Niekto nedočkavo čaká na prvé čerešne či jahody, iný na hrozno, ale praví gurmáni najväčšmi vyčkávajú na apríl a máj, keď je sezóna špargle. Skoré odrody špargle pochádzajú zo slnečných oblastí Grécka, ale o niekoľko týždňov neskôr už dozrieva aj špargľa na poliach západnej Európy. U nás nepatrí k tradičným druhom zeleniny a jej pestovanie nie je príliš rozšírené. Je to škoda, lebo nič nebráni, aby sa s úspechom pestovala aj v našich záhradkách.
Špargľa, odborne nazývaná Asparagus officinalis, je považovaná za liečivý dar prírody. Špargľu omotáme gumičkou, zrežeme konce a ponoríme do pohára s vodou cca 2 cm od dna, tak aby boli konce špargle namočené. Pohár prikryjeme voľne plastovým sáčkom a uložíme do chladničky, kde takto vydrží až týždeň. Pri kúpe dávame pozor na hladkú pokožku, žiarivo zelenú farbu, kompaktné hlavy a čerstvo vyrezané konce.
Nutričné benefity a liečivé vlastnosti špargle
Špargľa v 100 g obsahuje 20 kalórií, 0,1 g tukov, 3,9 g sacharidov (z toho 1,9 g cukry), 2,1 g vlákniny, 2,2 g bielkovín. Ďalej obsahuje vitamín A, takmer všetky vitamíny skupiny B, vitamín C, E, K a z minerálnych látok obsahuje draslík, zinok, vápnik, horčík, fosfor, železo a sodík.
Špargľa ako zdroj kyseliny listovej a jej vplyv na zdravie
Špargľa je preborníčka v obsahu kyseliny listovej-B9: jeden gram zeleniny obsahuje viac ako jeden mikrogram (milióntina gramu) kyseliny. Už sto gramov špargle pokryje odporúčanú dennú dávku tejto biologicky aktívnej látky. Konzumácia špargle znižuje riziko vzniku neurodegeneratívnych ochorení ako Alzheimerova choroba alebo demencia vďaka obsahu kyseliny listovej.
Prirodzené diuretikum a pomocník pri akné
Špargľa obsahuje vysoké hladiny aminokyselín, čo z nej robí prirodzené diuretikum. Niacín- vitamín B3 v špargli je zlúčenina, ktorá vás môže zbaviť najťažších prípadov akné. Pomáha tiež pri znižovaní podráždenia a začervenanie, ktoré je spôsobené po akné.
Omladzujúce účinky a podpora metabolizmu
Špargľa patrí k najlepším omladzovacím prostriedkom v prírode. Jarná vitalita sa nám so špargľou dostáva priamo do krvi a to je dôležité najmä pre starších ľudí. Špargľovú sezónu by sme bezpodmienečne mali využiť na špargľovú kúru. Špargľa aktivizuje metabolizmus celého organizmu.
Špargľa a jej účinky na menštruačné problémy a epilepsiu
Predmenštruačný syndróm, kŕče a výkyvy nálady sú všetci nezvaní hostia, ktorí sprevádzajú menštruáciu ženy. Vitamín K a vápnik v špargli zmierňujú tieto príznaky. Hlavnými príznakmi epilepsie - neurologického ochorenia sú bolestivé záchvaty. Kŕče, ktorými trpia jednotlivci, sú veľmi bolestivé a obmedzujú kontrolu svojho tela. Špargľa je užitočná ako bylinný liek na epileptické záchvaty.
Špargľa ako prírodné afrodiziakum
Špargľa je prírodné afrodiziakum vďaka vitamínu B6 a kyseliny listovej, ktorý pomáha zvýšiť pocity vzrušenia. Navyše vitamín E stimuluje pohlavné hormóny, vrátane estrogénu u žien a testosterónu u mužov.
