Vianoce sú najkrajšie sviatky v roku. Francúzsko, krajina známa svojou bohatou kultúrou, gastronómiou a zmyslom pre život, ponúka jedinečný pohľad na vianočné sviatky. Vianoce vo Francúzsku sú obdobím, ktoré spája hlboké kresťanské tradície s eleganciou a radosťou, ktoré sú vlastné francúzskemu životnému štýlu. Hoci sa vianočné zvyky môžu líšiť v závislosti od regiónu, existujú určité univerzálne prvky, ktoré charakterizujú ducha týchto sviatkov: rodina, jedlo, svetlá, vianočné trhy a regionálne špecifiká.
Francúzi sú preslávení vyberanou kuchyňou a obzvlášť to platí počas sviatkov. Štedrá večera je tu skutočnou hostinou. Ide však predovšetkým o rodinnú udalosť. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako vyzerajú Vianoce a tradičné jedlá vo Francúzsku.
Chute Vianoc sú v každom štáte a regióne trochu iné. Je však jedno, za ktorý štedrovečerný stôl sadáme, ak sú okolo nás ľudia, pri ktorých sa cítime dobre.
Francúzske jedlá na sviatky
Adventné obdobie a príprava na Vianoce
Vianočné obdobie vo Francúzsku sa začína už v období adventu, štvortýždňového obdobia predchádzajúceho Vianociam. Toto obdobie je venované duchovnej príprave na oslavu narodenia Ježiša Krista. Adventné kalendáre (calendriers de l’Avent) sú obľúbenou súčasťou tejto prípravy, najmä pre deti, ktoré s radosťou otvárajú okienka kalendára a tešia sa na príchod Vianoc.
Výzdoba zohráva kľúčovú úlohu počas adventu a prípravy na Vianoce. Vianočné stromčeky (sapin de Noël) sú zdobené svetlami, stužkami a ozdobami a sú dôležitým prvkom výzdoby vo francúzskych domácnostiach. Stromček je neoddeliteľnou súčasťou rodinnej atmosféry a zvyk zdobiť ho sa rozšíril v 19. storočí z Alsaska do zvyšku Francúzska.
Vianočné trhy, známe ako marchés de Noël, sa konajú po celej krajine a majú dlhú históriu. Prvý vianočný trh sa objavil v 16. storočí v meste Štrasburg v regióne Alsasko. Na námestiach miest v celom Francúzsku sú postavené očarujúce drevené chaty zdobené svetlami a ornamentami, ktoré predávajú miestne remeselné výrobky a tradičné francúzske jedlá. Obľúbené je francúzske varené víno zvané vin chaud rouge.
Francúzskym deťom nosí darčeky Otec Vianoc, francúzsky Père Noël, ktorý na Štedrý deň cestuje po celom svete a rozdáva darčeky. Môžeme si ho predstaviť ako fúzatého deduška s dlhými bielymi vlasmi v červenom oblečku. Predtým bolo zvykom, že francúzske deti naplnili svoje topánky mrkvou pre osla Père Noëla a položili ich ku krbu, a na oplátku ich mali ráno naplnené darčekmi.
Štedrý večer a Réveillon de Noël
Hlavným dňom vianočných osláv je vo Francúzsku Štedrý večer - 24. december, známy ako Réveillon de Noël. Tento večer je centrálnym bodom vianočných sviatkov a rodiny sa stretávajú pri bohatej večeri, ktorá často trvá až do polnoci. Réveillon symbolizuje očakávanie narodenia Krista. Ak 24. december nevyjde na víkend, väčšina Francúzov sa venuje každodennej rutine, prípravy na vianočný obrad sa začínajú až v podvečer. Všetko sa točí okolo Réveillon, čo je pomenovanie pre dlhú slávnostnú večeru s tradičným vianočným menu. Večera trvá niekoľko hodín a začína sa najrôznejšími pochúťkami, ako sú ustrice, losos, foie gras alebo glazované gaštany.
Počas aperitívu sa ešte nesedí za stolom. Trvá to asi jednu hodinu a jedia sa drobné chuťovky, kešu oriešky, terrines (nátierky z mäsa, rýb, zeleniny konzumované za studena) s chlebíkmi, olivami, rajčinami. Pije sa šampanské. Provensálci (Marie a Émilie) zmienili tiež provensálske špeciality ako tapenáda (pomazánka z olív).
