Alfa Bio: Príbeh úspechu slovenského tofu

História firmy Alfa Bio je úzko spojená s rodinou Jána Luntera. Keď jeho mama vážne ochorela a manželka mala problémy so žlčníkom, začal hľadať spôsoby, ako im pomôcť. Začal sa zaujímať o zdravú výživu a objavil recept na výrobu tofu. Tento produkt, ktorý postupne nahradil mäso v ich jedálničku, vyrábal doma v hrnci asi desať rokov.

Po páde komunizmu sa Ján Lunter krátko venoval softvéru, no neskôr sa vrátil k výrobe tofu, tentokrát profesionálne. Pri rozbehu mu pomáhala celá rodina, vrátane brata Petra Luntera, ktorý zavádzal nové technológie na spracovanie sóje. A rodinnou firmou zostala banskobystrická Alfa Bio aj po štvrťstoročí svojej existencie.

Majiteľom je Ján Lunter s manželkou, a riaditeľom je ich syn Juraj. Neskôr prijali pracovnú ponuku od otca aj ďalší dvaja synovia, Jakub a Ondrej. Rodičia a synovia tvoria základný pilier spoločnosti, ktorá dnes zamestnáva viac ako 200 ľudí. S mnohými zamestnancami si Lunterovci vybudovali blízke vzťahy, takmer rodinné.

Kľúč k úspechu: Inovácie a ľudia

„Uvedomujeme si, že zamestnanci sú jedným z našich najdôležitejších aktív. Naším cieľom je, aby sa každý z nich stal ambasádorom spoločnosti Alfa Bio a šíril pozitívny imidž zamestnávateľa,“ hovorí Ján Lunter, ktorý bol v minulom roku zvolený za banskobystrického župana. Súčasťou vízie firmy je byť najatraktívnejším zamestnávateľom v regióne.

„Nájsť a udržať si kvalifikovaných zamestnancov nie je jednoduché. Spolupracujeme so strednými školami, zameriavame sa na vzdelávanie zamestnancov, motivačné ohodnotenie v závislosti od výsledkov práce a budovanie spätosti zamestnancov s firmou,“ dodáva Ján.

Inovácie sú neoddeliteľnou súčasťou biznisu a jednou z firemných hodnôt. Spoločnosť prináša inovácie, nápady a zlepšenia a neustále sa učí. V minulom roku postavili nové silo na skladovanie sóje s objemom tisíc ton, vybudovali novú výrobnú linku a upravili layout výroby s cieľom zvýšiť kapacitu produkcie a zlepšiť jej flexibilitu i efektivitu.

Investujú do modernizácie výroby, hľadajú nové procesy a postupy produkcie, overujú dosiahnuté výsledky. Keďže v stredoeurópskom regióne nie je tradícia výroby tofu, spolu s dodávateľmi technológií sa spolupodieľajú na vývoji samotných výrobných liniek.

V produktových inováciách sa zameriavajú na nové príchute tofu a nátierok, a prichádzajú aj s novými výrobkami do nových kategórií. Príkladom je zakysaný sójový nápoj, prvý fermentovaný sójový nápoj na trhu. Nedávno priniesli aj inováciu obalov tofu, ktoré sa jednoduchšie otvárajú.

Minulý rok uviedli na trh dve nové príchute nátierok: tradičnú arabskú nátierku z cíceru a tahini sezamovej pasty pod názvom Tahini Hummus a Paštétovú, určenú pre milovníkov paštét. Okrem toho uviedli novú príchuť tofu s medvedím cesnakom. Všetky tieto novinky mali veľmi dobrý ohlas a zaradili sa medzi najobľúbenejšie produkty.

Cesta na trh a expanzia

Spoločnosť buduje vzťahy so zákazníkmi aj prostredníctvom reštauračného biznisu. „Lunter Kuchyňa je pre nás nielen jedným z pilierov nášho biznisu, ale aj nástrojom budovania značky a šírenia osvety, ako chutne a ľahko variť. V prevádzke v Banskej Bystrici vydáme 500 až 600 jedál denne,“ pripomína Ján Lunter, ktorý získal ocenenie Za podnikateľské srdce.

