Slovenská kuchyňa je plná chutí a tradícií, ktoré sa odzrkadľujú v mnohých pokrmoch. Mnohé z nich majú svoje korene v dávnej minulosti a sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry.
História slovenskej kuchyne
Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha. Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší.
Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.
Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.
Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií. Súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné.
NečakanôZ rôznych historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej. To však neplatilo o kuchyni. O tom, že v nej muselo byť čisto, svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. storočia.
Tradičné slovenské jedlá a ich regionálne špecifiká
Každý kraj, región, každá obec či rodina majú tradičné jedlo, na ktoré nedajú dopustiť. Môžeme sa pochváliť naozaj veľkým množstvom dobrôt a práve preto sa sem nepomestia všetky. Otestovať svoje zručnosti v kuchyni a chuťové poháriky sa však určite oplatí aj na tých zopár predstavených a overených receptoch.
Záhorie
Z bohatého výberu tradičných záhoráckych jedál treba spomenúť šaščínsku poléfku, čo je hustá strukovinová polievka s domácimi rezancami, džgance - jedlo z varených zemiakov, muácené erteple, čo je hustá zemiaková kaša so slaninkou, či fazuľovú omáčku prezývanú fazula na husto. Omáčka z čerstvých uhoriek, tzv. oharková omáčka, sa jedla na studeno, a omáčka z trniek, akýchsi malých slivák rastúcich na Záhorí, sa zase jedla na sladko. Azda najslávnejší záhorácky koláč je trdelník, existuje však láté trdlo, čo je trdelník, ktorý sa pečie na plechu, a klasický skalický trdelník, ktorého cesto sa namotáva na trdlo a vzniká tak pečivo s dierou v strednej časti.
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom. Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.
Podunajsko
Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, zeleninárstvu a ovocinárstvu. Chovala sa tu kvalitná hydina, najmä husi a kačky. Významným doplnkom v strave bol rybolov. Obyvatelia varili z rôznych druhov zeleniny a mäsa, veľká časť ľudí má maďarskú národnosť a maďarské vplyvy badať aj v gastronómii, takže je bohatá na štipľavé príchute a pije sa k nej víno. K tradičným jedlám patria napríklad langoše, ktoré však nemajú tvar kruhu, ale podobajú sa skôr praclíkom, halászlé, čo je vlastne maďarská rybacia polievka, ktorá sa môže variť z viacerých druhov rýb, ale jej základom je vždy ryba, cibuľa a mletá paprika.
Horná Nitra
Medzi tradičné jedlá tohto regiónu patria slepačia polievka, ovocná zemiaková polievka, fazuľová polievka, ale trebárs aj višňová polievka, kukuričná alebo krúpová kaša, makové a orechové slíže. Z cestovín sa robia ešte šiflíky, čo sú vlastne fliačky robené buď s kapustou, alebo napríklad aj s tvarohom. Zo sladkých jedál spomeňme napríklad šmýkance, čo sú nočky s tvarohom, orechami alebo makom, alebo tradičné šišky. Obľúbené sú tiež prívarky, napríklad zo štiavu, zelenej fazuľky, tekvicový prívarok, šošovicový prívarok.
Kysuce
Na Kysuciach sa z polievok varili napríklad pohánková, fazuľová, ktorá môže byť obohatená údeným mäsom a sušenými slivkami, hubová, mlieková, ale tiež napríklad polievka z kvaky, tzv. kvačková, polievka z kozieho mäsa, alebo tiež baraní či kozí guláš. Na Kysuciach sa varila aj tradičná rýchla slovenská polievka čír, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole, ktorej názov je odvodený od prítomnosti cestoviny - číra. V sezóne sa do polievky pridávali aj čerstvé huby, napr. kuriatka. Tradičné mäsové jedlo sú tzv. polešniky na kapustnom liste a ide vlastne o kapustné listy plnené mletým mäsom. Zo zemiakov a z maku, orechov alebo tvarohu sa jedlo zvané pučky, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad cestovinové jedlo s lekvárom - lekvárové trhance, z koláčov napríklad lekvárové kachličky, čo je kysnutý mrežovník plnený lekvárom.
