Dovoz chleba a pečiva na Slovensko: Pekári bijú na poplach

Dovoz chleba a pečiva zo zahraničia na Slovensko za prvé tri mesiace tohto roka stúpol o 7 %. Napriek varovaniam odborníkov zostáva štát nečinný. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) upozorňuje, že za celý rok 2024 sa na Slovensko doviezlo až 55 000 ton pekárskych výrobkov v hodnote 196 miliónov eur. Zahraničný obchod s potravinami tak prispel k rekordnému schodku obchodného salda, ktoré minulý rok presiahlo tri miliardy eur.

Na Slovensko vozia kamióny vyše 55-tisíc ton pečiva zo zahraničia ročne, tvrdia pekári. Podľa nich by sme však pečivo nemuseli dovážať cez „polovicu Európy“ a dopyt by zvládli pokryť aj naše pekárne, ktoré už teraz svoje produkty vyvážajú aj do zahraničia. Reťazce ale hovoria, že to možné nie je a bolo by to drahšie. Prestal ľuďom chutiť chlieb?

Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje veľkých hráčov na trhu s potravinami ako Lidl, Kaufland, Tesco či Billa, hovorí, že naši pekári by nedokázali vyrobiť dostatočné množstvo chleba a pečiva. Predstavitelia Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov sú napriek slovám reťazcov presvedčení, že obchody o dostatočných kapacitách slovenských pekární vedia, no až na výnimky odmietajú odoberať výrobky od slovenských výrobcov.

Ak by sme kamióny, ktoré na Slovensko za celý rok dovážajú chlieb a pečivo, postavili za seba, podľa pekárov by zabrali celú diaľnicu D1 od Bratislavy po Nitru.

Problémy domáceho pekárstva

Pekári tiež obchodníkom vyčítajú, že nakupovaním výrobkov zo zahraničia zvyšujú saldo zahraničného obchodu. „V prípade výroby väčšiny dovážaných produktov (chleba, bagiet, sladkého a slaného pečiva) priamo na Slovensku by dovoz na Slovensko klesol minimálne o 160 miliónov eur.“

Povedané jednoducho - saldo zahraničného obchodu predstavuje rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu. Podľa šéfa zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov by saldo v prípade, že by reťazce nakupovali pekárske produkty doma, kleslo o 7,15 percenta.

„Slovenskí pekári predávajú do zahraničných reťazcov chlieb za 1 euro, predajná cena je však podstatne vyššia, s prirážkou 50 % až 250 %. Zahraničný reťazec privezie mrazený chlieb a pečivo 1200 km z Belgicka, ktoré čakajú na sklade niekoľko mesiacov a potom ho upečú na predajni ako ‚čerstvý‘ a predajú. Je to chlieb a pečivo, ktoré precestovali pol Európy, sú staré, len ohriate. Občania nevedia, že niektoré výrobky "čerstvo dopečené" priamo na predajni, nie sú zo Slovenska, chýba jasné označovanie pôvodu. Pritom bolo zväčša dovezené tisícky kilometrov a „tvári sa“, že je práve v tejto chvíli vyrobené v predajni. Stačí, keby vláda počúvala, čo jej už 2 roky hovoria pekári. Naši slovenskí pekári vedia pokryť 100 % dodávok (okrem toastového chleba), ale štát ich necháva napospas štyrom zahraničným reťazcom, ktoré ovládajú 80 % trhu. Má to negatívny vplyv aj na naše verejné financie. Doviezli sme iba za jeden rok o 3 miliardy eur potravín viac, ako sme vyviezli. Pri pečive je to 55-tisíc ton čo je 200 miliónov eur mimo Slovenska,“ hovorí na úvod argumenty pekárov Zoroslav Kollár.