Zápach moču a jeho možné príčiny
Moč zdravého človeka obsahuje 95 % vody, zvyšok sú produkty látkovej výmeny, ktoré telo vylúči ako nepotrebné, alebo sú preň škodlivé. Zmeny sledujte, môžu naznačovať zdravotné problémy. Pomôžu vám aj testovacie pásiky, ktoré si kúpite v lekárni. Odborné vyšetrenie u urológa však nenahradia!
Typický špargľový zápach moču
Zápach si nevšímajte, keď ste jedli špargľu, hoci aj v malom množstve. Špargľa obsahuje kyselinu asparágovú, ktorá pri metabolizácii vylučuje močom aj typicky zapáchajúce látky. Moč budete výraznejšie cítiť, aj keď užívate preparáty s vitamínmi skupiny B.
Ďalšie zmeny v moči a ich význam
- Viditeľná krv: Svetločervená farba však môže signalizovať aj čerstvé krvácanie. Ak sa pridajú bolesti pri močení, ostré rezanie či pálenie, bude to pravdepodobne zápal močového mechúra alebo močových ciest. Podobne sa prejavujú aj infekcie obličiek alebo obličkové kamene. Pozor - ak krv nevidíte voľným okom, neznamená, že to, že tam nie je. Prítomnosť mikrokryštálikov potvrdí laboratórne vyšetrenie.
- Hnedé zafarbenie: Neľakajte sa, ak je váš ranný moč tmavší a hustejší. Súvisí to s tým, že ste počas noci neprijímali tekutiny a neboli na toalete. Hnedastý či hrdzavotmavý moč však môže signanizovať aj staršie krvácanie. Do úvahy prichádza zápal močového mechúra alebo ohorenie obličiek.
- Intenzívne žlté sfarbenie: Odtiene žltej sú u každého individuálne a závisia aj od množstva prijatej vody či druhu konzumovaných potravín. Intenzívne žlté sfarbénie sa často objavuje pri infekcii močového mechúra a pri problémoch s obličkami.
- Spenený moč: Nemajte obavy, ak sa za ním skrýva rýchle močenie alebo telesná námaha, napríklad pri športe. V takom prípade pozorujete spenenie len niekoľko hodín po aktivite, potom sa stratí. Pravidelne spenený moč je však už vážna vec, signalizuje nadbytok bielkovín.
- Bublinky: Plyny prenikajú z čriev do močového mechúra, medzi ktorými sa tvoria fistuly, patologické rúrkovité spojenia. Poukazujú na črevné ochorenia ako je Crohnova choroba či ulcerózna kolitída.
- Skalený moč: Výrazne skalený moč môže obsahovať baktérie aj biele krvinky. Ak je moč skalený signalizuje to infekcie močových ciest, ale aj pohlavné choroby ako je gonorea, ľudovo kvapavka.
- Čpavkový alebo hnilobný zápach: Iná vec je moč, ktorý zapácha po amoniaku alebo hnilobe. Predznamenáva bakteriálnu infekciu močových ciest.
- Ovocný, prípadne sladký zápach: Môže poukazovať na cukrovku. Telo sa snaží zbaviť cukru aj prostredníctvom moču.
Ak nebudete piť dostatok vody, moč sa stane koncentrovanejším - to sa odráža v jeho farbe a pachu. Vysoko koncentrovaný moč, spôsobený nízkym príjmom tekutín, často silno zapácha. Ak je moč príliš koncentrovaný, tiež dráždi výstelku močového mechúra.
Zápal močových ciest: Príčiny, príznaky a prevencia
Zápal močových ciest je bežný zdravotný problém, ktorý postihuje najmä ženy, ale môže sa vyskytnúť aj u mužov. Jeho hlavnou príčinou je infekcia baktériami, najčastejšie druhom Escherichia coli (E. coli). Ženy sú náchylnejšie na prienik baktérií z konečníka, keďže majú kratšiu močovú rúru ako muži. Prenosu napomáha aj tesná spodná bielizeň.
