Jahody patria medzi najobľúbenejšie a najchutnejšie bobuľové ovocie, ktoré je možné pestovať v záhrade alebo dokonca v nádobách na balkóne. S blížiacim sa letom sa spája aj nezameniteľná chuť jahôd, na ktoré sa už všetci istotne tešíme. Ak ste sa do vypestovania vlastnej úrody ešte nepustili alebo by ste ocenili užitočné rady ako pestovanie zefektívniť, určite čítajte ďalej, pretože tie domáce predsa chutia najlepšie!
Vedeli ste, že jahody obsahujú až 50 mg% vitamínu C podobne ako citróny? Jahody sú jediné ovocie, ktoré má svoje semienka na vonkajšej strane. V stredoveku boli jahody považované za symbol lásky a čistoty.
Jahody patria medzi najobľúbenejšie a prispôsobivé drobné ovocné plodiny. Ich pestovanie nie je vôbec náročné, či už chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou.
Jahody potrebujú slnko, prípadne mierne zatienenie a ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda. Jahody milujú slnko a na to, aby správne rástli a priniesli kvalitné plody, potrebujú aspoň 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Vyberte miesto v záhrade, kde budú mať dostatok slnečných lúčov.
Druhy jahôd a ich špecifiká
Jahody sú dostupné v rôznych odrodách, pričom každá má svoje špecifiká a obdobie rodenia. Podľa toho, ako a kedy nám jahody prinesú úrodu rozlišujeme dve hlavné skupiny.
- Klasické jahody: Rodia jeden krát za sezónu.
- Remontantné jahody: Rodia opakovane počas roka, až do obdobia prvých mrazíkov. Po malej prestávke po prvej jarnej úrode začnú rodiť znovu a kvitnú i rodia až do mrazov.
Ďalším novodobým druhom jahôd sú ťahavé, presnejšie previsnuté jahody. V skutočnosti sa neťahajú, lebo nemajú žiadne príchytky a ich poplazy sa neotáčajú okolo podpery ako napríklad fazuľa. Musíme ich priväzovať k podpere alebo ich nechať voľne visieť. V mnohom sa podobajú na remontantné odrody, len na ich odnožiach sa už zakrátko po vyrastení ukážu kvety aj plody. Ťahavé alebo previsnuté jahody sú na pohľad veľmi efektné, no majú ešte ťažší život ako remontantné. Ich materské rastliny, z ktorých vyrastajú poplazy s plodnými odnožami a na ktorých jahody aj dozrievajú, ich musia aj živiť, lebo len tieto „matky“ sú zakorenené a prijímajú z pôdy živiny a vlhkosť. Previsnuté jahody lepšie prosperujú v aspoň prechodnom miernom zatienení a vo vlhkejšom vzduchu - tak sa zmierni nadmerné odparovanie vody. Aby ozaj netrpeli suchom, je veľmi výhodné dodávať im potrebnú vodu priebežne, napríklad kvapkovou závlahou. Dôležitá je aj tekutá výživa, ako i mimokoreňové hnojivé postreky. Poplazy týchto jahôd nikdy nevyväzujeme na kovové pletivo, ktoré sa za horúceho leta rozpáli a poškodilo by ich, až by sa nakoniec polámali. Začiatkom októbra vyštipneme všetky kvety a drobné plody - do mrazov by už nedozreli a pribrzdili by tak dozretie väčších plodov. Po poslednom zbere pred zazimovaním odstránime všetky poplazy a materské rastliny založíme do pôdy, prekryjeme čečinou. Ťahavé jahody však môžeme prezimovať aj v zimných záhradách, zasklených verandách alebo za oblokom v byte.
Tretťou zaujímavou skupinou sú mesačné jahody. Ich prapôvod je v divých alpských jahodách. Tieto sú síce drobnejšie, ale krásne vyfarbené a chutia ako pravé lesné jahody. Ich zvláštnosťou je, že netvoria odnože, a teda ich môžeme množiť len generatívne semenami, pričom si semenáče ponechávajú genetické vlastnosti materskej rastliny. Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom. Celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť takisto počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra. Aj medzi jahodami existujú hybridy s označením F1, ktoré poznáme zo zeleniny, ktorých semená vznikli zámerným krížením s vybranými odrodami s cieľom dosiahnuť určité vlastnosti semenáčov.
