Mesiac júl je bohatý na oslavy. Štátne sviatky vo svete na seba nadväzujú: 1. júl oslavujú v Kanade, 4. júl v Spojených štátoch, Francúzsko sa do rytmu osláv zapája 14. júla. Každá krajina má svoje zvyky a tradície, ale i kus histórie skrytý za týmito dátumami, ktoré nikdy nie sú zvolené náhodne. Preto uvádzame niekoľko vysvetlení, ako porozumieť všetkému, čo sa za francúzskym 14. júlom skrýva.
Čo 14. júla vlastne oslavujeme?
Prvá udalosť, ktorá zíde všetkým na um, keď sa spomenie 14. júl, je rok 1789 a slávne dobytie Bastily. Bol to začiatok francúzskej revolúcie, zlomový bod a symbolický okamih v boji ľudu. Potom, ako sa Parížania zmocnili zbraní v Invalidovni, pokračovali k Bastile, aby získali i strelný prach. Po dni bojov sa im napokon podarilo toto stredoveké väzenie dobyť a oslobodiť tých pár väzňov, ktorí v ňom boli zatvorení. Okrem samotného vojenského víťazstva je dobytie Bastily symbolom zvrhnutia starého režimu, a tak navždy zostane symbolom boja za slobodu.
V skutočnosti každoročne oslavujeme 14. júl 1790. Tento dátum bol za štátny sviatok stanovený v roku 1880 za Tretej Francúzskej republiky. Pripomína sa ním sviatok Federácie, ktorý založili Lafayette a Parížska komúna, revolučná vláda v Paríži, s cieľom posilniť jednotu v krajine zmietanej krízou. Pri tejto príležitosti sa usporiadali vojenské prehliadky a kráľ Ľudovít XVI. uznal zvrchovanosť ústavy vypracovanej Národným zhromaždením. Jeho zjednocujúca reč transformovala oslavy na veľmi populárny sviatok, ktorý poskytol monarchii trochu úľavy predtým, ako definitívne padla o dva roky neskôr.
Štátny sviatok Francúzskej republiky je pripomienkou dobytia pevnosti a väzenia Bastily 14. júla 1789. Znamenalo to začiatok francúzskej revolúcie, čo sa stalo pred viac ako 200 rokmi. Bastila, presnejšie Bastila svätého Antona, bola pôvodne pevnosťou na mieste súčasného Námestia Bastily v Paríži. Pevnosť slúžila ako posilnená obrana brány svätého Antona a hradieb vo východnej časti Paríža. Parížsky richtár Hugues Aubriot ju dal postaviť najskôr so štyrmi vežami, čo zodpovedalo dobovému budovaniu pevností. Výstavba počas vlády kráľa Karola V. trvala od roku 1370 do roku 1383. Samotná budova bola 66 metrov dlhá, 34 metrov široká a 24 metrov vysoká na úrovni veží. Okolo pevnosti sa tiahla priekopa, do ktorej napustili vodu zo Seiny.
Bastila sa používala ako väzenie už za vlády kráľa Ľudovíta XI. (1461-1483), ale až kardinál Richelieu (prvý minister Ľudovíta XIII. v rokoch 1624-1642) ju zmenil na väznicu. Bolo to zariadenie pre pomerne dobre situovaných ľudí (šľachticov, vysokej buržoázie), ktorí v nej mali k dispozícii pomerne veľké priestory s vyberaným jedlom a sluhami. Počet väzňov nikdy nepresiahol 45.
Symbolom začiatku francúzskej revolúcie sa budova stala po tom, ako ju útokom 14. júla 1789 dobyl revolučne naladený ľud, ktorý v nej hľadal zbrane a pušný prach. O dva dni neskôr budovu úplne zbúrali a časť kameňov predal obchodník Pierre-François Palloy ako spomienkové predmety.
Deň 14. júl sa oslavoval ako sviatok už od roku 1790, ale v ďalších rokoch sa doboví vládcovia nevedeli dohodnúť, ktorý z dní sa má sláviť. Až v roku 1880 Senát schválil návrh zákona Benjamina Raspaila, ktorým bol 14. júl vyhlásený za štátny sviatok.