Typy zápalov močových ciest
- Chronický (rekurentný) zápal: Vyznačuje sa opakovanými infekciami močových ciest, ktoré sa vyskytujú niekoľkokrát ročne. Diagnóza chronického zápalu sa stanovuje, ak sa infekcia objaví aspoň trikrát do roka alebo dvakrát za posledných šesť mesiacov.
- Komplikovaný zápal: Vyskytuje sa u pacientov s oslabenou imunitou, štrukturálnymi abnormalitami močového traktu, obličkovými kameňmi alebo katétrom v močových cestách.
Príznaky a diagnostika
Prvým a najčastejším príznakom je pálivá alebo rezná bolesť pri močení. Mnoho pacientov pociťuje aj neustále nutkanie na močenie, pričom vymočia len malé množstvo moču. Ak zápal zachváti horné močové cesty - najčastejšie obličky, prejaví sa horúčkou, nevoľnosťou či vracaním, bolesťou brucha alebo chrbta, najmä v bedrovej oblasti, slabosťou, malátnosťou. Moč býva zakalený, zapáchajúci. Základom je vyšetrenie moču. V lekárni či doma môžete použiť test na zápal močových ciest Veroval, ktorý rýchlo odhalí prítomnosť leukocytov, bielkovín a dusitanov v moči, teda hlavných ukazovateľov infekcie.
Liečba a prevencia
Pri bakteriálnych infekciách močových ciest sú antibiotiká nevyhnutné. Avšak časté a nesprávne užívanie antibiotík spôsobuje, že baktérie sa stávajú odolnejšie voči liekom. Úprava hygienických návykov, brusnicové preparáty, probiotiká a D-manóza môžu podporiť zdravý močový trakt. Pitný režim je veľmi dôležitý pri prevencii zápalov močových ciest. Pitie dostatočného množstva vody pomáha preplachovať močové cesty, čím sa znižuje riziko infekcií. U pacientov s rekurentnými či chronickými zápalmi močových ciest je dôležité cielene podporiť prirodzenú ochrannú GAG vrstvu močového mechúra.
Prevencia teda spočíva najmä v správnej hygiene, dostatočnom pitnom režime a posilňovaní imunity. Neliečená infekcia močových ciest sa môže rozšíriť na obličky (pyelonefritída), čo je závažný stav sprevádzaný vysokou horúčkou. Dlhodobé opakované infekcie môžu viesť ku chronickému zápalu močového mechúra, zjazveniu tkaniva či poškodeniu obličiek.
Pestovanie špargle
Špargľa sa pestuje zo semena, ale len tak rýchlo to nejde. Pred tým, než sa rozhodnete založiť si špargľovisko, musíte si predpestovať sadbu. To znamená, že osivo treba vysiať o rok skôr, v termíne od konca marca do začiatku apríla do pareniska, prípadne koncom apríla priamo do pôdy. Úrody sa však dočkáte až v treťom roku pestovania. Špargľa vyžaduje ľahké pôdy a neznáša ťažkú vlhkú zem. Keďže ide o trvácu zeleninu (na jednom stanovišti vydrží 15-20 rokov), treba pôdu pred založením špargľoviska poriadne pripraviť.
Biela alebo zelená špargľa?
Je na vás, či chcete pestovať jemnú bielu špargľu alebo o čosi korenistejšiu zelenú. Vedzte, že ak si zvolíte bielu, bude treba porast už na jar tretieho roku prihŕňat pôdou. Vzniknú tak hrobčeky vysoké asi 40 centimetrov a široké približne 30 centimetrov. Základný rozdiel v pestovaní zelenej špargle je v prístupe svetla k rastlinám. Odlišná je i hĺbka výsadby priesad, ktoré sa sadia plytšie.
Ako si vychutnať špargľu
Špargľa má delikátnu príchuť a môže byť konzumovaná surová, grilovaná alebo pečená. Môže byť pridaná ako prísada do uhoriek, šalátových receptov a polievok. Výhonky tejto rastliny si môžete vychutnať ako predjedlo a sú pripravené rôznymi spôsobmi po celom svete.