Región Zvolena, bohatý na kultúrne dedičstvo, sa vyznačuje aj svojou tradičnou kuchyňou. Hoci priame recepty "od starých materí" zo Zvolenskej oblasti sú obmedzené, môžeme si vytvoriť obraz o ich strave prostredníctvom receptov z iných regiónov Slovenska, ktoré zdieľajú podobné ingrediencie a postupy.
Podujatia ako Tradičná chuť Podpoľania, ktoré sa konajú v rôznych obciach regiónu, sú skvelou príležitosťou na spoznávanie a ochutnávanie miestnych špecialít. Na týchto festivaloch sa stretávajú gazdinky a kuchári, aby predviedli svoje umenie a ponúkli návštevníkom tradičné pokrmy, ktoré sa v ich rodinách dedia z generácie na generáciu. Napríklad, v Hriňovej sa Tradičná chuť Podpoľania konala už tretíkrát a zožala veľký úspech. Návštevníci mali možnosť ochutnať rôzne jedlá, ako napríklad Krnáčovu haruľu bez múky, strapkáč (kapusta a fazuľa s klobásou a údeným mäsom) alebo pacáľ (postrúhané zemiaky, múka, vajce a soľ upečené na platni a potreté maslom).
Organizátori podujatia starostlivo zaznamenávajú všetky recepty s popismi a fotografiami, aby ich neskôr vydali v knihe.
Tradičné jedlá a recepty inšpirované Zvolenskou oblasťou
Hoci nemáme k dispozícii konkrétne recepty priamo zo Zvolenskej oblasti, môžeme si priblížiť tradičnú kuchyňu prostredníctvom jedál z iných regiónov Slovenska, ktoré by sa mohli objaviť aj na stoloch zvolenských starých materí.
Polievky
- Barania polievka: Táto sýta polievka, pripravovaná z baranieho mäsa, koreňovej zeleniny a korenia, bola obľúbená v mnohých regiónoch Slovenska. Podávala sa s haluškami zo zemiakového cesta.
- Hubová mačanka: Hustá polievka z húb, jušky (šťava z kyslej kapusty), slaniny a cesnaku.
- Kišeľ: Jednoduchá polievka zo zemiakov a kyslého mlieka.
- Šarišská ľušta: Polievka z kyslej kapusty a fazule.
- Polievka s bryndzovými knedlíčkami: Polievka s knedlíčkami z bryndze, múky, vajec a kôpru, zjemnená kyslou smotanou.
- Papcún: Polievka zo zemiakov a halušiek z múky alebo detskej krupice.
Hlavné jedlá
- Gemer: Roštárske gule: Zemiakové gule plnené mäsom.
- Gója: Jaternica zo zemiakov.
- Zemplínske holubki: Kapustné listy plnené mletým mäsom a ryžou.
- Nalečnik: Zemiakový pekáč s údenou šunkou.
- Bravčové s kelom a knedľou: Sýty obed alebo večera, ktorý ozvláštňuje chuť kelu.
- Plnená paprika: Plnená paprika je pokrm, pri ktorom môžete v kuchyni stráviť hodiny, ale dokáže byť aj rýchlovka. Závisí od surovín, ktoré použijete. Knedľa je však úplná klasika.
- Sviečková na smotane: Tradičný rodinný recept je vhodný začiatok chutného obeda.
- Segedínsky guláš: Známy segedínsky guláš je pôvodom z Maďarska. Toto tradičné jedlo sa nezaobíde bez knedle.
- Kačacie prsia s dusenou kapustou a plnenou zemiakovou knedľou: Pravá a chutná plnená zemiaková knedľa je ozdobou tohto jedla.
- Kôprová omáčka s hovädzím mäsom a knedľou: Kôprovú omáčku jedni milujú, druhí nenávidia. Vyskúšate klasiku starých materí?
Prílohy a pečivo
- Podlubky: Prívarok z kapustných listov.
- Beliša: Kysnutý koláč s rôznymi plnkami (zemiaková, kapustová, tvarohová, maková).
- Haligovský moskoľ: Placky zo zemiakového cesta.
- Posúchy: Zemiakové placky.
- Džatky: Zemiakové guľky.
- Čeregi: Kosoštvorce z kysnutého cesta, vyprážané na tuku a posypané cukrom.
- Kežmarský kysnutý zemiakový koláč: Kysnutý koláč so zemiakmi, cesnakom a majoránkou.
