Zemiaky sú tradičnou základnou potravinou a ich pestovanie je pomerne jednoduché, pričom v lete či na jeseň prinášajú bohatú úrodu. Avšak, zemiaky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, preto je nevyhnutné ich pred nimi chrániť. Medzi najvýznamnejších škodcov a choroby patria pásavka zemiaková, drôtovce a pleseň zemiaková. V tomto článku sa pozrieme na to, ako ich rozpoznať, ako sa proti nim brániť a ako chrániť úrodu.
Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata), známa aj ako mandelinka zemiaková, je jedným z najznámejších a najobávanejších škodcov, ktorí napádajú zemiaky, ale aj baklažány, rajčiny či iné plodiny z čeľade ľuľkovitých v slovenských záhradách. Tento malý, no mimoriadne odolný chrobák dokáže za krátky čas zlikvidovať úrodu zemiakov, najmä ak proti nemu nezakročíte včas a efektívne. Pásavka zemiaková patrí medzi najvýznamnejších poľnohospodárskych škodcov, pretože zemiaky sú jednou z najdôležitejších potravinových plodín na svete. Okrem toho náklady na ochranu proti Pásavke (insekticídy, biologické metódy a preventívne opatrenia) môžu predstavovať významné výdavky pre poľnohospodárov.
Zemiaky sú jednou z najdôležitejších potravinových plodín na svete a ich úspešné pestovanie je kľúčové pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti. Pestovanie zemiakov môže byť náročné kvôli rôznym škodcom a chorobám, ktoré môžu rýchlo zničiť úrodu. Preto je dôležité poznať vývojové štádiá zemiakov, najčastejších škodcov a ochorenia, ako aj možnosti prevencie a riešenia týchto problémov.
Najčastejší škodcovia a ochorenia zemiakov
Medzi najčastejších škodcov a ochorenia, ktoré môžu spôsobiť poškodenie na zemiakoch patria:
- Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans)
- Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata)
- Baktériová škvrnitosť listov
- Drôtovce (larvy kováčikov)
- Vločkovitosť
Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata)
Pásavka zemiaková je jedným z najvýznamnejších a najznámejších škodcov, ktorí napádajú zemiaky po celom svete. Tento druh chrobáka je obávaným škodcom nielen pre zemiaky, ale aj pre iné plodiny z čeľade ľuľkovité (Solanaceae), ako sú paradajky, papriky a baklažány. Pásavka zemiaková je malý, asi 10 mm dlhý chrobák so žltohnedými krovkami a čiernymi pruhmi, ktoré pripomínajú pásy - odtiaľ pochádza aj jej názov.
Pásavka zemiaková je najznámejší škodca zemiakovej vňate, spôsobuje holožery.
Charakteristika a pôvod pásavky zemiakovej
Pásavka zemiaková je malý, asi 10 mm dlhý chrobák so žltohnedými krovkami a čiernymi pruhmi, ktoré pripomínajú pásy - odtiaľ pochádza aj jej názov. Je to druh pochádzajúci z oblasti Severnej Ameriky, konkrétne z Mexika, kde sa pôvodne živil divokými druhmi ľuľkovitých rastlín. Do Európy bola prinesená začiatkom 20. storočia a prvýkrát bola na našom území zaznamenaná v júli 1945. Od päťdesiatych rokov, kedy došlo k jej výraznému premnoženiu, sa stala aj u nás najvýznamnejším žravým škodcom zemiakovej vňate. So zmenou klímy sa rozširuje aj do oblastí, kde sa predtým nevyskytovala. V teplejších oblastiach bežne vytvára dve generácie, v zemiakarskej výrobnej oblasti obvykle jednu generáciu.
Vzhľad a vývojové štádiá
Dospelá mandelinka zemiaková je dlhá približne 1 cm, má telo oválne, vypuklé a na povrchu lesklé. Krovky sú žlté s desiatimi pozdĺžnymi čiernymi pruhmi. Samičky kladú žltooranžové vajíčka (0,8-1 mm dlhé, podlhovasté, lesklé, neskôr tmavnú) na spodnú stranu listov v kôpkach po 30-35 kusov. Priemerná plodnosť samičky je pritom 500 vajíčok. Larva sa vyvíja v štyroch instaroch, narastie na 15-16 mm a zmení farbu od červenej po žltočervenú. Kukla je voľná, neobalená, dlhá 9 mm. Imága prezimujú 10-15 centimetrov hlboko v pôde na zemiačniskách.
