Dezinfekcia násadových vajec: Kľúč k úspešnému liahnutiu

Chystáte sa na umelé liahnutie hydiny a nie ste si istí, ktoré vajcia sú pre liahnutie najvhodnejšie? Násadové vajcia predstavujú kľúčový prvok pre proces liahnutia kurčiat, prepelíc, husí, kačíc, bažantov a v podstate všetkého druhu hydiny. Aby z nich mohol vzísť nový život, je nevyhnutné, aby boli vajíčka oplodnené. Násadové vajcia sú prvým krokom k úspešnému liahnutiu. Aby sa z nich mohlo vyliahnuť mláďa, musia byť samozrejme oplodnené.

Násadové vajcia vyprodukované v rozmnožovacom chove predstavujú pre chovateľa potenciálnu možnosť pre vyliahnutie ďalšej generácie a tým prejav úžitkových parametrov daných šľachtiteľským programom. Pri nedodržaní základných hygienických podmienok rozmnožovania hydiny môže každé jedno infikované vajce predstavovať nebezpečenstvo prenosu nákaz. Zodpovedný a dôsledný chovateľ považuje za samozrejmé, že prvá dezinfekcia násadových vajec sa uskutoční bezprostredne po znesení pred ochladením vajca a pred vznikom vzduchovej bubliny.

Výber vhodných násadových vajec

Pri výbere násadových vajec je kľúčová ich kvalita. Bez deformácií - Škrupina musí byť hladká, bez prasklín, rýh, škvŕn alebo výrastkov. Čistá, ale nie umytá - Ak je škrupina špinavá, očistite ju suchou hubkou alebo handričkou. Nikdy vajcia neumývajte vodou, pretože by ste mohli poškodiť ochrannú vrstvu škrupiny. Zodpovedajúce veľkosti - Vajcia by mali byť primerané veľkosti pre daný druh hydiny. Príliš veľké alebo príliš malé vajcia môžu mať nižšiu liahnivosť. S pevnou škrupinou - Škrupina musí byť dostatočne pevná, aby chránila zárodok vo vnútri. Najvhodnejšie vajcia na liahnutie nepresahujú hmotnosť 65g, príliš malé však nie sú vhodné. Vzhľad a stav vajec je rovnako dôležitý. Vajcia by mali byť na pohľad „pekné", hladké a bez akýchkoľvek defektov (praskliny, nerovný či zvlnený povrch). Tvar vajec by mal byť prirodzený s rozoznateľným ostrým aj tupým koncom. Vybrané vajcia musia mať samozrejme len jeden žĺtok.

Výber násadových vajec

Správne skladovanie násadových vajec

Po výbere kvalitných vajec je dôležité zaistiť ich správne skladovanie. Zlé podmienky skladovania môžu znížiť liahnivosť. Vajcia zbierajte čo najskôr od ich znesenia, pokojne 3x denne, aby zbytočne nedochádzalo k ich znehodnoteniu. Na skladovanie násadových vajec využívame kartónové alebo plastové zásobníky. Skúsení chovatelia uprednostňujú plastové zásobníky, nakoľko kartón absorbuje vlhkosť a môže na ňom vznikať pleseň, čo môže ohrožiť kvalitu násadových vajec. Zozbierané vajcia ukladáme do zásobníkov v jednej vrstve, ostrým koncom smerom nadol. Poloha pri skladovaní - Vajcia ukladajte špicatou stranou dole. Táto poloha zaisťuje, že vzduchová bublina zostane hore, čo je dôležité pre správny vývoj zárodku. Násadové vajcia neumývame, ani neutierame, na škrupine je ochranná vrstva, ktorej narušenie by mohlo spôsobiť infekciu oplodneného embrya. Teplota a vlhkosť - Ideálna teplota na skladovanie násadových vajec je 15 °C. Vyhnite sa extrémnym teplotám, ako je chladnička alebo príliš teplá miestnosť. Optimálna vlhkosť sa pohybuje v rozmedzí 75 - 80%, teplota 8 - 16°C. V prípade poklesu teploty pod 5°C embryá v násadových vajciach umierajú. Pravidelné otáčanie vajec - Aby sa zárodok neprilepil ku škrupine, treba vajcia otáčať 2x denne. Jednoduchým spôsobom je podložiť plato vajec z jednej strany, čím sa vajcia automaticky naklonia. Maximálna doba skladovania - Vajcia určené na liahnutie skladujte maximálne 10 dní. Staršie vajcia môžu byť príčinou poklesu liahnivosti. V optimálnych podmienkach môžeme skladovať vajcia pred umiestnením do liahne až 6 dní bez rizika zníženia úspešnosti, no čím dlhšie vajcia skladujeme, tým klesá percento pravdepodobnosti úspešného liahnutia. V prípade, že skladujeme vajcia v rámci prvých 6 dní, úspešnosť liahnutia vychádza až na 90%. Každým dňom navyše klesá pravdepodobnosť úspešného liahnutia, pričom pri 15 dňoch sa uvádza už len okolo 70% a od 16.