Dezerty
- Dziňanka: Tekvicová kaša s ryžou a mliekom.
Recepty tradičných jedál z Podpoľania
Zvolenská oblasť je známa svojimi tradičnými receptami, ktoré sa často pripravujú z lokálnych surovín:
- Krivčovské kapusníky: Koláče plnené kapustou, tradičné v obci Krivče.
- Rezance s kyslou kapustou: Jednoduché, ale chutné jedlo z rezancov a kyslej kapusty.
- Rezance s tvarohom: Klasika slovenskej kuchyne.
- Zemiakový pagáč: Slané pečivo zo zemiakového cesta.
- Krnáčová baba: Zemiaková baba bez múky, špecialita Krnáčových neviest.
- Dupčiaky: Zemiakové placky.
- Štrúdľa z Poľany: Štrúdľa plnená jablkami, orechmi alebo makom.
- Šoprle s makom: Sladké jedlo z cesta s makom.
- Zdurnovský závin: Závin plnený jablkami, makom a cukrom.
- Strapkáč: Kapusta a fazuľa s klobásou a údeným mäsom.
- Sviatočnica: Polievka, tradične podávaná počas sviatkov.
Čapnutô: Na dno hrnca dajte polovicu kyslej kapusty. Na ňu poukladajte na kocky nakrájané údené mäso a polovicu očistených, na tenké plátky nakrájaných zemiakov. Potom pridajte zvyšnú kapustu, na kolieska nakrájanú klobásu a prikryte zvyšnými zemiakmi. Všetko zalejte 1 litrom vody, prikryte a pri miernej teplote duste do mäkka. Čapnutô podávajte poliate rozškvarenou slaninou.
Pacáľ: Zemiaky očistite, nastrúhajte a zmiešajte so soľou, korením, vajcom a múkou. Na platni sporáka pečte okrúhle placky z oboch strán. Hotové pacále potrite rozpusteným slaným maslom.
Bryndzovníčky: Na pracovnú dosku preosejte múku, pridajte nasekané maslo, soľ a podľa potreby kyslú smotanu. Vypracujte vláčne cesto. Na pomúčenej doske cesto natenko rozvaľkajte a formičkou vykrajujte kolieska s priemerom približne 6 cm. Z ingrediencií na plnku vymiešajte hladkú zmes. Do stredu každého kolieska natrite plnku tak, aby zostal okraj široký 1 cm, ktorý potom zdvihnite do výšky. Bryndzovníčky poukladajte na vymastený plech, potrite rozšľahaným vajcom, popichajte vidličkou a pečte do zlatista v rúre vyhriatej na 180 °C.
Bryndza: Klenot slovenskej kuchyne
Bryndza je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne a aj regiónu Zvolena. Táto tradičná pochúťka má bohatú históriu a množstvo zdravotných benefitov.
História bryndze
Nie je presne známe, kedy sa na území Slovenska začala vyrábať bryndza. Niektorí autori uvádzajú, že chov oviec a výroba ovčieho syra boli rozšírené už v časoch Rímskej ríše. Významný rozvoj ovčiarstva nastal v 14. storočí s valašskou kolonizáciou. Pôvodne sa názov "bryndza" používal pre všetok syr vyrobený z ovčieho alebo kravského mlieka. Neskôr sa tento názov zaužíval iba pre ovčí syr, ktorý sa získal z vykysnutého a vyzretého ovčieho hrudkového syra, ktorý sa rozdrvil a vysolil. Robilo sa to najmä z dôvodu predĺženia trvanlivosti a lepšej skladovateľnosti.
Prvá sezónna bryndziareň bola založená v Detve v roku 1787 Jánom Vagačom. Pôvodná bryndza bol suchý, tvrdý syr s vysokým obsahom soli. Neskôr sa začala vyrábať mäkká, roztierateľná bryndza, ktorá sa získavala zrením ovčieho hrudkového syra v drevených kadiach.
Na odstránenie sezónnosti sa začala vyrábať tzv. "sudovka", t. j. na hrubo pomletý a viac vysolený ovčí syr, ktorý sa skladoval v sudoch pri nízkej teplote a v zimnom období sa miešal s čerstvým, vykysnutým kravským syrom a pripravovala sa tak tzv. zimná bryndza.