Medzi návštevníkmi reštaurácie sú mladí ľudia, ktorí dbajú o svoje zdravie a prírodu, aktívni športovci, pracovníci so sedavým zamestnaním či seniori. Ako variť tofu O obľube Lunter Kuchyne svedčia žiadosti o otvorenie prevádzok v rôznych mestách na Slovensku. Spoločnosť pracuje na koncepte rozšírenia siete reštaurácií.

Cieľom firmy Alfa Bio je stať sa lídrom v kategórii potravín na báze rastlinných bielkovín v regióne Vyšehradskej štvorky. „Naším cieľom do budúcnosti je posilniť vedúcu pozíciu na Slovensku, obhájiť prvé miesto v Česku a pokračovať v budovaní značky Lunter aj distribúcii našich produktov v Poľsku a Maďarsku. Všetky naše interné aj externé projekty a aktivity smerujú k naplneniu tohto cieľa,“ zdôrazňuje majiteľ spoločnosti.

Expanzia je nevyhnutná, pretože na trhy prichádzajú noví konkurenti. „My sa chceme presadiť na nových trhoch, kde je silná konkurencia. Preto je nevyhnutné venovať úsilie zvyšovaniu konkurencieschopnosti našich produktov, ponúkať najvyššiu kvalitu, zlepšovať efektivitu procesov a prichádzať s novými inovatívnymi výrobkami.“

Okrem krajín V4 dodáva Alfa Bio produkty aj do siete slovenských potravín v Írsku, do Rumunska a Slovinska. „V najbližšom období začneme s distribúciou privátnej značky aj do Chorvátska a Bulharska,“ dopĺňa Ján Lunter. Zahraniční klienti majú podobné chute ako Slováci. Najobľúbenejšie je biele tofu, nasledované údeným a lahôdkovým. Medzi nátierkami vedú Francúzska, Mexická a Škvarková.

Tofu a sójové produkty na Slovensku

Poznáte tofu? Mali by ste. Najväčší výrobca na Slovensku vlani predal 4 milióny a 30 tisíc tabličiek tofu. Boli sme sa pozrieť, ako sa vyrábajú. Tofu sa vyrába zo sójových bôbov, zrážaním sójového mlieka pomocou solí, enzýmov a kyselín. Obsahuje málo kalórií, žiaden cholesterol a je bohatým zdrojom železa a proteínu.

Aj keď počet vegetariánov u nás nerastie tak rýchlo ako napríklad vo Veľkej Británii, kde sa za vegetariána považuje každý ôsmy dospelý, tofu sa zrejme dostáva do povedomia aj na Slovensku. Svedčia o tom predajné čísla spoločnosti Alfa Bio, ktorá je najväčším výrobcom tofu na Slovensku. Za vlaňajší rok predali 726 ton tofu, čo predstavuje 4 milióny a 30 tisíc tabličiek tofu. Ak by sme to chceli prerátať na obyvateľov, jedna tablička tofu by vyšla takmer na každého obyvateľa Slovenska.

Denne by naše telo malo prijať desiatky gramov bielkovín. U žien je to okolo 46 g a u mužov 56 g. Záleží na nás, akým bielkovinám dáme prednosť. Svetová zdravotnícka organizácia však odporúča znížiť príjem mäsa a živočíšnych produktov, pretože prispievajú k zvyšovaniu rizika obezity, a to aj u detí.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa príjem živočíšnych bielkovín na Slovensku pohybuje okolo 59 gramov denne, pričom 45 gramov bielkovín denne získavame z iných ako živočíšnych zdrojov. Ak by sme sa pozreli na Čínu, ktorá je považovaná za jedného z najväčších konzumentov tofu a ostatných výrobkov zo sóje, tu príjem živočíšnych bielkovín predstavuje 34 gramov denne, pričom až 55 gramov denne získavajú bielkoviny z iného ako živočíšneho zdroja.

Významné zdroje bielkovín:

• Živočíšne: mäso (hovädzie filé 21 g), ryby (pstruh 24 g), mliečne produkty (mlieko - 3g, jogurt - 3g, srvátka), vajcia (13 g v celom vajci)
• Rastlinné: quinoa, pohánka, konopné a chia semená, sójové produkty (sójové mlieko 3g, sójový jogurt 4 g, tofu 16 g), obilniny (ryža 7 g, pohánka 9 g, ovsené vločky 13 g), orechy a semená (arašidy 25 g, lieskové orieška 12 g, konopné semená 37 g), zelenina (špenát 3g)

(množstvo bielkovín je uvedené v gramoch na 100 gramov výrobku)

Spoločnosť Alfa Sorti a Goody-Foody

Spoločnosť Alfa Sorti, slovenský monopol na sójové texturáty, začala doslova na zelenej lúke. V 90. rokoch bolo ich sójové mäso hitom, získalo si vegetariánov, študentov a tých, ktorí si nemohli dovoliť skutočné mäso. Teraz firma priniesla na trh mrazené a chladené ochutené sójové texturáty, ktoré nazvali Goody-Foody.