Tekov
K tradičnej kuchyni Tekova môžeme z polievok zaradiť napríklad mliečnu, hrachovú alebo kyslú fazuľovú polievku so sušenými slivkami, z omáčok sa varila napríklad cibuľová alebo kôprová, z tradičných zemiakových jedál spomeňme napríklad krumpľovú fučku, ktorá sa robí z uvarených popučených zemiakov rozmiešaných s múkou a navrchu je posypaná upraženými drobnými kúskami slaninky. Jedlo stvorené pre milovníkov jednoduchosti. Z mäsa sa jedávala plnená sliepka, husacia pečienka, perkelt z domáceho zajaca alebo údené mäso, ktoré sa robilo s varenou kapustou.
Hont
Región na severe lemujú Štiavnické vrchy, na východe Krupinská planina, na západe zasahuje do Podunajskej nížiny. Medzi jedlá tradičnej hontianskej kuchyne patria napríklad rascová polievka rosťovka, polievka z nakvasenej múky, resp. chlebového kvásku kyseľ, mliečna polievka s kôprom zvara, ale aj kapustnica či tekvicová polievka. Omáčky sa robili napríklad štiav zo šťavelu, kôprová omáčka či šalátová omáčka k mäsu, zo sladkých jedál spomeňme párance - známe cestovinové jedlo posypané makom, sľúkové gombovce, čo sú ovocné zemiakové guľky, či jedlo z kukuričnej krupice a maku známe pod názvom škorce. Ani v tomto regióne nemôžu chýbať obľúbený makovník, orechovník, tvarožník, ale ani lekvárnik či kapustník.
Turiec
Osobitosťou obyvateľov Turca bola domáca výroba liečivých olejov, kozmetiky a pochutín do jedál a ich podomový predaj. Turčianske olejkárstvo a šafraníctvo bolo známe v západnej Európe, Rusku, na Balkáne, dokonca aj v Egypte. K jedlám tradičnej turčianskej kuchyne sa zaraďujú hrachová polievka, bryndzová polievka s kôprom, boršč, zakáľačková kapustnica, v polievkach sa používali turčianske mrvance z múky, vody a bielka. Rezance sa napríklad jedávali so slivkovým lekvárom a škvarkami, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad hruškové pirohy alebo tiež žgance, čiže zemiaky s makom a maslom. Medzi koláčmi nájdeme napríklad obľúbený mrežovník, ale aj bryndzový kysnutý koláč bjaľoš.
Horehronie
V tradičnej horehronskej kuchyni by sme našli napríklad bryndzovú polievku demikát, z hríbov sa varil hríbový paprikáš, zo zemiakov, slaninky a z kyslej kapusty sa robili tzv. pohorelské guľky, z baraniny sa varil baraní guláš v kotlíku alebo vnútornosti, baranie drobky sa piekli, varili alebo zaprávali. Piekol sa tzv. biely koláč, čo je biely kysnutý koláč z chlebovej múky, bryndzovníky - kysnuté koláčiky plnené bryndzou, či škvarkovníky - pagáčiky s oškvarkami.
Orava
Typické boli pre ňu boli údené oštiepky a figúrky z ovčieho syra, ktoré sa vyrábali na salašoch. Významnou pestovanou plodinou bol ľan, ktorý na Orave podmienil vznik tkáčskeho remesla a výrobu oleja. Z minerálnych vôd sa na hornej Orave získavala soľ. K tradičným jedlám patrili: chlebová polievka, čo je hustá polievka z opraženého chleba, kapustnica s krúpami, údeným mäsom a hubami alebo kapustnica s údenou rybacinou, ale tiež polievka zo sušených sliviek alebo z hrušiek. Z kvasenej kapusty sa tiež jedol tzv. goralský prívarok, kapustové halušky alebo strapačky s kapustou. Základ tvoria uvarené halušky zo zemiakového cesta, ktoré sa miešajú s dusenou nakrájanou kyslou kapustou a malými kúskami praženej slaniny, resp. oškvarkami. Obľúbený bol ovsený, jačmenný a žitný chlieb, ale tiež chlebová placka s rascou a so slaninkou moskoľ či chlebová kysnutá placka - posúch.
