Metamfetamín, na Slovensku známy ako pervitín alebo piko, predstavuje vážny problém. Národná protidrogová jednotka ho označuje za druhú najčastejšie zneužívanú drogu tretieho tisícročia na Slovensku, hneď po marihuane. Podľa jej analýzy ide o najlepší „obchodný artikel“ v oblasti omamných a psychotropných látok. Dôvodom je dostupnosť, výrazný stimulačný účinok a nižšia cena v porovnaní s kokaínom.
Metamfetamín je „stará” droga, ktorej korene siahajú do konca 19. storočia. O jej objav sa zaslúžili najmä Nemci a Japonci. Tablety metamfetamínu pod značkou Pervitín vyrábala nemecká farmaceutická spoločnosť Temmler. Pervitín predstavili v roku 1938 a uviedli ho na trh ako antidepresívum a magický liek na bdelosť. Krátko bol dokonca k dispozícii na voľný predaj. Použitím Pervitínu mohli nemeckí vojaci zostať bdelí niekoľko dní v kuse a pochodovať mnoho ďalších kilometrov bez odpočinku. Metamfetamín vo vysokých dávkach užívali aj japonský piloti kamikadze pred samovražednými misiami, zatiaľ čo japonským robotníkom v továrňach pomáhal pracovať dlhé hodiny.
Pervitín (perník, piko, péčko, peří, párno, čeko) je centrální sympatomimetikum, řadící se mezi budivé aminy. Jeho účinky byly zkoumány počátkem 20. století, avšak ještě v 30. letech byl považován za nenávykový. Pervitín (metamfetamin, systematickým názvem (2S)-N-metyl-1-fenylpropan-2-amin[1]) sa strukturně podobá o něco jednoduššímu amfetaminu, ale je účinnější psychostimulans. Čistý se vyskytuje ve formě bílého mikrokrystalického prášku, bez zápachu a s nahořklou chutí. Zbytky látek používaných při domácí výrobě můžou způsobit fialové či žluté zbarvení.
Metamfetamín pôsobí podobne ako kofeín, ale silnejšie. Psychostimulačný efekt sa prejavuje oddialením spánku, pri vyšších dávkach dokonca nespavosťou. Droga potláča únavu, vyvoláva psychickú sviežosť a myšlienkovú čulosť. Stúpa sebadôvera a sebaistota, pocit sebakritiky, naopak, ustupuje. Ak človek správne odhadne dávku, dostaví sa pocit eufórie. Okrem iného má pervitín aj anorektický účinok - znižuje chuť do jedla.
Jeho opakované užitie môže viesť do stavu takzvanej amfetamínové psychózy, ktorá sa podobá na záchvat schizofrénie so suicidálnymi (samovražednými) sklonmi. Závislosť vzniká ako dôsledok opakovaného užívania drogy. Po odznení účinku sa dostavia nepríjemné pocity, nevoľnosť, neschopnosť koncentrácie, zvracanie, zápcha a nespavosť. Človek sa tak dostáva do začarovaného kruhu, v ktorom nemôže s drogou prestať. Postupne dochádza k deštrukcii osobnosti a paranoidnému mysleniu.
Česká republika a okolité štáty sú dlhodobo jedným z hlavných výrobných miest metamfetamínu v Európe. Ďalšími krajinami sú Bulharsko, Litva a Holandsko. U našich severných susedov sa metamfetamín vyrába najmä z prekurzorov, ktorými sú efedrín a pseudoefedrín. Tie sa získavajú z voľnopredajných liekov prepašovaných prevažne z Poľska. V roku 2015 bolo v Európskej únii nahlásených 291 ilegálnych metamfetamínových laboratórií, z toho 263 sa nachádzalo na území Českej republiky.
Na Slovensku sa pervitín vyrába predovšetkým v malých laboratóriách s jednoduchým vybavením. Prekurzor pseudoefedrín pochádza najčastejšie z voľnopredajných liekov indikovaných na terapiu nachladnutia - Modafen, Trifed, Clarinase Repetabs. Na výrobu metamfetamínu vo väčších objemoch sa používa ako drogový prekurzor najmä čistý efedrín dovážaný vo forme tabliet alebo v práškovej forme z Poľska, prípadne Srbska.
