Alergické ochorenia predstavujú najvýznamnejšiu skupinu civilizačných ochorení s narastajúcou prevalenciou vo svete. Donedávna sa pojem epidémia spájal takmer výlučne s infekčnými ochoreniami, dnes už môžeme hovoriť o epidémii alergických ochorení. Alergie sú v súčasnej dobe jedným z najčastejších ochorení, ktoré postihujú nielen dospelých, ale aj deti a dojčatá. Astma, nádcha, ekzémy či potravinové alergie sú bežným problémom, s ktorými sa stretávajú rodičia a pediatri. Podľa štatistík trpí astmou každé desiate dieťa, s vekom potom rastie aj podiel detí s alergiami. Zatiaľ čo medzi päťročnými ide asi o štvrtinu, medzi sedemnásťročných má alergiu vyše 35 percent. U malých detí je najčastejšie spojená potravinová alergia s atopickým ekzémom, a to až v 80% prípadov. Alergia je imunitná reakcia organizmu na látky, ktoré sú pre väčšinu ľudí neškodné. Tieto látky, nazývané alergény, môžu byť rôzneho pôvodu - môže sa jednať o peľ, plesne, prachové roztoče, mačaciu srsť, potraviny a mnoho ďalších. Predispozícia k alergiám je dedičná a celoživotná, takže nemožno úplne predísť rozvoju alergií u detí. Avšak, existujú opatrenia, ktoré môžu pomôcť minimalizovať riziko rozvoja alergií.
Je dôležité rozlišovať medzi potravinovou alergiou a potravinovou intoleranciou. Potravinová alergia je imunitou sprostredkovaná nežiaduca reakcia po požití potraviny, pričom táto reakcia musí mať imunologický podklad. Potravinové intolerancie sú definované ako neimunologická odpoveď organizmu navodená jedlom alebo jeho súčasťou, ktorá vzniká po zjedení potraviny a imunitný systém nemá na ňu vplyv. Pri alergiách ide o abnormálnu imunitnú odpoveď tela sprostredkovanú imunoglobulínom E (IgE) na bielkovinu jedla, kedy telo „označí“ určité potravinové bielkoviny ako škodlivé, a preto s nimi doslova bojuje. Spustí sa obranný systém tela a následky takéhoto alergického stavu sú omnoho závažnejšie. Na rozdiel od alergií nie sú intolerancie život ohrozujúce, môžu však mať významný vplyv na kvalitu života. Alergie sú našťastie menej časté, postihujú iba 1-2% populácie a ich diagnostika spadá do rúk špecialistov (imunoalergológov). Naopak potravinové intolerancie sú omnoho častejšie. Predpokladá sa, že môžu postihnúť až 20% dospelých.
Príčiny potravinových alergií u detí
V detskom veku je potravinová alergia pomerne častá. Udáva sa, že až osem percent detí do troch rokov trpí potravinovou alergiou. Príčinou môže byť fakt, že zažívací trakt ešte dostatočne neplní svoju bariérovú funkciu a je vyššia priepustnosť slizníc. V posledných desaťrociach sa objavuje niekoľko hypotéz, odôvodňujúcich výskyt potravinových alergií. Tzv. Hypotéza dvojitej expozície - kedy dojčatá so suchou pokožkou alebo ekzémom majú narušenú kožnú bariéru, ktorá umožňuje alergénom ľahšie prenikať do kože a vystaviť imunitný systém potravinovým alergénom v inej forme ako orálne.
Riziko vzniku potravinovej alergie je vyššie u detí alergikov. V prípade, že trpia obaja rodičia potravinovou alergiou, je až 80 % pravdepodobnosť rozvoja PA u dieťaťa. Pokiaľ PA trpí iba jeden z rodičov, šanca na rozvoj potravinovej alergie u dieťaťa klesá na 40 - 50 %. U detí, ktoré v rodinnej anamnéze potravinovú alergiu nemajú, je takéto riziko v rozmedzí 20 - 30 %.