Novohrad
Darilo sa tu obiliu, boli tu aj rozsiahle vinohrady. Ako tradičné jedlo novohradskej kuchyne sa spomínajú z polievok napríklad čičerová polievka - cícerová hustá polievka, kyslastá chlebová polievka kyseľ, polievka z bryndze demikát, polievka z jačmenných krúpov loházka alebo hustá fazuľovo-zemiaková polievka strapkáč. Zo zemiakov sa varili napríklad dupčiaky, čo sú dlávené zemiaky, do ktorých sa dá kyslá kapusta a najlepšie chutia s kyslým mliekom. Omáčky sa robili napríklad jablková alebo šípková, z koláčov spomeňme napríklad bryndzovník, jablčník, čerešňový koláč s orechmi, obľúbeným fašiangovým jedlom boli chrapne, v masti vyprážané cukrovinky.
Gemer
Chovali sa tu ovce a na stole sa pomerne často objavovala jahňacina. Nechýbali však ani mliečne výrobky, napríklad polievka z kyslého mlieka. Z polievok ešte spomeňme ovocnú polievku z dulí, kyslú polievku zo zemiakov a s octom, baraniu polievku či vianočný kyseľ - vianočnú kapustnicu s údenou baraninou a so šťavou z kyslej kapusty, zahustenú zemiakmi. Tradičné sú gemerské guľky - jedlo baníkov a drevorubačov zo zemiakov a prerasteného údeného mäsa. Z kukuričnej krupice sa robili tzv. škorce s makom, z cesta vyformované malé kúsky, uvarené a posypané makom. Z hladkej chlebovej múky sa piekli kysnuté posúchy, kysnutý bol aj hubovník - slaný koláč plnený hubami. Za zmienku stojí tzv. gója rožňavských Rómov - tradičné rómske jedlo, ktoré sa robí tak, že do bravčových čriev sa naplní ryža, zemiaky a dá sa to zapiecť.
Spiš
K archaickým jedlám patrili napríklad kminovapolifka, čo bola polievka s kmínom, výborná pre dojčiace matky, či bryndzovapolifka. Dodnes sa jedávajú džatky, z popučených a s múkou zmiešaných zemiakov urobené halušky alebo malé guľky, ktoré sa zmiešajú so slaninkou opraženou na oškvarky. Zo zemiakových jedál sú tiež obľúbené pirogi, čiže pirohy, ale tiež nalešniky, jedlo podobné plackám, či zemiakový koláč gruľovnik.
Šariš
Z ľudovej kuchyne Šariša spomeňme čir - rýchlu slovenskú polievku, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole a spomíname ju aj medzi tradičnými kysuckými jedlami. Tradičná regionálna polievka je napríklad kuľaša, ktorá sa často varila na večeru. Ide o zemiakovú kašu omastenú opraženou slaninkou, ku ktorej sa pije kyslé mlieko, alebo pre deti sa použilo spražené maslo a zapíjalo sa sladkým mliekom. Hustá a výdatná polievka je tiež kyšeľ, hustá omáčka žufka, ktorá sa nosila koscom na pole a pridával sa do nej tvaroh a v lete aj šalát, či fazuľa varená s hubami - fizoli s hubami. S fazuľami sa robila aj tzv. sciranka s fizolami - strúhané alebo sekané cesto s uvarenou fazuľou. Z kyslej kapusty sa varila kapušnica, z vody z kyslej kapusty zasa polievka mačanka. S kyslou alebo so sladkou kapustou sa robili aj tzv. trepanky, čo sú vlastne halušky. Aj koláče sa robili s kapustou, napríklad kapustnik - kysnutý koláč plnený kyslou kapustou, alebo kolač s kapustu - kysnutý slaný koláč s kyslou kapustou a so slaninkou.