Existujú aj vyselektované jahody veľmi podobné planým lesným jahodám. Ich veľmi voňavé plody dozrievajú v júni - júli a sú charakteristické aj veľmi intenzívnou tvorbou odnoží, teda sú schopné zakrátko husto pokryť vysadenú plochu. Preto sa im tiež hovorí pôdopokryvné jahody, s pomocou ktorých si môžeme vypestovať pravú jahodovú lúčku, ktorá rodí aj v polotieni.
Pri výsadbe jahôd dbajte na to, aby mali rastliny dostatok priestoru. Jahody sadíme v rozstupe 30-40 cm medzi jednotlivými rastlinami a 60-80 cm medzi riadkami. Jahody umiestňujeme a sadíme do sponov, ktorých parametre úzko súvisia s intenzitou rastu konkrétnej odrody. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že pri pestovaní jahôd v jednotlivých trsoch sa odporúča spon 0,50 x 0,30 - 0,50 cm. Ide o spôsob výsadby, kedy rastliny udržujeme bez dcérskych rastlín a zachovávame iba materskú rastlinu.
Ak máte záujem o pestovanie jahôd v kvetináči na balkóne či terase, môžu byť pre vás zaujímavé rôzne previsnuté formy vhodné aj do visiacich nádob. Aj mestský balkón či terasa, ba aj hrantík na obloku sú vhodné miesta na pestovanie jahôd - aspoň v malom. Skoro na jar si vysadíme do hrantíkov alebo do zboku dierovaných nádob, prípadne do závesných košíkov, kontajnerované sadenice, najlepšie viac odrôd - časť veľmi skoro zrejúca, väčšia časť je remontantná a niekoľko previsnutých jahôd. Ošetrovanie, najmä zavlažovanie, nám uľahčia tzv. samozavlažovacie hrantíky. Jahody musia mať stále dostatok vody a živín, najmä ak sa pestujú v nádobách. Tento spôsob sa v mnohom podobá pestovaniu v skleníku. Veľkou výhodou je, že podľa potreby môžeme regulovať teplotu, prípadne i vlhkosť prostredia; navyše, rastliny môžeme podľa potreby aj prisvetľovať. To nám umožní zbierať jahody prakticky po celú zimu.
Silné sadenice najmä remontantných a stále rodiacich jahôd vysádzame do hrantíkov čo najskôr v lete a necháme ich v záhrade alebo na terase dobre zakoreniť a rozrásť sa. Koncom septembra ich prenesieme do bytu a umiestnime na slnečný parapet. Okrem zálievky a prihnojovania je dobré zvlhčovať vzduch.
Remontantné jahody prvý raz zarodia na začiatku leta (podobne ako raz rodiace jahody, ale v menšom množstve - o jednu tretinu až polovicu). Po krátkej prestávke začnú kvitnúť a rodiť znova, a to až do mrazov. Pre záhradkárov je však efektívnejšie na prvú bohatú úrodu jahôd (určenú napríklad na zaváranie či mrazenie) radšej pestovať bohato raz rodiace jahody a na letný a jesenný zber pestovať popri nich aj kvalitné remontanté odrody. Výhodou remontantných jahôd oproti klasickým je, že ak ich jarné kvety zmrznú pri neskorých jarných mrazíkoch, v druhej plodnej vlne tieto jahody prinesú ešte bohatšiu úrodu. Tieto jahody kvitnú a plodia až do mrazov, aby sme ich zbytočne nevysilili a umožnili posledným plodom pred zimou dobre dorásť a dozrieť, tak začiatkom októbra vyštípeme všetky kvety i malé plôdiky, ktoré by už do zimy nedozreli. Pred zimou je veľmi dôležité vyčistiť remontantné jahodovisko od plesnivých a nedozretých plodov, chorých listov, ale i neduživých a napadnutých rastlín. Nevyhnutné je prihnojiť ho a namulčovať kompostom alebo kompostovacou rašelinou - tak chránime korene pred namrznutím.
Vysádzanie na záhon Príde na rad, až keď majú mladé rastlinky päť až desať listov. Prvé kvety vyštipnite, aby sa jahody predčasnou rodivosťou nevysiľovali. Ak budete sadiť do debničiek, vyberte masívnejšie, osvedčili sa napríklad samozavlažovacie. Substrát by mal byť bohatý na humus, dobre priepustný a mierne kyslý, teda s pH okolo 5. Dostatok vlahy v nádobách je dôležitý. Koreňové baly by totiž mali byť stále mierne vlhké.
