Nie sú na prvý pohľad viditeľné, a predsa dokážu napáchať značné škody. Keď si uvedomíme, že sa niečo deje s rastlinami, na účinný zásah je zvyčajne neskoro. Väčšina zelenín má krátku vegetačnú dobu, preto nie je ideálne používať chemické ochranné prostriedky. Ak však lepšie spoznáme vývojové štádiá a podmienky rozmnožovania škodcov, budeme schopní efektívne a preventívne zasiahnuť ešte pred výsevom alebo výsadbou pestovanej zeleniny. Po napadnutí sa snažíme použiť nechemické zásahy, najmä mechanické, ako sú ručný zber a rôzne pasce, alebo biologické, ako sú komerčne pripravované parazitické huby či parazitický hmyz.
Drôtovce sú larvy chrobákov z čeľade kováčikovité (Elateridae), ktoré predstavujú vážny problém pri pestovaní zemiakov. Tieto larvy sa živia podzemnými časťami rastlín, vrátane koreňov a hľúz zemiakov, čím spôsobujú značné škody na úrode. Ich vývoj trvá niekoľko rokov a je výrazne ovplyvnený vlhkosťou pôdy. Spolu s pásavkou zemiakovou sú drôtovce najrozšírenejšími škodcami zemiakov.
Identifikácia a životný cyklus drôtovcov
Drôtovce sú štíhle, tvrdé červy s lesklou pokožkou, žltej alebo hnedočervenej farby. Majú tri páry nôh hneď za hlavou a zdržiavajú sa pod zemou. Ich telo je dlhé približne 3 až 4 centimetre. Drôtovce sú larválnym štádiom čiernych chrobákov - kováčikov, dlhých asi 1,5 centimetra i viac. Kováčikovití chrobáci sú pomerne nenápadní, majú ploché telo, hnedú až čiernu farbu a dosahujú dĺžku 8-15 mm. Ich larvy, známe ako drôtovce, sú silno sklerotizované, žltohnedej farby s plochou hlavou a silnými nohami. Larvy sa vyvíjajú 3-5 rokov a počas tohto obdobia sa až 9-krát vyzliekajú. Kováčiky majú viacročný vývoj, trvá 3 - 5 rokov. Druhy ako Agriotes brevis, A. sputator, A. obscurus, A. linestus prezimujú v štádiu larvy okrem posledného roku vývoja, kedy prezimuje imágo v pôde v hĺbke 20 - 40 cm. Výnimkou je druh Agriotes ustulatus (kováčik poľný), ktorý prezimuje vždy v štádiu larvy. Larvy a aj dospelí jedinci drôtovcov prezimujú hlboko v pôde. Na jar, po párení a nakladení vajíčok, nastáva liahnutie po dobu 2 až 4 týždňov. Za rok majú jednu generáciu, pričom dokážu prežiť 2 až 6 rokov. Samičky kladú vajíčka do prasklín v pôde. Dospelé kováčiky sa objavujú v apríli a máji. Drôtovce sú aktívne najmä v pôdach s vyššou vlhkosťou.
Imága sa objavujú na povrchu pôdy, keď teplota povrchových vrstiev je nad 10 °C, čo v jednotlivých rokoch spadá najskôr na začiatok apríla, kým A. ustulatus sa objavuje od polovice júna do polovice augusta. Imága sa živia na listoch obilnín a tráv. Aktivita imág trvá tri mesiace (apríl - jún). K oplodneniu prichádza v polovici mája, samičky kladú vajíčka do pôdy na poliach obsiatych predovšetkým hustosiatymi obilninami, viacročnými krmovinami. Vajíčka potrebujú na vývoj vysokú vlhkosť nad 90 %, vývoj trvá 30 dní. Vyliahnuté larvy sú dlhé 2-2,5 mm. Živia sa najprv humusom, neskôr rastlinnými zbytkami a podzemnými časťami rastlín. Larvy majú dlhý vývoj 3-5 rokov, počas toho sa 9-krát zvliekajú. Kuklia sa v pôde v hĺbke 10-30 cm, štádium trvá približne mesiac. Imágo opúšťa pôdu na jar.