Skladovanie násadových vajec

Dezinfekcia násadových vajec

Dezinfekcia násadových vajec pred ich inkubáciou obmedzuje možnosť rozšírenia infekcií počas liahnutia. Najbežnejší spôsob dosiaľ predstavuje použitie formaldehydu. Z praktických dôvodov sa dezinfekcia násadových vajec robí suchou cestou, najčastejšie formaldehydom. Tento spôsob je osvedčený a vhodný ako pre prvú dezinfekciu po znesení, tak aj pre predliahňovú dezinfekciu v liahárenskej prevádzke. Pri aplikácií formaldehydu v akejkoľvek forme je však požadovaná minimálna teplota prostredia 15 °C a relatívna vlhkosť vzduchu nad 85 %. Najmä dodržanie relatívnej vlhkosti vzduchu často nebýva zabezpečené, čím dochádza k zníženiu účinnosti dezinfekcie. Formaldehyd - metanál - aldehyd kyseliny mravčej - HCHO- má široké spektrum účinnosti. Výrazne pôsobí najmä na vegetatívne formy mikroorganizmov. Narúša ich životnú činnosť tým, že sa viaže na aminokyseliny bielkovín a peptidy. Vo vyšších koncentráciách pôsobí aj na spóry, vírusy a plesne. Tento širokospektrálny účinok nepôsobí iba na mikroorganizmy, ale aj na vyššie organizmy, tj. na ľudí. Pôsobí silno dráždivo a spôsobuje nezvratné zmeny kooguláciou bielkovín. Najvyššia prípustná koncentrácia formaldehydu vo vzduchu je 0,5 mg.m-3, pričom zdôvodňujú jeho mutagénne a karcinogénne účinky. Je tiež silným alergénom. Na druhej strane karcinogénne zložky formaldehydu boli dokázané iba laboratórne a zatiaľ nie epidemiologicky. Zvýrazňujú však jeho genotoxicitu ako najzávažnejšiu toxickú vlastnosť.

Kočišová a Para (1990) overovali pôsobenie iných postupov dezinfekcie povrchu násadových vajec, pričom sa zamerali najmä na účinok dezinfekcie na plesňovú kontamináciu vajec. Pri ošetrení násadových vajec formaldehydom bola zistená účinnosť dezinfekcie na plesňovú kontamináciu 87,2 %, pri pôsobení Persterilu 91,1 %. Zaujímavé výsledky dosiahli pri pôsobení ultrafialového žiarenia pri dobe pôsobenia 1 min. - 1 hod. - 2 hod. - 3 hod. - 4 hod. - 5 hod. - 6 hod. - 7 hod. - 24 hod. Účinnosť dezinfekcie sa výrazne zvyšovala do doby pôsobenia žiarenia 5 až 6 hodín (95,5 až 95,6 %).

Z dosiahnutých výsledkov laboratórneho sledovania vyplynuli možnosti využitia aj iných metód dezinfekcie násadových vajec. Pri pokusných skupinách pred liahnutím bolo ošetrené násadové vajcia ozonizátorom Dezoster FT-Mini. Pri týchto stupňoch bolo dosiahnuté koncentrácie ozónu v priestore určenom na dezinfekciu násadových vajec približne 0,45 ppm. V obidvoch overovacích pokusoch bolo použitých 560 násadových vajec, ktoré boli rozdelené do 5 skupín po 112 vajec (1 kontrolná a 4 pokusné). Liahnutie kurčiat sa uskutočnilo v inkubátore Bios-Midi. Pri opakovanom pokuse s liahnutím kurčiat hnedoškrupinového hybrida Isa-brown bolo opäť zistené lepšie výsledky liahnutia z oplodnených vajec pri ošetrení násadových vajec ozónom pred liahnutím. Opäť bol zaznamenaný vyšší podiel kurčiat, ktoré boli vyliahnuté v určenom termíne inkubačnej doby. Rovnako ako pri liahnutí bieloškrupinového hybrida kurčiat, vyšší podiel kurčiat vyliahnutých v 21. deň.