Oslavy Dňa dobytia Bastily
V programe osláv sú ľudové zábavy, šampanské a ohňostroje. No práve v Paríži na slávnej Avenue des Champs-Élysées je organizovaná hlavná prehliadka, ktorú si môžu vychutnať všetci Francúzi v televízii v živom vysielaní. Na tejto vojenskej prehliadke defilujú postupne všetky armádne zbory.
Vojenská prehliadka na Elyzejských poliach, ohňostroje, bály, bankety, pikniky a ľudová veselica. To sú charakteristické znaky francúzskeho štátneho sviatku - Dňa dobytia Bastily. Pripadá na 14. júla.
Po bulvári Champs-Élysées pochodovalo viac ako 3 700 vojakov a vojačiek. Pridali sa k nim aj americkí vojaci, pričom piati boli oblečení v dobových uniformách z prvej svetovej vojny. Francúzska armáda účastníkom prehliadky predviedla aj viac ako 200 vozidiel a 63 lietadiel a vrtuľníkov. Nechýbal ani akrobatický tím francúzskeho letectva, ktorý vytvoril na oblohe dymovú modro-bielo-červenú trikolóru.
Prehliadka sa konala za prísnych bezpečnostných opatrení, keďže pred rokom došlo vo francúzskom meste Nice k teroristickému útoku, pri ktorom zahynulo 86 ľudí a vyše 450 utrpelo zranenia, a v apríli zahynul na Champs-Élysées policajt. Na bezpečnosť dohliadalo približne 3500 policajtov a žandárov, ktorí vykonávali aj osobné prehliadky.
Čestným hosťom centrálnych osláv v Paríži bol tento rok americký prezident Donald Trump s manželkou Melaniou, ktorých pozval jeho francúzsky partner Emmanuel Macron. Dôvodom je 100. výročie vstupu USA do prvej svetovej vojny po boku Francúzska. Trump bol prvým americkým prezidentom od Georgea Busha v roku 1989, ktorý sa zúčastnil vojenskej prehliadky na Deň Bastily.
Macron v príhovore vyzdvihol vzťahy svojej krajiny so Spojenými štátmi. Francúzsko podľa neho našlo v priebehu dejín spoľahlivých spojencov, priateľov, ktorí mu prišli na pomoc. „Patria k nim aj Spojené štáty americké. Preto nás nikdy nič nerozdelí,“ vyhlásil Macron podľa agentúry DPA.
Vlani sa oslavy konali bez účasti širšej verejnosti a boli venované zdravotníkom z prvej línie boja s pandémiou. Tento rok sa verejnosť na Champs-Élysées vrátila, diváci však musia dodržiavať bezpečnostné rozstupy. Tribúny pozdĺž slávnej ulice majú kapacitu 25 000 ľudí, tento rok ich tam môže byť ale len 10 000.
Armádna akrobatická letka Patrouille de France preletela 300 metrov nad prizerajúcim sa davom, vypúšťala dym vo farbách francúzskej vlajky, čím odštartovala celú prehliadku. Prelet letky do poslednej chvíle ohrozovalo nepriaznivé počasie.
V Paríži sa prakticky každý rok koná tradičná vojenská prehliadka. V rokoch 1974-1979 sa vojenské prehliadky konali na rôznych miestach Paríža: napríklad na Námestí Bastily a Republiky, pri Vojenskej škole, na Dvore vo Vincennes. Na vojenskej prehliadke v roku 2007 sa zúčastnili aj príslušníci ozbrojených síl z ostatných 26 členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska.
Veľvyslanectvo Francúzskej republiky na Slovensku od roku 2011 organizuje pri príležitosti štátneho sviatku krajiny v Bratislave kultúrne podujatie nazvané "Oslávme spoločne dobytie Bastily!". Známe je aj pod názvom Francúzsky deň. Návštevníci budú môcť v tomto roku vychutnať francúzske výrobky na trhu a zároveň počúvať francúzske piesne. Na bratislavskom Hlavnom námestí vo štvrtok 14. júla.
