Národná rada Slovenskej republiky prijala novelu zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá prináša nové povinnosti pre zariadenia spoločného stravovania. Cieľom tejto legislatívy je zvýšiť informovanosť spotrebiteľa o pôvode mäsa, ktoré konzumuje. Táto novela, prijatá 12. septembra 2019, sa týka označovania pôvodu mäsa v hotových pokrmoch a jedlách.
Podľa prieskumu rezortu je pre takmer 60 % ľudí dôležité, aby bolo mäso slovenského pôvodu. Spotrebitelia sa čoraz viac zaujímajú o pôvod potravín. Dôvodom sú najmä zahraničné potravinové škandály ako napríklad dovoz pokazenej brazílskej kuraciny, holandských vajec s obsahom fipronilu alebo import poľskej hovädziny z chorých kráv. Kým v obchodoch je krajina pôvodu bežne napísaná na obale, v reštauráciách túto informáciu dosiaľ nebolo možné dohľadať. Tým, že údaj o pôvode mäsa v stravovacích zariadeniach bude povinný, vychádzame v ústrety požiadavke spotrebiteľov. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná uviedla, že cieľom týchto opatrení je tiež zvýšiť podiel slovenského mäsa v reštauráciách. Dôvodom, prečo agrorezort podporuje lokálne potraviny je ten, že slovenské mäso máme pod kontrolou od farmy až po obchody, resp. reštaurácie. To sa ale nedá povedať o mäse, ktoré k nám cestuje tisíce kilometrov napríklad z Južnej Ameriky. Tam nevieme s určitosťou povedať, v akých podmienkach sú zvieratá chované ani ako bolo mäso skladované a spracované. A v neposlednom rade, kúpou lokálnych potravín šetríme životné prostredie, pretože nemusíme potraviny prevážať cez polovicu Zemegule. Som presvedčená o tom, že ľudia majú právo byť informovaní odkiaľ mäso pochádza.
Povinnosti zariadení spoločného stravovania
Zariadenie spoločného stravovania je pri hotovom pokrme alebo jedle z mäsa povinné zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa. Údaj o krajine pôvodu mäsa podľa prvej vety je zariadenie spoločného stravovania povinné získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v rovnakom rozsahu tento údaj poskytnúť spotrebiteľovi.
Zákon nerozlišuje medzi jednotlivými zariadeniami spoločného stravovania, čo znamená, že povinnosť sa vzťahuje na všetky zariadenia bez rozdielu. Medzi povinnosti patrí zabezpečiť pre spotrebiteľa údaj o krajine pôvodu mäsa a získať informáciu o pôvode mäsa od dodávateľa.
Povinnosť sa vzťahuje na bravčové mäso, hovädzie mäso, mäso z oviec, kôz a hydiny. Táto povinnosť nevzniká pri polotovaroch. Legislatívne čistejšia formulácia pri vylúčení povinnosti pri polotovaroch by určite bola „pri jedlách alebo pokrmoch pripravených z polotovarov“.
Zariadeniu spoločného stravovania sa návrhom zákona ukladá povinnosť zabezpečiť údaj o pôvode mäsa od dodávateľa z toho dôvodu, aby zariadenie mohlo poskytnúť tento údaj spotrebiteľovi. Uvedenej povinnosti prirodzene korešponduje povinnosť dodávateľa zariadeniu spoločného stravovania tieto údaje poskytnúť.
Forma a spôsob poskytovania informácií
Zákon stanovuje určité parametre formy a spôsobu poskytovania informácií. Overiteľnosť zabezpečuje písomná forma, ktorú zákon ako záväzný parameter aj priamo uvádza. Informácia musí byť napr. priraditeľná. Ako príklad si uvedieme situáciu, pri ktorej zariadenie spoločného stravovania z určitého dôvodu (napr. nedostatok priestoru) nemôže/nechce uviesť predmetnú informáciu pri každom konkrétnom jedle v ponuke jedál.
Poslanci Eva Antošová (SNS) a Peter Antal (Most-Híd) predložili pozmeňujúci návrh k zákonu o potravinách, ktorý zlepší informovanosť stravníkov v reštauráciách. Podľa poslankyne Evy Antošovej sa preukazovanie krajiny pôvodu mäsa v stravovacích zariadeniach bude týkať surového bravčového a hovädzieho mäsa, mäsa z oviec, kôz a hydiny, ale nie polotovarov. V súvislosti s viditeľnou a písomnou formou preukazovania pôvodu mäsa uviedla, že nemusí byť len v jedálnom lístku, ale môže byť aj formou nápisu na tabuli, prípadne na tabuli v elektronickej forme.
Dodávatelia a pôvod mäsa
Zariadeniu spoločného stravovania sa návrhom zákona ukladá povinnosť zabezpečiť údaj o pôvode mäsa od dodávateľa z toho dôvodu, aby zariadenie mohlo poskytnúť tento údaj spotrebiteľovi. Uvedenej povinnosti prirodzene korešponduje povinnosť dodávateľa zariadeniu spoločného stravovania tieto údaje poskytnúť. Pri nich nájdeme legálnu definíciu v § 7 ods. 5 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 981/1996-100 z 20. mája 1996.
Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1169/2011.
Minister pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR Richard Takáč otvoril tému označovania pôvodu potravín, najmä hydiny. Počas návštevy v spoločnosti Hyza v Topoľčanoch skonštatoval, že chce iniciovať legislatívne zmeny týkajúce sa výraznejšieho a zrozumiteľnejšieho označovania pôvodu výrobku na obale. Jeho zámer však naráža na postoj Európskej komisie, ktorá má podľa slov Takáča k problému iný postoj. Podľa slov ministra sú v súčasnosti informácie pre spotrebiteľov často nedostatočne viditeľné. „Zo zákona, z hľadiska európskej legislatívy, je povinnosť zverejniť, kde bolo napríklad kurča chované, porazené a spracované. Veľakrát to však nachádzame na zadnej strane, ktorú nikto nečíta, maličkými písmenkami. Tieto informácie by mali byť na prednej strane a dostatočne čitateľné. Spotrebiteľ má právo vedieť, odkiaľ výrobok pochádza. Minister zároveň upozornil aj na problém tzv. prebaľovania mäsa zo zahraničia. To síce je označené v súlade s legislatívou, no môže spotrebiteľa zavádzať. „Tento problém tu je roky. Mäso príde z iných krajín, zabalí sa do slovenského obalu s logom slovenskej firmy. Niekde vzadu aj má napísané maličkými písmenami, odkiaľ to pochádza, no spotrebiteľ si to neprečíta, lebo on to neštuduje tými maličkými písmenami na druhej strane. Firma, ktorá to niekde nakúpi a na Slovensku prebalí, v zásade dodržuje literu zákona, no je to klamanie spotrebiteľa,“ domnieva sa Takáč.
Vykonávací predpis a sankcie
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako gestor na označovanie potravín a v súvislosti so zákonom o potravinách musí prijať vykonávací predpis (vyhlášku), ktorý bude obsahovať podrobnosti o označovaní pôvodu mäsa pre zariadenie spoločného stravovania. Samotné ustanovenie síce ukladá určitú povinnosť, ale jej obsah bez vykonávacieho predpisu nie je úplný a pre subjekty, ktoré majú túto povinnosť dodržiavať, nebude bez prijatia vyhlášky aplikovateľný.
Porušenie povinnosti označiť hotové pokrmy a jedlá obsahujúce mäso údajom o krajine pôvodu mäsa sa považuje za správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. im pokuta až do 100-tisíc eur. Kontrolovať túto povinnosť budú jednotlivé Úrady verejného zdravotníctva, ktoré budú môcť vyrubiť pokutu v rozmedzí od 100 eur do 100.000 eur. „Najvyššie pokuty dostanú chronickí porušovatelia,“ doplnila poslankyňa Eva Antošová.
Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) považuje zavedenie novej povinnosti, akou je označovanie krajiny pôvodu mäsa v prípade pokrmov a hotových jedál pre zariadenia verejného stravovanie, za zbytočnú a neopodstatnenú. Generálny manažér AHRS Marek Harbuľák uviedol, že absencia informácií zo strany ministerstva o spôsobe zverejnenia tohto opatrenia stavia prevádzkovateľov zariadení spoločného stravovania do polohy nedobrovoľných porušovateľov zákona. Nová povinnosť je účinná o deväť dní a to znamená, že je veľmi málo času na prípravu. Ako ďalej doplnil, povinnosť uvádzať krajinu pôvodu mäsa v zariadeniach spoločného stravovania sa pritom neuplatňuje v žiadnej z krajín EÚ. V prípade Slovenska je to znovu nad rámec bežnej praxe v európskych krajinách.
Pochopenie etikiet na mäse
Reakcie a dôsledky
Potravinárska komora Slovenska reaguje na zverejnenie nepravdivých informácií, ktoré sa šíria prostredníctvom sociálnych sietí. Podľa týchto informácií sa spotrebitelia od roku 2020 nedozvedia o pôvode potravín, pričom sa odvolávajú na nariadenie č. Označenie krajiny pôvodu potravín zostáva aj naďalej povinné pri označení medu, hovädzieho, mäsa zo svíň, oviec, kôz a hydiny, čerstvého ovocia a zeleniny a olivového oleja.
Dôsledky budú vo forme administratívnej záťaže. Prevádzkovateľ bude musieť požadované údaje zaznamenávať a uchovávať. V zariadeniach rýchleho občerstvenia sa údaje môžu meniť na dennej báze. Pre správne fungovanie stránky povoľte Javascript vo Vašom prehliadači.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč v súvislosti so spoločnosťou HYZA zdôraznil potrebu ďalšej podpory domácich spracovateľov aj lepšieho označovania pôvodu potravín. „Chceme dosiahnuť, aby tieto informácie boli výraznejšie a zrozumiteľnejšie priamo na obale,“ povedal.
tags: #zverejnovanie #povodu #masa