Škody spôsobené drôtovcami a inými pôdnymi škodcami
Drôtovce napádajú klíčiace semená, korene, cibule a hľuzy rastlín. V koreňoch a hľuzách vyhryzávajú jamky a hlboké chodby, ktoré sú často vyplnené tmavým trusom. Poškodené rastliny čoskoro vädnú a umierajú. V prípade napadnutia sa môžu objaviť ťažké, tenké a škvrnité plodiny. Hospodársky najvýznamnejšie škody zapríčiňujú na cukrovej repe, kukurici, zemiakoch a iných okopaninách. Menej poškodzuje strukoviny, repku, horčicu, pohanku a cibuľu. Poškodzujú podzemné časti rastlín: naklíčené osivo, korene a podzemné časti stonky, prenikajú do nich celým telom alebo len časťou tela. Konzumujú iba stravu v tekutej forme, preto musia rozžuvať a pomlieť väčšie množstvo potravy ako potrebujú. Z toho dôvodu sú veľmi pažravé a uprednostňujú mladé časti rastlín, ktoré obsahujú veľa vody a vyhýbajú sa starším častiam rastlín. Drôtovce znehodnocujú konzumné hľuzy a môžu do nich zanášať patogény spôsobujúce hnilobu. Larvy žerú predovšetkým na jar a na jeseň, zatiaľ čo v lete a v zime sa utiahnu do hlbších vrstiev pôdy. Poškodenie hľúz drôtovcom je najvyššie v období po ukončení vegetácie. Drôtovce sú najnebezpečnejšie pre zasiate osivo, naklíčené osivo a vzchádzajúcu mladú rastlinu. Ak sú napadnuté rastliny v týchto vývojových fázach, bývajú často úplne zničené a vytvárajú sa v poraste menšie či väčšie miesta bez rastlín alebo s malým počtom rastlín na jednotku plochy (tzv. ohniská).
1. Larvy kováčikovitých chrobákov (drôtovce): Sú žravé pôdne škodce najmä koreňov a buliev zelenín, ako sú kapustovité, koreňové, šaláty, uhorky, rajčiny, zeler, zemiaky, kukurica, repa i jahody. Vyhrýzajú do nich jamky a chodbičky, ničia jemné korienky, čo vedie k úhynu celej rastliny. Keďže vývoj lariev trvá 3 až 5 rokov, v zamorenej pôde sú prítomné vlastne stále.
2. Medvedík obyčajný (Gryllotalpa gryllotalpa): Od mája do októbra možno na záhonoch vidieť pásy zdvihnutej pôdy, ktorá sa dvíha nad plytkými chodbičkami vyrytými larvami i dospelými medvedíkmi obyčajnými. V týchto miestach sú korene rastlín prehryznuté alebo nahryznuté, často vynesené na povrch so zemou a rastliny vädnú a schnú. Najviac škodí priesadám zeleniny, v pareniskách, skleníkoch, porastoch hrachu a mladým ovocným stromom.
3. Siatice (Agrotis spp.): Sú to nočné motýle, najväčším škodcom sú ich húsenice dlhé 50 mm, hrubé, valcovité, tmavoolivové. Žijú pod povrchom pôdy, nemajú rady svetlo. Pri vyrušení sa okamžite stáčajú. Škodia mnohým rastlinám v suchších oblastiach a v rokoch so suchou jarou, predovšetkým zelenine.
4. Tipuľa bahenná a kapustová (Tipula spp.): Ich larvy sa vyznačujú veľkou žravosťou. Na rastlinách pod zemou i nad zemou sú schopné narobiť veľké škody. Žijú najmä vo vlhkých pôdach bohatých na organické látky. Spočiatku sa larvy živia klíčiacimi semenami, neskôr jemnými a potom aj hrubšími korienkami. V noci vyliezajú na povrch pôdy a obžierajú nadzemné časti mladých rastlín a klíčky.
5. Chrústy (Melolontha spp.): Larvy chrústa obyčajného a chrústa pagaštanového sa intenzívne pasú na podzemných častiach mnohých druhov zelenín, ale i drevín, a to tak intenzívne, že zničia celé plochy.
6. Kvetárka cibuľová (Delia antiqua): Spôsobuje na porastoch cibule, póru, ale aj na šaláte veľké škody. Napáda cibule z výsevu i zo sadzačky. Škodí jednak poškodzovaním koreňového krčka, jednak vyžieraním vnútra cibule a navyše umožňuje vznik druhotnej nákazy cibule.
7. Vŕtavka mrkvová (Psila rosae): Jej larvy poškodzujú najmä korene koreňovej zeleniny, teda mrkvu, petržlen, paštrnák, zeler, ale aj rascu a kôpor tým, že do koreňov vyžierajú chodbičky, ktoré sa súčasne infikujú a zahnívajú.
8. Háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci): Je to hlísta, ktorá napáda najmä cibuľu, cesnak, pažítku, ale aj koreňovú a plodovú zeleninu. Príbuzné háďatká napádajú aj kapustoviny, bôbové rastliny, ďateliny, lucerny, ale aj zemiaky, ďalšie okopaniny, kukuricu, dokonca i obilniny a jahody.