Životný cyklus pásavky zemiakovej
Pre pochopenie toho, ako účinne bojovať proti pásavke zemiakovej, je dôležité poznať jej životný cyklus, ktorý zahŕňa štyri štádiá: vajíčko, larva, kukla a dospelý jedinec. Na jar, po prehriatí pôdy obvykle v 2. polovici mája, vyliezajú chrobáky zo zeme a vyhľadávajú potravu. K oplodneniu dochádza ako na jeseň, tak aj na jar. Samičky kladú vajíčka na spodnú stranu listov zemiakov, z ktorých sa larvy vyliahnu behom 10 dní. Larvy sú po vyliahnutí veľmi žravé, žerú vo dne v noci, až v poslednom štvrtom instare zalezú do pôdy, odpočinú si a zakuklia sa.
Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata) prezimuje v štádiu dospelého chrobáka hlboko v pôde. Na jar, zvyčajne od polovice mája, keď sa pôda prehrieva, opúšťa svoje zimovisko a začína aktívne vyhľadávať potravu. Po krátkom období úživného žeru dochádza k páreniu. Samičky následne kladú žltooranžové vajíčka na spodnú stranu listov zemiakov, ale aj na buriny, ktoré sa nachádzajú v porastoch. Jedna samička dokáže naklásť až 500 vajíčok. Vyliahnuté larvy najprv vyhryzávajú v listoch drobné okienka, no neskôr konzumujú celé listy, pričom zvyčajne nechávajú len hrubšiu žilnatinu. V teplejších oblastiach Slovenska môže mať pásavka zemiaková až dve generácie za rok, zatiaľ čo v chladnejších oblastiach sa vyskytuje len jedna generácia.
Škody spôsobené pásavkou zemiakovou
Pásavka zemiaková škodí predovšetkým požerom listov a prípadne stoniek. Nielen dospelé jedince, ale už aj larvy dokážu vyhrýzť listy, ak nie celú vňať, často až do podoby holožerov. Pri premnožení dokážu larvy spôsobiť rozsiahle škody na porastoch zemiakov, čo vedie k zníženiu úrody.
Metódy ochrany proti pásavke zemiakovej
Existuje niekoľko spôsobov, ako účinne zvládnuť a znížiť populácie Pásavky zemiakovej v záhrade alebo na poli.
Preventívne opatrenia
Preventívne opatrenia sú dôležitou súčasťou ochrany proti pásavke zemiakovej. Zahŕňajú agrotechnické postupy, ktoré znižujú riziko napadnutia porastov. Striedanie plodín: Pravidelná rotácia plodín, najmä zemiakov a iných ľuľkovitých rastlín, môže pomôcť zabrániť tomu, aby pásavky zimovali v pôde a na jar sa opäť objavili. Pestovanie zemiakov v častejšej rotácii ako raz za štyri roky zvyšuje nebezpečenstvo vyššieho výskytu tohto škodcu, a tým aj vyšších škôd v porastoch zemiakov. Dobrou radou je každý rok striedať miesto na výsadbu zemiakov. Na jar tak spôsobíte zmätok vychádzajúcim pásavkám, zabránite hnilobe a zefektívnite pôsobenie živín v pôde. Pestovanie rezistentných odrôd: Niektoré odrody zemiakov sú odolnejšie voči pásavke zemiakovej než iné. Podpora prirodzených predátorov: Prilákajte do záhrady lienky, ktoré sa živia vajíčkami a larvami pásavky. Medzi rastliny, ktoré priťahujú lienky patria nechtík, harmanček, mäta, koriander, rebríček, mak a fenikel. Lienky láka žltá farba, preto v trávniku nechajme kvitnúť púpavy. Podporujte užitočný hmyz, ako sú napríklad lienky, zlatoočky a osy, ktoré sa živia vajíčkami a mladými larvalnými štádiami. Ošetrenie pôdy pred výsadbou: Účinnou prevenciou proti pásavkám je ošetriť pôdu ešte pred výsadbou zemiakov prípravkom s obsahom draselnej soli. Ak obsahujú mydlové zložky, vytvárajú na povrchu listov ochranný film, ktorým zabraňujú neskoršiemu ukladaniu vajíčok. Vytvorenie plastových priekop medzi zemiakovými riadkami.
