Repa obyčajná (lat. Beta vulgaris) je druh zeleniny z rodu repa. Vo väčšine súčasných systémov pozostáva z približne dvoch divých poddruhov a z jedného pestovaného poddruhu, ktorý sa skladá z taxónov mangold, kŕmna repa, cukrová repa a cvikla. Uvedené pestované taxóny sa delia na veľké množstvo kultivarov. Pestovaná repa obyčajná sa využíva ako koreňová zelenina, listová zelenina, kŕmna plodina či technická plodina.
Repa obyčajná je dvojročná rastlina. V prvom roku rastliny sa vytvorí hypokotyl, ktorý sa zdužinatie a vytvorí sa tzv. buľva. V druhom roku vznikne kvetonosná stonka s metlinou klbkovitých drevnatejúcich súkvetí. U mangoldu a u divých poddruhov repy obyčajnej je buľva veľmi tenká, čiže vyššie spomínané zhrubnutie a zdužinatenie je veľmi malé až žiadne.
História pestovania
Mangold je asi najstarší z pestovaných taxónov. Zrejme vznikol na Strednom Východe okolo roku 8500 pred Kr. z divého poddruhu známeho ako repa obyčajná prímorská. Doložený je napríklad v starovekom Egypte 3500 pred Kr., v Sýrii 1200 pred Kr., v starovekom Grécku 1000 pred Kr.
Kŕmna repa možno pochádza už zo starovekého Grécka, ale každopádne je v Európe doložená najneskôr od prelomu stredoveku a novoveku. Podľa jednej verzie sa kŕmna repa vyskytovala v Nemecku už najneskôr na konci stredoveku, podľa inej verzie sa rozšírila v 15. storočí zo Španielska do Holandska a odtiaľ v druhej polovici 16. storočia do časti Nemecka. Faktom však je, že na ostatné územia Nemecka sa kŕmna repa rozšírila až v priebehu 18. storočia a na konci 18. storočia odtiaľ do Francúzska, Čiech a ostatnej strednej Európy. Do Anglicka sa kŕmna repa dostala takisto až na konci 18. storočia, pravdepodobne z Flámska.
Prvá cukrová repa vznikla až koncom 18. storočia, konkrétne v Sliezsku, bežnou sa stala až v 1. polovici 19. storočia.
Taxonómia a rozdelenie
Repa obyčajná zahŕňa rôzne poddruhy a taxóny:
- Repa obyčajná prímorská (Beta vulgaris subsp. maritima)
- Repa obyčajná pravá (Beta vulgaris subsp. vulgaris)
V rámci repy obyčajnej pravej sa ďalej delia tieto pestované taxóny:
- Mangold (tiež listová repa, špenátová repa)
- Kŕmna repa (tiež repa koreňová)
- Cvikla (červená repa, jedlá repa)
- Cukrová repa
Všetky tieto pestované taxóny sa delia na veľké množstvo kultivarov, ktoré sa líšia napríklad farbou či tvarom buľvy, vlastnosťami listov alebo obsahom cukru.
Odrody bielej repy
Okrem tradičných a dobre známych odrôd existujú aj netradičné odrody repy. S cviklou sa nám automaticky spája krvavo červená farba, predsa však existuje odroda, ktorá je biela. Ide o skorú odrodu vhodnú do teplej aj studenej kuchyne. V surovom stave vyniká príjemnou sladkosťou. Patrí k odrodám, ktoré môžeme konzumovať aj s listami.
Medzi ďalšie zaujímavé odrody patria:
- Cylindra: Typická podlhovastým tvarom, sladkou dužinou a v porovnaní s tradičnými odrodami vyniká vyššou produktivitou. Vďaka podlhovastému tvaru je ideálna najmä do menších záhrad alebo vyvýšených záhonov.
- Golden Detroit: Je charakteristická výraznou oranžovo-žltou dužinou. Patrí medzi stredne skoré odrody, plody zbierame od júla do septembra. Okrem konzervovania je vhodná na varenie, pečenie a konzumáciu v surovom stave. Veľmi obľúbená je do rôznych miešaných šalátov nielen pre svoju chuť, ale aj zaujímavú farbu.