Ako predjedlo sa môžu jesť ustrice, údený losos alebo foie gras (husacia/kačacia pečeň) so sendvičovým alebo perníkovým pečivom. Pije sa biele víno. U Matthieua jedia tiež často blini (tradičné ruské palacinky) s lososom a kyslou smotanou.
Čo sa týka hlavného jedla, Pierrette vysvetľuje: „Je to buď mäsité jedlo alebo jedlo z ryby a môže byť každý rok rozdielne.“ Matthieu dodáva: „Tradične vo Francúzsku často jeme ako hlavné jedlo morku plnenú gaštanmi.“ Ale zdá sa, že medzi respondentmi nie je morka až tak obľúbená. Tu sú ich tohtoročné vianočné hlavné jedlá: Pierrette - rizoto s homármi, Matthieu - parmentier (jedlo zo zemiakového pyré a mletého mäsa), Marie - kapún plnený foie gras, Émilie - mušle Svätého Jakuba (hrebenatky), Sébastien - plnený kapún. A samozrejme sa pije víno!
Potom sa podáva veľký syrový tanier so šalátom s orechmi, s džemom z fíg a s foie gras.
Ako hovorí Matthieu „Povinným dezertom je la Bûche de Noël (Vianočné poleno), zmrzlinový koláč v tvare polena, ktorý sa jedáva len na Vianoce.“ Ako dezert sa tiež môžu jesť rôzne koláče, malé makarónky, ovocie (hlavne mandarínky), čokoládové bonbóny. Na stole sú často salonky (francúzske papillottes sú zabalené v papieri, na ktorého vnútornej strane je často napísaný nejaký vtip, zábavný citát alebo hádanka). Provensálci jedávajú ako poslednú vec Les treize desserts. Dezert zložený z 13 prvkov ako je sušené ovocie, bonbóny alebo orechy. Číslo trinásť odkazuje na Ježiša a jeho 12 apoštolov.
Tradičné vianočné jedlá
Francúzi sú známi svojím zmyslom pre užívanie si radostí života a vynikajúcou kuchyňou. Vianočná večera nezaprie v sebe zvyky povestnej francúzskej kuchyne. Jedným z najznámejších tradičných jedál je foie gras, čo je kačacia alebo husacia pečeň, servírovaná s toastami alebo figovým džemom. Ďalším obľúbeným jedlom je ústredná morka (dinde de Noël), často plnená gaštanmi. Neodmysliteľnou súčasťou vianočného stola je aj Bûche de Noël, tradičná vianočná torta v tvare polena. Tento dezert je vyrobený z piškótového cesta plneného maslovým krémom a pokrytý čokoládovou polevou, ktorá má pripomínať drevo. Jeho pôvod siaha do 19. storočia.
Po večeri mnohé francúzske rodiny navštevujú polnočnú omšu (messe de minuit), čo je dôležitá súčasť duchovných osláv Vianoc. Prvý sviatok vianočný, teda Noël (25. december), je vo Francúzsku pokojnejším dňom, venovaným rodine a odpočinku po bujarých oslavách Štedrého večera. Je to tiež deň, kedy sa rozdávajú darčeky. Deti často nachádzajú darčeky pod vianočným stromčekom alebo v topánkach, ktoré si nechali na noc pri krbe. Tento zvyk je spojený s postavou Père Noël, francúzskym Santa Clausom, ktorý nosí deťom darčeky.
Regionálne rozdiely vo vianočných zvykoch
Hoci francúzske Vianoce majú svoje spoločné prvky, mnohé zvyky sa líšia podľa regiónov.
- Alsasko: Tento región, ktorý má silné nemecké vplyvy, je známy svojimi bohatými vianočnými trhmi a tradičnými jedlami, ako je pain d’épices (medovník) a bredele (malé vianočné sušienky).
- Provence: V regióne Provence sa zachovala tradícia tzv. 13 dezertov (les treize desserts), ktoré symbolizujú Ježiša Krista a dvanásť apoštolov.