Mechanické metódy
Sú vhodné pre menšie plochy, ako sú záhradky. Sú prácne, ale účinné a ekologické. Ručný zber: Pravidelný ručný zber dospelých jedincov, lariev a vajíčok z rastlín. Je to prácne, ale účinné, najmä na menších plochách. Pri ručnom zbere si zadovážte poriadne hlboké vedro a naplňte ho mydlovou (alebo soľnou) vodou. Vyzbierať ale musíte všetky dospelé jedince aj larvy. Počas zberu používajte rukavice s podšívkou, aby ste tak mali chránenú jemnú pokožku pred alergickými a infekčnými reakciami od škodcov. Samotné vyzbieranie nebude účinné, pokým ho nepodporíte mechanizmom s ničivým, likvidačným účinkom. Pri ručnom zbere si zadovážte poriadne hlboké vedro a naplňte ho mydlovou (alebo soľnou) vodou. Vyzbierať ale musíte všetky dospelé jedince aj larvy. Počas zberu používajte rukavice s podšívkou, aby ste tak mali chránenú jemnú pokožku pred alergickými a infekčnými reakciami od škodcov. Metóda môže byť účinnou len na menších plochách, no zber by ste mali absolvovať každý deň. Vysávanie: Niektorí záhradkári povýšili ručný zber pásavky zemiakov na jej vysávanie pomocou vysávača na hmyz. Je to pohodlný a bezpečný spôsob, ako sa zbaviť pásavky zemiakovej bez chémie. Niektoré vysávače na hmyz sú dokonca vybavené aj LED svietidlom, takže si na škodcu môžeme doslova posvietiť aj po západe slnka. Zakrývanie plodín: Použitie jemnej sieťoviny alebo krycích fólií môže zabrániť dospelým pásavkám, aby sa dostali k rastlinám a kládli vajíčka. Pasce: Vhodnou pascou na pásavky sú napríklad hlbšie zákopy medzi hriadkami, do ktorých umiestnite netkanú fóliu.
Ručný zber pásavky zemiakovej je prácny, ale účinný spôsob kontroly.
Prírodné postreky a nálevy
Sú ekologickou alternatívou chemických insekticídov. Sú šetrné k životnému prostrediu a zdraviu človeka. Nálevy z rastlín: Aromatická vôňa nálevu odpudzuje pásavku zemiakovú. Osvedčil sa nálev zo žihľavy, nechtíka, rebríčka, orechových alebo rajčinových listov. Ideálny pomer je 1 kg rastlín a 10 litrov studenej vody. Pre efektívnejší účinok je dobré listy nastrihať alebo narezať, aby sa z nich uvoľnilo čo najviac látok. Zmes necháme odstáť minimálne 24 hodín a po precedení ju aplikujeme na stonky a listy zemiakov. Nálev zo žihľavy je vynikajúcim prírodným hnojivom pre okrasné a úžitkové rastliny, ktoré im dodá dusík. Mydlová voda: Roztok pripravíme tak, že nastrúhame mydlo na pranie, ktoré rozmiešame vo vedre s vodou. Mydlovú vodu môžeme na rozdiel od nálevov z rastlín použiť hneď. Popol: Proti škodcom je najlepšie použiť jemný preosiaty popol. Stačí ho v bohatej vrstve posypať okolo rastlín alebo pripraviť roztok, ktorý budeme nanášať na zemiakové výhonky. Odporúča sa zmiešať približne 100 gramov popola s 10 litrami vody. Následne roztokom poprašujeme rastliny. Preto treba procedúru opakovať po každom daždi, respektíve podľa potreby alebo minimálne raz do týždňa. Nimbový olej: Postrek z nimbového oleja proti pásavkám zemiakovým pripravíme z 1 litra vody v izbovej teplote, 2 lyžičiek nimbového oleja a 1 lyžičky prostriedku na umývanie riadu. Do čistého rozprašovača zmiešame všetky ingrediencie a poriadne ich premiešame. Hotový postrek aplikujeme na vrchnú a spodnú stranu listov zemiakov. Nimbový olej je rastlinný insekticíd so širokým spektrom pôsobenia. Je účinný zároveň aj proti moliciam, slimákom, voškám a šetrný voči domácim zvieratám a užitočnému hmyzu (včely). Kukuričná múka: Posypte ňou listy, alebo si zarobte liate cesto, čo pásavky vyjedia a zdujú sa. Prípravky s nimbovým olejom: Rastlinný insekticíd s neem oil má naozaj široké spektrum pôsobenia. Je účinný zároveň aj proti moliciam, slimákom, voškám a šetrný voči domácim zvieratám a užitočnému hmyzu (včely). Namiešaný roztok s vodou aplikujte postrekovačom pre zvýšenú účinnosť a podľa rozsahu plochy. Odvar z orechových listov: Používa sa len odsatý odvar, po minimálne 3 dňoch.