Pestovanie jahôd zo semienok: Krok za krokom
Jahody si môžeme dopestovať aj doma za oblokom zo zakúpených semien. Takýmto spôsobom sa dajú množiť mesačné jahody, ale aj niektoré ťahavé odrody. Mesačné jahody vysievame aspoň trištvrte roka pred vlastnou výsadbou (najlepšie na jar), aby do jesene, keď ich budeme presádzať do hrantíka na zimné pestovanie, boli už dosť silné a rozrastené. V lete ich zasa vysievame na budúcoročnú jarnú výsadbu, napríklad do skalky alebo ako lemovanie chodníka v záhrade. Môžeme ich však vysievať aj v zime či predjarí.
Ako pestovať jahody zo semienok
Na výsev používame keramické misky s otvorom na dne, do ktorých dáme najprv drenážnu vrstvu z keramzitu či štrku, na ňu vrstvu humusovo-pieskového výsevného substrátu, centimetrovú vrstvu agroperlitu a všetko dobre zavlažíme. Na vlhký agroperlit riedko vysejeme drobné semiačka jahôd, zakryjeme sklom alebo igelitom a necháme klíčiť pri teplote 20 °C v polotieni. Zavlažujeme vlažnou vodou len zahmlievaním. O 10 až 14 dní semená vyklíčia a zakorenia sa, postupne jahody odkrývame a po 3 až 4 týždňoch, keď už majú vytvorené pravé lístky, rastlinky nariedko rozsadíme alebo ich vysadíme priamo do kvetináčov. Dospelé rastliny pestujeme na plnom slnku.
Mesačné jahody môžeme vysievať v dvoch termínoch, od toho sa potom odvíja termín vysádzania hotových sadeníc. Semená môžeme vysievať aj hneď po ich získaní z dozretých plodov. V tomto prípade dopestujeme do príchodu zimy sadenice, ktoré po prezimovaní vysádzame na určené miesto. Vysievame do plytkých debničiek alebo pripravených črepníkov.
Výsev uskutočňujeme skoro na jar v januári až marci, pričom ich vysádzame v máji.
Ideálny termín výsevu jahôd je marec. Klíčenie prebieha pri teplote okolo 20 °C. Osivo je malé a jemné. Vysypeme si ho do dlane, odkiaľ si ho budeme postupne brať. Vysievame naširoko na povrch substrátu. Semená nezasypávame, na klíčenie potrebujú dostatok svetla. Vlaha je predpokladom rýchleho a rovnomerného klíčenia. Opatrne zavlažujeme postrekovačom, aby sa jemné semená nevyplavili. Nádoby umiestnime na svetlé a teplé miesto.
Pestovanie zo semienok má viacero výhod:
- Zdravší štart: Vypestovanie rastliny od začiatku nám dáva lepšiu kontrolu nad prostredím, substrátom a vývojom od prvých dní.
- Ekonomický rozmer: Z jedného balenia semien získame väčší počet rastlín za nízke náklady.
- Odolnosť voči vírusom: Semenami sa vírusy neprenášajú, čo je pri jahodách častý problém.
- Široký výber odrôd: Pri sadení zo semienok máme obrovský výber a možnosť vybrať si presne podľa našich predstáv.
Ošetrenie semien mrazom: Mnohé semená jahôd potrebujú pred výsadbou ošetrenie chladom (stratifikácia), aby sa simulovali prirodzené podmienky. Semená zabalené vo vzduchotesnej nádobe umiestnite do mrazničky na 2 až 4 týždne. Po vybratí ich nechajte pri izbovej teplote ohriať. Takto ošetrené semená sú pripravené na výsev.
Pôda na výsev: Použite kvalitný výsevný substrát, ideálne s pridaním agroperlitu pre lepšiu štruktúru a priepustnosť. Môžete si namiešať vlastnú zmes z kompostu, piesku a rašeliny. Dôležité je, aby bola pôda ľahká, vzdušná a dobre priepustná.
Výsev: Semená jahôd sú drobné a potrebujú na klíčenie svetlo. Vysievajte ich na povrch pripraveného substrátu a len jemne pritlačte. Neprekrývajte ich zeminou. Po výseve opatrne zalejte postrekovačom, aby sa semená nevyplavili. Nádobu prikryte sklom alebo fóliou a umiestnite na svetlé a teplé miesto (cca 20 °C). Vetrajte denne.