Podmienky vyhovujúce škodcovi
Rozmnožovaniu kováčikov vyhovuje pestovanie obilnín a ďatelinovín na veľkých plochách, opakovaná sejba obilnín a pestovanie obilnín v monokultúre. Zvýšenie škôd súvisí s minimalizačným spracovaním pôdy a zmenou štruktúry rastlinnej výroby. Zvýšenie plôch kukurice vytvára väčšie množstvo nerozložených rastlinných zvyškov, čo poskytuje dostatok potravy pre drôtovce počas ich viacročného vývinu. Tiež im vyhovuje prítomnosť burín (zaburinenosť) a aj intenzívne používanie insekticídov, lebo okrem škodcov vyhubia aj ich prirodzených nepriateľov. Z abiotických faktorov, najväčší vplyv na výskyt a dynamiku populácie má vlhkosť pôdy. Vajíčka nakladené do suchej pôdy rýchlo strácajú vodu, rovnako sa aj mladé larvy sušia a hynú.
Drôtovce milujú kyslejšiu pôdu. Ak je pH nízke, vápnite (dolomitický vápenec podľa odporúčania pre vašu pôdu) skôr na jeseň, nie súčasne s maštaľným hnojom. Dlhodobo premokrené záhony sú pre drôtovce ideálne.
Prevencia a ochrana
Úspešná ochrana plodín proti drôtovcom je možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení v rámci integrovanej ochrany rastlín IPM, pričom najväčší význam majú preventívne opatrenia. Ochrana proti drôtovcom je pomerne problematická, preto je dôležité zamerať sa na prevenciu a kombinovať rôzne metódy.
Agrotechnické opatrenia
Agrotechnické opatrenia sú veľmi významné pri obmedzení masového rozmnožovania kováčikov a pri znížení ich populačnej hustoty. Veľmi významné opatrenia sú: správny osevný postup, obrábanie pôdy (často vykonávaná hlboká orba), načas urobená podmietka a zaorávanie pozberových zvyškov. Ďalej termín a spôsob sejby, hnojenie, ničenie burín, ničenie pozostatkov rastlín, zavlažovanie.
Základom ochrany proti drôtovcom je taký osevný postup, ktorý zamedzuje premnoženiu tohto škodcu, a to striedaním obilnín pestovaných len jeden rok s okopaninami (kukurica, cukrová repa a slnečnica). Keď na jednom poli v prvom a treťom roku pestujete obilniny a v druhom roku okopaniny, populácia drôtovcov je o 77 % nižšia v porovnaní s poľom, kde sa obilniny pestovali tri roky za sebou. Zemiaky by mali byť zaradené najskôr štvrtým rokom po lúčnych porastoch alebo viacročných krmovinách. Vhodnou prevenciou je striedanie vysádzaných plodín, respektíve blízke vysádzanie kapustovitých plodín, repky a horčice. Dôkladná kultivácia pôdy: Hlboká orba a pravidelné kyprenie pôdy narušujú životný cyklus drôtovcov a vytvárajú nepriaznivé podmienky pre kladenie vajíčok. Mechanické spracovanie do hĺbky 20 cm môže drôtovce priamo zasiahnuť a zničiť. Odstránenie buriny: Dôkladné zbavenie sa buriny pred výsadbou zemiakov znižuje atraktivitu pozemku pre drôtovce. Včasný zber: Poškodenie hľúz drôtovcom je najvyššie v období po ukončení vegetácie, preto je dôležité zemiaky zbierať včas. Dobrou radou je pestovanie skorých odrôd zemiakov a včasný zber (do konca augusta), kedy je napadnutie a poškodenie úrody minimálne.
Pravidelné mechanické obrábanie pôdy počas osevného sledu výrazne znižuje populáciu drôtovcov. Vysádzanie plodín, ako sú strukoviny, repka či horčica, môže tiež pomôcť znížiť napadnutie. Bezorbové spôsoby hospodárenia a minimálna kultivácia výskyt drôtovca podporujú. Naopak, intenzívna kultivácia ich populáciu každým mechanickým zásahom znižuje. Častá manipulácia s pôdou je najefektívnejším zásahom proti týmto škodcom.
Rýchly zásah: pasce zo surových zemiakov (bez chemikálií)
Kedy: skoro na jar (pred sejbou/sadbou) a na jeseň po zbere.
Ako: Surový zemiak rozrežte na polovice/štvrtiny, napichnite na špajdľu alebo zatlačte do sieťky (cibuľové vrecko), aby sa dali ľahko vybrať.
Umiestnenie: Zahrabte 5-10 cm hlboko na miestach, kde budete pestovať koreňovú zeleninu; značte si kolíkmi.
Kontrola: Po 2-3 dňoch vytiahnite, larvy zlikvidujte (napr. vhodením do mydlovej vody) a pasce obnovte. Frekvencia: 3-4 kolá pascí v rozostupe jedného týždňa výrazne znížia tlak škodcu.