„Slovenskí pekári by nahradili celú dovezenú produkciu, zahraničné reťazce to však nedovolia. Majú svoju obchodnú politiku zameranú iba na zisk a dividendy. Štát dlhodobo ignoruje všetky opatrenia navrhované pekármi. Namiesto toho zaviedol slovenským pekárom transakčnú daň. Domáce, slovenské výrobky sa nedostávajú na pulty zákazníkom. Jeme chlieb a pečivo, ktoré mesiace čakali v mraziarňach. Vláda nerieši domácich, slovenských výrobcov a ohrozuje tak potravinovú bezpečnosť Slovenska. Súčasná vláda je ako ‚Mikloš s Dzurindom‘. Pozerajú sa na zahraničné reťazce s rešpektom, urobia všetko, aby mohli vyvážať čo najvyššie zisky do zahraničia. Pýtam sa, či je to preto, že niektorí politici predávali zahraničným reťazcom pozemky, na ktorých stoja ich predajne reťazcov a podieľali sa na ich výstavbe? Je spoločný biznis niektorých našich politikov a obchodných reťazcov dôvodom, prečo je chlieb aj o 50 a viac centov predražený? Chlieb nakúpený reťazcom od nášho pekára za 1 euro by s 2 % maržou mal stáť v obchode 1,02 eur a nie 1,59 eur”, uzatvára Martin Halás.“

„Podporujeme požiadavky Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov a budeme spoločne s potravinármi presadzovať lacnejšie, kvalitnejšie a dostupnejšie slovenské potraviny pre občanov”, uzatvára Zoroslav Kollár.

„Začiatkom roka sme upozornili na obrovské dovozy pekárskych výrobkov z Belgicka, Nemecka či Poľska. Slováci tak jedia chlieb a pečivo dovezené cez pol Európy, hoci rovnakú kvalitu a cenu dokážu zabezpečiť aj slovenskí výrobcovia. Miesto podpory domácich firiem štát toleruje, že peniaze odtekajú do zahraničia. Typickým príkladom je reťazec LIDL, ktorý za desať rokov vyviezol zo Slovenska viac ako miliardu eur,“ uviedol predseda predstavenstva SZPCC Milan Lapšanský.

SZPCC informoval, že len v roku 2024 priviezli obchodné reťazce na Slovensko 5 500 kamiónov s pečivom zo západnej Európy. Tento dovoz má nielen výrazný ekologický dopad v podobe vysokej uhlíkovej stopy, ale aj ekonomický - zvyšuje obchodné saldo a pripravuje Slovensko o pridanú hodnotu, ktorú by mohla vytvárať domáca výroba.

Argumenty obchodných reťazcov

Obchodníci obhajujú dovoz zmrazeného pečiva: Je zdravšie a lacnejšie. A čo emisie? Zväzu výrobcov pečiva tiež prekáža, že sa tieto produkty nepredávajú priamo s označením štátu, kde boli vyrobené. „Stačí sa prejsť po prevádzkach a spotrebiteľ hneď vidí, že na cenovkách označenie krajiny pôvodu absentuje. Je jednoznačným faktom, že pečivo sa na pultoch reťazcov nepredáva s označením krajiny pôvodu.“

Reťazce upozorňujú na to, že označovanie krajiny pôvodu pri predaji potravín je povinné a v prevádzkach je jasne na policiach s chlebom či pečivom uvedené. Štátna veterinárna a potravinová správa SR na svojom webe spresňuje, že akákoľvek potravina, ktorá je určená na dodanie konečnému spotrebiteľovi, musí byť v súlade s európskymi nariadeniami.

Obchody dovoz pekárenských výrobkov zo zahraničia zdôvodňujú aj tým, že sú v priemere lacnejšie ako tie, ktoré sú vyrobené u nás. „Je potrebné podporovať konkurenčné prostredie, čo prináša finančné benefity najmä spotrebiteľom na Slovensku,“ povedal Krajčovič. To jednoducho znamená, že čím lacnejšie obchod produkty nakúpi, tým lacnejšie ich môže predať.