- Korzika: Na Korzike sú tradičné castagnacci, koláče vyrobené z gaštanovej múky, ktoré pripomínajú starobylé spojenie medzi gaštanmi a Vianocami na tomto ostrove.
- Juh Francúzska: Na juhu jedia bochník chleba rozkrájaný do kríža, z ktorého musia prvú časť venovať chudobnému človeku.
- Bretónsko: V Bretónsku sa podávajú pšeničné koláčiky s kyslou smotanou.
- Burgundsko: Burgunďania večerajú morku a gaštany.
- Sever Francúzska: Na severe Francúzska deti dostávajú darčeky už 6. decembra.
Tradičné Alsaské Jedlá
Alsasko je rozlohou síce najmenší spomedzi dvadsiatich šiestich regiónov metropolitného Francúzska, ale prírodným a historickým bohatstvom jeden z jeho najmalebnejších a najzaujímavejších. Tento región, s mimoriadne silnými a jedinečnými charakteristikami, akoby k Francúzsku vôbec nepatril. Zdanlivo nepredstaviteľná kombinácia francúzskej uvoľnenosti popretkávaná nemeckou disciplinovanosťou robí z Alsaska jeden zo vzácnych regiónov Francúzska, ktorý si zachoval neporušenosť svojich tradícií a svojho umenia žiť. Asi najlepšie sa to odráža práve v jeho gastronómii, v ktorej sa prelínajú tradície s odvážnou kuchárskou rafinovanosťou, ktorá si z oboch vplyvov vybrala to najlepšie. Alsasko možno považovať za exkluzívny gastronomický región, ktorý je právom hrdý na svojich šéfkuchárov, čerpajúc inšpirácie predovšetkým z bohatej regionálnej produkcie a jedinečnosti alsaských vín.
Silný germánsky vplyv, ktorý cítiť z hrncov alsaských kuchárov a kuchárok dodnes, jej dodal akúsi zvláštnosť v porovnaní s ostatnými francúzskymi regiónmi. Alsaskú kuchyňu si nemožno predstaviť bez bravčového mäsa, to platí aj o husacej pečeni, z ktorej sa pripravujú jemné a lahodné peny a paštéty. Avšak chutná foie gras, ako ju dnes pozná celý kulinársky svet, sa zrodila v Štrasburgu, hlavnom meste Alsaska. Za svoju vynikajúcu reputáciu vďačí mladému normandskému kuchárovi menom Jean-Piere Clause, ktorý bol v tom čase šéfkuchárom maršala de Contades, vojenského guvernéra v Štrasburgu. V roku 1780 tento mladý kuchár zabalil foie grass spolu s plnkou pripravenou z bravčového a pomletého teľacieho mäsa do brioškového cesta a upiekol. Nadšený nezvyčajnou pochúťkou sa rozhodol toto kuchárske dielo poslať rovno na dvor Ľudovíta XVI., ktorého jemná chuť maršalovej paštéty takisto očarila. Postupne si foie gras získala obľubu v celom kráľovstve a mesto Štrasburg sa tak v krátkom čase stalo významným centrom výroby paštét vo Francúzsku.
Na pohľad vyzerá ako slaninová pizza atypického obdĺžnikového tvaru z tenkého chlebového cesta. Kým Francúzi si pochutnávajú na tarte flambée, Nemci na Flammkuchen, tak v Alsasku je táto pochúťka známa pod názvom flammekueche. Ide vlastne o plát cesta, ktorý sa poleje zmesou smotany a rozšľahaných vajíčok, posype strúhaným syrom gruyère, najemno nakrájanou cibuľou a na tenké prúžky nakrájanou slaninou. Nakoniec sa ochutí muškátovým orieškom a zapečie v peci. Kedysi si na tejto dnes už známej alsaskej špecialitke pochutnávali len tí, ktorí mali pec na pečenie chleba. Tradične sa táto tarte pripravovala na prvom vzplanutom plameni flamme po zapálení pece.