Chytáme ich na návnady z kúskov zemiakov, repy alebo mrkvy, ktoré zakopeme na označené miesta, vzdialené od seba asi 1 m, do hĺbky asi 5 cm. Po 3 až 5 dňoch ich skontrolujeme a zavŕtané škodce zničíme obarením.
Biologická ochrana
Biologická ochrana: prospešné entomopatogénne nematódy
Čo použiť: Prípravky s druhmi Heterorhabditis bacteriophora alebo Steinernema feltiae (bežne dostupné v hobby záhradníctvach).
Kedy aplikovať: Jar/jeseň, keď je pôda 10-20 °C a trvalo vlhká.
Ako: Rozmiešajte podľa etikety a zalejte plochu (najlepšie podvečer). Udržte pôdu vlhkú aspoň 1-2 týždne.
Výhoda: Cielia larvy v pôde, neškodia rastlinám ani opeľovačom.
Aplikovať môžeme aj entomopatogénne huby rodu Beauveria a Metarhizium, prípadne hlístice Neoaplectana bibionis či parazitujúce nematódy rodu Mermithis.
Podporte prirodzených nepriateľov: Mravce, bystrušky, jašterice, piskory, ježe, krty, ropuchy, drozdy a iné vtáky sú prirodzenými nepriateľmi drôtovcov. Vytvorenie vhodných podmienok pre tieto živočíchy v záhrade môže pomôcť regulovať populáciu drôtovcov. Podporte kŕmidlami vtáctvo v záhrade.
Bakteriologický prípravok NovaFerm VIVA s obsahom baktérií Photorhabdus luminescens a Bacillus thuringiensis likviduje drôtovce v pôde. Riedi sa vodou a aplikuje sa na pôdu ako postrek, následne sa povrch zrýľuje alebo prebehne rotavátorom. Prípravok sa aplikuje ideálne dvakrát za rok, na jeseň po zbere (až do mrazov) a na jar pred výsevom.
Ak máme sliepky, po zbere úrody záhon prekopeme a pustíme ich naň. Počet jedincov výrazne zredukujú.
Chemická ochrana
Chemickú ochranu proti týmto škodcom treba vykonávať len po prekročení prahov škodlivosti. Prah škodlivosti pre obilniny je 20 drôtovcov na 1 m2, pre kukuricu 15 drôtovcov na 1 m2, pre cukrovú repu a slnečnicu 9 drôtovcov na 1 m2 a zemiaky 10 drôtovcov na 1 m2.
Z chemickej ochrany je možné aktuálne uplatniť u zemiakov chemický prípravok Force Evo (Sygenta). Ide o granulovaný insekticíd s účinnou látkou teflutrín, ktorá poskytuje dlhotrvajúcu ochranu plodín vrátane zemiakov a kukurice. Tento produkt je registrovaný na Slovensku do júna 2027 a aplikácia sa odporúča priamo do pôdy pri sadbe alebo sejbe, čím pôsobí proti larvám drôtovcov a ďalším pôdnym škodcom.
Priame chemické zásahy sa nepoužívajú. Zmeníme pestovanú kultúru za takú, ktorú škodca nenapáda, napríklad strukoviny, proso, ľan, horčicu.
V skleníkoch ich ničíme dezinfekciou pôdy preparovaním.
Ochrana úrody počas sezóny
Zber mrkvy a repy: Nenechávajte prezreté korene v pôde - priťahujú škodcu.
Sadenie zemiakov: Sadbové hľuzy ukladajte o niečo hlbšie a do riadne prekyprenej pôdy; pomáha primiešanie piesku/perlitu.
Ochrana pred vŕtavkou mrkvovou: Dôležité je striedanie kultúr a pestovanie na plnom slnku. Po napadnutí zeleninu pestujeme na rovnakom mieste až za 5 rokov. Dôsledne ničíme okolitú burinu. Napadnuté rastliny ihneď odstránime a zničíme. Odchyt múch robíme pomocou žltých lepových tabuliek.
Ochrana pred kvetárkou cibuľovou: Napadnuté rastliny ihneď zlikvidujeme. Po zbere treba urobiť hlbokú orbu, aby sa zabránilo vylietavaniu múch z kukly. Vhodné je aj morenie semien pred výsevom, ale len pri cibuli nasucho, nie nazeleno. Dôležité je striedanie kultúr. Účinné je pokrytie výsevu alebo výsadby netkanou textíliou, ktorú ponecháme na poraste pomerne dlho, lebo aj kvetárka dlho lieta a kladie vajíčka. Môžeme tiež použiť dezinfekciu pôdy parou.
