za to, aký hold a úctu prejavil zdravotným sestrám, ktoré mali tú odvahu a svoj boj viedli do úplného konca. A skutočne aj keď to neviem možno povedať tak pejoratívne a tak jasne a tak zrozumiteľne, ako to povedal on, by som rád podčiarkol tú skutočnosť, že aj učitelia, ktorí protestujú, sú prevažne ženy, sú to prevažne ženy učiteľky, ktoré protestujú a ktoré stáli na námestiach. A niekedy by sme možno my chlapi mali naozaj tú odvahu, ktorú majú naše ženy, obdivovať a možno niekedy aj napodobniť.“
„Ale keď už hovoríme o tých sestrách, možno dnes o tom rozmýšľam od rána a napíšem asi aj taký blok. Určite sa pamätáte na ten americký film Tristo. Bol o tých Sparťanoch, ktorí sa postavili Peržanom. Aj keď ich bolo len tristo, dodnes o nich vieme. Tých sestričiek je päťsto. A možno práve na tejto kauze vlády Roberta Fica sa začne otáčať slovenské zdravotníctvo. Asi som naivný, ja už tak zomriem, to nevadí, ale verím tomu, že vždy musí prísť nejaký okamih, keď sa začnú veci meniť, meniť k lepšiemu. A možno táto odvaha týchto päťsto žien, prevažne žien, je tam aj niekoľko chlapov, však nie je to len o ženách, ale sú to prevažne ženy, lebo sestra je ženské povolanie na Slovensku, začne meniť názor verejnej mienky. Odvaha, s ktorou do toho išli, a odvaha, s ktorou v tom vytrvávajú, nie je len nasledovaniahodná a obdivuhodná, ale je aj určitým zrkadlom toho, aká je slovenská spoločnosť, ale neviem to zďaleka tak pekne povedať, ako to vie pán poslanec Hlina. Naozaj keď už naše ženy musia vyjsť do ulíc, aby nás upozornili na... Ďakujem pekne. Ďakujem obom pánom poslancom, ktorí na mňa reagovali.“
„Ja len veľmi krátko odpoviem pánovi poslancovi Zajacovi, ktorý sa teda dožadoval odpovedí na veľmi legitímne otázky položené ministrovi Čislákovi a predsedovi zdravotníckeho výboru Rašimu, o to viac, že obidvaja naozaj nabehli do prešovskej nemocnice riešiť a zachraňovať situáciu a poľutovať tam tie sestričky, ktoré sú obeťou nejakého sprisahania a nejakých politických intríg a sú zneužité, lebo veď ako normálna taká sestrička nemôže len tak dať výpoveď, to je predsa v sociálnodemokratickej krajine nepredstaviteľné. Ale chcel by som povedať len toľko, že neodpovedali na tie otázky z jednoduchého dôvodu, lebo nemôžu povedať, aký majú tu plán. A ako teraz pozerám zľava, sprava, zhora alebo zdola, vždy mi to vychádza tak, že ten plán je trojbodový, do 5. marca vydržať, nejako to zadupať pod koberec, ututlať, tváriť sa, že všetko je v poriadku napriek tomu, že nič nie je poriadku v nemocniciach ani v Prešove, ani v Žiline, ani v Trnave, medzitým vyhladovať tie sestry, nech už sú nervózne, veď aj by sa niektoré možno vrátili späť, aj chcú pracovať, aj nevedia, či už odtiaľ majú odísť alebo nemajú odísť, pričom tretím bodom je, že potom po 5. marci ich potichučky prijmú naspäť so spoliehaním sa, že však ony tam pribehnú. Môže v tom byť jeden malý háčik, že tam potom nepribehnú, že jednoducho už tu nebudú alebo odídu k iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale no bude už po 5.“
„Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, milé sestričky na balkóne, keď ešte vládzete a sledujete túto rozpravu, budem sa snažiť byť veľmi vecný vo svojom vystúpení a možno sa pokúsim odpovedať na veľmi legitímne otázky môjho kolegu pána poslanca Zajaca, pána potenciálneho pacienta slovenského zdravotníctva, ktorý kládol pánovi ministrovi Čislákovi aj pánovi predsedovi zdravotníckeho výboru Rašimu dve jednoduché otázky. Z nich bola tá prvá otázka, ako je v skutočnosti zabezpečená zdravotná starostlivosť v nemocniciach, odkiaľ odišlo 540 sestier, a tá druhá otázka, ako naložia s verejným prísľubom pána predsedu vlády, resp. ako idú vyriešiť túto situáciu, keď ešte stále 500 zdravotných sestier je mimo nemocníc, ktoré v nich pracovali predtým.“