Klíčenie a pikírovanie: Semená klíčia zvyčajne 10 až 14 dní. Po vyklíčení postupne rastlinky odkrývajte. Keď majú 2 až 3 pravé listy, rastlinky nariedko rozsaďte (pikírovanie) do samostatných črepníkov alebo sadbovačov. Pikírovanie robte opatrne, aby ste nepoškodili jemný koreňový systém a srdiečko rastliny.
Presádzanie na záhon: Mladé rastlinky s 5 až 10 listami sú pripravené na presádzanie na záhon alebo do väčších nádob. Ideálny čas na sadenie je august, ale môžete sadiť aj na jar (apríl-máj). Po výsadbe rastliny bohato zalejte.
STOP! Vaše priesady papriky a paradajok sa vyťahujú? TOTO ich okamžite zachráni!
Starostlivosť o jahody
Spoločnou charakteristikou všetkých opakovane rodiacich jahôd je, že ich musíme výdatnejšie živiť a zabezpečiť im nepretržitý dostatok vlahy. (Nie ich premokriť!) Rastliny hnojíme najlepšie kompostom obohateným o bezbalastné špeciálne jahodové hnojivá (zriedenými roztokmi).
Pri sadení priamo do pôdy je dôležitý výber vhodného stanoviska. Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie a ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda.
Ak sme sa rozhodli sadiť jahody z dcérskych poplazov, musíme vedieť, že úrody sa dočkáme až v nasledujúcom roku. Výsadbu časovo orientujeme na júl alebo august, kedy si do príchodu zimy ešte stihnú vytvoriť koreňovú sústavu aj s novou ružicou listov. Pri výsadbe dbáme na to, aby sa srdiečko rastliny nachádzalo na úrovni pôdy, v žiadnom prípade ho nezasypávame zeminou. Ak by sme neboli pozorní a zahrabali ho pod úroveň pôdy, jahoda by neprosperovala, a zároveň by sme ju vystavili riziku väčšej náchylnosti na choroby.
Následne po výsadbe jahody bohato zavlažíme, snažíme sa rastlinky polievať predovšetkým ku koreňom, nie na listy. Vo všeobecnosti je dobré, ak na jahodách nikdy nebadáme ani najmenšie náznaky vädnutia. Ak pôdu okolo jahôd následne zamulčujeme, udržíme ju tým dlhšiu dobu s požadovaným mierne kyslým ph a zároveň aj vlhkú. Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme, pričom poplazy, ktoré sa priebežne vytvárajú odstraňujeme, aby sa neoslabovala hlavná materská rastlina.
Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov.
Pred holomrazmi ich treba chrániť prekrytím čečinou.
Zalievanie: Jahody majú plytký koreňový systém, čo znamená, že sú veľmi citlivé na zmenu vlhkosti pôdy. Zalievanie by malo byť pravidelné a rovnomerné, aby pôda zostala vlhká, najmä v období kvitnutia a rodenia. Vyhnite sa zalievaniu listov: Je dôležité zalievať priamo ku koreňom rastlín a nie cez listy, pretože mokré listy môžu viesť k rozvoju plesňových ochorení.
Mulčovanie: Použitie organického mulča (slamou alebo iným organickým materiálom) okolo rastlín jahôd má niekoľko výhod. Mulč pomáha udržať pôdu vlhkú tým, že znižuje odparovanie vody a zároveň znižuje výskyt buriny, ktorá by mohla konkurovať jahodám o živiny.
Hnojenie: Jahody sú náročné na živiny, preto je pravidelné hnojenie nevyhnutné pre dobrú úrodu. Na začiatku vegetačného obdobia, keď jahody začínajú rásť, môžete aplikovať hnojivo bohaté na dusík, aby podporilo rast listov. Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov.
Ochrana pred škodcami a chorobami: Jahody sú často cieľom slimákov a vtákov. Slimáky môžete odpudiť prírodnými metódami, napríklad použitím pivných pascí alebo rozmiestnením drvených škrupín okolo rastlín. Na prevenciu plesňových chorôb je dôležité udržiavať správny rozostup medzi rastlinami a dbať na to, aby sa pôda okolo nich pravidelne prevzdušňovala. Choré alebo poškodené listy by sa mali okamžite odstrániť.