Domáce prostriedky proti pásavke zemiakovej:
- Roztok mydla a vody: Zmiešajte tekuté neutrálne mydlo s vodou, nalejte do fľaše s rozprašovačom a postrekujte rastliny zemiakov. Mydlo oslabuje pásavky.
- Roztok octu a vody: Zmiešajte rovnaké množstvo octu a vody a použite na postrekovanie rastlín zemiakov. Kyselina octová v roztoku pomáha odstraňovať pásavky.
- Popol: Popol, napríklad z ohnísk, pôsobí na pásavku odpudzujúco. Posypte ním zelené časti zemiakov, ale aj pôdu ráno alebo po daždi.
- Neemový olej: Prírodný olej získavaný zo semien stromu neem, pôvodom z Indie, má insekticídne, fungicídne, antiseptické a repelentné vlastnosti. Používa sa na postrekovanie rastlín a bráni škodcom napadnúť rastliny.
Biologická ochrana
Biologická ochrana využíva prirodzených nepriateľov a antagonistické organizmy pre hubenie škodcov. Ide predovšetkým o mikroorganizmy. Bacillus thuringiensis var. tenebrionis (Bt): Táto prírodná baktéria je biologický insekticíd, ktorý je účinný proti larvám pásavky zemiakovej. Po požití baktérie larvami dochádza k narušeniu ich tráviaceho systému a následnej smrti. Nematódy: Parazitické hlístice (nematódy), ako Heterorhabditis bacteriophora, sú ďalším biologickým prostriedkom, ktorý môže byť použitý na kontrolu lariev Pásavky zemiakovej. Entomofágna huba Beauveria bassiana a baktérie Bacillus thuringiensis. Použite prírodný produkt SpinTor získaný fermentačnou činnosťou baktérií Saccharopolyspora spinosa, ktorá sa bežne vyskytuje v pôde. Doteraz nebola preukázaná rezistencia škodcov k prípravku SpinTor a ani krížová rezistencia s inými účinnými látkami. Jeden z prirodzených nepriateľov pásavky zemiakovej sú larvy lienok.
Chemická ochrana
Chemická ochrana sa využíva pri hospodársky významnom výskyte pásavky zemiakovej, čo je pri počte 100 jarných chrobákov, 14 ohnísk lariev na 1 ha alebo pri výskyte 5 000 lariev na 1 ha. Insekticídy sa aplikujú postrekom ohrozeného porastu. Je veľmi dôležité dbať na pravidlá bezpečnej aplikácie.
Dôležité zásady pri chemickej ochrane
- Používať insekticídy z rôznych skupín prípravkov s odlišným mechanizmom účinku.
- Ošetrovať v optimálnom termíne.
- Pri opakovanej aplikácii v rámci antirezistentnej stratégie používať prípravky z odlišných skupín prípravkov.
- Ošetrovanie zemiakového porastu nevykonávať počas vysokých teplôt (nad 25 stupňov), aplikácie prípravkov uprednostňovať ráno alebo v neskorších poobedných hodinách.