„Faktograficky. K 1. februáru odišlo 540 zdravotných sestier prevažne z niektorých štátnych nemocníc, čo je pre chod týchto nemocníc o to komplikovanejšie. Treba povedať, že dva mesiace predtým podali svoje výpovede a dva mesiace im plynuli výpovedné lehoty. To len pre poriadok hovorím preto, ak by sme náhodou mali pocit, že zaskočili riaditeľov nemocníc alebo zaskočili pána ministra Čisláka. Pán minister Čislák veľmi dobre vedel, že plynú výpovedné lehoty päťsto štyridsiatim. K 1. februáru teda došlo k ich hromadnému odchodu. A najviac to postihlo štátne nemocnice v Prešove, Žiline a Trnave. Podotýkam, že sa jedná o významné fakultné nemocnice, ktoré na Slovensku máme.“
„Aká je teda aktuálna situácia s tými sestrami k dnešnému dňu, 11. februáru.? Z Prešova ich odišlo 304 sestier, tam ich prijali podľa informácií riaditeľa nemocnice 110 nových, vypomáha 7 vojenských sestier, stále ich chýba 187. Zo Žiliny ich odišlo 175, tam sa ich vrátilo 43, 42 nových ich prijali do nemocnice, stále ich chýba 80. Z Trnavy ich odišlo 53 sestier, tam ich prijali 10, stále ich chýba 43. V týchto troch štátnych nemocniciach je situácia, čo sa týka toho hromadného odchodu, najdramatickejšia.“
„Dnes nežijeme na Slovensku v období 2. svetovej vojny, kde každý, kto si umyl ruky a udržal obväz, mohol ošetrovať. Dnes žijeme v dobe, kde zdravotné sestry majú vysokoškolské vzdelanie a na prácu, ktorú vykonávajú, potrebujú mať špecializáciu, presne rovnako ako je to u lekárov. Ja mám atestáciu z chirurgie, preto by som si nemohol dovoliť zajtra zaskočiť na kardiológii a ordinovať tam lieky. Takisto sestra, ktorá má špecializáciu na intenzívnu medicínu, nemôže ísť zajtra inštrumentovať na očnú sálu, ale platí to aj naopak, sestrička z kožného nemôže zaskočiť na jednotke intenzívnej starostlivosti, na kardiochirurgii. To hovorím len preto, aby sme rozumeli, o čom hovoríme, keď hovoríme o kvalifikovaných zdravotných sestrách, pretože tí riaditelia v diskusii o tom, či tie sestry spĺňajú tie isté kvalifikačné predpoklady, už hovorili o iných dôležitých súvislostiach, ktoré v nemocnici majú.“
„Druhá a ďalšia dôležitá informácia v súvislosti s kvalifikačnými predpokladmi zdravotných sestier, ktoré odišli, je, že odišli z kľúčových oddelení pre chod nemocnice. Odišli z oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, ARO ako sme to predtým volali, z jednotiek intenzívnej starostlivosti, významných oddelení, z chirurgických oddelení, z novorodeneckých oddelení a odišli inštrumentárne sestry, teda tie, ktoré inštrumentujú chirurgom pri operačných výkonoch.“