Polievky sú v Alsasku dôležitou súčasťou jedálneho lístka. Spomedzi množstva výživných polievok stoja za zmienku predovšetkým dve, ktoré sú akýmsi symbolom alsaskej identity, známe dokonca už v šestnástom storočí: cibuľová polievka, ktorá sa podávala najmä podvečer a na konci osláv, a hrachová polievka, pripravovaná so žemľou, slaninou, cibuľou a aj s cukrom a hrozienkami, ktorá sa zvyčajne servírovala buď na olovrant, alebo na večeru. Špecifické miesto medzi polievkami mali a dodnes v niektorých oblastiach majú aj sladké polievky a polievky na víne. K asi najznámejším patrí Soup aux cerises (čerešňová polievka), ktorá sa už v stredoveku tradične pripravovala v malej dedinke Lautenbach Zelle, neďaleko Guebwiller (časť mesta Mulhouse v Hornom Porýni), na Štedrý večer a Soupe au vin (vínna polievka), ktorá sa od stredoveku neservíruje už len ako dezert. Podáva sa ako súčasť hlavného jedla alebo pred ním.
Keď si teda objednáte v Alsasku polievku, nečakajte nič podobné, na čo ste zvyknutí z domu. Husté krémové, zvyčajne prepasírované alebo mixované polievky s mliekom alebo kyslou smotanou, zotrvávajú na jedálnom lístku každého správneho Alsasana dodnes.
S atmosférou jesene rozhodne ladí v Alsasku nakladanie kapusty na zimu, ktoré v minulosti patrilo k udalostiam, na ktoré domáci kládli veľký dôraz. Kyslá kapusta alebo choucroute je gastronomický symbol regiónu. Už od stredoveku tvorí dôležitú súčasť jedálnička a dodnes si bez nej alsaskú kuchyňu nemožno ani len predstaviť. Mnohé domácnosti majú vlastné špeciálne recepty na to, ako nakladať kapustu. Avšak všetky procesy takejto konzervácie majú nemecké korene.
Alsaskí majstri mäsiari vedia z prasiatka využiť naozaj všetko. Alsasko je kolískou starej tradície mäsiarskeho remesla, za čo môže z veľkej časti vďačiť benediktínskym mníchom, ktorí ako prví v tomto kraji prišli na výhody z chovu prasiat. Za dokonalú zmes chutí, farieb a tvarov alsaských údenín sa nemusí hanbiť žiaden šikovný mäsiar. Najznámejšie sú predovšetkým párky, tzv. knack, ktorých korene siahajú do severného Nemecka a do Alsaska sa dostali niekedy v šestnástom storočí. Bez alsaských párkov, klobások, jaterničiek, údeného a pečeného bravčového mäsa by sa nezaobišiel ani tradičný Choucroute. Spájajú sa v ňom kyslosť nakladanej kapusty a vynikajúca chuť bravčového mäsa.
Rieky pohoria Vosges sú plné pstruhov (vynikajúce v smotanovej omáčke alebo omáčke z rizlingu) a známe vďaka svojim šťukám. Na juhu Alsaska, v kraji nazývanom Sundgau, je zasa obľúbeným úlovkom kapor. Servíruje sa so zemiakmi, citrónom a pohárom dobrého rizlingu. Najpopulárnejší je vyprážaný, ktorý v menu nájdete ako Carpe frite. Chuťové poháriky rozhodne pobaví aj rybacie ragú na bielom alebo červenom víne, tzv. Baeckeoffe.
Hydina, najmä mladé sliepky a kohút, sú tiež neoddeliteľnou súčasťou alsaskej kuchyne. Tradičný recept Coq au Vin (Kohút na víne) sa stal jedným z najznámejších receptov francúzskej kuchyne vôbec.
Sviatok Troch kráľov a záver vianočného obdobia
Vianočné obdobie vo Francúzsku oficiálne nekončí 25. decembra, ale trvá až do 6. januára, kedy sa slávi Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov. Tento deň je spojený s tradíciou Galette des Rois, špeciálnym koláčom plneným mandľovým krémom. Tento koláč má vo vnútri ukrytú drobnú figúrku, známu ako „fève“.
Francúzske Vianoce sú hlboko zakorenené v histórii a kultúre krajiny, pričom každá z ich zložiek - od jedál až po regionálne zvyky - odráža charakteristickú bohatú a rôznorodú identitu Francúzska.
Parížske rožky ( bez múky a lepku )
tags: #vianoce #vo #francuzsku #jedlo