Zemiaky patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny; väčší význam pre ľudskú výživu majú len pšenica, ryža a kukurica. Za svoju obľubu vďačia nenáročnosti na prírodné podmienky a predovšetkým mimoriadne vysokým hektárovým výnosom. Ich široké uplatnenie v európskom poľnohospodárstve na začiatku 19. storočia ochránilo Európu od cyklických hladomorov a „epidémií“ skorbutu. Zemiaková hľuza je základnou potravinou v mnohých kuchyniach sveta a jej pestovanie, hoci sa môže zdať náročné, je v skutočnosti pomerne jednoduché a zvládne ho každý záhradkár. Zemiak rastie ako bylina s hranatou, bohato rozvetvenou stonkou, priamou alebo poliehavou, porastenou krátkymi chĺpkami. Dorastá do výšky 60 až 100 cm, výnimočne až 1,5 m. Listy sú striedavé, mierne ochlpené, s drobnými žliazkami, stopkaté, pomerne veľké, 30 až 50 cm dlhé. Kvety sú najčastejšie biele, ružové alebo fialové so sýto žltými až oranžovými peľnicami. Plody sú zelené alebo žltozelené bobule s priemerom 2 až 4 cm obsahujúce biele semená. Ľuľok zemiakový je kultúrna rastlina s tetraploidným genómom (2n = 48).
Zemiak bol prvou zeleninou, ktorá bola dopestovaná aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Ich pestovanie teda na zemi vo vašej záhradke hravo zvládnete.
Príprava pôdy a sadenie
Prvým krokom pred samotným sadením je príprava pôdy do ktorej sa budú zemiaky sadiť. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Tip: Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie. Zemiakom vyhovujú ľahšie typy pôd - priepustné, kypré, piesočnato-hlinité pôdy drobovitej štruktúry, bohaté na minerálne a organické látky, s priaznivými vodo-vzduchovými vlastnosťami. Nevyhovujú im ťažké bažinaté pôdy s vysokou hladinou spodnej vody. Odolávajú kyslej reakcii pôdy a optimálne pH je 5,4 - 6,5.
Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno. Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm. Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. V tomto prípade záleží od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi. Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme. Nebojte sa, sadenie zemiakov nie je žiadna veda.
Starostlivosť o zemiaky počas rastu
Pokiaľ ste zvládli zemiaky zasadiť, gratulujeme, zvládli ste najťažšiu časť. Starať sa o zemiaky špeciálne netreba. Je však potrebné polievať ich, aspoň dvakrát ich okopať a taktiež počas obdobia rastu vyplieť burinu. Mulčovanie je agrotechnické opatrenie, ktoré má veľký význam pre úspešné pestovanie a dobrú úrodu zemiakov. Hľuzy sa vysádzajú dosť plytko, do hĺbky 6 - 10 cm a hĺbka výsadby závisí od výsadbového materiálu a kvality pôdy. Aby sa vytvorili čo najlepšie podmienky pre rast a vývoj, rastliny by mali byť zakryté. Toto opatrenie môžete vykonať pomocou pôdy, organického materiálu alebo mulčovania. Pri klasickom pestovaní sa mulčovanie zemiakov vykonáva, keď sú rastliny vysoké 15 až 20 cm alebo koncom tretieho týždňa po vzídení plodiny. Ak sú rastliny väčšie, môžeme pri okopávaní poškodiť už vytvorené mladé hľuzy. Pred mulčovaním je potrebné pôdu okopať a očistiť od buriny a trávy. Postup mulčovania je potrebné vykonať aj preto, že pôda sa vplyvom zrážok postupne odplavuje a hľuzy sa viac obnažia. Pri kontakte so svetlom a vzduchom hľuzy zelenajú a strácajú na kvalite. Burina tiež bráni rozvoju hľúz, pretože oberá hľuzy o živiny a narúša dobré vetranie pôdy. Okrem bežného materiálu na mulčovanie môžeme pridať aj organický materiál, ako je kompost. Ako mulč nám môže poslúžiť slama, seno, lístie.