Ročne sa na svete vyprodukuje približne 500 000 kg metamfetamínu, pričom práve Slovensko a Česká republika hrajú v tomto príbehu hlavné postavy.
Výroba metamfetamínu
Výrobcovia pervitínu sú zvyčajne ľudia závislí od drogy. V priemere sa k prvému pokusu o výrobu dostanú po 5 rokoch. Postup sa zväčša naučia od niekoho, kto to už skúsil pred nimi, avšak relatívne jednoducho sa dá nájsť aj online. Výroba je viac-menej jednoduchá. To znamená, že väčšina z tých, ktorí ju skúsia, je úspešná. Základnou zložkou procesu výroby pervitínu je pseudoefedrín. Ide o molekulu, ktorá sa od metamfetamínu odlišuje jediným atómom kyslíka. Ten vieme niekoľkými spôsobmi odstrániť, a vytvoriť tak drogu. Výhodou je, že tieto chemické reakcie nie sú veľmi náročné. Nevýhodou je, že to asi v 1 zo 4 prípadov vybuchne.
Prášky podrtíme a rozpustíme v téčku alebo benzíne. Varíme a v rôznom sledu a načasovaní pridávame kyselinu, lúh, fosfor, jód. Vo voňavom moku (preto ten typický smrad pri varení), ktorému sa hovorí mateč, vznikne metamfetamín. A potom z neho takto uvarený perník potrebujeme dostať. Pri vytrepávaní opäť injekčnou striekačkou vrazenou do hrdla fľaše. Stále je však v tekutom stave a preto ho (najlepšie nad kvalitným zapaľovačom) odparíme a vzniknú kryštálky viac či menej kontaminovaného pervitínu. Podľa Jůlie a Karly každý feťák spozná, keď sa blíži var. Poctivý brněnský perníkovarství je v poslednej dobe ohrozovaný komerciu.
Prekurzorom výroby pervitinu je vždy efedrín. V lekárňach sa vyskytuje vo forme liekov, ktoré majú účinok na rozšírenie broncho a zúženie ciev prostredníctvom CNS. Tieto lieky sa používajú napríklad pri liečbe prechladnutia, pri nádche, pri alergických reakciách a sennnej nádche. V lekárňach je voľne predajný napríklad liek s účinnou látkou pseudoefedrín. Vzhľadom na to, že lieky obsahujúce pseudoefedrín sa z 80% zneužívajú na výrobu pervitínu, je ich predaj v súčasnosti obmedzený. V minulosti bolo možné získať pseudoefedrín aj z liekov ako je napríklad Solutan, ktorý má priaznivejší účinok na srdce a CNS a nevzniká po ňom také výrazné reaktívne prekrvovanie slizníc. V súčasnosti je však jeho predaj obmedzený.
Čo je pervitín
Po marihuane je to zrejme druhá najrozšírenejšia droga u nás. Je to derivát amfetamínových drog. Piko, perník, pergo, períčko, péčko, speed, v Amerike ice je biely prášok. Uvoľňuje noradrenalín z granúl v mozgu. Nedokonalým čistením môže byť vyrobený „medzistupeň“, ktorý je rizikovejší s nepredvídateľnými účinkami, zvlášť pri intravenóznej aplikácii (vo väčšine prípadov je na trhu nečistý pervitín). O prímesiach svedčí zafarbenie do žlta alebo do fialova. Pervitín bol síce vynájdený v Číne pre vojenské účely, ale poriadne sa rozmohol práve až v bývalom Československu. Číňania chceli vyrobiť látku, ktorá by sa podala vojakom pred útokom a spôsobila maximálne vypudenie ich síl pri súčasnom čiastočnom otupení zmyslov sebazáchovy. Z toho vyplýva, že pervitín je droga stimulačná. To znamená, že človek má pocit, akoby mal viac síl, odpadáva únava. Pod jej vplyvom je schopný vyšších výkonov skoro vo všetkých oblastiach. Jej účinky by sa dali prirovnať ku kokaínu, ktorý má slabšie účinky. Jeho cena je v Českej republike na čiernom trhu najmenej 2x vyššia ako je cena domáceho pervitínu. Piko sa vyrába čisto chemicky z efedrínu. Dnes už je mnoho spôsobov jeho výroby, jednou z nich je aj výroba z modafenu a nurofenu. Ak je piko čisté, pôsobí stimulačne napríklad tak, že človek pod jeho vplyvom vydrží nespať alebo tancovať celú noc. Problém je, keď obsahuje nejaké prímesi, čo skoro vždy obsahuje. Vzhľadom k tomu, že je to zakázaná droga, nie je možné ju kúpiť legálne a tak sa rozširuje od zdroja cez ďalších ľudí až ku koncovému zákazníkovi. Cestou získa celú radu prímesí (prakticky každý kto s ním príde do styku si odsype trochu pre svoju potrebu a odsypané množstvo doplní inou látkou). Všetky prímesi sú nežiaduce. Vo výsledku potom práve tieto pridané látky môžu spôsobiť depresie a iné veľmi nepríjemné stavy.