Dezinfekcia násadových vajec pred liahnutím mláďat hydiny patrí medzi tie časti technologického postupu liahnutia, ktoré nie je možné z výrobného procesu vynechať. V súvislosti s uvedenými údajmi autorov Matrku a Ruseka (1994), ale aj iných tu neuvedených autorov, ktorí oprávnene poukazujú na škodlivé účinky formaldehydu, hlavne pre ošetrujúci personál v liahárenských prevádzkach, môže byť na základe získaných výsledkov metóda dezinfekcie ozónom považovaná za jednu z alternatív ošetrenia násadových vajec. Okrem priameho použitia ozónu na dezinfekciu násadových vajec je možné takto dezinfikovať aj ostatné zariadenia liahne.

Pri dezinfekcii násadových vajec ionizovaným vzduchom pri súčasne zvýšenej koncentrácii ozónu boli zistené pozitívne účinky na liahnivosť. Z našich experimentov pri použití ozonizácie násadových vajec kúr nosivého typu vyplynulo, že pôsobenie ozónu ako dezinfekčného prostriedku po dobu 1, 2, 4 a 8 hodín vplývalo pozitívne na liahnivosť brojlerových kurčiat. Násadové vajcia v počte 250 ks pre experimentálne liahnutie boli použité v deň ich znesenia a pred vložením do liahne dezinfikované formaldehydom podľa Petra (1986) po dobu 30 minút v počte 130 ks - kontrolná skupina a ionizovaným vzduchom pri zvýšenej koncentrácii ozónu 0,45 ppm po dobu 12 hodín v počte 120 ks - pokusná skupina. Vplyvom náhodného výberu násadových vajec pred liahnutím bol pri prvej prehliadke vajec presvietením zistený rozdiel v oplodnenosti vajec medzi hodnotenými skupinami približne 7 %. Aj keď tento rozdiel bol štatisticky nepreukazný následkom vysokej variability v podskupinách, podieľal sa na nepreukaznom rozdiele liahnivosti mláďat z nasadených vajec. Rovnako vysoká variabilita bola pravdepodobne príčinou štatisticky nepreukazného rozdielu podielu odumretých zárodkov z oplodnených vajec do 14. dňa inkubácie. Avšak tendencia nižšieho podielu odumretých zárodkov v prvej polovici inkubácie potvrdila nami zistené výsledky pri liahnutí kurčiat o pozitívnom účinku ozonizácie na životnosť zárodkov. Liahnivosť morčeniec sme sledovali až do 28 dní a 8 hodín, kde sme dosiahli vyrovnané výsledky s mierne pozitívnou tendenciou v prospech ošetrenia násadových vajec formaldehydom. Avšak morčence vyliahnuté po 28. dni sa vyskytovali iba v skupine po ošetrení formaldehydom a väčšinou sme ich pre defekty museli zaradiť do nevhodných pre ďalší chov. Za rozhodujúci konečný efekt hodnotenia je možné považovať podiel zdravých vyliahnutých mláďat, ktorý sme zistili vysokoštatisticky preukazný v prospech ošetrenia násadových vajec ozonizáciou. V súlade s uvedenými autormi Sacco et al. (1989), Kočišová a Para (1990), Sheldon a Brake (1990), ako aj ďalších môžeme konštatovať, že dezinfekcia násadových vajec pred liahnutím formaldehydom nemusí byť považovaná za najspoľahlivejšiu a v prípade jej vyradenia z použitia pre tieto účely môže byť nahradená inými metódami dezinfekcie násadových vajec.

V prípade dezinfekcie násadových vajec ozonizáciou sa zistil nižší podiel odumretých zárodkov do 14 dní (0,95 % oproti 3,23 %), vyrovnaná liahnivosť z oplodnených vajec do 680 hodín inkubácie, vyšší podiel zdravých mláďat (67,78 % oproti 59,07 %) z oplodnených vajec a nižší podiel vyradených mláďat pre rôzne defekty (12,50 % oproti 23,26 %).