Deň dobytia Bastily: štátny sviatok na oslavu Francúzska
Francúzska revolúcia a jej dedičstvo
Francúzska revolúcia, ktorá sa začala dobytím Bastily 14. júla 1789, priniesla zásadné zmeny aj v oblasti sviatkov. Revolucionári sa snažili nahradiť cirkevné sviatky novými, ktoré by oslavovali republikánske hodnoty a ideály.
Pri štúdiu histórie sa neraz presvedčíme o pravdivosti tvrdenia, podľa ktorého „cesta do pekla býva vydláždená tými najlepšími úmyslami“. Najväčších zverstiev sa dopúšťajú najčastejšie tí, ktorí majú plné ústa rečí o ľudských právach, slobode či rovnosti a ktorí sa zúrivo dožadujú, aby sa tieto práva v spoločnosti dodržiavali za každú cenu.
V skutočnosti väčšina týchto „pseudohumanistických predstaviteľov“ už dávno odstránila zo svojich sŕdc nielen Boha a vieru, ale aj elementárnu ľudskosť a empatiu. V ich prípade sú slová o humanite, ľudských právach, tolerancii či sexuálnej slobode len spôsobom, ako získať popularitu a politickú váhu v spoločnosti, pričom oslovujú v prvom rade rovnakých duchovných primitívov, ako sú oni sami.
Francúzski revolucionári sa netajili svojou nenávisťou voči Bohu a Cirkvi. K najväčším degenerátom v ľudskej histórii osobne zaraďujem v mojom hodnotovom rebríčku prívržencov Francúzskej revolúcie z rokov 1789 - 1795. Väčšina vodcov revolúcie (Danton, Marat, Robespierre, Desmoulins…) boli zvrátenci, ktorí sa netajili nenávisťou voči Bohu, katolíckej Cirkvi, svojimi sklonmi k sodomii. Mnohí z nich boli navyše len obyčajnými zlodejmi, sadistami a zbabelcami.
Keďže platí pravdivostná hodnota príslovia „rovný rovného si hľadá a vrana k vrane sadá“, tak je zrejmé, že republikánske mocenské centrum v Paríži sa po roku 1789 stalo novodobou Sodomou a Gomorou. A aký je štát a jeho politici, taká je aj jeho polícia a ozbrojená moc. Francúzskymi dôstojníkmi sa po roku 1789 stávali banditi a primitívi najhrubšieho zrna, pre ktorých sa teror voči inak zmýšľajúcim stal tým najjednoduchším spôsobom, ako získať vyššiu funkciu, moc a bohatstvo.
Počas Francúzskej revolúcie sa udialo množstvo dôležitých historických udalostí, ktoré formovali moderné Francúzsko. Medzi kľúčové miesta spojené s touto érou patria:
- Námestie Bastily: Pripomína kľúčový moment v dejinách krajiny a miesto, kde sa kedysi nachádzalo väzenie Bastily.
- Conciergerie: Historická budova, ktorá slúžila ako väzenie, kde bola väznená aj Mária Antoinetta.
- Námestie Place de la Concorde: Najväčšie námestie v Paríži, kde boli popravení Ľudovít XVI. a Mária Antoinetta.
- Tuilerijské záhrady: Kedysi sa tu nachádzal Palais des Tuileries, kráľovské sídlo.
- Chapelle Expiatoire: Pamätník postavený na pamiatku Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty.
- Panthéon: Symbolická pamiatka v srdci hlavného mesta, ktorá odhaľuje históriu veľkých osobností Francúzska.
Od začiatku slávenia sviatku sa vo Francúzsku kládol dôraz na vlastenectvo a na jeho vojenský charakter. Pre obyvateľov Francúzska znamenal 14. júl vždy veľký úspech.
tags: #francuzske #revolucne #sviatky