Účinky a riziká pervitínu
Pervitín dokáže subjektívne znížiť účinky alkoholu, kombinácia alkoholu s pervitínom je však rizikovejšia, než samostatné užitie jednotlivých drog. Pozorovateľné príznaky užívania zahrňujú rozšírené zreničky, vysoký tlak, tachykardiu (zrýchlený tep, často veľmi výrazne), potenie, zvýšená bdelosť, prípadne neprimeraná dennej dobe (napríklad neskoro v noci, nadránom a pod.), zvýšená komunikatívnosť, až nutkavé, rýchle a hlasné rozprávanie, v ktorom nezriedka možno zachytiť známky psychickej nekonzistencie, skrátenej, povrchnej a prchavej koncentrácie na problémy, až myšlienkového trysku a pri dlhodobom či častom konzume stratu chuti do jedla a chudnutie. Predávkovanie sa prejavuje ťažkou bolesťou hrudníka a 1- až 2-hodinovým bezvedomím, zvýšenou teplotou a niekedy aj záchvatmi kŕčov. Po vyprchaní prvotných účinkov nastáva posledná fáza intoxikácie, tzv. dojazd.
Pri dlhodobom užívaní naopak nastupujú halucinácie, paranoia, stavy zmatenosti a neschopnosť sa sústrediť. Zaujímavé je, že pri delšom abúze, tzv. toxická psychóza. Akútna intoxikácia sa prejavuje hyperaktivitou, silným nepokojom a bolesťami hlavy. Patrná je mydriáza a zpravidla je přítomna tachykardie či arytmie. Dalšími projevy jsou vzestup tělesné teploty a bolesti na hrudi. Intoxikovaný může upadnout do bezvědomí. V důsledku chronického užívání může vzniknout toxická psychóza (typicky pocity perzekuce - tzv. stíha), objevuje se deprese (zejména pokud uživatel nemá drogu) a výrazná anxieta. Časté bývají pocity napětí, podrážděnost a poruchy spánku. Dlouhodobý uživatel je obvykle hubený, nespí, je hyperaktivní a neustále mluví (myšlenkový trysk).