Mechanizmy vzniku alergických reakcií
Potravinová alergia môže prebiehať na základe dvoch hlavných imunitných mechanizmov:
- IgE mechanizmy - sprostredkúvajú včasnú hypersenzitívnu imunologickú reakciu (minúty až dve hodiny od kontaktu s alergénom).
- Non-IgE mechanizmy - sprostredkúvajú oneskorenú hypersenzitívnu imunologickú reakciu (8 hodín až dni), bez účasti protilátok. Na rozdiel od IgE mechanizmov je prítomný chronický zápal.
Existujú aj potravinové alergie so zmiešaným imunopatologickým mechanizmom, napr. ak sú pri atopickom ekzéme detí do 3 rokov súčasne prítomné aj zvýšené hladiny sIgE proti vaječnému bielku.
Prejavy potravinových alergií
Príznaky potravinových alergií môžu byť rôznorodé a môžu sa objaviť v rôznych častiach tela.
Okamžité príznaky (IgE sprostredkované)
Tieto reakcie sa zvyčajne objavia do niekoľkých minút až dvoch hodín po konzumácii alergénu a môžu zahŕňať:
- Kožné prejavy: žihľavka, svrbenie, začervenanie, opuchy pier, jazyka, tváre alebo celého tela.
- Dýchacie ťažkosti: kýchanie, nádcha, upchatý nos, kašeľ, sipot, dýchavičnosť, zovretie hrdla.
- Tráviace ťažkosti: nevoľnosť, vracanie, hnačka, bolesti brucha, kŕče.
- Kardiovaskulárne prejavy: závraty, mdloby, pokles krvného tlaku, zrýchlená činnosť srdca.
- Orálny alergický syndróm: svrbenie, opuch pier, dutín sliznice, dutiny ústnej a pálenie podnebia po požití rôznych druhov ovocia a zeleniny. Objavuje sa u dospelých s už prítomnou inhalačnou alergiou a je dôsledkom tzv. skríženej alergie.
Oneskorené príznaky (non-IgE sprostredkované)
Tieto reakcie sa objavujú s oneskorením, zvyčajne 8 hodín až niekoľko dní po konzumácii alergénu, a často sa spájajú s chronickým zápalom. Medzi prejavy patria:
- Zhoršenie atopického ekzému.
- Chronické tráviace problémy, ako sú bolesti brucha, zápcha, hnačka, nadúvanie, reflux.
- Zlý rast a neprospievanie u detí.
Najčastejšie potravinové alergény u detí
Medzi najčastejšie potravinové alergény, ktoré spôsobujú reakcie u detí, patria:
- Kravské mlieko a mliečne výrobky
- Vajcia
- Arašidy
- Orechy (vlašské orechy, mandle, lieskové orechy, kešu, pistácie)
- Ryby
- Mäkkýše a kôrovce (krevety, krab)
- Sójové bôby
- Pšenica
- Sezam
- Potravinárske prísady (siričitany)
Pri skríženej alergii môže alergik na brezu reagovať na jablko, broskyňu, marhuľu, hrušku, lieskový oriešok, sóju, zeler a mrkvu. Výhodou je, že tieto potravinové alergény sú väčšinou termolabilné, čo znamená, že pacient ich po riadnej tepelnej úprave toleruje (výnimkou je zeler, ktorého alergén je termostabilný).
Diagnostika potravinovej alergie
Diagnostika potravinovej alergie je náročná a vyžaduje si vysokú odbornosť. Proces diagnostiky zahŕňa:
- Podrobná anamnéza: Lekár sa pýta na prejavy v súvislosti s konzumáciou potravín, výskyt alergií v rodine, časový priebeh reakcií, či sa jednalo o surovú alebo tepelne spracovanú potravinu, či došlo k požitiu alebo len ku kontaktu s potravinou. Dôležité sú aj ďalšie faktory, ako fyzická záťaž, stres, užívané lieky, vírusové ochorenia.