„Nemocnice v Prešove, Žiline a Trnave sa po hromadnom odchode takého množstva tých sestier dostali do kritickej, mimoriadnej situácie. Niekto iný čokoľvek vám o tom povie, zavádza. Nielenže sa do nej dostali 1. februára, sú v tejto kritickej situácii stále. Preto som inicioval, a chcem sa poďakovať aj svojim kolegom z opozície, ktorí sú členmi výboru pre zdravotníctvo za to, zvolanie mimoriadneho rokovania zdravotníckeho výboru s cieľom schváliť poslanecký prieskum v prešovskej, žilinskej a trnavskej nemocnici z dôvodu, aby sme dokázali objektivizovať informácie, ktoré tu poletujú, informácie, o ktorých rozpráva pán minister, rozprávajú iní predstavitelia strany SMER, prípadne riaditelia dotknutých nemocníc. Chceli sme na tomto poslaneckom prieskume zistiť, aké je tam personálne zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, to znamená, personálne normatívy či sú tam dodržané, ktoré sú určené nariadením vlády, ako sú dodržané na jednotlivých oddeleniach, kto tam zabezpečuje ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť na jednotlivých oddeleniach, prípadne na operačných sálach. Chceli sme tam zistiť, k akému obmedzeniu rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti prišlo v nemocniciach v Prešove, v Žiline a v Trnave, a zistiť, že ak sú odkladané plánované výkony, či už plánované hospitalizácie alebo chirurgické výkony, kde sú posúvaní príslušní pacienti a aká je teda dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre nich, pretože to zas celkom nie je jedno, keď vám povedia v Prešove, že prijatý budete na to v Bardejove. To nie je jedno, pretože vaša dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa zhoršila v tej chvíli.“
„Včera sme sa na výbore pre zdravotníctvo zaoberali tou požiadavkou piatich opozičných poslancov, čo som inicioval. Musím uznať, že prišli k nám riaditelia všetkých troch dotknutých fakultných nemocníc, v Prešove, v Žiline aj v Trnave. A tvrdili, keď to veľmi zjednoduším, že po tamojšom kritickom minulom týždni pomaly ich nemocnice nabiehajú do normálnej prevádzky. Stal sa zázrak, už to vyriešili, všetci tam viacej asi pracujú alebo neviem zaskakujú sa a pomaly prechádzajú do skoro riadnej prevádzky. A následne teda kolegovia zo strany SMER vo výbore za zdravotníctvo poslanecký prieskum neschválili, lebo veď načo by to robili, keď tí riaditelia povedali, že je u nich všetko v poriadku. Dámy a páni, ak by to tak bolo, v nemocnici v Prešove, v nemocnici v Žiline a v nemocnici v Trnave, verte mi, poslanecký prieskum by nám schválili. Pán predseda výboru Raši by tak pred nemocnicou so širokým, šarmantným úsmevom informoval o tom, že provjereno vsjo v porjadke, tam boli, všetko funguje, aj kolegovia z opozície to mohli vidieť. Oni nám ten poslanecký prieskum neschválili, lebo sa niečoho boja a niečo skrývajú. Skrývajú pravdu, že v týchto nemocniciach sú stále v kritickej situácii, stále v mimoriadnej situácii a látajú a plátajú chod, aby predstierali, že u nich je všetko v poriadku, do toho 5. marca to nejako musia ustáť. To je podľa mňa pokyn, ktorý dostali, do 5.“
„V prešovskej nemocnici je to. Venujem sa jej zvlášť pre pána poslanca Zajaca, ktorý mal veľký záujem o informácie z prešovskej nemocnice. Čiže ako ináč mám nazvať situáciu v prešovskej nemocnici, kde namiesto 133 chirurgických lôžok je ich momentálne v prevádzke 59? Čiže chirurgická zdravotná starostlivosť sa tam poskytuje na 59 lôžkach. To znamená 40 % normálneho stavu, ktorý je na chirurgii v Prešove. Čiže ako mám inak nazvať ako kritický stav, kde ARO funguje vďaka siedmim vypožičaným vojenskými sestrám, pretože pacientov uspáva týchto sedem vypožičaných vojenských sestier, nemajú tam toľko vlastných ARO sestričiek? To je riadny chod nemocnice, všetko v poriadku, nič mimoriadne sa nedeje? Čiže ako ináč mám pomenovať stav, kde elektívne chirurgické výkony plánované, odkladné, aby ste dobre rozumeli, o čom hovorím, prebiehajú tak, že chirurg telefonuje na operačné sály a hlási, že potrebuje urobiť hemikolektómiu? Pritom zdola mu hlásia: „Bude najprv riešená sekcia a potom nejaká akútna zlomenina, potom možno vy idete s tým na rad, čakajte.“ Tak bežia plánované výkony v prešovskej nemocnici v súčasnosti.“