Registrované prípravky
Medzi autorizované prípravky patria: Neemazal-T/S (účinná látka azadirachtín) s ochrannou dobou iba 4 dni. Účinná látka (rastlinný olej na báze obnoviteľných zdrojov) pôsobí v rastline lokálne systematicky a do tela škodcov sa dostáva pri cicaní a požere. Prípravok nemá okamžitý toxický efekt, nástup účinku je postupný, v priebehu niekoľkých hodín deaktivuje škodcu. Škodlivé organizmy prestanú prijímať potravu a tým aj poškodzovať rastlinu. Azadirachtín inhibuje vývoj a zvliekanie lariev, takže po niekoľkých dňoch uhynú. Coragen 20 SC a Vesticor (účinná látka chlorantraniliprole). Chlorantraniliprole je kontaktný a požerový insekticíd z triedy antranildiamídov s novým mechanizmom účinku, ktorý spočíva v tom, že ovplyvňuje ryanodínové receptory cieľového hmyzu, blokuje svalovú reguláciu, čo vedie k rýchlej paralýze a úhynu. Expozícia v toxickej dávke vedie v dôsledku ochrnutia k bezprostrednému zastaveniu príjmu potravy s plným účinkom o dva až štyri dni od ošetrenia. Benevia (účinná látka cyantraniliprole). Cyantraniliprole, je účinná látka obsiahnutá v kontaktnom a požerovom insekticíde zo skupiny diamidov s novým mechanizmom účinku. Aktivuje ryanodinové receptory cieľového hmyzu, blokuje svalovú reguláciu a spôsobuje rýchlu paralýzu a úhyn. Expozícia toxickej dávky vedie v dôsledku ochrnutia, k bezprostrednému zastaveniu príjmu potravy (do niekoľkých hodín po ošetrení) s plným úhynom za tri až šesť dní po aplikácii. Účinkuje ovicídne a ovi-larvicídne a ničí všetky larválne štádia a dospelých jedincov citlivých druhov hmyzu. Rýchly nástup účinku znamená vynikajúcu ochranu plodiny proti poškodeniu. Účinkuje špecificky na vošky, molice, strapky, húsenice motýľov a niektoré chrobáky. Spintor (účinná látka spinosad). Spinosad je prírodným produktom, získaným fermentačnou činnosťou baktérie Saccharopolyspora spinosa - bežne sa vyskytujúcej v pôde. Spinosad ako zmes dvoch komponentov (spinosynu A a spinosynu D) sa vyznačuje nízkou toxicitou voči človeku a teplokrvným živočíchom, rýchlym odbúravaním v životnom prostredí a nízkym rizikom akumulácie v telách vodných živočíchov. Pôsobí ako kontaktný a požerový insekticíd. Aceptir 200 SE, Apiflex, Apis 200 SE, Carnadine, Gazelle, Kachikoma, Kestrel, Mospilan 20 SP a Yoroi (účinná látka acetamiprid, max. 2x za sezónu). Pyretroidné prípravky Alsip, Vaztak 10 EC, Vaztak Active a Eribea (účinná látka alpha-cypermethrin, max. 2x za sezónu, nie na skoré odrody). Bulldock 25 EC a Green Bull (účinná látka beta-cyfluthrin, max.
Upozorňujeme ale na jedovatosť niektorých prípravkov pre včely, preto treba brať do úvahy aj kvitnúce buriny, ktoré môžu včely v hojnom počte navštevovať. Prípravky pre včely jedovaté sú označené klasifikáciou Vč1.
Antirezistentná stratégia
Veľkým problémom u pásavky zemiakovej je rýchla selekcia rezistentných jedincov voči účinným látkam, a to či už z jednej skupiny alebo môže byť súčasne rezistentná voči dvom alebo aj viacerým skupinám účinných látok. Vzniku rezistencie sa dá vyhnúť len veľmi ťažko, ale je možné rezistenciu potlačiť racionálnym používaním insekticídov v rámci integrovanej ochrany.
Drôtovce - larvy kováčikov (Elateridae)
Tento nebezpečný škodca sa živí podzemnými časťami zemiakov, mrkvy, jahôd, kapusty, kukurice, zeleru, petržlenu. Drôtovec je tvrdý štíhly červ s lesklou pokožkou a troma pármi nôh hneď za hlavou. Sú žlté, alebo hnedo-červenej farby a zdržujú sa pod zemou. Útočia na klíčiace semená, korene, cibule a hľuzy. Poškodené rastliny čoskoro vädnú a umierajú. Na koreňoch a v hľuzach vyhryzávajú jamky a hlboké chodby. Rastliny v radách vädnú a odumierajú. V prípade napadnutia sa môžu objaviť ťažké, tenké a škvrnité plodiny.