Stanislav Vollmann spomína, že v roku 1992 sa traja spoločníci rozhodli podnikať. Založili firmu a mali vegetariánsky obchod vo Zvolene a v Banskej Bystrici. Hľadali niečo ľahké, chutné a cenovo dostupné, a rozhodli sa dovážať sójové texturáty z USA. Po niekoľkých rokoch ich začali vyrábať sami.

Sójový texturát sa vyrába mechanicko-fyzikálnym procesom, kde sa pri vysokej teplote a tlaku vyextrahovaná sójová múka spojí s vodou a vytvorí štruktúru. Je to podobné výrobe raňajkových cereálií.

Vzniklo bezmäsité mäso, produkt, ktorý je chuťovo a vzhľadovo identický s kuracím a hovädzím mäsom. Vyrába sa z pšeničného extraktu a sóje, obsahuje vlákninu a prírodné ochucovadlá. Toto jedlo sa dostáva do slovenských a českých reštaurácií.

Produkt má výživové hodnoty na úrovni chudého kuracieho mäsa a je vhodný pre športovcov a ľudí, ktorí si dávajú pozor na líniu. Jedna známa si pomocou tohto "mäsa" vytvorila diétu a schudla sedem kíl za dva mesiace.

Sójové produkty vyrábajú v prenajatých priestoroch, kde vybudovali novú modernú výrobňu. Balia aj suchý tovar - oriešky a hrozienka. Spoločnosť má okolo štyridsať pracovníkov a svojimi produktmi zásobuje okrem Slovenska šesť štátov: Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Nemecko a Švajčiarsko.

Privátna značka verzus vlastná značka

Značkové produkty Alfa Bio tvoria zhruba štvrtinu aktuálneho celkového obratu. Z regionálneho hľadiska je tento podiel vyšší - na Slovensku je to viac než 70 percent a v celom regióne strednej a východnej Európy vyše 40 percent. Zo strategického hľadiska je dôležité budovať vlastný brand. Prostredníctvom neho vedia lepšie pristupovať k zákazníkom, komunikovať dôležité témy a pozitívne vplývať na kategóriu tofu.

Ak chcú budovať kategóriu tofu, budujú ju aj na fronte privátnych značiek. S partnermi prinášajú inovácie aj na pulty veľkých reťazcov naprieč celou Európou. Dostávajú sa tak k čoraz väčšiemu počtu spotrebiteľov, čo zvyšuje potenciál aj z hľadiska vlastných značiek.

K značke pristupujú tak, že si ponechávajú prevratnejšie inovácie, ako napríklad výrazné zmeny v zložení alebo tofu z iných surovín než sója. Ak kontrolujú kvalitu privátnej značky a ľudí aj pomocou nej naučia jesť viac tofu, tak je to v konečnom dôsledku pozitívne.

Celkovo exportujú vyše 80 percent produkcie. V prípade vlastného brandu tvorí export okolo 40 percent vyrobeného objemu, v prípade privátnych značiek prevyšuje jeho podiel 90 percent.

Výzvy a podpora slovenských potravín

Podľa Igora Čajka existuje riziko, že na Slovensku sa bude predávať viac lacnejších potravín z Ukrajiny, čo zvýši tlak obchodníkov na nižšie nákupné ceny. Záleží to od toho, ako dobre dokážu regulovať prísun týchto potravín na trh, pričom najdôležitejšie je, aby bola regulácia špecifikovaná.

Na Slovensku aktuálne platí zákaz dovozu sójových bôbov z Ukrajiny, čo negatívne ovplyvňuje produkciu. Používajú totiž kvalitnú certifikovanú sóju, ktorej je v EÚ obmedzené množstvo. Plošné riešenia sú jednoduché, no spravidla neefektívne.