„Ako ináč mám ako kritickú nazvať situáciu v žilinskej nemocnici, kde riadne nefunguje oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny v takej kapacite, ako fungovalo pred tými hromadnými výpoveďami, a riadne nefungujú jednotky intenzívnej starostlivosti? A ako sa včera veľmi kulantne vyjadril jej riaditeľ, v ich nemocnici už začali robiť aj plánované výkony, to znamená, doteraz robili len akútnu medicínu.“
„Ako ináč ako kritickou mám nazvať situáciu v trnavskej nemocnici, keď podľa informácií tam funguje oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny iba na šiestich, podľa informácie z nemocnice len na štyroch lôžkach z pôvodných desiatich lôžok, na ktorých riadne fungovalo? To znamená, majú v tejto nemocnici reálny problém s tým, čo urobia s takým pacientom, ktorý potrebuje ísť na ARO lôžko.“
„Teraz by som mohol aj o informáciách, ktoré prešli médiami v ostatných dňoch, hovoriť. A myslím si, že veľmi silne rezonujú hlavne u laikov, u pacientov informácie, informácie o úmrtí rodičky v trnavskej nemocnici pre embóliu, informácie o trojročnom dieťati, ktorého zdravotný stav sa prudko zhoršil na detskej JIS-ke v Prešove, pričom muselo byť toto dieťa prevezené do Košíc, žiaľ, so smutným koncom príbehu. Nedávam to do súvisu. Na vyšetrenie toho je Úrad pred dohľad, aj keď sa veľmi bojím toho, čo vyšetrí v tom zložení, v akom funguje. To do súvisu nedávam, pretože som lekár a viem, že aj pri poskytnutí maximálnej zdravotnej starostlivosti môže vždy vzniknúť komplikácia, čo vždy môže dopadnúť aj tragicky napriek tomu, že ste v tej situácii v plnom zložení, v plnej výbave, okamžite poskytnete plnú moc. Ale to, že tieto informácie medzi ľuďmi pokoj nešíria a obavy stupňujú, je fakt. Je to fakt, pretože o tom informujú médiá.“
„Riaditelia nemocníc a pán minister to hovoril, ako s nimi diskutoval a rokoval a ako teda riešili tú situáciu, sa snažili, samozrejme, prijímať nejaké tie sestry, aby plátali tie obrovské diery pri tých hromadných výpovediach. V prešovskej nemocnici tak prijali zdravotné sestry, ktoré v rozhodujúcej miere sú sestry vo veku do 30 rokov. Pri všetkej úcte, teším sa, že chcú pracovať v slovenskom zdravotníctve. Ale tie sestry, ktoré odtiaľ odchádzali, boli štyridsiatničky, ťažiskovo to bola kategória veková medzi 30 až 40 rokov, resp. 40 až 50 rokov. Čiže poviem to veľmi jednoducho, neviem vám v tejto chvíli povedať, koľko odtiaľ odišlo a koľko tam prišlo diplomovaných sestier, bakalárok, magistier. Neviem vám povedať ani to, aké špecializácie majú sestry, ktoré tam pracujú dnes na tom-ktorom oddelení, v akom spektre sú a či...“
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) odvolal Michala Plesníka z funkcie riaditeľa Fakultnej nemocnice Trenčín. Šaško v stredu dopoludnia pred rokovaním vlády uviedol, že od svojho nastúpenia tvrdí, že robí všetko preto, aby do sporov v slovenskom zdravotníctve nebol zaťahovaný pacient, a to isté vyžaduje aj od riaditeľov nemocníc. Je pre neho podstatné, aby v každom zariadení bola zabezpečená dostupná zdravotná starostlivosť na všetkých oddeleniach. Nový šéf rezortu povedal, že nemá problém prijímať manažérske rozhodnutia.