- Kožné testy: V praxi sa vykonávajú bodové (prick testy) alebo náplasťové testy. Bodové testy sa realizujú aplikáciou potravinového alergénu na kožu a po 15-20 minútach sa odčíta výsledok na základe reakcie (napuchnutie, svrbenie, začervenanie). Náplasťové testy sa používajú pri podozrení na non-IgE mechanizmus. U detí do jedného roka sa testujú základné potraviny ako mlieko, vajce, pšeničná múka, sója, arašidy, lieskový orech a strukoviny.
- Vyšetrenie špecifických IgE z krvi: Stanovenie hladiny IgE protilátok proti konkrétnym potravinovým alergénom.
- Eliminačný a expozičný test: Po potvrdení podozrenia lekár odporučí dočasné vylúčenie podozrivej potraviny z jedálnička (eliminácia). Ak ťažkosti ustúpia, nasleduje opätovné zavedenie potraviny (expozícia) na potvrdenie diagnózy. Pre objektívnejšie výsledky sa používa dvojito zaslepený expozičný test.
- Potravinový denník: Pacient si vedie záznamy o konzumovaných potravinách a následných reakciách, čo môže pomôcť pri identifikácii alergénu.
Liečba a prevencia
Základným pilierom liečby potravinovej alergie je dôsledná eliminácia alergénu, v dospelosti väčšinou trvalá. U detí je dobrá prognóza opätovnej tolerancie určitých potravín.
V prípade potvrdenia potravinovej alergie podľa jej závažnosti liečbu nastavuje lekár. Liečba sa realizuje imunoterapiou pod dohľadom lekára, kedy sa dlhodobo podáva daný alergén v určených dávkach a intervaloch. Najčastejšie testovanou potravinou je arašid a výsledky imunoterapie sú sľubné.
Prevencia potravinových alergií
V minulosti sa za prevenciu potravinových alergií považovalo vyhýbanie sa alergénom u matky a neskoršie zavedenie potenciálnych alergénov do stravy dieťaťa. V posledných rokoch sa ako správnejší ukazuje opačný prístup, kedy sa preventívne nevynechávajú žiadne potraviny u matky, ani dieťaťa (zavádzanie vaječného bielka po 1. roku, ani rýb po 2. roku nemá význam). Tuhá strava by sa mala zavádzať súčasne s dojčením.
U detí s prvostupňovým príbuzným, ktorý je alergik sa odporúča v prípade nemožnosti dojčenia používanie tzv. hypoalergénnych prípravkov. Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici.
Dôležité upozornenia
- Pri alergii na vajce sa môžu niektorí rodičia obávať očkovania vakcínami, v ktorých je prítomná vaječná bielkovina - jedná sa o MMR vakcíny, chrípkové vakcíny, vakcíny proti kliešťovej encefalitíde, žltej zimnici a besnote. Vo všetkých prípadoch je alergická reakcia nepravdepodobná vzhľadom na presné stanovenie maximálneho povoleného obsahu ovoalbumínu vo vakcínach.
- Rastlinné mlieka nie sú plnohodnotnou náhradou stravy nedojčených detí s ABKM.
- Dôrazne varovať pacientov od domácej diagnostiky pomocou testov na IgG protilátky a na ich základe vylúčenie potravín z jedálnička.
- Odporúča sa odhováranie rodičov od rôznych šarlatánskych techník.
Potravinové intolerancie a alergie
Každé štvrté školopovinné dieťa v Európe trpí potravinovou alergiou. Podľa CDC asi 1 z 13 detí má alergiu aspoň na jednu potravinu. Potravinová alergia je závažná diagnóza, pretože môže byť život ohrozujúca. Včasné rozpoznanie príznakov a správna diagnostika sú kľúčové pre zlepšenie kvality života detí a prevenciu závažných reakcií.