Riziká závislosti
Ďalšie nebezpečenstvo hrozí v jeho návykovosti. Piko nespôsobuje fyzickú závislosť ako heroín, ale psychickú. Vysvetlím zásadný rozdiel. V psychickej závislosti sa človek bez drogy cíti nemožný, unavený, nudný, vybitý - ako kto. Ale je to len pocit, ktorý ho vlastne ženie si drogu zohnať. Vo fyzickej závislosti je to o horšie. Tam sú stavy bez drogy sprevádzané skutočne silnými bolesťami. Motivácia zohnať si drogu a zbaviť sa tak bolestí je ďaleko vyššia. Ale ani tá psychická závislosť sa nesmie podceňovať. Každý si hovorí, že to len vyskúša a nemôže sa mu nič stať. Pravda je, že pokiaľ sa mu rovno pri tom prvom vyskúšaní nepodarí zažiť peklo, potom to isto skôr či neskôr skúsi znovu a do psychickej závislosti sa dostane. Stane sa to naozaj skoro každému, nezvládne to nikto. Potom prichádza vždy obdobie, keď človek "frčí". V praxi to vypadá tak, že si piko dáva najprv občas pri rôznych vhodných príležitostiach. Sám sebe pritom tvrdí, že má všetko pod kontrolou. Snaží sa to obvykle tvrdiť aj svojim známym, ktorí sú do situácie zasvetení. Pokiaľ títo známi sami v piku nefrčia, potom mu samozrejme neveria a obvykle sa mu snažia vysvetliť, že to s ním ide dolu vodou. Dotyčný však má dôveru sám v sebe a nedá si poradiť, pretože podľa nej je všetko pod kontrolou. Skôr či neskôr dochádza k odcudzeniu od bývalých priateľov a človek si nachádza nových priateľov. Tí sú v piku rovnako angažovaní a tak majú veľa spoločných záujmov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že noví známi sú lepší ako tí starí. Sú cool, úprimní, žijú naplno a neboja si užívať. Po nejakej dobe však pravda vyjde na povrch. Prichádza zistenie, že nových priateľov vlastne vôbec nezaujíma iný človek, ale len práve piko. K takémuto poznaniu dochádza najčastejšie vo chvíli, keď nie je dosť drogy pre všetkých a najlepší priateľ vyfúkne všetko. Potom je veľmi dobré mať možnosť vrátiť sa ku starým známym, ktorí si síce budú nejakú dobu robiť srandu, ale nakoniec sa ukážu ako skutoční priatelia.
Závislosť na psychoaktívnych látkach má dopad na somatickú, psychickú i sociálnu zložku jedinca. Človek celkovo telesne chátra, prestáva o seba dbať. Negatívne ovplyvňuje aj okolie závislého jedinca, jeho rodinu, blízkych priateľov a spolupracovníkov. Životný štýl užívateľov drog vedie k zvýšenému riziku vzniku rady ochorení, vrátane sekundárneho poškodenia zdravia - poškodenia CNS, zažívacieho traktu, pečene a obličiek a ciev. V priebehu zneužívania návykových látok sa môže vyskytnúť najrôznejšia psychopatologická symptomatika, poruchy vnímania - labilita, extrémne prejavy (euforia, otupenosť, pocity beznádeje a úzkosti). V dôsledku dlhodobého užívania drog bývajú narušené kognitívne funkcie - pozornosť, pamäť, myslenie. Mení sa hierarchia hodnôt, ktorá ovplyvňuje schopnosť sebakontroly vo vzťahu k droge. V súvislosti s nadužívaním psychoaktívnych látok sa môžu prejavovať halucinácie, bludy a poruchy psychomotoriky (napr. zmätenosť). Z hľadiska sociálneho života vedie užívanie drog k narušeniu rodinných a partnerských vzťahov, k zmenám v plnení rodinných rolí a povinností, ako aj v dôsledku narušenia sociálnych vzťahov. Často neprijateľné. Pod vplyvom drog sa stávajú sebectými a necitlivými k potrebám ostatných. Potreba drogy je pre nich tak silná, že sú schopní pre ňu urobiť téměř cokoliv, často práve ich najbližší. Z tohto dôvodu dochádza k závažnému narušeniu rodinných a partnerských vzťahov.
Právne aspekty a pomoc
V Českej republike funguje prepracovaný systém pomoci drogovo závislým a ich rodinám. Ide o sieť drogových poraden, terénnych služieb, terapeutických komunít a stacionárnych odvykacích zariadení. Úspešnosť liečby je otázkou motivácie, ochoty a osobného nasadenia drogovo závislého.
V Národnom pláne realizácie národnej stratégie protidrogovej politiky vlády ČR na obdobie 2013 - 2015 sa uvádza, že problémové užívanie drog je v Českej republike dlhodobo spojené predovšetkým s pervitínom. Pervitín je jednou z najčastejšie zneužívaných nelegálnych návykových látok v ČR. Všeobecne je považovaný za nebezpečnú drogu, ktorá má na našom území hlboko zakorenenú tradíciu.