Šaško uviedol, že v trenčianskej nemocnici došlo k dohode so súčasným primárom na pediatri, ktorý „predĺžil dohodu o ďalšie tri mesiace“. Problémy počas vedenia Michala Plesníka: Nemocnica pod vedením Michala Plesníka, ktorý bol nominantom exministerky Zuzany Dolinkovej, čelila viacerým problémom. Počas toho, ako bol Dolinkovej nominant vo funkcii, ku koncu júna bez bližšieho dôvodu odvolal primára kardiologického oddelenia Petra Blaška, ktorý oddelenie spolu s ďalšími lekármi vybudoval. S odvolaným primárom Blaškom sa však rozhodli odísť z nemocnice aj ďalší lekári.
S pôsobením Plesníka v trenčianskej nemocnici sa spájal aj problém s výmenou potrubia v kotolni, ktoré mala realizovať firma Camase. Bývalý riaditeľ Janík sa so spoločnosťou dostal do konfliktu, pretože podľa jeho informácií v kotolni neboli vykonané všetky práce tak, ako si firma vyfakturovala. Pochybnosti potvrdili závery technického posudku, ktorý nemocnica zadala po nálede nebezpečnej baktérie Legionella vo vzorkách vody z viacerých oddelení. Plesník tvrdenia Janíka vyvracal a tvrdil, že predošlé vedenie nemalo k vykonaným prácam žiadne výhrady, a že ich rozsah ani kvalitu nenamietalo v čase, keď jej bola odovzdaná projektová dokumentácia. Plesník tiež vyriešil spor s firmou tým, že sa dohodol na uznaní a zaplatení dlhu, ktorý vznikol z neuhradených faktúr. Situácia v nemocnici sa riešila až na pôde parlamentne, k téme mal zasadať aj zdravotnícky výbor, ktorý sa však nakoniec nekonal. Ministerka sa v ten deň postavila na tlačovú konferenciu a za Plesníka sa postavila.
Len nedávno Fakultná nemocnica v Trenčíne ešte pod vedením Plesníka podala trestné oznámenie na bývalé vedenie nemocnice, dôvodom majú byť podozrivé nákupy pri piatich zákazkách.
Až do neba (NEMOCNICA)
Už dnes príde na televízne obrazovky dlhoočakávaný seriál z lekárskeho prostredia. Seriál Nemocnica. O čom bude? „Myslím si, že neexistuje človek, ktorý by sa aspoň raz neocitol v nemocničnom prostredí. Je to téma, ktorá sa týka nás všetkých,“ tvrdí Danica Hričová a približuje vlastný projekt, ktorý divákov rozhodne chytí za srdce.
Seriály tohto typu patria k divácky najatraktívnejším, o tom niet pochýb. Oproti formátom, na ktoré sme zvyknutí zo zahraničnej produkcie, sa však slovenská novinka Nemocnica predsa len v niečom líši.
Viac prezrádza Danica Hričová - kreatívna producentka, autorka námetu a jedna zo scenáristiek spomínaného seriálu: „Všetky prípady, ktoré uvidíte, sú reálne a hlavne z urgentného príjmu. Denne ním prejde pestrá škála príbehov. Pri písaní ich neustále konzultujeme s odborníkmi z Nemocnice svätého Michala. Chodili sme po rôznych nemocniciach a po rôznych oddeleniach v Bratislave i mimo nej. Veď zber materiálu k seriálu trval zhruba dva roky. Vychádzali sme aj z individuálnych skúseností a zo zážitkov našich známych či blízkych,“ prezrádza viac o nosnej inšpirácii seriálu Nemocnica Danica Hričová.