Zemplín
Z mnohých tradičných jedál vyberáme ciberej - mliečnu zemiakovú polievku, boršč - polievku z červenej repy, obľúbenú najmä v ruskej a ukrajinskej národnej kuchyni, ktorej základom je vývar z kostí a mäsa a zmes osmaženej zeleniny. Z kyslej kapusty a kapustovej vody sa varí polievka juška, zo zemiakov, z fazule a vody z kyslej kapusty rosoľ alebo rosoľanka. Tu nevaria vianočnú kapustnicu, ale vianočnú juchu, hoci je to rovnaké jedlo. K archaickým jedlám patrí vianočná mačanka, omáčka alebo polievka, ktorá sa varila najmä v časoch, keď boli hlavnými surovinami v kuchyni kyslá kapusta a zemiaky. Táto špecialita dostala svoj názov podľa spôsobu jej jedenia. Ide o omáčku, do ktorej sa buď nadrobil chlieb, alebo sa z neho lámali väčšie kúsky a namáčali sa do taniera. Niekde sa zvykli k mačanke podávať aj zemiaky uvarené v šupke. Mačanky sa varili buď s mäsom, alebo bez neho. Je to neoddeliteľné jedlo štedrovečernej večere Rusínov, podáva sa s chlebom. Koločanka sa dá prirovnať k dnešným prívarkom, najvďačnejšími surovinami boli zemiaky, kapusta, fazuľa a mlieko. Jednou zo špecialít sú tatarčene pirohy, ktorých názov je odvodený od tatarky (pohánky), a jej názov je zas odvodený od Tatárov (pohanov), ktorí ju do našej kuchyne priniesli. Tradičným veľkonočným jedlom je veľkonočná paska - obradný koláč, ktorý sa podáva natretý s maslom a obložený varenou šunkou, vajíčkom natvrdo, hrudkou, cviklou s chrenom.
Veľkonočný baranček: Symbol jari a tradícií
Veľká noc nie je len o náboženských obradoch, ale aj o bohatých kulinárskych tradíciách. S Veľkou nocou sa spájajú viaceré tradičné symboly. Vo výzdobe dominujú kraslice, kuriatka, zajačiky alebo barančeky, ktoré sú predzvesťou prichádzajúcej jari. Jedným z neodmysliteľných symbolov Veľkej noci je veľkonočný baránok, ktorý sa v rôznych podobách vyskytuje na stoloch po celom Slovensku.
Veľkonočný baránok je prastarý pokrm, ktorý pre mnohých predstavuje nový život a mláďatá, ktoré sa na jar rodia. Na stoloch nesmie chýbať ani veľkonočný baranček, ktorý symbolizuje Kristovu obetu za nás. Pôvodne sa hojne konzumovalo baranie mäso, no v chudobnejších obdobiach bol mäsový baránok nahradený sladkou formou, ktorú poznáme dnes. Býva upečený z bábovkového cesta a zdobí sa cukrom, čokoládou alebo jarnou zelenou vetvičkou. Na krk sa mu uviaže farebná stuha alebo rolnička.
Tradičný veľkonočný baránok
Recepty na tradičného veľkonočného baránka sa dedia z generácie na generáciu. Existuje mnoho variant, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a rodinných tradícií.
Recept od Márie Križanovej zo Žabokriek nad Nitrou:
- Ingrediencie: 5 vajec, 15 dkg polohrubej múky, 15 dkg práškového cukru, lyžička prášku do pečiva
- Postup: Bielky ručne vyšľaháme, pridáme cukor a postupne vsypávame múku, žĺtky a prášok do pečiva. Cesto potom nalejeme do keramickej formy a pomaly pečieme v rúre asi na 175 stupňoch približne 45 minút, až kým sa cesto nezačne oddeľovať od krajov formy.
- Poleva: Cukor, bielka. Bielka sa ručne vymiešajú nad parou s cukrom. Dôležité je, aby sa poleva neroztekala, musí mať správnu hustotu, aby cukor mohol dobre stvrdnúť. Potom sa urobia oči z hrozienok, ústa z klinčekov a nakoniec sa uviaže červená mašľa.