Zdravotné benefity bryndze
Bryndza si zachováva všetky biologicky aktívne zložky pôvodného mlieka a vyznačuje sa oveľa väčším množstvom mliečnych baktérií ako bežné kyslomliečne produkty. Preto sa bryndza zaraďuje medzi tzv. funkčné potraviny s probiotickými účinkami.
Kyslomliečne baktérie v priebehu kysnutia ovčieho hrudkového syra premenia mliečny cukor (laktózu) na kyselinu mliečnu. Práve táto kyselina má silné baktericídne účinky chrániace črevá pred množením choroboplodných mikroorganizmov, ktoré môžu premieňať niektoré zložky potravín na karcinogény.
Mliečne baktérie bryndze majú kľúčový význam i z hľadiska regulácie imunitného systému a prevencie proti alergickým ochoreniam. Majú aj antioxidačné účinky, keď vychytávajú reaktívne formy kyslíka poškodzujúce dôležité štruktúry buniek čo môže viesť k vzniku rôznych degeneratívnych ochorení vrátane Alzheimerovej choroby.
Súčasnosť bryndze
Samotná bryndza podľa definície je výrobok vyrábaný z vyzretých syrov z ovčieho mlieka, alebo zo zmesi syrov z ovčieho a kravského mlieka, pričom podiel syra z ovčieho mlieka musí byť v sušine bryndze vyšší ako 50 % hmotnosti.
Naša Bryndza dosiahla aj mnohé domáce i zahraničné uznania nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. V budúcnosti by sa malo viac využívať označenie “Slovenská bryndza”. Je to výrobok s chráneným zemepisným označením aj v EÚ. Ide o výrobok, ktorý musí spĺňať požiadavky uvedené v špecifikácii tohto výrobku. Naša bryndza tvorí naše tradičné bohatstvo, ktoré si naďalej musíme vážiť a udržiavať.
Stravovanie našich predkov
Stravovanie našich predkov bolo úzko späté s prírodou a sezónnymi obdobiami. V minulosti sa jedlo skromne, striedmo a spoločne. Strava bola prevažne rastlinná, s obmedzeným množstvom mäsa.
Zloženie stravy
- Obilniny: Najdôležitejšou zložkou potravy našich predkov boli obilniny, najmä čierne obilie, proso, ovos, pohánka a pšeno. Z obilia sa pripravovali múka, kaše, rezance, knedle a placky.
- Zelenina: V minulosti sa konzumovali hlavne divé odrody zeleniny, ako napríklad cesnak medvedí. Neskôr sa začali pestovať vyšľachtené odrody, ako mrkva, petržlen, paštrnák, kaleráb, zeler a karfiol. Kapusta bola jednou z najdôležitejších zelenín a používala sa po celý rok.
- Strukoviny: Strukoviny, ako hrach, šošovica, bôb a cícer, tvorili pevnú súčasť stravy našich predkov.
- Zemiaky: Zemiaky sa stali rozšírenou potravinou na Orave a Liptove v 18. storočí a stali sa základom mnohých jedál.
- Ovocie: Na Slovensku sa kedysi hojne pestovalo ovocie, ako jablká, hrušky, slivky, čerešne, broskyne, dule, mišpule, egreše a ríbezle. Z ovocia sa pripravovali polievky, kaše, omáčky a lekváre.
- Mäso: Mäso sa jedlo pomerne zriedkavo, najmä počas sviatkov a zabíjačiek. Najčastejšie sa konzumovalo baranie alebo hydinové mäso. Zverina a ryby boli vzácnym spestrením stravy.
- Mliečne výrobky: Mlieko, žinčica, srvátka, bryndza, syr a oštiepky boli dôležitým zdrojom živín.
- Sladidlá: Med bol najdôležitejším sladidlom. V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu.
Príprava jedál
Jedlá sa varili na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke alebo na peci, v popole alebo v peciach. Zemiaky sa piekli v zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny.
Stolovanie
Stravovanie bolo aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Gazda, ako hlava rodiny, sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Ženy sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži.
Vplyv histórie a kultúry na stravovanie
História a kultúra Zvolenskej oblasti mali významný vplyv na stravovacie návyky jej obyvateľov. Nedostatok potravín v minulosti viedol k skromnému a striedmemu stravovaniu. Dôraz sa kládol na využitie lokálnych surovín a na ich konzervovanie na zimu. Náboženské sviatky a rodinné udalosti boli spojené s prípravou tradičných jedál, ktoré sa dedili z generácie na generáciu.