Larvy žerú predovšetkým na jar a na jeseň, zatiaľ čo v lete a v zime sa utiahnu do hlbších vrstiev pôdy. Ich prirodzenými nepriateľmi sú mravce, bystrušky, jašterice, piskory, ježe, krty, ropuchy, drozdy a iné vtáky. Vyhľadávané sú aj sliepkami a do lariev drôtovcov vkladajú svoje vajíčka osičky z čeľade lumčíkovité a tôňovkovité.
Pre uľahčenie vyhľadávania kováčikov sa odporúča nechať v okolí rastlín kyprú pôdu, skôr tak prirodzený nepriateľ uvidí svoju obeť. Keďže drôtovce obľubujú najmä zemiaky, viete ich prilákať tak, že ako návnadu zastrčíte polovičky zemiakov - po niekoľkých hodinách ich potom odstránite aj spolu s larvami.
Ako ochrániť úrodu pred drôtovcami?
Použijeme prospešné hlístice ENTONEM, ktoré pri výsadbe napádajú a ničia rozvojové štádiá škodcov v pôde. Dôkladná hlboká kultivácia pôdy vytvára nepriaznivé podmienky pre kladenie vajíčok dospelých a odhaľuje všetky fázy škodcu voči poveternostným vplyvom a prirodzeným nepriateľom. Aplikujte bakteriálne hnojivo NovaFerm Viva pri pestovaní zeleniny a ovocia, zemiakov, obilnín, cukrovej repy, a v záhradníctve formou postreku na povrch pôdy, následne zapracujte rotavátorovaním, ryľovaním alebo orbou. Prípravkom Righello indukujete vďaka symbiotickému účinku pôdnych baktérií a mykorízy v rastline ochranné mechanizmy proti nepriaznivým vplyvom prostredia, proti škodcom ako sú drôtovce, kukuričiar, motýle, medvedíky obyčajné (krtonožky), chrústy, smútivky, strapky, molice, mravce.. atď.
Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans)
Pleseň zemiaková je jednou z najzávažnejších chorôb zemiakov, ktorá môže spôsobiť rozsiahle škody na úrode. Choroba sa šíri pri teplotách 10 - 15 °C a daždivom počasí. Pri teplotách nad 30 °C je infekcia zastavená, pleseň odumiera. Choroba sa šíri z hľúz, ktoré boli vysadené už infikované a z rastlinných zvyškov z predchádzajúceho roku, na ktorých huba prezimovala.
Príznaky plesne zemiakovej
Príznaky sa objavujú najskôr na listoch svetlými škvrnami od okraja listu. Tieto škvrny postupne hnednú až usychajú. Na spodnej strane škvŕn sa tvorí povlak mycélia. Choroba sa prenáša na stonky, kde tvorí tmavé zahnívajúce škvrny až odumrie celá rastlina. Šírenie choroby je veľmi rýchle. Veľké nebezpečenstvo je preniknutie spór huby do hľúz v pôde. Napadnuté hľuzy majú na povrchu oceľovošedú šupku a vo vnútri hnedé až čierne škvrny.
Ochrana proti plesni zemiakovej
Vzhľadom na zrážky a vhodné teploty sa rozhodnite pre spôsob účinku fungicídov. V suchom a ustálenom počasí vyhovujú aj kontaktné fungicídy. Lokálne systémové fungicídy sa tiež nešíria v rastline cievnym systémom, ale majú tú vlastnosť, že prenikajú do vnútra rastliny na mieste kde dopadli, prenikajú translaminárne až na spodnú stranu listu a dokážu zasiahnuť už vyklíčené spóry v rastline.