Porovnanie metód dezinfekcie vajec

Ďalšie rady pre chovateľov

Hygiena a čistota - Udržujte znáškové hniezda čisté, aby boli vajcia čisté už pri zbere. Vyhnite sa prílišnému kontaktu s vajcami, aby ste ich neznečistili baktériami z rúk. Kontrola nových sliepok - Ak do chovu pridávate nové sliepky, je dobré ich najskôr izolovať a uistiť sa, že nie sú nositeľkami parazitov alebo chorôb, ktoré by mohli ohroziť liahnutie vajec. Pravidelné sledovanie teploty - Kontrolujte teplotu a vlhkosť v skladovacom priestore, aby boli podmienky optimálne.

Pri výbere a starostlivosti o nosnice je potrebné vyselektovať úplne zdravé sliepky, od ktorých budeme vajcia odoberať. Nami vybrané sliepky je najlepšie umiestniť zvlášť do samostatného priestoru. Nosnice sú pohlavne najzrelejšie a najvhodnejšie na znášku násadových vajec vo veku 7 mesiacov až 2 roky. Takto vybraným sliepkam dávame dostatočne výživné a kvalitné krmivo, aby boli v čo najlepšej kondícii. Aj kondícia zvieraťa totiž dokáže ovplyvniť oplodnenosť vajec a ich následné úspešné liahnutie. Jedným z najlepších doplnkov je prípravok do vody Benefeed Karnivit D pre hydinu, ktorý sa podáva vo vode. Karnivit má viacero pozitívnych účinkov. Kohútom zvyšuje kvalitu a množstvo spermií, sliepkam zase zvyšuje oplodnenosť vajec. Kuriatka vyliahnuté od sliepok, ktoré prípravok užívali, mávajú vyššiu životaschopnosť, vitalitu aj imunitu.

Zdravie nosníc a kvalita vajec

Vajíčka v roztoku manganistanu draselného NEUMÝVAJTE , iba ich namočte. Kutikula: Ide o tenkú, priehľadnú vrstvu organického materiálu, ktorá pokrýva povrch škrupiny. Umývanie vajec narúša prirodzenú ochrannú vrstvu kutikuly, čo umožňuje ľahší prienik baktérií do vnútra vajca. Preto sa odporúča vajcia neumývať, pokiaľ to nie je nevyhnutné tesne pred ich použitím.

Pri dezinfekčnom účinku prípravku DEPROS FF, ktorého účinné dezinfekčné látky sú glutaraldehyd a kvarterné amónne soli (KAS), aplikačnou metódou politím, boli vajcia rozdelené na dve skupiny. V prvej skupine boli vajcia ošetrené formaldehydovými parami. V druhej skupine boli vajcia pripravené na lísky pre politie dezinfekčným prípravkom DEPROS FF. Po pripravení dostatočného množstva dezinfekčného roztoku v potrebnej koncentrácii boli vajcia ošetrené polovicou pripraveného dezinfekčného roztoku politím z konve pomocou kropítka. Po 30 sekundách boli vajcia otočené a potom opäť pokropené druhou polovicou (zvyškom) dezinfekčného roztoku. Následne sa čakalo ďalších 30 sekúnd pre zaistenie dostatočnej expozície a potom boli vajcia prenesené do vytemperovanej liahne firmy BIOS k vajciam, ktoré boli ošetrené formaldehydovými parami. V pokuse boli násadové vajcia oboch skupín inkubované v automatickej liahni typu BIOS OBO-041 za štandardných podmienok pre bažantie vajcia podľa odporúčaní firmy BIOS. Na konci inkubácie neboli pozorované rozdiely v liahnivosti medzi skupinami a ani počas odchovu neboli sledované rozdiely v prírastkoch. Z výsledkov pokusu je zrejmé, že dezinfekčný prípravok DEPROS FF metodou politia je vhodná alternatíva k dezinfekcii formaldehydovými parami. Medzi ďalšie výhody použitia dezinfekčného prípravku DEPROS FF je jeho nižšia toxicita než u formaldehydu. Pri aplikácii dezinfekcie formaldehydovými parami bolo percento liahnivosti väčšinou medzi 50 až 57 %, pri použití DEPROS FF bolo percento liahnivosti medzi 55 až 62 %, samozrejme pri dodržaní všetkých úkonov potrebných pri cykle samotného liahnutia.

tags: #dezinfekcia #nasadovych #vajec