Pri výsadbe sadíme jahody buď do voľnej pôdy alebo priamo do fólie. Do voľnej pôdy sa sadí aspoň 30 - 35cm a riadky medzi sebou aspoň 60cm. Do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu. Korene by mali byť usadené pod povrchom pôdy. Srdiečko by nemalo byť pod zemou ale na úrovni pôdy. Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy.
Na dno záhona nasypeme čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryjeme pôdu netkanou textilnou fóliou. Bráni vysychaniu pôdy, rastu plevelu, plod nie je tak vo vode, plody sa nešpinia. Počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb.
Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorení tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu.
Jahody nepestujte viac ako 3 - 4 roky na jednom mieste. Jahodovisko potom zlikvidujte a premiestnite ho inde. Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstránite zárodky chorôb.
Najlepšie odrody jahôd
Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois.
Z odrôd, ktoré rodia jednorázovo odporúčame napríklad skorú odrodu ´Elsanta´. Ide o holandskú odrodu s veľmi veľkými plodmi, ktoré sú sladké a aromatické. ´Elsanta´ je spoľahlivá a odolná voči chorobám. Stará odroda ´Senga Sengana´ patrí medzi poloskoré odrody, vysoko úrodné, má stredne veľké plody sladko korenistej chuti. Z remontantných odrôd je výborná napríklad už spomínaná odroda ´Mara de Bois´ so stredne veľkými jemnými plodmi, ktoré sú veľmi aromatické. Najlepšie sa jej darí na priamom slnku. Veľmi vďačná je aj odroda ´Selva´, pri ktorej oceníme jej nenáročné pestovanie bez náchylností na choroby. Plody tejto odrody sú nie veľmi výrazné, sú sladké, pevné, dobre prenosné. Z mesačných jahôd môžeme spomenúť napríklad odrodu ´Tubby®Red´, ktorej chuť sa podobá chuti lesných jahôd.
U nás je najznámejšia a bežne dostupná stará nemecká odroda ‘Rujana’, v minulosti bola rozšírená napríklad odroda ‘Baron Solemacher’.
Typy odrôd podľa doby rodenia:
- Skoré odrody: Začínajú plodiť už v máji a sú ideálne pre tých, ktorí sa nevedia dočkať prvej úrody. Majú sladkú chuť a sú skvelé na priamu konzumáciu.
- Poloskoré jahody: Kvitnú a dozrievajú o niečo neskôr než skoré odrody, spravidla v júni. Sú vhodné na dlhšie obdobie rodenia a poskytujú stabilnú úrodu.
- Remontantné alebo stále rodiace jahody: Kvitnú a plodia viackrát za sezónu, od jari až po prvé mrazy. Toto ich robí ideálnymi pre záhradkárov, ktorí si chcú vychutnávať jahody počas celej sezóny.
- Lesné jahody: Sú malé, ale intenzívne sladké a aromatické. Sú vhodné na pestovanie na okraji záhonov alebo ako dekoratívne rastliny. Tento druh vyžaduje menej starostlivosti, no odmení vás bohatou chuťou.
Nezabudnite! Keďže z polovice hybridných semien môžu vyrásť rastliny s rodivými kvetmi a druhá polovica nemusí tvoriť peľ, myslite na to pri vysádzaní do debničky na balkón. Problém môže nastať, keď vysadíte do jednej iba dve až tri rastliny a náhodou budú mať všetky sterilné, teda nerodivé kvety. Počkajte preto s vysádzaním sadeníc na prvý kvet a zabezpečte, aby ste mali v debničke vždy aspoň jednu rastlinu s kvetom, ktorý tvorí peľ, teda z ktorého sa doslova práši.
Prezimovanie: Všetky odrody dopestované zo semien prezimujú na záhone bez problémov. V našich podmienkach nevymŕzajú. Keď budete pestovať jahody v debničkách alebo iných nádobách, zakryte ich počas silných mrazov čečinou. Proti premrznutiu je lepšie izolovať aj steny a dno debničiek. Najčastejšia príčina uhynutia jahôd v priebehu zimy však nie je vymrznutie, ale vyschnutie. Dostatok snehu na debničke tepelne izoluje a súčasne pri odmäku dodá vodu, ktorá pomaly vsiakne do substrátu.