Niekedy nás vie počasie poriadne prekvapiť. Zasa tu platí pravidlo, že je nutné sledovať predpoveď počasia, aby nás mrazy nezastihli prekvapených. Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení zemiakov.
Škodcovia a choroby
Zemiaky sú napádané mnohými chorobami a škodcami. Zrejme najznámejším dôkazom tohto tvrdenia je tzv. Veľký hlad v Írsku, kde bola v rokoch 1845 až 1849 plesňou zemiakovou (Phytophtora infestans) zničená celá úroda zemiakov. Dôsledkom boli ťažké straty na životoch (odhady hovoria o 1/2 až 1 a 1/2 milióne mŕtvych) a masová emigrácia.
Asi najznámejším škodcov zemiakov je pásavka, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ho neobchádzajú choroby. Táto choroba je skôr estetická. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom. Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix.
Zber a skladovanie
Znakom dobre dozretých zemiakov je zvädnutá, poľahnutá až úplne uschnutá vňať. Po ukončení vegetácie, teda po úplnom uschnutí vňate, zemiaky ukončili rast. Dobré však je nechať ich v pôde ešte dva až tri týždne (v závislosti od odrody a počasia), nie však dlhšie. Pri zbere dbajte na to, aby ste hrobčeky odkopávali opatrne - raz z jednej, potom z druhej strany - a neporušili pri tom hľuzy. Poškodené už nie sú vhodné na dlhšie skladovanie, keďže rýchlejšie podliehajú skaze. Dlhodobo neuskladňujte ani hľuzy s požerkami drôtovcov a pandráv chrústov.
Dôležité je zemiaky počas zberu len nasucho očistiť od nalepenej zeminy a nechať ich niekoľko dní na dobre vetranom tienistom mieste, najlepšie pri teplote 10 až 15 °C obschnúť a takzvane vydýchať. Zároveň im ešte o niečo spevnie šupka. Je dôležité skladovať zemiakové hľuzy v tme, suchu a chlade, nie však v mraze. Ideálne podmienky sú pri teplote 3 - 4 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti okolo 55 %. Dôležité je tiež dobré vetranie. Vyššie teploty vedú k predčasnému klíčeniu zemiakov, ktoré sprevádza zvyšovanie obsahu jedovatého solanínu v hľuzách. Mráz ničí zemiaky, pretože v nich dochádza k hydrolýze škrobu na nízkomolekulárne oligosacharidy a poškodené hľuzy potom ľahko podliehajú hnilobe.
Výživová hodnota a využitie
Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 % sušiny, z toho približne 75 % tvorí škrob a asi 2 % rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5 - 10 % sušiny a tuky okolo 0,4 % sušiny. Hľuzy ďalej obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Obsah vitamínu C je premenlivý v závislosti na dobe a spôsobe uskladnenia zemiakov a obvykle sa pohybuje v rozmedzí 9 - 25 mg/100g. Práve obsah vitamínu C a schopnosť zemiakov uchovávať tento vitamín robí zo zemiakov tzv. ochrannú potravinu proti skorbutu. Vo výžive plnia zemiaky aj ďalšie funkcie, a to objemovú (dostatočne zapĺňajú tráviacu sústavu) a sýtiacu (poskytujú dostatok energie vo forme sacharidov).
V kuchyni sa zemiaky uplatnia pri príprave zemiakovej knedle, zemiakového šalátu, zemiakovej kaše, zemiakových placiek, zemiakovej polievky či zemiakového gulášu. Väčšina produkcie zemiakov v rozvinutých krajinách sa ďalej priemyselne spracúva (udáva sa približne 75 %). Vyrába sa z nich predovšetkým škrob a etanol či už na potravinárske alebo priemyselné účely. Značnú časť zemiakov spracováva potravinársky priemysel na výrobu potravinových polotovarov a hotových výrobkov, ako sú hranolčeky, lupienky, krokety a podobne.
Ako pripraviť najjednoduchšie bezlepkové zemiakové placky