Moderné stravovanie vo Zvolenskej oblasti
Aj v súčasnosti sa vo Zvolenskej oblasti zachovávajú mnohé tradičné stravovacie návyky.
Banícka kuchyňa: Jedlá pre ťažkú prácu
Slovensko sa pýši bohatou baníckou históriou, ktorá hlboko ovplyvnila aj tradičnú kuchyňu. Jedlá baníkov a drevorubačov boli navrhnuté tak, aby poskytovali dostatok energie pre náročnú fyzickú prácu. Boli jednoduché, výdatné a pripravované z dostupných surovín. V tomto článku preskúmame niektoré z týchto tradičných jedál a receptov, ktoré prežili dodnes.
Ťažký život baníka a jeho strava
Práca baníka bola nielen ťažká, ale aj nebezpečná. Dlhé hodiny v tme, hlboko v zemi, s chabým svetlom karbidky a trochou čaju v kanvici. Skromnú stravu baníka pod zemou sa snažila vykompenzovať jeho žena teplou a výdatnejšou stravou, podľa vtedajších možností.
Všeobecne známu triádu baníckych miest stredného Slovenska tvorila Kremnica (zlatá), Banská Štiavnica (strieborná) a Banská Bystrica (medená). Napriek jednoduchosti sa mnohé z týchto jedál varievajú aj dnes a sú veľmi populárne (napr. párance). Žiaľ, iba v jednom prípade je knižne spracovaná gastronómia baníckych jedál, a to v prípade Kremnice.
Drevorubačské párance z Pukanca: Jednoduchosť a sýtosť
Medzi najznámejšie tradičné jedlá patria drevorubačské párance, ktoré si získavajú čoraz viac priaznivcov. Toto prosté jedlo bolo obľúbené najmä u drevorubačov, ktorí potrebovali výdatnú stravu počas náročnej práce v lese.
Anna Zorvanová, skúsená kuchárka z Pukanca, prispela k popularizácii tohto jedla prostredníctvom televíznej kuchárskej šou. Recept na párance pozná už od svojich desiatich rokov, keď sa ho naučila od svojho otca, ktorý pracoval ako drevorubač.
Dostupnosť a nenáročnosť na skladovanie boli hlavnými dôvodmi, prečo si drevorubači párance často pripravovali priamo v lese. Dôležitým aspektom úspešnej prípravy je správne vymiesenie cesta, ktoré sa odporúča nechať schladiť. Po tradičných párancoch, ochutených zemiakmi alebo tvarohom, sa zvyčajne rýchlo „zapráši“.
Štiarc zo Španej Doliny: Zabudnutá klasika
Špania Dolina, zachytená nespočetnými fotografmi, filmármi a maliarmi, si zaslúži aj zozbieranie receptov baníckych jedál. Jedným z nich je štiarc.
Slovo štiarc pochádza z nemeckého slova Sterz, čo v slovenčine znamená šklbance. Štiarc je teda poslovenčená podoba nemeckého Sterz, čo je kuchársky juhonemecký a rakúsky termín.
Banícke zemiaky
Ďalším tradičným jedlom sú banícke zemiaky. V šupke uvaríme zemiaky, ošúpeme, cez mriežku na vajíčka pretlačíme. Pridáme bryndzu, kyslú smotánku, pažítku a na vrch trocha prepraženej slaninky a masti na pomastenie. Zapíjame čerstvým alebo kyslým mliekom.
Banská Štiavnica a Bugáre na kyslo
Banská Štiavnica, mesto s bohatou históriou, pamiatkami a Múzeom v prírode, je známe aj svojimi baníckymi jedlami. Z baníckeho menu vyberáme aj dnes populárne bugáre na kyslo.
Pukanec a Párance: Jedlo uhliarov a drevorubačov
Pukanec, mesto so zvyškami mestských hradieb a farským kostolom sv. Mikuláša, je známe svojimi párancami. Hoci je toto jedlo označované ako jedlo uhliarov a drevorubačov, pochutnali si na ňom aj baníci.
Banícky chlieb z Kremnice
Kremnickí baníci mali svoj vlastný recept na chlieb.