Lidl podporuje príbehy rodín a firiem, pre ktorých kvalita a poctivá práca znamenajú základ podnikania. Spolupráca Lidla so slovenskými dodávateľmi je založená na dôvere, zodpovednosti a kvalite. Výsledkom je rozvoj slovenského potravinárstva a úspech našich výrobkov v zahraničí.

„Naším cieľom je naďalej rozširovať spoluprácu so slovenskými dodávateľmi a máme úprimnú radosť, že vzájomnú spoluprácu každým rokom prehlbujeme. O to viac nás teší, že domáce výrobky si obľúbili aj zákazníci v zahraničí. Je to dôkazom toho, že kvalitné slovenské produkty majú vo svete svoje pevné miesto,“ uviedla Justyna Siekanko, konateľka Lidla za rezort nákupu.

Reťazec spolupracuje s takmer 300 domácimi producentmi, s ktorými dlhodobo buduje silné a korektné vzťahy. Vďaka férovej spolupráci môžu potravinári rozširovať a skvalitňovať výrobu, inovovať prevádzky a výrobné postupy. Spolupráca s lokálnymi dodávateľmi podporuje aj rozvoj regiónov a chráni tradičné výrobné postupy.

Za minulý obchodný rok (marec 2024 - február 2025) Lidl zaplatil domácim dodávateľom viac ako 610 miliónov eur v nákupných cenách za tovar, ktorý zákazníci nakupovali v jeho predajniach na Slovensku.

Vďaka vzájomnej spolupráci si na kvalitných produktoch zo Slovenska pochutnávajú aj zákazníci v zahraničí. V uplynulom obchodnom roku vyviezlo svoj tovar vyše 80 domácich výrobcov, a to do 28 krajín, v ktorých Lidl pôsobí. Hodnota exportu dosiahla rekordnú sumu až vyše 114 miliónov eur.

Medzi najväčších vývozcov do zahraničia prostredníctvom Lidla patrí napríklad spoločnosť Mecom Group, ktorej poctivé mäsové výrobky si mohli zákazníci vychutnať v 12 krajinách po celej Európe. Príkladom úspešného exportéra je aj spoločnosť Tatranská mliekareň.

„Spolupráca so spoločnosťou Lidl predstavuje pre Tatranskú mliekareň jeden z dôležitých pilierov v oblasti exportu. Vďaka tomuto partnerstvu sa naše produkty dostávajú nielen na slovenský trh, ale aj do viacerých krajín Európy, vrátane Nemecka, Poľska, Maďarska, Českej republiky, Srbska, Fínska a ďalších,“ povedal Ján Husák, obchodný riaditeľ a člen predstavenstva Tatranskej mliekarne.

Veľkému úspechu v zahraničí sa tešia najmä ich syry. Tatranský rival si obľúbili napríklad v Bulharsku, Rumunsku či Fínsku, encián nájdete na pultoch reťazca v Česku či už spomínaný camembert putuje okrem Česka aj do Litvy a Nemecka.

Producent mliečnych výrobkov oceňuje aj samotnú spoluprácu s reťazcom: „Na spoločnosti Lidl si vysoko vážime korektný prístup a spoľahlivosť. Sme radi, že aj prostredníctvom tejto spolupráce môžeme rozširovať portfólio našich odberateľov a prinášať kvalitné slovenské výrobky zákazníkom v zahraničí,“ uzavrel Ján Husák.

Výzvy pre farmárov a spotrebiteľov

Marián Glovaťák, predseda Združenia mladých farmárov Slovenska (ASYF), hovorí o výzvach, ktorým čelia farmári pri predaji produkcie v obchodných reťazcoch. Najväčšie výzvy majú menší farmári, ktorí majú problém zabezpečiť potrebný objem produkcie, preto je dôležité spájať sa do dodávateľských združení.

Konkurenčný tlak lacných zahraničných potravín by sme mali brať ako zrkadlo. Ak je v inej krajine EÚ možné vyrobiť produkt za výhodnejšiu cenu pri dodržiavaní rovnakých pravidiel, otázka je, prečo sa to nedá u nás.

Slovenské výrobky majú výhodu v tom, že sú blízko. Keby sa nám podarilo upraviť trhové prostredie tak, aby slovenskí výrobcovia dokázali zefektívniť svoju výrobu, mali by sme cenovo výhodnejšie slovenské výrobky už len preto, lebo by sme odrátali cenu dopravy.

tags: #ziadosti #slovenskeho #tofu