Šéf aliancie moderného obchodu tiež vysvetľuje, že pečivo, ktoré bolo hlboko zmrazené a v predajniach ho dopekajú, môže byť zdravšie ako čerstvo upečené. Hovorkyňa obchodu Coop Jednota Jana Kuklová dopĺňa, že existujú tri kategórie pekárenských výrobkov: balené čerstvé pečivo, nebalené čerstvé pečivo a dopekané pečivo z mrazeného polotovaru, takzvaný dopek.

Vývoj spotreby a ceny

Spotreba chleba a bežného pečiva na Slovensku klesá každým rokom. Kým priemerná spotreba na obyvateľa v roku 2000 bola 83,6 kilogramu chleba spolu s bežným pečivom, v roku 2005 to už bolo 76 kilogramov a aktuálne je to 65,1 kilogramu. Na jedného obyvateľa pritom spotreba chleba v roku 2015 predstavovala 35 kilogramov a 30 kilogramov bežného pečiva. Za posledných 15 rokov tak spotreba na obyvateľa klesla o 20 % až 22 %. Napríklad v Českej republike je spotreba približne o 40 % vyššia.

Chlieb bol historicky vnímaný ako zdravá potravina so základnou jednoduchou receptúrou. V dnešnej dobe zákazník hľadá tmavý chlieb, celozrnný alebo výrobok s určitou pridanou hodnotou. Sú ale dve kategórie ľudí. Tí, ktorí chcú čo najlacnejší výrobok a vôbec nevnímajú, či ide o slovenský, poľský alebo český výrobok a možno nevnímajú až tak kvalitu. Potom sú zákazníci, ktorí si naozaj dávajú pozor, čo jedia. Táto skupina je zatiaľ menšia, ale rastie. Všímajú si, či je pečivo dopečené, aké má nutričné hodnoty a na základe tohto sa začína trh na Slovensku vyvíjať. Pekári na toto reagujú a snažia sa monitorovať požiadavky zákazníkov.

Postupne tak rastie dopyt po výrobkoch s vyššou pridanou hodnotou, ako sú chleby s vyšším podielom vlákniny, vitamínov, minerálov, fit chlebíky, večerné chlebíky s vyšším podielom bielkovín, rôzne "bezéčkové" natur chlebíky.

Tým, že sú reťazce, ktoré štandardizujú svoje výrobky tak, aby v každom kúte Slovenska bol na pultoch štandardný pšenično-ražný chlieb, tak za 25 rokov ich pôsobenia sa stierajú regionálne rozdiely.

Dopekané pečivo a jeho vplyv

Na pultoch v obchodoch sa v čoraz väčšej miere objavuje dopekané pečivo. Ešte v roku 2000 malo dopekané pečivo menšinové zastúpenie. Niektoré prevádzky len začínali s ponukou takýchto tovarov. Dnes ale dopekané pečivo tvorí zhruba 30 - 40 % celkovej spotreby pečiva. Vlani sa na Slovensko doviezlo až 43.000 ton dopekaného pečiva a približne ďalších 20.000 až 30.000 ton dopekaného pečiva sa na Slovensku vyrobilo.

Slovenskí pekári okrem dopekaného pečiva vnímajú negatívne aj dovoz baleného a čerstvého pečiva zo zahraničia, ktorého objem predstavuje ďalších približne 30.000 ton ročne. Je to dané šetrením nákladov obchodníkov, pretože pokiaľ je dodávateľom pekáreň, tak obchod si musí objednať nejaké množstvo výrobkov deň dopredu, pričom vývoj na trhu je každý deň odlišný. Obchod tiež nevie úplne pružne reagovať na požiadavku zákazníka. Buď si objedná tovar, a môže nastať situácia, že všetok nepredá, a tým môžu rásť v obchode odpisy nepredaného tovaru, alebo si ho objedná málo a následne nie je schopný zabezpečiť požiadavky zákazníka. Dopekané pečivá slúžili na to, aby v obchode bolo vždy "čerstvé" pečivo.