Baktériová škvrnitosť listov
Baktériová škvrnitosť listov uhoriek, známa tiež ako baktériová škvrnitosť alebo pseudomonas / pseudomonáda škvrnitosti listov uhoriek, je rastlinná choroba spôsobená baktériou Pseudomonas syringae. Symptómy bakterióvej škvrnitosti listov uhoriek sa zvyčajne prejavujú ako hnedé alebo čierne škvrny na listoch rastlín. Škvrny môžu byť rôznych tvarov a veľkostí a často sa objavujú na listoch bližšie k stopke. Infikované listy môžu tiež vykazovať žlté alebo hnedé oblasti medzi žilkami. Pseudomonas syringae sa šíri prostredníctvom vody, dažďa, vetra, hmyzu a kontaminovaných nástrojov alebo rúk. Baktériová škvrnitosť listov môže tiež postihnúť zemiaky. Baktérie Pseudomonas syringae, ktorá je zodpovedná za túto chorobu, môže napadnúť rôzne druhy rastlín, vrátane zemiakov. Symptómy bakterióvej škvrnitosti listov na zemiakoch sú obdobné ako u iných rastlín. Môžu sa objaviť hnedé až čierne škvrny na listoch, ktoré môžu byť rôznych tvarov a veľkostí. Baktériová škvrnitosť listov zemiakov môže spôsobiť výrazný úbytok výnosu zemiakových hľúz. Infikované rastliny môžu mať slabší rast a menej vyvinuté hľuzy.
Prevencia a riadenie bakterióvej škvrnitosti zemiakov
Prevencia a riadenie bakterióvej škvrnitosti listov zemiakov zahŕňa podobné opatrenia ako u uhoriek. Je dôležité zvoliť odolné odrody zemiakov a dodržiavať správne poľnohospodárske postupy, ako je striedanie plodín, odstránenie postihnutých rastlín a udržiavanie zdravého prostredia pre rast zemiakov.
Podpora imunitného systému rastlín: Aj keď dodržíte všetky vyššie uvedené odporúčania (vertikálne vedenie rastlín - najmä pri uhorkách, likvidácia napadnutých rastlín, likvidácia pozberových zvyškov, obmedzenie pohybu v poraste za dažďa alebo za vlhka, opatrná zálievka, výber odolných kultivarov, postrek meďnatými prípravkami), rovnako sa niekedy môže stať, že baktériová škvrnitosť na vaše uhorky, zemiaky, ruže a iné plodiny udrie. Potom odporúčame všetky tieto rastliny hnojiť Hnojíkom. Toto prírodné organické hnojivo totiž obsahuje ľahký pomer svlečkov múčnych červov. Repelentný účinok pro...
Ochrana zemiakov pred škodcami
Zemiak alebo Solanum Tuberosum, je štvrtá najvýznamnejšia plodina hneď po ryži, pšenici a kukurici. Pred koncom 16 storočia rodiny baskitských námorníkov začali s pestovaním tejto plodiny na severnom pobreží Španielska. Sir Walter Raleigh priniesol túto plodinu do Írska v roku 1589 a začal ju pestovať v blízkosti Corku. Pred tým, než si zemiaky získali vo svete všeobecnú obľubu a uznanie, prešla ešte dlhá cesta. Pôvodne sa ľudia pozerali na zemiaky ako pokrm pre zvieratá a tak vznikla domnienka, že zemiaky - škaredé znetvorené hľuzy z pohanských civilizácií sú pre ľudí nevhodnou potravou. O zásadné vylepšenie ich renomé sa vo Francúzsku zaslúžil muž menom Antoine Augustin Parmentier (1737-1813), ktorého meno, je dodnes niečo ako kód pre zemiaky. Parmentier, bol držaný v Pruskej Sedemročnej Vojne ako väzeň a svoje zajatie prežil len na strave pozostávajúcej zo zemiakov. Parmentier bol na vtedajšie pomery hotový marketingový stratég. Ak raz kráľovná urobila niečo”módnym” zvyšok dvora a spoločnosti ju ochotne nasledovalo v jej príklade. V roku 1785 boli zemiaky oficiálne vyhlásené kráľom Ľudovít XIV za zeleninu. Rovnako sa stali aj hlavnou potravinou počas Francúzskej revolúcie, kedy boli jedinou dostatkovou surovinou. Vo Veľkej Británií sa ich rozmach spája s priemyselnou revolúciou. Na našom území sa o nich zmieňoval už slávny mních Cyprián vo svojom diele Pojednání o poľnohospodárstvi na Spiši. Údajne sa na územie Spiša dostali vďaka študentom, ktorí sa vrátili z univerzít v Európe. Hranolky ako ich dnes poznáme vznikli viac menej omylom, ktorý sa stal kráľovskému kuchárovi Collinetovi, počas toho ako sa snažil zohriať večeru pre francúzskeho kráľa Ľúdovíta Filipa.
Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť. Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní. Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.
Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké. Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie. Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C. Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.
Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.