Ďalšie recepty a variácie:
- Tvarohový baránok: Pripravuje sa z tvarohového cesta s hrozienkami a orieškami.
- Kakaový baránok: Do cesta sa pridáva kakao pre tmavšiu farbu a výraznejšiu chuť.
- Veľkonočný baranček: Žĺtky sa vymiešajú s práškovým a vanilkovým cukrom do penista, pridá sa citrónová kôra, olej, múka, prášok do pečiva, voda a hrozienka. Nakoniec sa pridá sneh z bielkov.
Moderné trendy a lokálne tradície
Aj keď sa mnohé tradičné recepty zachovávajú, moderné trendy prinášajú aj nové prístupy k príprave slovenských jedál. Používajú sa zdravšie alternatívy, experimentuje sa s novými príchuťami a technikami zdobenia. Napriek tomu si Slováci stále cenia tradičné postupy a chuť.
Veľká noc je na Slovensku spojená s množstvom zvykov a tradícií, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu. Niektoré z nich zahŕňajú požehnávanie jedál, šibačku a polievačku, či vynášanie Moreny. Tieto zvyky sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry a dodávajú sviatkom jedinečnú atmosféru.
Veľkonočný baranček recept Na chalupe EPI04 Jar 2024
Klasický recept na prípravu Veľkonočného barančeka:
- Ingrediencie: Vajcia, cukor, vanilkový cukor, voda, polohrubá múka, prášok do pečiva.
- Postup: Vajcia oddelíme na bielka a žĺtka. Žĺtka rozšľaháme s cukrom a vanilkovým cukrom aspoň 5 min. Potom pomaly pridáme vodu a polohrubú múku, ktorú sme zmiešali s práškom do pečiva a pomaly...
Recept na Veľkonočného barančeka s hrozienkami:
- Ingrediencie: Maslo, med, cukor, žĺtky, soľ, vanilkový cukor, kvasnice (z trocha múky, mlieka a droždia), múka, vlažné mlieko, hrozienka.
- Postup: Maslo vymiešajte s medom, cukrom, so žĺtkami a soľou. Pridajte vanilkový cukor a vykysnutý kvások, ktorý pripravíte z trocha múky, mlieka a droždia. Potom pridajte múku, vlažné mlieko, hrozienka a dobre premiešajte. Formu...
Ďalšie inšpirácie pre Veľkú noc:
- Šišky
- Orechové koláče
- Palacinky
Recept na francúzske zemiaky
- Postup: Na prípravu cesta vymiešame žĺtky s cukrom a vanilkovým cukrom do peny, pridáme olej a horúcu vodu. Elektrickým ručným šľahačom vyšľaháme do peny. Múku zmiešame s práškom do pečiva, pudingom a citrónovou kôrou. Pridáme do žĺtkovej peny. Do bielkov pridáme citrónovú arómu a štipku soli. Elektrickým ručným šľahačom ušľaháme tuhý sneh, ktorý vmiešame do cesta. Všetko jemne, ale dôkladne premiešame. Cesto nalejeme do vymastenej a múkou vysypanej spodnej časti formy. Priklopíme vrchnú časť. Pečieme v predhriatej rúre (v elektrickej na 180 °C, v teplovzdušnej na 160 °C, v plynovej rúre stupeň 3) asi 40 minút. Po upečení necháme barančeka vychladnúť vo forme. Potom vyklopíme, hrozienka pritlačíme ako očká a barančeka pocukrujeme.
Tradičné recepty Trnavského kraja
Všetky jedlá podľa tradičných receptov uvarili v Hotelovej akadémii Ľ. Wintera v Piešťanoch. Spoluzostavovateľka publikácie Katarína Jakabčicová pre TASR povedala, že výber receptov nebol jednoduchý a radili sa pritom aj s etnológmi. "Urobili sme širší výber zo starých kuchárskych kníh, oslovili sme aj kolegyne na úrade, aké majú tradície vo svojich rodinách, aj regionálne organizácie cestovného ruchu," uviedla. Nosným kritériom boli hlavne lokálne suroviny, ktoré sa na prípravu jedál používali. Výsledkom je súbor 26 receptov, z nich má časť presah svojou tradíciou aj do iných krajov, ale časť je 'originál trnavská'.