Zároveň nepopiera, že ako autorka projektu dbala na fakt, aby jednotlivé príhody boli, predovšetkým po ľudskej stránke, osobné a niečím výnimočné. „Ľudský príbeh diváka obvykle zaujíma viac ako tá či oná diagnóza. Najlepšie je skúmať ho v rôznych kontextoch. To znamená sledovať, ako reagujú ostatní členovia rodiny, či príbuzného s diagnózou podporia, na koho stranu sa postavia, pokiaľ pacient liečbu či operáciu odmieta a podobne. Za každým zdravotným stavom alebo diagnózou sa skrýva primárne ľudský námet.“
Postavy lekárov a zdravotného personálu stvárňujú obľúbení herci. Za všetkých spomeňme mená ako Nela Pocisková, Richard Autner, Marián Mitaš, Zuzana Kanócz, Anna Nováková, Dávid Uzsák, Noel Czüczor, František Kovár, Marek Majeský, Juraj Hrčka, Tony Porucha, Eva Mores, Gregor Hološka, Juraj Bača, Judita Hansman či Kristína Kanátová.
V seriáli účinkuje až 35 stálych hercov, samozrejme v každej epizóde vidieť i amatérske postavy - doteraz ich bolo okolo 230. Nechýba komparz, čiže zatiaľ viac ako 700 ľudí - bábätká, malé i staršie deti, ženy aj muži v každom veku. No vzhľadom na natáčacie dni, ktoré sú naplánované aj v mesiaci august, sa konečné číslo ešte zvýši.
Možno vás prekvapí, že Danica Hričová mala o obsadení mnohých hercov vopred jasnú predstavu. „Pilot som písala priamo na hercov, ktorých som mala v hlave. Myslela som na konkrétnych ľudí, ktorí keď prišli na casting, do jednotlivých rolí priamo zapadli - možno práve kvôli tomu, že im úlohy boli vopred šité na mieru. Potom tu máme hercov, ktorých som našla priebežne, príkladom je fantastická Eva Mores. Videla som nejaké jej fotky z filmu a zavolala ju na casting. Okamžite ma zaujala a postavu, ktorú mala hrať, som trošku prispôsobila jej vzhľadu i osobnosti. Postavy v Nemocnici sú vlastne rozvrhnuté tak, aby dohromady vytvorili dokonale pestrý, charakterový mix,“ približuje nám otázku hereckého obsadenia nového seriálu jeho talentovaná scenáristka.
Taktiež zdôrazňuje, že aj pri skúsených hercoch bývajú castingy dôležitou súčasťou procesu tvorby. Poskytujú priestor na ďalšie formovanie postáv, prehlbovanie ich charakteru a v neposlednom rade sa stali dôležitým impulzom pre napredovanie samotného scenáristu.
Rôzne charaktery aj napínavé zápletky... a tak v seriáli nebude núdza o karieristického internistu, ktorý na príležitosť stať sa chirurgom len čaká a je ochotný obetovať tomu čokoľvek. Zaujme i MUDr. Denisa Antalová v podaní herečky Evy Mores. Stvárňuje mladú anestéziologičku, považovanú za chladnú kráľovnú nemocnice. Aj keď je dravá a divoká v medziľudských aj partnerských vzťahoch, paradoxne jej veľmi záleží na pacientoch.
Na obrazovkách zahviezdi aj trojnásobná mamička Zuzana Kanócz. V Nemocnici stvárňuje ľahostajnú a necitlivú odborníčku, ktorá je napriek nelichotivým povahovým črtám neskutočne roztomilá. Pricestovala až z Bostonu, kde pracovala na prestížnej klinike, a novým kolegom pomerne skoro ozrejmí, prečo si zásadne nebuduje vzťah k nikomu a ničomu.