Na druhej strane, dopekané pečivo je pre zákazníka voňavé, teplé, chrumkavé. Láka ho. Zákazník si tak myslí, že toto je to najčerstvejšie pečivo, aj keď mohlo byť pol roka v mraziacom boxe. Podiel klasického čerstvého pečiva je ale stále vyšší, ako dopekaného.

Výživovú hodnotu má podobnú klasickému čerstvému pečivu. Dopekané pečivo však začína javiť významné známky starnutia už po štyroch hodinách od dopečenia. Pri šokovom zmrazovaní a skladovaní dochádza k odparovaniu vody z pečiva a retrogradácii škrobu. Tým sa mení textúra striedky. Ďalším viditeľnejším rozdielom je, že väčšinou pri porovnateľnej gramáži je objem dopekaného pečiva podstatne nižší, ako pri čerstvom. Súvisí to s odparením vody. Oproti bežnému pečivu sa do dopekaných výrobkov pridávajú aj ďalšie zlepšujúce prípravky, napríklad na báze koloidov, ako je guarová guma, ktoré zabraňujú odparovaniu vody a strate objemu počas doby skladovania v mraziacich boxoch.

Ekonomická situácia a ceny

Medzi pekármi na Slovensku je silný konkurenčný boj. V roku 2000 bol dovoz mrazených pekárskych výrobkov zanedbateľný. V súčasnosti je 40 % pečiva a chleba, čo doteraz zabezpečovali slovenskí pekári, nahradený dovozovými výrobkami. Trhový koláč, na ktorom participovali výrobcovia na Slovensku, sa zmenšil. Toto reťazcom zabezpečilo veľmi dobrú vyjednávaciu pozíciu voči pekárom.

Pekár má dve možnosti, ako prežije na Slovensku. Buď má vysoký objem výroby, aby dokázal riadiť fixné náklady, predával za minimálne marže a udržal sa nad vodou, alebo robí menšiu výrobu za vyššie ceny. Vďaka tlaku obchodných reťazcov vyššie ceny nie sú reálne dosiahnuteľné.

Výskumný ústav ministerstva pôdohospodárstva vypočítal v roku 2015, že pekári predávajú pod výrobné oprávnené náklady. Oprávnené náklady ukázali, že pekári by mali zdvihnúť ceny od 16 % až po 34 % pri základných výrobkoch, akými sú chlieb, rožok, veka, vianočka. Od roku 2015 ceny opäť mierne klesajú, ale náklady rastú. Či už ide o rastúce náklady služieb, zvyšovanie minimálnej mzdy, vládne opatrenia, alebo rast cien energií a pohonných látok. Každý pekár má problém. Aj ten, ktorý má zmluvu s reťazcami. Je totiž podpísaná na rok. Pred jej podpisom sú veľmi náročné obchodné rokovania, kde je pekár veľakrát stavaný do pozície, že buď bude akceptovať podmienky, alebo prestane dodávať.

Do akej miery rozhoduje cena múky o konečnej cene chleba? U základného sortimentu je múka hlavná zložka. Na tonu chleba sa použije 70 % múky. Múka je najlacnejšia surovina v procese výroby. Cena múky vie ovplyvniť cenu chleba, ale v poslednom období múka nie je to, čo najviac ovplyvňuje ziskovosť. Potrebné je pozrieť sa napríklad na komodity, akými sú cukor, olej, droždie, následne pohonné látky a energie, ktorých ceny sú na úrovni európskych. Taktiež čoraz významnejšie ovplyvňujú cenu chleba rastúce ceny služieb.

Legislatívne zmeny a DPH

Od roku 2025 nastávajú výrazné zmeny v sadzbách dane z pridanej hodnoty. Základná sadzba DPH sa zvyšuje na 23 %, znížené sadzby DPH budú vo výške na 19 % a 5 %. Dňa 3. rada SR finálne schválila tzv. financií. rozpočtu, je úprava sadzieb DPH od roku 2025. Oproti pôvodne predstavenému návrhu v septembri došlo v legislatívnom procese ešte k viacerým zmenám aj v tejto oblasti.