"Napríklad recept na cibuľovú polievku so šmidkami, čo bolo typické jedlo chudobných, varilo sa pre ľudí pri práci na poliach, alebo aj makové pagáče zo Žitného ostrova," povedala Jakabčicová. Dodala, že hotelová škola niektoré recepty inovovala a prispôsobila dnešným potrebám. "Veľmi časovo náročná pre dnešného človeka je príprava kalkýša - kašovitého sladkého jedla z naklíčených obilnín, či vianočný recept na prípravu mrváňa," uviedla. To potvrdila aj učiteľka hotelovej školy Katarína Sedláková, pod ktorej vedením jedlá pripravovali. Popri receptoch sú v kuchárke zaradené aj zaujímavosti o jedlách, napríklad, že langoš bol pôvodne zvyšok chlebového cesta, ktorý sa vyvaľkal a piekol spolu s chlebom na pahrebe, láng znamená plameň. Na vianočných trhoch škola recepty predstavila aj v podobe kalendára na rok 2020. Jedným z receptov, ktoré sú v tradičnej kuchárke Trnavského kraja zaradené, sú scískance. "Tento starodávny recept je odpozorovaný od babičiek z okolia Nižnej a Veľkých Kostolian pri Trnave a je veľmi známy a zaujímavý," napísali autori knihy.
Scískance:
- Na scískance treba 1 - 2 kg zemiakov, podľa potreby hladkú múku, soľ, hrnček kačacieho tuku (alebo oleja), rascu. Uvarené, vychladnuté zemiaky postrúhať najemno, pridať soľ a múku, aby vzniklo vláčne cesto. Vyvaľkať na rovnaké kúsky ako na lokše. Omastiť, posoliť, zvinúť alebo zložiť ako šatôčky. Ukladať na vymastený plech. Na plechu scískance znovu pomastiť, posoliť a posypať rascou. Piecť do zlatista. V obci Kátlovce pri Trnave mal tento recept aj podobu, ako uviedol pre TASR Kátlovčan Michal Čapkovič, že kúsky sa posypali najemno krupicou a až potom sa zvinuli, do masti sa pridával cesnak. Sladká podoba bola s makom alebo tvarohom.
Nenechajte sa odradiť súčasnou situáciou a vytvorte si doma veľkonočnú atmosféru. Namaľujte s deťmi vajíčka, upleťte si korbáč, s ktorým preženiete dievčatá z kuchyne až do obývačky a hlavne - upečte si tradičný mazanec, veľkonočného barančeka či napríklad maslové sušienky. Mazanec patrí medzi hutné cestá, také je ideálne nechať kysnúť pomaly v chlade, odmenou vám potom bude nádherne nadýchaný a vláčny mazanec, ktorý vydrží mäkký i ďalšie dni. Dôležité je tiež cesto dôkladne prepracovať. Najprv si pripravte kvások. Droždie rozotrite s cukrom (cca 1 lyžicu), pridajte približne polovicu mlieka, rozmiešajte, prikryte utierkou a dajte na teple miesto vzísť kvások. Vareškou alebo robotom dôkladne spracujte cesto, trvá to tak 10-15 minút. Je dôležité cesto skutočne dôkladne spracovať. Pokiaľ sa vám cesto stále príliš lepí, pridajte trošku múky, ale pridávajte ju opatrne po troške. Nakoniec vám vznikne krásne hladké, vláčne a nelepivé cesto, to poprášte múkou, misu opäť prikryte utierkou a dajte na teplé miesto kysnúť. Zapnite rúru na 210 °C. Po vykysnutí cesto ešte krásne prepracujte, stačí minútku. Vytvorte jeden či dva bochníky a presuňte ich na papier na pečenie na plech. Nechajte ich ešte tak pol hodinky na plechu odpočívať a potom mazance potrite rozšľahaným vajíčkom a posypte plátkami mandlí. Dajte piecť na 15 min. a potom dopekajte na 160 °C približne na 30 min., záleží na veľkosti mazancov i vašej rúry. Pokiaľ povrch mazanca bude už dostatočne hnedý a vnútri ešte nebude hotový, prikryte ho alobalom. A čo keď mazanec všetok nezjete? Pripravte si z neho kráľovské raňajky! French toast, alebo francúzsky toast, je práve z mazanca či vianočky totiž najlepší! Vajce prešľahajte s cukrom a škoricou a prilejte smotanu (mlieko). Vo vaječnej zmesti obaľujte plátky mazanca a vyprážajte na rozpálenej panvici potretej maslom ghee alebo maslom.