Ďalšie tradičné banícke jedlá
- Polievka z kvasených uhoriek: Očistené zemiaky sa umyli, rozkrájali a zaliali vodou. Pridala sa rasca, soľ a varili sa do polomäkka. Následne sa pridali tri kvasené uhorky nakrájané na kolieska a varilo sa dovtedy, kým zemiaky úplne nezmäkli. Do polievky sa pridala smotana s rozhabarkovanou múkou, povarila sa a na záver sa pridal nakrájaný kôpor. Podľa chuti sa polievka osolila, alebo prisladila, či okyslila vodou z kvasených uhoriek.
- Nové zemiaky s tvarohom: Oškrabali sa, umyli a dali variť do slanej vody s rascou a zelenou petržlenovou vňaťou. Po uvarení sa zemiaky scedili, poliali maslom a posypali tvarohom. Jeho povrch sa pokvapkal dobre zoškvareným maslom.
Uvedené jedlá boli jednoduché a výdatné. Chutili v minulosti baníkom a veríme, že pochutia aj nám v dnešnej dobe.
Štiarc na Španej Doline: Návrat k tradíciám
Štiarc dnes už síce v modernej gastronómii svoje miesto nemá, no v minulosti plnilo toto zvláštne a pritom jednoduché jedlo svoju hlavnú úlohu dokonale.
V kuchyni kremnického baníka: Kniha receptov
Gazdinky sa pri varení môžu inšpirovať knihou V kuchyni kremnického baníka od Daniely Bednářovej, ktorá publikovala desiatky, niektoré až sto, rokov staré recepty.
Jablková chuť Hontu: Ovocinárska tradícia a regionálne špeciality
Ovocinárstvo má v regióne Hont silné korene. Už za čias Rakúsko-Uhorska sa ovocie z tejto oblasti vyvážalo do Pešti a ďalších miest. Cieľom je uchovať tradičnú chuť a presadzovať zavedenie týchto regionálnych jedál v reštauračných zariadeniach. Genofond jabloní a ďalších ovocných stromov z Hontu sa nachádza v obci Ladzany, ktorá je jedným z 18 miest na Slovensku s takýmto genofondom.
V rámci podujatia Jablková chuť Hontu sa ponúkajú jedlá z minuloročnej súťaže „Tradičná chuť Hontu“, ako aj lesnícky guláš, ladzianska fašiangová kapustnica, pečená klobása, pečené prasa a koláče od miestnych babičiek.
Podujatie Jablková Chuť Hontu po Ladziansky
Druhý ročník Jablkovej chuti Hontu po Ladziansky sa konal 24. septembra 2011. Dvojčlenné družstvá súťažili pod prísnym dohľadom rozhodcov v príprave pochúťok, ktorých hlavnou ingredienciou bolo jablko.
O ocenenie „Najchutnejšie jedlo z jabĺk“ súťažili jedlá v kategóriách: múčne, ovocné, mäsové jedlá a polievky. Návštevníci podujatia mali možnosť ochutnať všetky súťažné pochúťky a hlasovať za divácku cenu.
Tradičná Chuť Podpoľania v Látkach
V Látkach mala premiéru Tradičná chuť Podpoľania. Podujatie spolu s autorkou mimoriadne úspešnej knižnej osemdielnej série ,,Poklady slovenskej kuchyne“ Silviou Pilkovou sa tešíme ďalšiemu dielu. Venovaný je obľúbeným tradičným pochúťkam Hontu, Podpoľania a Novohradu. Tento región sa rozprestiera na území okresov Veľký Krtíš, Krupina a sčasti zasahuje aj do okresu Banská Štiavnica. “Pre celú oblasť boli dominantné múčne jedlá ako trhance, rezance, párance, lokše, pirohy, haruľa a pod. Boli to lacné a rýchle jedlá. Známa je obec Ladzany, kde sa kedysi dávnejšie začali vysádzať jablone a obec sa stala veľkým pestovateľom a predajcom jabĺk. Samozrejme, využívali sa aj v kuchyni. Vrchársky kraj Podpoľania je podľa nej známy jedlami, ktoré sa jedli pred odchodom na pole či do hory. Sú to napríklad skočená praženica, fučka, chamuľa, dubčiaky, dlábenie krumple, haruľa s krvou, hurke, pražená kapusta či halušky a strapačky. Z cestovín sa robili rezance, pirohy, šífliky. ,,No a v Novohrade som natrafila na dámy z Cínobane, ktoré sa so mnou podelili o svoje rodinné gastronomické