- Chioggia: Zvonku červená, po prekrojení dužina prekvapí bielymi prstencami, ktoré majú mimoriadne dekoratívny efekt. Oproti iným odrodám je veľmi šťavnatá, sladká a jemná.
- Baby Beat: Ide o veľmi skorú odrodu vhodnú najmä na konzervovanie a tiež ako zdravšia alternatíva prílohy k mäsu. Odporúča sa zber malých plodov pre ľahšiu konzumáciu a baby efekt na tanieri.
Pestovanie a starostlivosť
Repa je nenáročná zelenina, ktorá obohatí vašu záhradu a prinesie vitamíny na váš stôl. Cvikla, tiež nazývaná červená repa, je druh koreňovej zeleniny, ktorá si až tak nepotrpí na kvalitu pôdy. Vytvára poctivý vitamínový zásobník, ozvláštni každú záhradku i šalátový tanier.
Výsev a sadenie: Cviklu je možné pestovať vo všetkých klimatických pásmach, so sadením treba začať v jari. Semienka cvikly môžete vysádzať aj vo vlastnom parenisku, fóliovníku či sadbovači. Celý proces viete urýchliť tak, že si semienka zasadíte najprv do kvetináča. Keď budete mať istotu, že mrazivému počasiu odzvonilo, vysadíte ich do záhradky. Posledné sadenie môžete uskutočniť na konci leta.
Repa sa vysieva koncom marca alebo začiatkom apríla pre letný zber. Pre neskorý zber a uskladnenie cez zimné mesiace sa vysieva až v priebehu mája. Vysieva sa do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené 25 cm. Hĺbka výsevu je 0,5 cm. Klíči pomerne rýchlo, dokáže vzísť už dva týždne po vysiatí. Vegetačné obdobie cvikly je obvykle 60 - 120 dní.
Starostlivosť počas rastu: Repa je rastlinou druhej a tretej trate. Pri pestovaní v tretej trati sa odporúča prihnojovať slepačím trusom či tekutým organickým hnojivom. Rastlina nie je náročná na pôdu, ani na miesto pestovania. Možno ju pestovať v hlinitej, piesčitej i silno humóznej pôde. Pôdu s vysadenou cviklou zalievajte pravidelne. Cvikla je nenáročná koreňová zelenina, ktorej sa darí menej v kyslej a kamenistej pôde. Vyhovuje jej slnečné stanovište a polotieň.
Semiačka vysádzame od apríla vtedy, keď už nie je pôda zamrznutá a nehrozia nečakané aprílové mrazy. Sejeme ju priamym výsevom do pripravených hriadok vzdialených od seba približne 30 centimetrov do hĺbky 2 až 3 centimetrov.
Zber a uskladnenie
Cviklu zasadenú na jar môžete zberať počas celého leta. Buľvy cvikly sa dajú použiť na okamžitú konzumáciu, sú vhodné takisto na zaváranie. Ak si chcete uskladniť cviklu na zimu, odporúča sa vyberať plodiny, ktoré sú úrodou z neskoršieho vysádzania.
Červenú repu je možné zberať priebežne, najneskôr však pred príchodom prvých mrazov. Buľvy cvikly na zimu odporúčame uchovávať v chladnejšom a vlhkom prostredí, ideálne v piesku, ktorý umiestnite do pivnice. Zberáme repu aj s listami, necháme ju na záhone vydýchať a potom ju uchovávame v chlade prikrytú pilinami.
Benefity repy
Repa dodá vášmu tanieru chuťovú a vizuálnu šťavu, je vysoko výživná. Obsahuje veľa minerálov a vitamínov, je dobrým zdrojom vlákniny, ale zároveň má nízky obsah kalórií a tuku.
Cvikla disponuje vysokým podielom dusičnanov, ktoré udržiavajú krvný tlak v norme. Cvikla má veľa priaznivých benefitov pre naše zdravie a je silným antioxidantom. Má protirakovinové účinky, podporuje imunitu, je skvelou pomocníčkou pri detoxe a chudnutí. Okrem toho znižuje krvný tlak, priaznivo pôsobí na trávenie, zvyšuje športový výkon a má protianemický efekt.