Na barančeka som použila lieskovo-orieškovú múku, ktorá je jemná, ale zároveň chuťovo výrazná a voňavá. Môžete ju nahradiť múkou z vlašských orechov, ktorá je už ale chuťovo výraznejšia či mandľovou, ktorá je veľmi jemná a zanechá v chuti len jemný náznak mandlí. Rúru predhrejte na 180 °C. Žĺtky vyšľahajte s cukrom do peny, pridajte maslo a opäť šľahajte. Preosiatu múku premiešajte s práškom do pečiva, štipkou soli, lieskovo-orieškovou múkou a najemno nasekanou orechovo-ovocnou zmesou. Z bielkov vyšľahajte pevný sneh. Do maslovo-žĺtkovej peny vmiešajte časť sypkej zmesi a časť mlieka, potom zasa zvyšnú sypkú zmes a mlieko. Môžete i prešľahať, nech sa všetko pekne spojí. Formu na barančeka dôkladne vymažte maslom a vysypte múkou, hlavne v oblasti hlavičky dajte pozor, nech je to skutočne dôkladné, baranček vám potom pôjde ľahšie vyklopiť. Do takto pripravenej formy nalejte cesto na barančeka a pečte dozlatista, cca 40-50 min. Najskôr po polhodinke môžete špajdľou skúsiť, či je vnútri hotový.
Po Veľkej noci má väčšinou každý mnoho varených vajec, zužitkovať sa dajú na veľa rôznych spôsobov. Výborné sú len tak na čerstvom chlebe, s jarnými klíčkami, bylinkami alebo zeleninou.
Suroviny na šalát (okrem vajíčok) navrstvite na tanier alebo do misky, suroviny na dochutenie premiešajte a šalát nimi prelejte. Vajíčka prerežte na polovicu, bielky dajte bokom na plnenie a žĺtky dajte do misky. K žĺtkam pridajte crème fraîche, dijonskú horčicu, hľuzovkový olej a podľa chuti dolaďte soľou a korením. Pomocou zdobiaceho sáčku alebo lyžičky dajte náplň do pripravených bielkov a dozdobte napr.
Tohtoročná Veľká noc bude síce iná, pokiaľ k vám ale šibači prídu a budete im chcieť dať okrem vajíčok i niečo originálne, upečte sušienky alebo linecké cukrovinky a povykrajujte z cesta rôzne veľkonočné tvary. Múku preosejte do misy a zapracujte do nej studené maslo, žĺtok, cukor, mlieko, extrakt i soľ a vypracujte vláčne, nelepivé cesto. Keď budete mať cesto dôkladne prepracované, uložte ho na pol hodinky do chladničky. Keď si cesto v chladničke odpočinie, môžete ho začať vaľkať. Vyvaľkajte placku cca 3 mm vysokú a vykrajujte tvary akýmkoľvek vykrajovátkom. Pokiaľ nemáte razítko na sušienky, poslúži vám vidlička alebo palička na mäso. Dajte piecť do rúry predhriatej na 180 C a pečte, pokiaľ sušienky nezačnú zlatnúť, čo je cca 10-15 min. Na Zelený štvrtok sa má jesť zelené jedlo, čo by podľa povier zabezpečilo po zvyšok roka zdravie. Veľký piatok je posledným pôstnym dňom, dňom, kedy sa podľa povier dejú zázraky.