skvosty ako sú typické osúchy na sladko či na slano, jedlá sklárov s názvami ako točňa, Sklárske mäso s haluškami, typické polievky cícerová, medveďovica. Sýte a bohaté jedlá sa varili pre chlapov, ktorí pracovali v hutách, baniach alebo pri ťažbe dreva. Základ stál vždy na tom, čo dalo pole, záhrada či komora. Až potom mohli začať gazdinky čarovať. A že to vedeli dokonale, o tom svedčí aj skutočnosť, že ak vyskúšame ich recepty, olizujeme sa ešte poriadne dlho. „Naši predkovia jedli to, čo sa v danom období v danom regióne urodilo. Dnešní dietológovia, by povedali, že sa stravovali lokálne a sezónne a vraj to nášmu telu aj najviac prospieva. Teda, keď bolo leto, tak sa konzumovala zelenina a ovocie zo záhrady ako tekvica, cícer, zelený hrášok, na jeseň už boli zemiaky, cvikla, hrozno, zabíjali sa kačice a husi. V zime sa jedla kyslá kapusta, sušená fazuľa, no a na jar to bolo obdobie mladej zeleninky, šťaveľa, žihľavy, šalátu či májovej bryndze. Rozdiely v stravovaní sa mohli jemne líšiť vďaka polohe regiónov. V južných a úrodnejších oblastiach, napr. Novohrad, sa pestovali plodiny ako paradajky, či druhy obilia, ktoré sa v hornatých oblastiach Podpoľania neurodili. No tam sa zas choval dobytok a preto ich strava bola viac obohatená o mliečne produkty,” povedala na základe skúseností S. Zloženie receptov napovedá, že aj v minulosti prevládalo zdravé stravovanie. Dnes ho prebil food snobizmus. Ľudia začínajú mať chaos a možno aj výčitky, že nekupujú výlučne BIO suroviny. Buď v ich okolí nie sú, alebo nepustí peňaženka. „Asi treba mať zdravý rozum a zvážiť, aké sú naše možnosti. Kupovať drahé biopotraviny v dnešnej dobe je trendová záležitosť, ale aj snaha ľudí jesť zdravšie. Či ten produkt je naozaj bio, je však veľakrát otázne. Na obal sa dá napísať hocičo. Je len pochopiteľné, že v súčasnosti je príprava jedla jednoduchšia. Väčšina obyvateľstva žije v mestách. Stačí, ak zájde do niektorého zo širokej škály obchodov alebo na trhovisko a nakúpi potrebné suroviny. Niektorí možno majú šťastie, že majú vlastnú záhradku. „Doba je naozaj rýchla a preto aj ja využívam ponuku obchodov, kde dostať už všetko. Ale doma vypestované bylinky ako petržlen, bazalka, pažítka, oregano, majorán či mäta nám pripomenú časy, kedy pre naše babičky bolo úplne prirodzené skočiť si pred prípravou jedla do záhradky a vziať si odtiaľ všetko potrebné. Aj pre ľudí, čo nemajú možnosť dopestovať si zeleninku v záhradke, je to vhodná príležitosť pokúsiť sa vypestovať si bylinky doma na balkóne a oprášiť tak spomienky na život našich predkov,“ odporučila S. Pilková.
Tradičná chuť Podpoľania v Látkach
Múčne jedlá slané:
- Krivčovské kapusníky: Emília Krnáčová, Vilma Babicová (Belkule)
- Rezance s kyslou kapustou: Anna Machavová, Viera Svoreňová (Kuličky z Blaškovej jamy)
- Rezance s tvarohom: Anna Machavová, Viera Svoreňová (Kuličky z Blažkovej jamy)
Zeleninové jedlá:
- Zemiakový pagáč: Božena Kállová, Emília Fekiačová (Huťanky)
- Krnáčová baba: Anna Krnáčová, Jana Krnáčová (Krnáčove nevesty)
- Dupčiaky: Božena Kállová, Emília Fekiačová (Huťanky)
Múčne jedlá sladké:
- Štrúdľa z Poľany: Lucia Miňová, Vladimíra Fabriciusová (S-CHKO Poľana)
- Šoprle s makom: Andrea Francová, Mária Dudášová (Tisovianke)
- Zdurnovský závin: Emília Uhrínová, Gabriela Púpavová (Ženy od Zdurnov)
Komisia Polievky:
- Strapkáč: Terézia Tkáčová (Terezkina maškrta)
- Sviatočnica: Emília Priadková, Otília Petrusová (Gazdinky)
tags: #tradicne #jedla #podpolania #recepty