V roku 2024 je základná sadzba DPH na tovary a služby v Slovenskej republike 20 %. Následne zákon o DPH vymenúva tie tovary a služby, na ktoré sa používajú znížené sadzby DPH: znížená sadzba 10 % zo základu dane, ktorá sa uplatňuje na vybrané druhy potravín, lieky a zdravotnícke potreby, knihy, noviny a časopisy, ubytovacie služby, reštauračné a stravovacie služby, plnenia súvisiace so športom, znížená sadzba 5 % zo základu dane, ktorá platí pre dodania (napr. stavebných a montážnych prác, ktoré sa vzťahujú na nebytové priestory).

Aktualizácia k 16.6.2025: Národná rada SR v júni 2025 schválila cez tzv. prílepok k zákonu o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu, ktorý ustanovuje že s účinnosťou od 1.7.2025 bude platiť znížená sadzba DPH 5 % aj na bezlepkové krúpy a krupicu z ostatných obilnín, bezlepkové múčne zmesi a cestá na prípravu pekárskych výrobkov - chlieb, sladké pečivo, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky. Zároveň sa okruh výrobkov so zníženou DPH rozšíril o noviny, časopisy a periodiká, ktoré spĺňajú podmienku maximálneho rozsahu reklamného a erotického obsahu.

V praxi sa podnikatelia môžu stretnúť s rôznymi problémami, najmä pre rozlišnosť jednotlivých sadzieb DPH, v ktorých už bol zmätok aj pred zavedením týchto zmien. Produkcia obilia na Slovensku najmenej jeden milión ton pšenice bude musieť Slovensko vyviezť a k tomu pôjde na export 180 tisíc ton repky. Také je predbežné skóre tohtoročnej žatvy, ktorá z hľadiska produkcie obilia a repky prekročí päťročný priemer.

Od chvíle, čo vstúpila na európsky trh s obilím Ukrajina, sa predáva slovenská pšenica oveľa ťažšie. Obilie od susedov totiž začalo obsadzovať dva najvýznamnejšie slovenské trhy - nemecký a taliansky. Rumunsko príkladne využilo členstvo v Európskej únii nielen na posilnenie samotnej produkcie obilnín, ale zmodernizovalo aj svoj čiernomorský prístav v Constanci, ktorý mu umožnil exportovať obilie do tretích krajín. O pozície tradičného exportéra do severnej Afriky prišlo Francúzsko, čo bol na jednej strane dôsledok nielen vplyvu počasia, ale aj nových hráčov na trhu s obilninami.

Slovensko dnes čelí situácii, ktorá môže mať dlhodobé a veľmi nepríjemné následky: stáva sa krajinou, kde vlastná pekárenská výroba stráca konkurencieschopnosť. Dôvodom je prudký rast nákladov, ktoré tlačia domácich výrobcov k zvyšovaniu cien. Podnikatelia z praxe hovoria o dvojcifernom raste cien. Práve prehlbujúci sa rozdiel medzi domácou a zahraničnou cenou hrozí tým, že slovenské výrobky prestanú byť pre obchodné reťazce zaujímavé. Ak budú zahraniční producenti naďalej ponúkať lacnejšie pečivo, môže sa stať, že slovenské pekárne nebudú schopné udržať svoje miesto na pultoch. Odborníci varujú, že ide o tichý, ale zásadný problém. Pekárne tvorí viac než 12 000 pracovných miest a sú rozmiestnené vo všetkých regiónoch. Zväz pekárov zdôrazňuje, že potravinárstvo by malo mať v štáte výrazne vyšší strategický význam. V praxi však sektor čelí rastúcemu daňovému aj odvodovému zaťaženiu. Zároveň pripomínajú, že ústup slovenských produktov z trhu by spustil reťazovú reakciu: menej domácich výrobkov znamená slabšiu potravinovú sebestačnosť aj vyššiu zraniteľnosť v krízových obdobiach.

tags: #zahranicny #obchod #chlieb #a #pecivo