Dennodenný „súboj“ so životom a smrťou prináša lekárom mnohé traumy, večné otázky a dilemy. Každý jeden z nich žije svojou prácou a má iba málo priestoru na zoznámenie sa so životným partnerom mimo nemocnice. Vznikajú tak komplikované vzťahy na pracovisku a ťahanie životných peripetií a partnerských problémov priamo na oddelenie. Všetko sa to prelína s reálnymi pacientskymi prípadmi, ktoré sa (nielen) seriálových lekárov bytostne dotýkajú. Možno niekedy viac, než by bolo žiaduce.
Zaujímavosti z nakrúcania: Seriál sa volá jednoducho Nemocnica, ale názov na priečelí je „Nemocnica svätého Martina“. Nemocnica z vonku je NÚSCH pod Krásnou hôrkou v BA. Nakrúca sa na rôznych miestach v Bratislave, kde sa odohrávajú rozličné kauzy pacientov, končiace na urgentnom príjme. Urgentný príjem, kde sa všetko odohráva, bol vybudovaný v ateliéroch na Kolibe. Rovnako tu nájdeme byt seriálovej Rebeky (Nely). Ateliér seriálovej Nemocnice navrhol architekt Pavol Andraško. Pri jeho realizácii sa inšpiroval skutočnými nemocnicami. Prezrel si rôzne typy priestorov a vybral z každého niečo. K spomínaným plochám patria: malá a veľká operačka, umyvárka, vyšetrovňa, prípravovňa, izba pacientov, JIS, centrálna recepcia, šatne, centrálny príjazd pre sanitku - vchod do nemocnice, kancelária riaditeľa aj zasadačka.
Priamo na pľaci sú zakaždým prítomní reálni doktori, sestry, inštrumentárky i zdravotnícky personál, vrátane záchranárov. Hercov profesionálne inštruujú, dohliadajú na bezproblémový priebeh zdravotníckych úkonov a dotvárajú vierohodnosť príbehov. Navyše, každý z nich, a to vďaka konkrétnym príbehom z praxe, skúsenosťami významne prispel do jednotlivých dielov. Všetky rekvizity sú naozaj z nemocničného prostredia, niektoré prístroje boli zapožičané, rovnako ako aj sanitka. Zariadenie a vybavenie nemocnice je kompletne funkčné. Hlavnou kostymérkou je kostýmová výtvarníčka Jana Lieskovská. Tvrdí, že pri výbere kostýmov sa radila s odborníkmi a všetky sú vizuálne prispôsobené televíznej výrobe, vyhotovené v niekoľkých verziách. Zdravotnícke oblečenie je nakupované na Slovensku. Okrem viacerých šikovných maskérok, ktoré na seriáli spolupracujú, je súčasťou tímu aj talentovaná kráska, špecializujúca sa na maskovanie zranení. Všetky poranenia vyrába mladučká Ria Pontikis.
Kto je Danica Hričová? Danica Hričová (43) je kreatívna producentka, autorka námetu a jedna zo scenáristiek seriálu Nemocnica. Netají, že s režisérom Janom Novákom v minulosti spolupracovali na viacerých projektoch a vníma ho ako veľkú autoritu: „Ján Novák je výnimočný, režíruje hercov, stavia scény a od neho závisí atmosféra, ktorá je na pľaci. Práve on má ten dar, že z celého štábu i hercov urobí rodinu, každý obraz má dopredu premyslený, nakreslený, má načítané scenáre a výborne sa s ním pracuje.“ No v prvom rade je Danica Hričová milujúcou manželkou a mamičkou troch detí. Priznáva, že skĺbiť pracovné povinnosti tohto typu s materstvom nie je ľahké, no najstarší syn i manžel jej každodenné fungovanie podstatne uľahčujú: „Sme spolu, každý niečo svoje robí, ja píšem a naše deti sú tam organicky s nami. Je dobre, že sú dve, pretože si často vystačia samé. Aj vďaka týmto podmienkam Danica Hričová v súčasnosti pracuje na druhej sérii seriálu Nemocnica, ktorý bude bezpochyby patriť k tomu najpútavejšiemu, čo sme na televíznych obrazovkách videli.
Riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici Igor Steiner vraví, že neexistuje iné riešenie ako sa dostať k neurológovi Petrovi Bakalovi ako to, ktoré funguje teraz.
Keď prišli na svet, vmestili sa do dlane… Sú šikovní, veselí a najmä statoční. Novorodenecká klinika Nové Zámky neinvestičný fond opäť zorganizovala podujatie, na ktorom sa stretli detičky, ktoré sa narodili predčasne. Už tretíkrát sa Olympiáda predčasne narodených detí konala na Základnej škole Nábrežná v Nových Zámkoch. Veľa úsilia dobrovoľníkov, sponzorov a personálu Neonatologickej kliniky FNsP Nové Zámky sa spojilo za jediným účelom- stretnúť sa s týmito úžasnými deťmi, ich rodinami a všetkými, ktorí im fandia a pomáhajú im. Vypuklo to 20. septembra. Vďaka sponzorom bolo pripravené občerstvenie a maškrty pre malých i veľkých. Cestu lemovali balóniky. Malí veľkí bojovníci, väčšinou vo veku 5 - 8 rokov, prichádzali v sprievode svojich rodičov, súrodencov i starých rodičov. Pri vstupe prekonali nakreslenú prekážkovú dráhu, ovládli loptičku na panvici, či zdolali skákací hrad a hor sa k prezentácii. Tu sa stretli s tými, ktorí sa o nich starali od prvého nádychu. Privítanie bolo plné spomienok, emócií aj vrúcnych objatí. Na úvod zaznela hymna predčasniatok od Moniky Ližbetin. Nechýbala ani olympijská vlajka, ktorú priniesli dva súrodenecké páry- štyri detičky, ktoré pri narodení spolu nevážili ani toľko, čo dva bochníky chleba. Pochodeň priniesol tak, ako pominulé roky, malý veľký bojovník, ktorý sa tiež narodil ako bábätko do dlane a zapálil symbolický olympijský oheň. Všetci statoční nezreláčikovia dostali chutnú perníkovú medailu a zožali veľký potlesk. Svojím fandením sa pripojili aj štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Ing. Michal Štofko, PhD., primátor mesta Nové Zámky PhDr. Mgr. art. Otokar Klein, ArtD., riaditeľ FNsP v Nových Zámkoch JUDr. Mgr. Mikuláš Blaško, námestník riaditeľa vo FNsP MUDr. Zoltán Danczi a riaditeľ základnej školy Nábrežná v Nových Zámkoch Mgr.
Hudobná skupina GHETTO art complex privítala hostí dynamickým tanečným vystúpením. Nasledovala výnimočná torta- ako na pravej oslave. Po nej predviedol svoje psie kúsky terapeutický psík Schakar v sprievode pani Ďurkovskej Melišekovej. Na dvore základnej školy na predčasniatka a ich súrodencov čakali zábavné hry: triafanie loptičkou, zhadzovanie kolkov loptičkou v pančuche, chytanie motýlikov do sitka, preteky v sedemmíľových čižmách či prekážková dráha a siamský beh. Pohybovú rozcvičku zažili deti aj vďaka centru Vivendi. Bola tu tiež možnosť povoziť sa na koníkoch, jazdiť na motorke a potom hor sa za hasičmi. Dobrovoľný hasičský zbor z Bánova priniesol veľké auto a deťom umožnil zážitok, aké to je hasiť. Pani Livika K. zasa vykúzlila z balónikov na želanie psíka či meč na ochranu kamarátov. Za každú aktivitu zožali deti pečiatku do diplomu. Na pamiatku zanechali svoje kresby, ktoré budú slúžiť ako motívy pre kalendárik na nasledujúci rok. Prajeme veľa zdravia, nadšenia z detskej radosti a detského smiechu.